Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. marec 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113234895
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113234895.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov

JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,
Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Karadžičova
8, Bratislava proti žalovanej: V. L., M. X, K., o zaplatenie 224,12 eura s prísl., na odvolanie žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 4C/38/2014-101 zo dňa 23.7.2015 v spojení s opravným
uznesením č.k. 4C/38/2014-117, zo dňa 29.9.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancievspojenísopravnýmuznesením potvrdzuje.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi 224,12 eura spolu s úrokom z omeškania 9 % zo sumy 53,25 eura od 19.12.2010
do zaplatenia, zo sumy 53,25 eura od 18.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 63,06 eura od 18.10.2010
do zaplatenia, zo sumy 1,31 eura od 20.2.2011 do zaplatenia, zo sumy 53,25 eura od 18.1.2011 do
zaplatenia a nahradiť mu trovy konania 150,57 eura. Žalobca sa v danej veci žalobou zo 17.10.2013
domáhal od žalovanej zaplatenia 224,12 eura s príslušenstvom za poskytnuté verejné elektronické
komunikačné služby právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s.

2. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaná uzavrela 10.9.2009 s
právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., Dodatok k zmluve o pripojení, na
základe ktorej mohla využívať služby Magio TV Komplet + neobmedzený internet s balíčkom filmový, Mix
1, Mix 2, športový, spravodajský a dokumentárny, s dobou viazanosti 24 mesiacov. Faktúrou splatnou
17.1.2011, vystavenou na sumu 53,25 eura, faktúrou, splatnou 19.2.2011, vystavenou na sumu 300,31
eura (uplatňovaná suma 1,31 eura), faktúrou splatnou 17.10.2010, vystavenou na sumu 63,06 eura a

faktúrou splatnou 17.11.2010, vystavenou na sumu 53,25 eura, právny predchodca žalobcu vyúčtoval
žalovanej cenu poskytnutej služby pozostávajúcej z pravidelných mesačných poplatkov, ceny hlasových
služieb,internetu,MagioTVKomplet,poplatkuzaoneskorenúplatbuazmluvnejpokuty(ktorúsivžalobe
neuplatnil).Žalovanáuvedenúpohľadávkuvlehotesplatnostineuhradila.Zistenýskutkovýstavsúdprvej
inštancie právne posúdil tak, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k uzavretiu
nepomenovanej zmluvy, na základe ktorej mal právny predchodca žalobcu poskytovať žalovanej verejné
elektronické služby prostredníctvom verejnej elektronickej komunikačnej siete spoločnosti právneho

predchodcužalobcuažalovanávyužívaťuvedenéslužbyzadohodnutúodmenu.Žalovanáriadneavčas
nezaplatila cenu za poskytnuté služby. Žalobcovi tak vznikla voči žalovanej pohľadávka 224,12 eura.3. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s obranou žalovanej, spočívajúcou v tvrdení, že konanie právneho
predchodcu žalobcu pri uzatváraní predmetného Dodatku k zmluve bolo nekalé. Nekalosť sa mala
prejaviť v tom, že jej bola sľúbená nižšia cena za poskytnuté služby, ktorá však bola výhodná iba po určitý

čas, že pri stretnutí so zástupcom Slovak Telekom, a.s., bola tma, že nevedela, že ide o zástupcu Slovak
Telekom, a.s., a že jej nebola poskytnutá žiadna zmluva. Poukázal na to, že žalovaná vo svojej výpovedi
potvrdila, že Dodatok k zmluve o pripojení podpísala 9.9.2009, hoci spočiatku tvrdila, že išlo o nejaký
„šmirák“, pričom z jeho obsahu vyplýva, že všeobecné podmienky na poskytovanie verejnej elektronickej
komunikačnej služby Magio TV sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a žalovaná svojim podpisom

potvrdila prevzatie týchto podmienok (a teda aj zmluvy), ako aj cenového výmeru. Tvrdenie, že žiadnu
zmluvu, resp. dodatok k zmluve neprevzala, žalovaná podľa súdu prvej inštancie ničím nepreukázala.
Rovnako nepreukázala tvrdenie, že jej neboli poskytnuté informácie o cene za poskytnuté služby,
nakoľko cena bola uvedená v cenovom výmere, ktorého prevzatie potvrdila podpisom; podľa cenového
výmeru platného v čase poskytovania služieb mesačná cena služby pri 24-mesačnej viazanosti od 1.-12.
mesiaca bola 19,28 eura a od 13.-30. mesiaca 37,77 eura, a žalovanej bola poskytnutá mesačná zľava

3,20 eura v zmysle cenového výmeru. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov prihliadol na povinnosť
žalovanej ako účastníka zmluvy konať pri uzatváraní zmluvy s primeranou obozretnosťou (a to aj v
pozícii spotrebiteľa), pričom za takéto nemožno považovať konanie deklarované žalovanou, ak údajne
podpisovala „nejaký“ dokument s niekým, o kom nemala informácie, že je zástupcom Slovak Telekom,
a.s., zvlášť v situácii, keď podľa predložených dôkazov nebola prvýkrát účastníkom takéhoto zmluvného

vzťahu s právnym predchodcom žalobcu a uzatvárala s ním aj v minulosti zmluvu o pripojení a niekoľko
dodatkov.

4. Na základe tohto vyhodnotenia obrany žalovanej vyhovel žalobe s poukazom na § 51 Občianskeho
zákonníka a zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy. Žalovaná sa s peňažným plnením dostala

do omeškania, preto ju zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s § 517 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, určeného na 9 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých
faktúr. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov konania voči žalovanej, ktorá vo veci úspech nemala, v celkovej výške 150,57 eura.

5. Proti rozsudku podala žalovaná odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť,
resp. zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietala nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne
posúdenie veci. Poukázala na to, že Dodatok k zmluve o pripojení, ktorú mala uzavrieť so spoločnosťou
T - biznis, s.r.o., je v zmysle ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou.

Zopakovala, že ju telefonicky oslovil pán, ktorý jej povedal, že je z Telecomu a sľuboval jej cez telefón
výhodné podmienky, potom večer 9.9.2009, keď bola tma, pod bránou pred jej domom jej dal podpísať
nejaký „šmirák“, z ktorého jej nedal ani kópiu. Uviedla, že zmluva o pripojení jej nebola nikdy doručená,
a nakoniec, až keď sa išla pozrieť do spisu na súde, získala kópiu zmluvy o pripojení. Z predmetnej
zmluvy zistila, že zmluvu podpísala nie so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ale so spoločnosťou T -

biznis, s.r.o. Zmluva bola uzavretá mimo prevádzkových priestorov obchodníka podľa ods. 21 Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení
a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou
sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (ďalej len
„smernica“) a ona nedostala žiadne jasné a zrozumiteľné informácie predtým než bola viazaná zmluvou

uzavretou mimo prevádzkových priestorov (ods. 34 smernice). S poukazom na čl. 6 bod 5, 6, čl. 7 a
čl. 10 smernice, týkajúcich sa požiadaviek na informácie v prípade zmlúv uzavretých na diaľku alebo
mimo prevádzkových priestorov, formálnych požiadaviek na zmluvy uzatvorené mimo prevádzkových
priestorov a o následkoch neposkytnutia informácie o práve na odstúpenie od zmluvy, uviedla, že
totožnosťobchodníkasadozvedelaažnasúde,keďsibolanaštudovaťspisažebolauvedenádoomylu,

keď jej sľuboval 50 % zľavu, čo nakoniec nedodržal, táto zľava jej bola sľúbená len ústne, písomne
nedostala od neho nič.

6. V súvislosti s náhradou trov konania žalovaná vyslovila presvedčenie, že je namieste postup podľa
§ 150 OSP, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, opodstatňujúce nepriznanie náhrady trov

konania úspešnému žalobcovi. Tie videla jednak v dôvode samotného uplatnenia nároku na súde, ako aj
v jej sociálnej situácii, osobných, majetkových a zárobkových pomerov, pretože ju jej dlhodobo zhoršený
zdravotnýstavvýraznehendikepujeaovplyvňujejejpríjmovémožnosti.Vkonanísamuselasúdnebrániť
voči nekalým praktikám spoločnosti T - biznis, s.r.o., ktorá nekalo v mene spoločnosti Slovak Telekom,a.s., uzaviera spotrebiteľské zmluvy mimo prevádzkových priestorov, v tme, vonku pred bránou, bez
toho, aby ako spotrebiteľka dostala pravdivé informácie a kópiu zmluvy.

7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovanej bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP). Rozsudok
verejne vyhlásil dňa 15.3.2018 (§ 219 ods. 3 CSP).

8. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov
(§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie

v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu na priznanie úhrady za poskytnuté služby. Zhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 OSP, platným do 30.6.2016 (ďalej len „OSP“), t.j.
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, dospel k správnym skutkovým záverom a na vec aplikoval
prislúchajúce zákonné ustanovenia a na ich základe vyvodil aj správne právne závery a dôvody, ktoré

ho viedli k vyhoveniu návrhu aj náležite, v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP odôvodnil, pričom sa
vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými
relevantnými argumentmi sporových strán.

10. Žalovaná v odvolaní v prvom rade spochybňovala záver súdu prvej inštancie, že konkrétny dodatok

k zmluve o pripojení, uzavretý podľa zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov, platného do 31.10.2011, medzi ňou a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.,
Karadžičova 10, Bratislava dňa 10.9.2009 je neplatný, pretože zmluvu za druhú stranu uzatvorila
spoločnosť T - biznis, s.r.o., Račianska 77, Bratislava a že jej neboli poskytnuté jasné a zrozumiteľné
informácie pred uzavretím zmluvy.

11. V prejednávanej veci, v ktorej sa žalobca domáhal úhrady za poskytnuté služby, riešil súd
prvej inštancie otázku platnosti zmluvy ako predbežnú a zaoberal sa všetkými námietkami žalovanej
uplatnenými v konaní. Žalovaná v odvolaní k citáciám ustanovení § 52 a § 54 Občianskeho zákonníka
a vybraných ustanovení Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o

nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení
a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES
a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 ("smernica o nekalých
obchodných praktikách") a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011
o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho

parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho
parlamentu a Rady 97/7/ES uviedla, že jej neboli poskytnuté informácie uvedené v týchto predpisoch,
že o obchodníkovi, s ktorým uzavrela zmluvu sa dozvedela až zo súdneho spisu a že tento nedodržal
sľub, že z ceny služby dostane 50 % zľavu. Zároveň však nepripojila, ktoré z ustanovení predloženej
zmluvy by mali byť neplatné.

12. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. V odseku 4
tohtoustanoveniasúdemonštratívnevymenovanéneprípustnédojednaniavspotrebiteľskýchzmluvách.

13. Žalovaná k tvrdeniam o tom ako podpísala dodatok k zmluve o pripojení a že zmluvu a cenový výmer
k cene služby, ktorá jej mala byť poskytovaná nedostala, nenavrhla vykonať žiaden dôkaz, a súd prvej

inštancie k týmto vyvodil záver, že ich nepreukázala. Odvolací súd sa s týmto mohol len stotožniť, ak ani
v odvolaní žalovaná svoju obranu v tomto smere nedoplnila. Stotožnil sa aj s tým, že súd prvej inštancie
pri posudzovaní zisteného prihliadol na všeobecne platnú povinnosť účastníkov zmlúv, t.j. aj žalovanej,
konať pri uzatváraní zmluvy s primeranou obozretnosťou (a to aj v pozícii spotrebiteľa), čomu konanieopisované žalovanou, že podpisovala „nejaký“ dokument s niekým, o kom nevedela, že je zástupcom
Slovak Telekomu, a.s., ak neuzatvárala s touto spoločnosťou zmluvu po prvýkrát, nezodpovedá.

14. K námietke žalovanej, že za Slovak Telekom, a.s., s ňou uzavrela Dodatok k zmluve o pripojení iná
osoba, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 13 Obchodného zákonníka, podľa ktorého právnická
osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Právnická osoba sa môže dať zastúpiť pri
právnom úkone fyzickou alebo právnickou osobou (§ 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V danej veci
návrh Dodatku zmluvy, ktorý so žalovanou dohodol predajca/zástupca poskytovateľa služieb spoločnosť

T - biznis, s.r.o., poskytovateľ služby Slovak - Telekom, a.s., akceptoval, čo zodpovedá uvedenej právnej
úprave o konaní a zastupovaní právnickej osoby. Samotná okolnosť, že žalovaná sa nezaujímala kto
konkrétne s ňou pri uzatváraní zmluvy za spoločnosť Slovak Telekom, a.s., koná, nemôže následne
spôsobiť neplatnosť zmluvy, ak nie sú žiadne pochybnosti o tom, že zástupca konal v rámci dohody
a zastupovaný (Slovak - Telekom, a.s.,) poskytoval žalovanej služby dojednané so žalovanou jeho
zástupcom. Všeobecne uplatňovaná možnosť dať sa pri uzatváraní zmluvy zastupovať inou osobou

nie je obmedzená ani v osobitných ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka prijatých na
ochranou spotrebiteľa a nevyvoláva zjavnú nerovnováhu vo vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa.
15.Odvolacísúdnepovažovalzadôvodnéaniodvolaniežalovanejvčastináhradytrovkonania,vktorom
namietala, že súd prvej inštancie mal o náhrade trov konania rozhodnúť podľa ustanovenia § 150 OSP.

16. Právne posúdenie veci je obecne nesprávne, ak súd posúdil vec podľa právnej normy, ktoré na
zistenýskutkovýstavnedopadá,aleboprávnunormu,sícesprávneurčenú,nesprávnevyložil,poprípade
ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

17.Podľaustanovenia§142ods.1OSP,podľaktoréhorozhodovalsúdprvejinštancie,účastníkovi,ktorý

mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

18. Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či

účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

19. Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade nákladov civilného sporového konania,
je zásada úspechu vo veci (§ 142 ods. 1 OSP v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, teraz § 255

ods. 1 CSP). V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten, kto dôvodne bránil svoje subjektívne právo
alebo právom chránený záujem, by mal mať právo na náhradu nákladov, ktoré pri tejto procesnej činnosti
účelne vynaložil, proti účastníkov, ktorý do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahoval. S vedomím faktu,
že zásada úspechu má hlbšiu súvislosť so štruktúrou a funkciou civilného sporového konania, by mal
súd vždy pristupovať k interpretácii a aplikácii ustanovenia § 150 OSP, ktoré túto zásadu umožňovalo v

konkrétnom výnimočnom prípade prelomiť. Ustanovenie § 150 OSP slúžilo k riešeniu situácie, v ktorej
by bolo nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne hájil svoje práva alebo právom chránené záujmy, dostal
náhradunákladov,ktorépritejtočinnostiúčelnevynaložil.Najmävprocesnomprávejevšaknutnékaždú
výnimku zo všeobecného pravidla (tu výnimku z pravidla obsiahnutého v ustanovení § 142 ods. 1 OSP
formulovanú v ustanovení § 150 OSP) vykladať reštriktívne.

20. Ustanovenie § 150 OSP nemožno považovať za normu, ktorá by zakladala celkom voľnú úvahu (v
zmysle ľubovôle), ale len za ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či vo veci neexistujú
zvláštne okolnosti, ku ktorým je treba pri stanovovaní povinnosti náhrady nákladov konania výnimočne
prihliadať. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto nebolo možné vykladať tak, že bolo možné kedykoľvek bez

ohľadu na zásadné zásady rozhodovania o nákladoch konania nepriznať náhradu nákladov úspešnému
účastníkovi konania.

21. Dôvodmi na nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi uvádzanými žalovanou v odvolaní mal
byť jej zhoršený zdravotný stav, ktorý výrazne hendikepuje jej príjmové možnosti, k čomu neuviedla

žiadne konkrétne informácie. Odvolací súd preskúmaním spisu zistil, že ani v konaní pred súdom prvej
inštancie neupriamila pozornosť súdu na jej sociálne a majetkové pomery, a tak súdu prvej inštancie
nemožno vytýkať, ak pri rozhodovaní nevyužil ustanovenie § 150 OSP, ak k tomu nemal žiadne podnety.
Rovnako tvrdenia žalovanej, ktorými sa snažila brániť vo veci, že zmluvu uzavrela so zástupcom SlovakTelekomu, a.s. mimo jeho prevádzky bez poskytnutia potrebných informácii, po ich vyhodnotení súdom
prvej inštancie uvedenom v odôvodnení napadnutého rozsudku, neodôvodňovali možnosť súdu upustiť
od zásahy úspechu uplatňovanej pri rozhodovaní o náhrade trov konania, keďže nešlo v ničom o

výnimočný prípad.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).