Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. máj 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2Pc/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117210414
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117210414.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina, v právnej veci navrhovateľky U. L., U.. XX.XX.XXXX, R. R. XXX, Kotešová,
zastúpenej JUDr. Kristínou Jošthovou, advokátkou so sídlom M.R.Štefánika 10, Žilina, proti povinnému
na výživné B.. G. L., U.. XX.XX.XXXX, R. H. A. XXX, o návrhu na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd s c h v a ľ u j e nasledovnú rodičovskú dohodu.

„Žalovaný j e p o v i n n ý prispievať na výživu žalobkyne sumou 180 eur od 1.10.2017 vždy do
každého 15.teho dňa v mesiaci k rukám žalobkyne s účinnosťou od 15.5.2018.
Zameškané výživné v sume 420 eur sa žalovanému p o v o ľ u j splácať po 35 eur mesačne spolu
s bežným výživným až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo
i len jednej z nich. „

II. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Žilina 17C/41/2010-60 zo dňa 13.10.2010
ohľadne výživného.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 23.03.2017 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd

určil povinnosť povinného na výživné prispievať navrhovateľke na výživu sumou vo výške 300 eur
mesačne odo dňa podania návrhu.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že povinný na výživne je otcom. Manželstvo rodičov navrhovateľky
bolo rozvedené rozsudkom č.k. 17C/41/2010 zo dňa 13.10.2010 a otec navrhovateľky bol zaviazaný
prispievať na výživu navrhovateľky sumou 120 eur. Od citovaného rozsudku došlo u navrhovateľky k

výraznej zmene pomerov, v porovnaní s pomermi, ktoré boli braté do úvahy pri vynesení rozsudku
o rozvode manželstva. Navrhovateľka mala v čase rozhodnutia 16 rokov a navštevovala 2.ročník
Bilingválneho gymnázia v Ž. a jej odôvodnené potreby predstavovali mesačne 40 eur na dochádzanie
z miesta bydliska, 50 eur na učebné pomôcky a ostatné odôvodnené náklady na ošatenie, stravu. V
čase rozhodovania bola matka navrhovateľky zamestnaná a jej čistý príjem predstavoval sumu 374 eur
mesačne a otec bol poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 572 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že

odposlednejúpravyvýškyvýživnéhouplynuloviacako6rokov,navrhovateľkadospela,čosaodzrkadlilo
najmä vo výške nárokov na zabezpečenie základných potrieb na život a spoločenský status. V súčasnej
dobe je študentkou 2.ročníka prezenčného štúdia na Veterinárnej a farmaceutickej univerzite v Brne, na
Fakulte veterinárnej hygieny a ekológie. Nástup na vysokú školu vyžaduje nemalé vynaloženie úsilia z jej
stranynaštúdium,aleajzvýšenievýdavkovapotriebspojenýchsjejštúdiomzakúpenímnovýchnievždy
štandardných pomôcok a učebníc ako aj výdavky na dochádzanie z miesta trvalého bydliska do miesta

školy, čím došlo na strane navrhovateľky k podstatnému zvýšeniu výdavkov a teda aj k výraznej zmene
pomerov na jej strane. Jej náklady na cestovné predstavujú mesačne sumu 50 eur, kedy sa dopravujebuď vlakom alebo osobným motorovým vozidlom spoločne so spolužiakmi. Okrem dopravy z miesta
bydliska do miesta štúdia nemožno opomenúť miestnu dopravu po meste Brno, ktorá predstavuje cca
10 eur mesačne. Domov cestuje 2-3 krát do mesiaca, podľa potreby. Okrem nákladov na cestovanie má

náklady na bývanie, kedy si na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01.11.2016 prenajala so spolužiačkou
garzónku a mesačný nájom predstavuje 6700 Kč, pričom jej podiel predstavuje sumu 3350 Kč, cca 130
eur. S nástupom na vysokú školu sú spojené aj zvýšené náklady na štúdijný materiál, ktoré predstavujú
cca 15-20 eur mesačne, podľa rozsahu predmetov v danom semestri a podľa dostupnosti zakúpenia
si nových a lebo použitých skrípt. Medzi nevyhnutné a odôvodnené náklady navrhovateľky ďalej patria

aj náklady spojené s internetom vo výške 7,50 eur, kreditom na mobilný telefón vo výške 10 eur a na
hygienické potreby v sume cca 10 eur mesačne a s oblečením. Navrhovateľka si stravu zabezpečuje
buď sama, a to nákupom potrených potravín alebo prostredníctvom jedálenských zariadení v rámci
vysokej školy, pričom náklady na stravu predstavujú mesačne sumu 120-150 eur. Počas skúškového
obdobia a cez víkend jej odôvodnené potreby zabezpečuje jej matka, s ktorou navrhovateľka v čase
štúdia na strednej škole bývala a v súčasnej dobe aj naďalej býva v spoločnej domácnosti. V spoločnej

domácnosti s nimi býva aj brat Milan a stará matka. Okrem zmeny pomerov na strane navrhovateľky
došlo k podstatnej zmene príjmových pomerov matky navrhovateľky, ktorá v období od 01.05.2016
do 31.10.2016 bola nezamestnaná a poberala príspevok vo výške 216,40 eur a od 11/206 poberá
opatrovateľský príspevok za opatrovanie svojej matky, nakoľko jej stav vyžaduje celodennú starostlivosť
a suma príspevku predstavuje 150,59 eur mesačne. Okrem uvedeného matka navrhovateľky poberá

prídavky na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne. Aj napriek tomu, že matka má nízky príjem, z
ktorého má problém zabezpečiť vlastné potreby, prispieva spoločne so starou matkou a svojou sestrou
navrhovateľke na jej odôvodnené potreby sumou 150 eur mesačne. Otec bol v čase rozhodovania súdu
poberateľomvýsluhovéhodôchodkuvovýške572eur.Vzhľadomnaskutočnosť,žeodposlednejúpravy
uplynulo viac ako 6 rokov, možno predpokladať, že došlo k zvýšeniu výsluhového dôchodku, ktorý by

mal v súčasnej dobe predstavovať sumu okolo 700 eur. Otec je okrem toho aj vlastníkom polyfunkčného
domu vo H. R., v ktorého priestoroch sa nachádza masážny salón, preto možno dôvodne predpokladať,
že uvedenú nehnuteľnosť prenajíma, z čoho nepochybne má ďalší príjem. Otec je ďalej podielovým
spoluvlastníkom domu v k.ú. H. R. a pozemkov. Z uvedeného je zrejmé, že má neštandardné príjmy a
rovnako je vlastníkom aj viacerých nehnuteľností, teda je nepochybné, že jeho majetkové pomery ako

aj príjmové pomery ďaleko prevyšujú majetkové pomery matky navrhovateľky, ktorá sa na uspokojovaní
odôvodnených potrieb navrhovateľky podieľa vo vyššej miere ako otec.

3. Otec navrhovateľky sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 11.10.2017,
v ktorom uviedol, že jemu zrejmé, že nakoľko navrhovateľka začala študovať na vysokej škole, jej

životné náklady stúpli. Predpokladal však, že sa s požiadavkou o vyššie výživné obráti najskôr na
neho a dohodnú sa na sume, ktorá bude pre obe strany prípustná. Otec nemá v úmysle ukracovať
navrhovateľku o výživné, o čom svedčí aj fakt, že je bez prestania toto posiela v čase, kedy ukončila
stredoškolské vzdelávanie avšak neprijali ju na vysokú školu. V medziobdobí, teda v školskom roku
2014/2015 nechodila do školy, ale pracovala v penzióne 7 hriechov v Kotešovej, o čom otca sama

informovala, teda nepripravovala sa na budúce povolanie a aj v tomto čase jej posielal bez prestania
plnú sumu určeného výživného, napriek tomu, že bola schopná sa sama živiť. Predpokladal, že z týchto
peňazí aspoň čiastočne vytvorí úspory, ktoré neskôr, ak sa jej to podarí použije na štúdium. V návrhu
navrhovateľka opomína fakt, že na jeho strane došlo od určenia posledného výživného k výraznej
zmene pomerov, a to tým, že dňa 05.09.2016 uzavrel manželstvo z ktorého sa narodila dcéra K., a táto

skutočnosť má vplyv aj na spôsob nadobudnutia nehnuteľností ktoré navrhovateľka uvádza v návrhu,
nakoľko tieto nadobudol ako dar od v tom čase budúcej svokry, išlo teda o rodinné nehnuteľnosti
manželkyajejmatky.Keďžejehomanželkavrokoch2014-2017bolanamaterskejdovolenkeanásledne
na rodičovskej dovolenke, spoločný príjem pozostával z jeho výsluhového dôchodku, materskej dávky
a následne rodičovského príspevku a príležitostného príjmu z prenájmu polyfunkčného domu. Všetky

financie investovali do rekonštrukcie darovanej nehnuteľnosti a žili v skromných podmienkach. Dom
do dnešnej doby nie je úplne dokončený. Žiadne nadštandardné príjmy teda nemá. Taktiež poukázal
na skutočnosť, že po rozvode manželstva s matkou navrhovateľky došlo medzi nimi k vyporiadaniu
bezpodielového spoluvlastníctva, na základe ktorého sa stala podielovou spoluvlastníčkou domu, ktorý
spolu zrekonštruovali počas manželstva a do ktorého investoval nemalé peňažné prostriedky a on si

odniesol z domu len svoje osobné veci a automobil, čím im zabezpečil dôstojné a kvalitné podmienky na
život. Ak navrhovateľka uvádza, že je vlastníkom polyfunkčného domu, tento začal stavať svojpomocne
s finančnou pomocou rodičov, nakoľko nemal po rozvode kde bývať. Stavba bola skolaudovaná v roku
2013 a od tej doby tam bolo niekoľko nájomníkov, ktorý však boli neplatiči. V súčasnosti sa v priestorochnachádza masážny salón, ale nájomná zmluva je uzatvorená len na dobu jedného mesiaca, nakoľko
nájomníčka v prípade nájdenia lepších podmienok môže zmluvu kedykoľvek vypovedať, teda nejde o
prenájom, ktorý bude dlhodobý. O priestory nie je veľký záujem a príjem z nich je nepravidelný a s

prevádzkou nie sú spojené len príjmy ale aj výdavky. Ďalej otec navrhovateľky uviedol, že je poberateľom
výsluhového dôchodku vo výške 624,34 eur a iný príjem nemá. Náklady ktoré z tohto príjmu hradí
zahŕňajú mesačné platby za elektrinu, vodu, telefón, internet, zabezpečenie pevného paliva, v blízkej
budúcnosti plyn a samozrejme výdavky na hygienu a stravu pre trojčlennú rodinu. Okrem toho maloletá
dcéra K. navštevuje materskú školu, kde pravidelné mesačné výdavky predstavujú 10 eur mesačný

poplatok,25eurstrava.Vzhľadomktomu,ženavštevujeajgastroenterologickúambulanciu,mázvýšené
nároku na stravu a s tým spojené aj vyššie výdavky. Takisto je dispenzarizovaná v nefrologickej a
endokrinologickej ambulancií a navštevuje legopéda. Sám otec navrhovateľky uvádza, že má zdravotné
problémy, podstúpil operáciu chrbtice a bol hospitalizovaný pre akútny zápal pankreasu, čo prinieslo aj
zvýšené nároky na stravovací režim. Ďalej má dlhodobé problémy s kolenom a je zaradený na čakaciu
listinunavýmenukolennéhokĺbu.Otecnavrhovateľkysúhlasí,žeštúdiumnavysokejškolejenákladnéa

rodič by mal dieťaťu umožniť pripravovať sa na budúce povolanie a na to mu finančné prispievať, je však
toho názoru, že vzhľadom na vek navrhovateľky je možné dôvodne predpokladať, že v určitej miere sa o
zabezpečenie svojich životných potrieb pričiní aj ona sama. Navrhovateľka v návrhu tendenčne uvádza
iba čiastočné informácie a ďalšie dôležité úmyselne neuviedla, aj keď ich dobre pozná. Má vedomosť
o tom, že jeho bývalá manželka má príjem aj z inej činnosti, ktorou je pečenie rôznych cukrárenských

produktov. Má zriadenú stránku na sociálnej sieti, pričom z nej vyplýva, že sa nejedná len o príležitostné
pečenie, ale venuje sa mu aktívne, intenzívne a má veľa zákazníkov a teda z tejto činnosti vyplýva aj
príjem. Podľa informácií, ktoré ma otec k dispozícií matka navrhovateľky prezentovala svoje produkty aj
na farmárskom trhu v Kotešovej, v Bytči a v o Veľkom Rovnom. Týmto chce len poukázať na skutočnosť,
že rozdiel ich majetkových príjmov nie je z ďaleka taký ako ho opisuje navrhovateľka.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávania na deň 10.05.2018. za prítomnosti oboch účastníkov
konania. Na konaní účastníci prejavili snahu dohodnúť sa a predniesli dohodu, podľa ktorej bude otec
prispievať navrhovateľke sumou 180 eur mesačne s účinnosťou od októbra 2017 a s tým, že nedoplatok
na výživnom bude splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným vo výške 35 eur mesačne.

Súd následne vykonal dokazovanie oboznámením sa s celým spisovým materiálom.

5. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (ďalej len ZoR) plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

6. Podľa ust. § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona

7. Podľa ust. § 62 ods. 4 prvej vety ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,

ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

8. Podľa ust. § 65 ods. 3 ZoR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

9. Podľa ust. § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

10. Podľa ust. § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenia výživného možné len na návrh.

11. Podľa ust. § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

12. Na základe toho že účastníci navrhli dohodu a na základe zisteného skutkového a právneho stavu
súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti povinného na výživné voči navrhovateľke zo sumy 120
eur určenej rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 17C/41/2010 zo dňa 13.10.2010 na sumu 180 eurmesačne od 15.5.2018 s tým, že zameškané výživné povoľuje splácať v mesačnej splátke po 35 eur
mesačne.

13. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok, v zásade žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre

aplikáciu § 55 CMP, keďže súd v konaní nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov
konania bolo spravodlivé, súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).