Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. máj 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/333/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112236549
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5112236549.22

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci žalobcov: 1/ R.
U., nar. X.X.XXXX, bytom P. XXX, 2/ R. U., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/XX, H. T., obaja žalobcovia
právne zastúpení JUDr. Katarína Potocká, advokát so sídlom Sládkovičova 2, Žilina, proti žalovanému:
Stredoslovenská energetika, a.s., Žilina, Pri Rajčianke 8591/4B, IČO: 36 403 008, o zaplatenie sumy
4.120 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcov 1/ a 2/ o zaplatenie sumy 4.120 eur z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa podaným návrhom domáhali zaplatenia sumy vo výške 4.120 eur titulom náhrady

škody spôsobenej požiarom na ich domovej nehnuteľnosti v Kolároviciach. V žalobe uviedli, že dňa
13.3.2010 vznikol na ich drevenici kat. úz. P.8 (predtým súp. č. 637) požiar, ktorý vznikol technickou
poruchou na elektroinštalácii drevenice a za túto nemôžu zodpovedať žalobcovia ako vlastníci, pretože
predmetná drevenica bola odpojená od rozvodu elektrického prúdu ešte pred 22 rokmi a od tejto doby
sa ani neplatila úhrada za odber elektrickej energie. Bez vedomia vlastníka žalovaný namontoval na
predmetný drevený dom súp. č. XXX v mieste jeho štítu elektrické vedenie, z ktorého bolo nainštalované

elektrické vedenie na rodinný dom 769 v P. a keďže došlo k technickej prevádzkovej poruche práve na
vedení rodinného domu drevenice č. XXX, zodpovedá v celom rozsahu za vzniknutú škodu žalovaný.
Pracovníci žalovaného namontovali vedenie na drevený dom, hoci ich povinnosťou bolo namontovať
zariadenie na samostatný stĺp, z ktorého by sa viedla elektrina do vedľajšieho rodinného domu a
nezodpovedným počínaním pracovníkov žalovaného došlo k porušeniu ich právnej povinnosti. Samotná
škoda vznikla výlučne zavineným konaním žalovaného a žalobcovia utrpeli majetkovú ujmu spočívajúcu

v zhorení dreveného rodinného domu, ktorý užívali na rekreačné účely a výška škody predstavuje 4.120
eur ako všeobecná hodnota danej nehnuteľnosti.

2. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že žalovaný nie je vlastníkom elektrického zariadenia, na
ktoré poukazuje žalobca 1/ a 2/, ale spoločnosť Stredoslovenská energetika - Distribúcia a. s., a teda
iný právny subjekt. Teda vodiče prechádzajúce nad drevenicou súp. č. XXX, strešník na drevenici, ako i

vzdušné vedenie sú súčasťou zariadenia dodávateľa elektriny a odbočná podpora, aj keby bola zriadená
súčasne s prípojkou, je súčasťou hlavného vedenia, t.j. rozvodného zariadenia dodávateľa elektriny.
Nemeraný prívod zo strešníka do elektromerového rozvádzača a elektroinštalácia je vo vlastníctve
majiteľa drevenice, ktorý zodpovedá za jeho stav. Je nesporné, že zariadenie bolo vybudované v r. 1959
a na montáž elektrického vedenia sa využívali ako podperné body stavby vystrojené strešníkom.

3. Okresný súd Žilina rozhodnutím č.k. 17C 333/2012-135 zo dňa 11.11.2013 (v poradí prvým) návrh
žalobcov zamietol.4. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 8Co 115/2014-162 zo dňa 14.5.2014 rozsudok okresného súdu
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení uviedol, že prvostupňový súd vo veci a

rozhodol predčasne, pretože neúplne zistil skutkový stav veci. Vychádzajúc z toho čo bolo predmetom
konania a z toho na akých skutkových tvrdeniach žalobca 1/, 2/ založil svoj návrh, bol aj odvolací súd
toho názoru, že pre úplné zistenie skutkového stavu v záujme objektívneho a spravodlivého rozhodnutia
bolo potrebné vykonať dôkaz navrhovaný žalovaným a síce znalecké dokazovanie, za účelom zistenia
príčiny vzniku požiaru, a teda zodpovedného subjektu. Vykonanie tohto dôkazu môže potvrdiť, resp.

vyvrátiť tvrdenia žalobcov o nimi tvrdenom priebehu škodovej udalosti.

5. V zmysle intencií súdu druhej inštancie v ďalšom konaní súd vykonal dokazovanie výsluchom strán
sporu, výsluchom svedkov, znaleckým dokazovaním, oboznámením listinnými dôkazmi produkovanými
stranami sporu - stanoviskom Okresného riaditeľstva Hasičského záchranného zboru v Žiline ORHZ-
ZA2-1513/2013, prechodom časti podniku žalovaného vrátane jeho distribučnej sústavy do majetku SSE

- Distribúcia a.s., pričom dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

6. Žalobcovia 1/ a 2/ v priebehu ďalšieho konania zásadne zotrvali na svojej argumentácii v spore, že
požiar drevenice vznikol z dôvodu technickej poruchy na tzv. nástrešáku, ktorý sa nachádzal na dome
súp. č. XXX a vplyv na vznik poruchy mala pravdepodobne skutočnosť, že v priebehu noci došlo v obci

k výpadku elektrického prúdu. Tiež tvrdili, že požiar bol dôsledkom zanedbania povinnosti vykonávania
revízií elektrického zariadenia, ktoré vyplývalo žalovanému z jeho prevádzkovej činnosti. Ku skratu
mohlo dôjsť aj následkom poveternostných podmienok na vodičoch, káble vedené z elektrického stĺpa,
keďžesútoholédrôtyvedenézelektrickéhostĺpa,kuskratumohlodôjsťnaprípojkevonkajšiehovedenia
a je otázne či ku skratu nedošlo už na stĺpe alebo na drôtoch od stĺpa pokračujúcich na nástrešák a

ľahkou cestou do domu žalobcov a do ďalšieho domu. Žalovaný z drevenice následkom ešte pred r. 1988
odňal elektromer z predmetnej drevenice a po zrušení odberu elektrického prúdu žalovaným bolo jeho
povinnosťou vybrať poistky z HDS skrine, ktorá sa nachádzala pred elektromerom, z tejto vybrať poistky
a HDS skriňu zaplombovať, aby už elektrický prúd netiekol do drevenice a tak, aby nebola drevenica pod
prúdomanedošlobyktomu,žeprípojkaodnástrešákaskratovala.Kzabudovaniunástrešákanastreche

drevenice došlo v r. 1959 a predmetný dom bol obývaný do r. 1988, kedy došlo k odpojeniu od elektrickej
energie a od uvedenej doby nedošlo k obnoveniu dodávky elektrickej energie. Svedkovia uviedli, že sa
iskrilo na streche, na ktorej bol inštalovaný nástrešák a od vnútornej inštalácie sa teda vylučujú príčiny
poruchy a následného požiaru. Podstatným je tá skutočnosť, prečo nereagovalo predradené istenie
vonkajšej siete na poruchovú časť, ktorá bola pred prípojkovou skriňou. Ak niektorí občania obce tvrdili,

že deň pred požiarom niekoľkokrát došlo k vypnutiu elektrického prúdu, čo znamená, že na vonkajšej
sietidošlokurčitejporuche,ktoránapokonvyústilavskratenanástrešákuatedapoodpojeníporuchovej
časti by nedošlo už k následnému rozsiahlemu iskreniu, ktoré vyústilo v požiar.

7. Žalovaný v priebehu ďalšieho konania zotrval na svojej argumentácii, že je dodávateľom elektrickej

energie a nie prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorým je iný subjekt a to Stredoslovenská energetika
- Distribúcia, a.s.. Tento subjekt prevádzkuje distribučnú sústavu a všetky prvky vedenia, ktoré sú
zaradené do distribučnej sústavy a aj samotný nástrešák je súčasťou tejto distribučnej siete. Inštalácia
nástrešák bola v zmysle vtedy platných právnych predpisov a jej vlastníkom je Stredoslovenská
energetika - Distribúcia, a teda nejedná sa o prevádzkovú činnosť žalovaného. Nesúhlasil s tvrdením

žalobcov, že si nesplnil povinnosť pri demontovaní elektromera, keď boli demontované poistky z hlavnej
domovej skrine (HDS) a domovú skriňu zaplombovali a táto domová skriňa je dostupná na objekte, a tým
poistky mohol založiť ktokoľvek, a tak dostať elektrickú energiu do vnútornej elektroinštalácie drevenice,
čo podľa požiarneho technika mohla byť príčina požiaru. Pri takejto príčine požiaru, resp. poškodenia
z dôvodu vnútornej elektroinštalácie znáša zodpovednosť jednoznačne vlastník nehnuteľnosti. Taktiež

tvrdenia žalobcov či ku skratu nedošlo už na stĺpe alebo na drôtoch od stĺpa pokračujúcich na nástrešák
a „ľahkou cestou“ do domu žalobcov od ďalšieho domu je technicky nemožné, nakoľko skratové prúdy sa
jednoznačne šíria smerom ku zdroju napájania, čo je smer podperný bod NN siete - stĺp (č.l. 158 spisu).

8. Z obsahu stanoviska k požiaru vydaného Okresným riaditeľstvom Hasičského záchranného zboru

v Žiline zo dňa 1.4.2010 (č.l. 74) k likvidácii poistnej udalosti na susednej nehnuteľnosti súp. č. 767
súd zistil, že ako príčina vzniku požiaru (13.3.2010) bola stanovená prevádzkovotechnická porucha
(elektrický skrat) na elektroinštalácii v drevenici č. 637, teda v objekte vo vlastníctve žalobcu 1/ a 2/.9. Z pripojeného administratívneho spisu Okresného riaditeľstva Hasičského záchranného zboru v
Žiline č.p. ORHZ-688/2010 a odborného posudku zo dňa 19.4.2010 k požiaru dreveníc P. 637 P.
zo dňa 13.3.2010 Korytné XXX, Kolárovice k príčinám vzniku požiaru je uvedené, že na základe

ohliadky požiariska boli stanovené pravdepodobné verzie príčiny vzniku požiaru X až 4 a 1/
neopatrnosť syna majiteľa drevenice pri manipulácii s otvoreným ohňom, ktorá príčina bola vylúčená,
2/ porucha alebo nevyhovujúci stav vykurovacieho telesa, dymovodu alebo komína, ktorá príčina bola
vylúčená, 3/ úmyselné zapálenie drevenice neznámou osobou, táto príčina vzniku požiaru vylúčená,
4/ technická porucha na elektrickej inštalácii objektu (pravdepodobne elektrický skrat). Požiar vznikol

v priestore podkrovia, v mieste kde prechádzala elektroinštalácia od nástrešáka k poistkovej skrini
(časť elektrického vedenia pod elektrickým napätím). Vplyv na vznik poruchy mala pravdepodobne
skutočnosť, že v priebehu noci došlo v obci k výpadku elektrického prúdu dvakrát a následne trikrát cez
deň, prípadne mohlo dôjsť k poškodeniu izolácie elektrického vedenia hlodavcami v podkroví. Následne
došlo k vznieteniu prítomných horľavých látok a drevenej konštrukcie krovu.

10. Svedok O.. T. S. (spracovateľ odborného posudku k požiaru dreveníc zo dňa 13.3.2010) vo svojom
vyjadrení na pojednávaní dňa 10.12.2014 (č.l. 177 spisu) uviedol, že príčiny požiaru zisťovali na základe
výpovedí svedka, ktorý spozoroval požiar v priestore spod strechy, teda podkrovia a zisťovali, z čoho
tento požiar mohol vzniknúť. Po zistení, že tento objekt bol odpojený od elektrickej energie a majiteľ
uviedol, že napätie, teda elektrická energia bola privedená do drevenice na nástrešák dolu k rozvádzaču

a táto časť bola pod napätím, teda od nástrešáka k rozvádzaču a preto určovali verzie od čoho mohol
požiar vzniknúť. Uviedol, že na vodičoch nástrešáka tam priamo nemôže dôjsť k vzniku požiaru, ale
vzniknúť mohol v časti zvodu k rozvádzaču. Výsledky príčin vzniku požiaru, ktoré boli uvedené pod
bodom 1 až 4, keďže vylúčili predchádzajúce verzie, ostala potom verzia, že miestom vzniku bolo zistené
v podkroví, iný iniciátor požiaru zistený nebol a teda mohlo vzniknúť od tej poruchy. Teda mohol na

základe zistení povedať, že bolo v časti od nástrešáka, ktorý išiel vo zvode po rozvádzač. Presné miesto
ohniska požiaru sa nedalo zistiť. Ak by sa iskrilo na nástrešáku, či to následne mohlo zapáliť objekt
uviedol, že nedá sa to absolútne vylúčiť. Podľa jeho názoru, ale skôr sa prikláňa k tomu, že porucha
vznikla v tom zvode. Tiež sa nedalo zistiť, či zvod, ktorý išiel od nástrešáka do objektu drevenice po
rozvádzač bolo v hliníkovom alebo medenom obale. Toto sa nedalo zistiť.

11. Svedok H. U. (č.l. 183) na pojednávaní udával, že videl ako presne dochádzalo ku stratu na
nástrešáku a skratovalo a iskrilo to priamo na nástrešáku nad domom a poistky, ktoré boli na stĺpe sa
nevypli. Skratovanie bolo priamo na svorkách nástrešáka.

12. Svedok E. J. (č.l. 192) udával, že iskrilo sa na tej streche ako bol nástrešák a ako dobrovoľný hasič v
P. nemohli hasiť vodou, ale hádzali sneh. Horela hriva strechy, vrch strechy tam, ako bol ten nástrešák,
tam bolo iskrenie, strecha bola plechová.

13. Svedok R. C. (č.l. 194) udával, že deň predtým vypadávala elektrika a bolo to deň pred vznikom

požiaru. Bolo to vo večerných hodinách asi 1:00 h v noci. Spozoroval požiar, že ide plamienok z jednej
a z druhej strany. Uviedol, že spozorovanie požiaru bolo pod nástrešákom.

14. V priebehu ďalšieho konania súd nariadil znalecké dokazovanie, za účelom zistenia príčiny vzniku
požiaru a teda zodpovedného subjektu a v znaleckom posudku č. 1/2016 (čl. 275) znalec H. E., znalec

z odboru požiarna ochrana, zisťovanie príčin vzniku požiaru, protipožiarna ochrana uviedol, že pôvod
vzniku iskrenia „nástrešáku“ z predloženého spisu a dokumentácie nie je možné zistiť. V žiadnom
prípade iskrenie na vonkajšom prívode, ktorý je ukončený na izolátoroch nástrešáku nemohol spôsobiť
vznik požiaru. Iskrenie na nástrešáku nemohlo spôsobiť skrat na elektrickom vedení od nástrešáku po
prípojkovú skriňu. Požiar nemohol vzniknúť od nástrešáka, nakoľko drevenica bola pokrytá plechom. S

pravdepodobnosťou blízkou k istote mohol vznik požiaru spôsobiť skratový jav na vedení od nástrešáku
k prípojkovej skrini. Skratový jav mohol vzniknúť v dôsledku porušenia izolácie na vodičoch, či už v
dôsledku poškodenia hlodavcami alebo v dôsledku starnutia izolácie, nakoľko prípojka bola vybudovaná
v roku 1959 a technická životnosť izolácie na vodičoch sa v praxi pohybuje v rozsahu 40 - 50 rokov. Na
otázku, či mohlo byť príčinou skratu elektrického vedenia poškodenie keramickej izolácie spôsobenej

vplyvom poveternostných podmienok a vplyvom dlhej doby od namontovania keramickej izolácie na
nástrešáku, uviedol, že príčinou skratu elektrického vedenia v dôsledku poškodenia keramickej izolácie
na izolátoroch nástrešáku podľa predloženej dokumentácie je prakticky nemožné.15. Z prílohy č. 1 výstupu z programu RIS evidencie porúch (č.l. 121) vyplýva, že v poruchových
záznamoch Stredoslovenskej energetiky - Distribúcie a.s. nie sú evidované žiadne poruchy a výpadky
v obci P. z 12.3. na 13.3.2010, ale len zo dňa 15.3.2010, ktorá predstavuje rekonštrukciu prípojky po

požiari drevenice.

16. Svedok A. E. ( držiteľom osvedčenia revízneho technika podľa § 24 vyhl. č. 508/2009) na
pojednávaní dňa 15.3.2007 uviedol, že objekty nevidel, len fotodokumentáciu. Na otázku akým
spôsobom sa dalo zabrániť, aby došlo ku stratu elektrického vedenia tak ako je vedenie zobrazené v

náčrte (zažurnalizovaný v spise 4C/100/2012 čl. 36) svedok uviedol, že dôvodom je istenie elektrických
rozvodov jednotlivých objektov. Elektrické rozvody sa robili v rôznych časoch a ak bolo robené v roku
1960, používali sa poistky, ktoré boli priamo na stĺpe namontované a keď bola porucha, muselo sa vyjsť
na stĺp. V prípade, že ten objekt bol odstavený od elektrického prúdu teda vybratie poistiek odpojením
elektromera. Na otázku či mohlo dôjsť ku skratu aj na tom nástrešáku alebo na tomto celom vedení od
stĺpa svedok uviedol, že existujú dva druhy prípojok elektrického vedenia, buď je to káblová prípojka

alebo vodičmi a tieto vodiče sú kovové vodiče, ktoré nehoria, to sú hliníkové vodiče s oceľovým jadrom,
ktoré nie sú horľavé, to znamená, že nemôžu preniesť požiar. Ak ide o káblovú prípojku, sú tieto
vodiče opatrené izoláciou, ktorá je nehorľavá alebo samozhášavá. V tomto prípade nepoznal objekt. K
otázke, ak došlo niekoľkokrát k výpadku elektrickej energie, či tento výpadok elektrickej energie mohol
už signalizovať skrat svedok uviedol, akonáhle nastal skrat na tomto vedení, vedenie je chránené proti

preťaženiu alebo skratu poistkám, ak bol výpadok tejto elektrickej energie, musela zareagovať poistka a
akonáhle poistka zareagovala, musel buď niekto tú poistku vymeniť a tým mohlo by sa zaviesť napätie.
Skrat keď nastal, nemohol nejako v nástrešáku, ktorý je kovový, teda nemohol nastať požiar v objekte,
ktorý má nástrešák a nastať skrat, lebo poistky sú predtým objektom na vonkajšej strane objektu. Ku
stanovisku ORHaZZ Žilina, že požiar vznikol v priestore podkrovia svedok uviedol, že elektrické vedenie

od nástrešáka až po elektromer musí byť zaistené proti čiernemu odberu a to sa rieši tak, že tie káble
musia byť v kovovej chráničke alebo v kovových rúrkach vedených až do rozvádzača, to znamená, že
hlodavce tie rúrky neprehryzú a poškodenie by mohlo nastať len zásahom v tom objekte do elektrickej
energie. Zdá sa mu podozrivé, keď sa hovorí, že deň predtým trikrát vypla elektrina a akonáhle je
porucha musí byť vypnutá poistka, teda niekto poistku musel trikrát zapnúť. Ak bolo videné iskrenie

mohlo nastať len v tom prípade, že nebolo vypnuté istenie, ktoré predtým ako bolo povedané trikrát bolo
vypnuté a znamená to, že niekto musel nejakým zásahom do toho pustiť elektrinu pod napätím. Ale
ak to bolo cez deň poruchou vypnuté raz, samo sa to nemohlo zapnúť. Akonáhle vypadne elektrická
energia pri poruche, musí byť vypnutá poistka, teda niekto musel poistky trikrát zapnúť. Keby bolo vadné
predradené istenie, tak by to nevyplo, skôr sa zdá, že ono vadné nebolo, ale už pri tej prvej poruche

istenie zareagovalo a vyplo tú elektrickú energiu, lenže niekto musel znova zapnúť bez toho, že by si
zistil dôvod, prečo sa to stalo, a teda došlo k výpadku. Ak raz vypadla elektrická energia, a teda vypol sa
istiaci prvok, tak istiaci prvok sám od seba sa nenahodí. Na otázku, či skrat, ktorý mohol vzniknúť na stĺpe
elektrického vedenia alebo na drôtoch elektrického vedenia, či je teoreticky možné, že ďalej pokračoval
od stĺpa k nástrešáku a ďalej „ľahkou cestou“ do domu žalobcov a do ďalšieho domu, svedok uviedol,

že pri vonkajšom vzdušnom vedení je vedenie riešené hliníkovými vodičmi, a teda hliník je nehorľavý,
teda nemôže plameň preniesť po tom hliníku.

17. V rámci záverečného zhrnutia právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ uviedol, že skutočnosť, že k
požiaru drevenice došlo následkom predchádzajúceho iskrenia na nástrešáku, túto skutočnosť potvrdili

svedkovia E. J., R. C., a teda k požiaru došlo na samotnom nástrešáku, ktorý vykazoval poruchu. Ak
by malo dôjsť k vzniku požiaru vo vnútri podkrovia, nemohol požiar prepuknúť na vrchu strechy, keď
posudok Okresného riaditeľstva Hasičského záchranného zboru v Žiline bol iba následný typ s tým, že
išlo o určitú dedukciu vzniku požiaru. Pokiaľ v znaleckom posudku znalec H. E. uviedol, že skratový jav
moholvzniknúťvdôsledkuporušeniaizolácienavodičochčiužvdôsledkupoškodeniahlodavcamialebo

v dôsledku starnutia izolácie, nakoľko prípojka bola vybudovaná ešte v r. 1959 a technická životnosť
izolácienavodičochsapohybujeod40do50rokov.Žalovanýmávpredmetečinnostirevízieelektrických
zariadení a za túto dobu 50 rokov nevykonal revíziu elektrického zariadenia nástrešáka. Nástrešák,
ktorý bol nainštalovaný na predmetom dome žalobcov v r. 1959 už následkom starého veku materiálu
strácal na svojej pružnosti a k poruchám práve dochádza na takýchto starých objektoch. Na nástrešáku,

pokiaľ došlo k iskreniu, mohlo dôjsť ku skratu, ale aj z toho dôvodu, pretože zvod bol z nástrešáku
ponechaný a keby bol odstrihnutý, k požiaru by nebolo došlo. Rekonštrukcia elektrického vedenia v
osade P. nebola vôbec vykonávaná a ide o elektrické vedenie, ktoré je prežité. Teda v prípade skratu je
na stĺpoch zriadené tzv. predradené istenie, ktoré by pri takýchto situáciách sa malo vypnúť a odpojiť odprívodu elektriny, k čomu nedošlo a z akých dôvodov k tomu nedošlo, zatiaľ sa nevysvetlilo. Keďže skrat
videl p. C., teda poistka na stĺpe od prípojky sa mala vypnúť, a teda musela tam nastať nejaká závada,
za čo je zodpovedný žalovaný. V prípade vykonávania revízií bolo potrebné urobiť prívod elektriny pre

každý objekt, teda dom zvlášť a nie tak, ako to bolo v danom prípade, že na dva objekty bola jedna
poistka. Pokiaľ žalovaný nevykonával žiadnu revíziu nástrešáka, už táto skutočnosť je dôkazom toho,
že došlo k absolútnemu porušeniu právnych predpisov žalovaného, ktorý má v predmete činnosti revíziu
elektrických zariadení a tým vzniká jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu, a to nielen podľa ust. § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale aj podľa § 415 Občianskeho zákonníka.

18. V rámci záverečného zhrnutia žalovaný uviedol, že Samotný zákon č. 508/2009 Z. z. stanovuje
podmienky pre revízneho technika vyhradeného technického zariadenia elektrického, pričom akákoľvek
fyzická osoba, ktorá splní zákonné podmienky môže mať zapísanú živnosť revízie vyhradených
elektrických zariadení a môže túto činnosť vykonávať. Ani v tomto konaní nebolo preukázané, že by
došlo k poruche na samotnom nástrešáku. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že požiar nemohol

vzniknúť od nástrešáka, nakoľko drevenica bola pokrytá plechom, uvádza tu, že vznik požiaru mohlo
spôsobiť vedenie od nástrešáka k prípojkovej skrini a táto bola vo vlastníctve odberateľa, resp. vlastníka
nehnuteľnosti a za vnútornú inštaláciu zodpovedá vlastník objektu. Tvrdená skutočnosť, že v obci došlo
deň predtým k poruchám alebo výpadkom, nebola nikde zaznamenaná a ani z výpisov Stredoslovenskej
energetiky-Distribúcietátoskutočnosťnevyplýva.Záznamoopravevedeniajezodňa15.3.,alepredtým

nebola evidovaná žiadna porucha ani výpadky na vedení. Poukázal tiež na závery hasičského zboru,
že k poruche došlo alebo k požiaru mohlo dôjsť z dôvodu elektroinštalácie a z ich strany nie je ani
vylúčený neoprávnený odber v danej drevenici, teda zásah neoprávnenej osoby, kedy mohlo dôjsť k
inému napájaniu drevenice než z nástrešáka a k vzniku skratu v drevenici, pretože aj z preukázaných
a predložených dôkazov vyplýva, že k požiaru došlo alebo ohnisko požiaru bolo v podkroví. Aj samotný

svedok E. uviedol, že nie je možné, aby zo stĺpa elektrického vedenia mohol vzniknúť nejaký skrat
a že by tento skrat ďalej išiel na nástrešák až z tohto stĺpu elektrického vedenia a z nástrešáka na
plechovú strechu by spôsobilo požiar drevenice. Aj samotný svedok túto skutočnosť vylúčil, že na
nástrešáku nemá ako vzniknúť iskrový výboj. Žalovaný poukázal, že zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva žalovanému povinnosť vykonávať revízie na zariadeniach, ktoré mu nepatria, táto povinnosť

patrí prevádzkovateľovi distribučnej sústavy. Od r. 2007 celá distribúcia, teda vedenie nízkeho, ako aj
vysoké napätia a všetkých elektro a technických zariadení, ktoré sú súčasťou distribučnej sústavy, tieto v
r. 2007 v zmysle európskej legislatívy, ako aj slovenskej legislatívy prešli na spoločnosť Stredoslovenská
energetika - Distribúcia a ktorej tieto elektrické vedenia sú majetkom, a teda žalovaný nemá žiadnu
zodpovednosť za prevádzkovú činnosť.

19. V ustanovení § 420 (každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti) je
zakotvená všeobecná zodpovednosť fyzických osôb a právnických osôb, ktorá prichádza do úvahy vždy
vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, ktoré sú upravené v § 421 až

437. Do oddielu o všeobecnej zodpovednosti za škodu je síce zaradená aj zodpovednosť podľa § 420a,
avšak tu v podstate nejde o všeobecnú zodpovednosť, pretože zodpovednosť je tu viazaná na výkon
určitej činnosti, ktorá prichádza do úvahy len u takých osôb (či už fyzických alebo právnických), ktoré
spôsobili škodu inému svojou prevádzkovou činnosťou. Aj tu teda ide o osobitnú zodpovednosť, ktorú
ako každú inú osobitnú zodpovednosť treba aplikovať prednostne pred všeobecnou zodpovednosťou

zakotvenou v § 420.

20. Podľa § 420a ods. 1 a ods. 2 písm. c) Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je
spôsobená oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na

nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

21. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa § 420a
Občianskeho zákonníka je 1/ existencia udalosti vyvolanej prevádzkovou činnosťou, 2/ spôsobenie
škody, 3/ príčinná súvislosť medzi udalosťou vyvolanou prevádzkovou činnosťou a škodou. Pre vznik

zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov.
Pri neexistencii čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.22. Keďže v ďalšom konaní skutkové okolnosti tvrdené žalobcami o príčinách vzniku požiaru (požiar
drevenice vznikol z dôvodu technickej poruchy na tzv. nástrešáku) boli medzi stranami sporné a tieto
skutkové tvrdenia neboli v zhode ani so záverom v odbornom posudku OR Hasičského a záchranného

zboru v Žiline zo dňa 19.4.2010, keď príčina vzniku požiaru bola stanovená technická porucha na
elektrickej inštalácii objektu (pravdepodobne elektrický skrat), ktorý požiar vznikol v priestore podkrovia
v mieste, kde prechádzala elektroinštalácia od nástrešáka k poistkovej skrini a preto súd za účelom
zistenia príčin požiaru nariadil znalecké dokazovanie. V závere znaleckého posudku č. 1/2016 znalec
konštatoval, že v žiadnom prípade iskrenie na vonkajšom prívode, ktorý je ukončený na izolátoroch

„nástrešáku“, nemohol spôsobiť vznik požiaru. Iskrenie na „nástrešáku“ nemohlo spôsobiť skrat na
elektrickom vedení od nástrešáku po poistkovú skriňu. Požiar nemohol vzniknúť od nástrešáka, nakoľko
drevenica bola pokrytá plechom. S pravdepodobnosťou blízkou k istote mohol vznik požiaru spôsobiť
skratový jav na vedení od nástrešáku k poistkovej skrini, ktorý mohol vzniknúť v dôsledku porušenia
izolácie na vodičoch alebo v dôsledku starnutia izolácie, nakoľko prípojka bola vybudovaná v roku 1959.
Podporne ku záveru, že na vodičoch „nástrešáka“ priamo nemôže dôjsť k vzniku požiaru súd vyhodnotil

svedecké výpovede Ing. S. T. a A. E., ktorí sa priamo k tomuto dôvodu vzniku požiaru vyjadrovali.

23. Ani tvrdenia žalobcov, že na vznik poruchy mala pravdepodobne skutočnosť, že v priebehu noci
došlo v obci k výpadku elektrického prúdu neboli v ďalšom konaní preukázané. Z listinného dôkazu
predloženého žalovaným je zrejmé, že v záznamom porúch prevádzkovateľa elektrického vedenia v

obci P. v systéme výpadok z 12.3. na 13.3.2010 nie je evidovaný.
Aj z vyjadrení svedka ( A. E.) nepochybne vyplynulo, že ak by v danom čase došlo k prerušeniu dodávky
elektrickej energie vypnutím istiaceho prvku (poistky), istiaci prvok sám od seba sa nenahodí a niekto
musel zasiahnuť do elektrického obvodu. Ani táto príčinná súvislosť, v dôsledku ktorej pravdepodobne
malo dôjsť k vzniku požiaru - technická porucha elektrického zariadenia, jej prevádzkovou činnosťou,

nebola preukázaná. Nebolo zo strany žalobcov ani len tvrdené, že deň pred požiarom tento zásah do
elektrického obvodu po prvom výpadku elektrického prúdu vykonal žalovaný.

24. Ani úvahy žalobcov, či skrat nemohol vzniknúť na stĺpe elektrického vedenia alebo na drôtoch
elektrického vedenia, či je teoreticky možné, že ďalej pokračoval od stĺpa k nástrešáku a ďalej „ľahkou

cestou“ do domu žalobcov a do ďalšieho domu neboli v konaní potvrdené. V znaleckom posudku
znalec jednoznačne uviedol, že v žiadnom prípade iskrenie na vonkajšom prívode, ktorý je ukončený
na izolátoroch nástrešáku nemohol spôsobiť vznik požiaru a príčinu skratu elektrického vedenia v
dôsledku poškodenia keramickej izolácie na izolátoroch nástrešáku považoval za prakticky nemožné.
Túto skutočnosť, že vonkajšie vzdušné vedenie (kovové vodiče - hliníkové) nemôže preniesť požiar

vylúčil aj svedok p. Mráz.

25. Vyhodnotiac výpovede svedkov (p. U., J., C.) súd dospel k záveru, že ich výpoveďou dostatočne
nebolo preukázané skutkové tvrdenie, že požiar drevenice vznikol z dôvodu technickej poruchy na tzv.
nástrešáku. Títo svedkovia sa vyjadrovali k okolnostiam spozorovania požiaru (skrat priamo na svorkách

nástrešáka nad domom, iskrilo sa na streche ako bol nástrešák, strecha bola plechová, spozorovanie
požiaru pod nástrešákom, deň predtým vypadávala elektrika) a niet pochybností o tom, že ide o ich
subjektívne vnímanie bez odborných znalostí, a preto súd ich svedeckú výpoveď vyhodnotil ako dôkaz,
ktorý nemal žiadny význam pre rozhodnutie vo veci samej.

26. Vychádzajúc tak zo záverov znaleckého posudku (s pravdepodobnosťou blízkou k istote mohol vznik
požiaru spôsobiť skratový jav na vedení od nástrešáku k prípojkovej skrini) ako i odborného stanoviska
OR HaZZ (technická porucha na elektrickej inštalácii objektu (pravdepodobne elektrický skrat); požiar
vznikol v priestore podkrovia, v mieste kde prechádzala elektroinštalácia od nástrešáka k poistkovej
skrini) súd ustálil, že za škodu vzniknutú požiarom nezodpovedá žalovaný.

27. V konaní žalobcovia nepredložili relevantný dôkaz preukazujúci skutkové okolnosti tvrdené v žalobe.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere niesli žalobcovia a bolo na nich, aby tvrdené
skutočnosti súdu nepochybne preukázali. Platí zásada, že každá zo strán sporu, ktorá sa domáha
určitého práva alebo nároku preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé právne

dôsledky a neunesenie dôkazného bremena ho postihuje nepriaznivým následkom v podobe neúspechu
v spore.28. V zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Ak si niektorý účastník občianskoprávneho vzťahu neplní svoju
všeobecnú prevenčnú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka, neplní si

svoju právnu povinnosť, a teda koná protiprávne.

29. Pokiaľ ide o žalobcami 1/ a 2/ tvrdené porušenie právnej povinnosti žalovaného (namontovať
zariadenie na samostatný stĺp, z ktorého by sa viedla elektrina do vedľajšieho rodinného domu a
nevykonaná rekonštrukcia elektrického vedenia, v dôsledku ktorej došlo k technickej prevádzkovej

poruche na vedení rodinného domu) ani táto skutočnosť v priebehu ďalšieho konania preukázaná
nebola. V konaní nebolo preukázané žiadne konanie žalovaného, ktorým by porušil právnu povinnosť
vyplývajúcu mu z § 415 Občianskeho zákonníka, čo bolo ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby.

30. V danom prípade nebolo preukázané, že príčinou požiaru bolo zanedbanie technicko-
bezpečnostných opatrení pri prevádzke elektrického zariadenia (podperný bod umiestneného
elektrického vedenia - „nástrešák“. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o energetike č. 656/2004 Z. z. v znení
účinnom do 30.4.2010, prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný a) zabezpečiť spoľahlivé a
bezpečné prevádzkovanie sústavy, d/ zabezpečiť rozvoj a prevádzkyschopnosť sústavy, zb/ dodržiavať

minimálne prevádzkové pravidlá pre bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy a zabezpečiť
prevádzkovú bezpečnosť sústavy. Žalovaný jednoznačne preukázal, že objekt, kde je elektrické vedenie
je vo vlastníctve iného subjektu. Žalovaný je dodávateľom elektrickej energie a nie prevádzkovateľ
distribučnej sústavy a neprevádzkuje distribučnú sústavu, za prevádzku nezodpovedá. Je potrebné
vziať na zreteľ že od 1.7.2007 došlo k prechodu časti podniku žalovaného vrátane jeho distribučnej

sústavy do majetku samostatného subjektu SSE - Distribúcia a.s. (čl.302 a nasl., 344) a NNS
zariadenie Kolárovice budované 1959 je investičným majetkom tohto subjektu (čl. 81). V danom prípade
tak žalovaný ani nie je nositeľom zodpovedajúcej povinnosti vyplývajúcej z citovaného zákonného
ustanovenia § 24 Zákona o energetike č. 656/2004 Z. z.

31. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súd dospel k záveru, že existencia vzniku
zodpovednosti žalovaného za uplatňovanú škodu v konaní preukázaná nebola, a preto súd žalobu v
celom rozsahu zamietol.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP,

súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Súd s poukazom na plný úspech žalovaného vo veci priznal žalovanému proti žalobcom 1/ a 2/ nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania.

34. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).