Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. marec 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/132/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613214775
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zaťková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1613214775.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému v 1. rade: L., o zaplatenie 3.511,06 € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.11.2013 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 3511,06 € s úrokom z omeškania 78,17 € a ročným úrokom z omeškania vo výške 9%

zo sumy 3511,06 € od 13.02.2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa,
a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku
voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 25.07.2008 Zmluvu č. XXXXXXXXX (ďalej
len „Zmluva“), v zmysle ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky.
Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť
zo Zmluvy, postupca od Zmluvy odstúpil a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka

žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 8040,06 €, ktorá pozostávala
z istiny 6755,95 €, úroku 648,96 €, úroku z omeškania 608,24 € a ostatného príslušenstva 26,91 €.
Žalobca si v tomto konaní uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom splatnosti každej splátky
samostatne Pokiaľ ešte nenastala riadna splatnosť úveru žalobca si uplatňuje úrok z omeškania počnúc
dňom nasledujúcim po dni doručenia Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru 12.02.2012.
Uplatňovaná dlžná suma ku dňu žaloby pozostávala z 31 neuhradených splátok úveru v celkovej výške
3511,06 €. Právny predchodca poskytol žalovanému úver vo výške 4979,09 €, ktorý mal byť splácaný

v mesačných splátkach po 113,26 €.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci žalobu spolu s výzvou na vyjadrenie prevzal dňa 19.09.2016.

3. Podaním doručeným súdu dňa 29.09.2016 žalobca súdu uviedol, že žalovaný na úvere sumu vo výške
351,42 €. Žalobca zaslal žalovanému dňa 24.01.2012 Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.
Mimoriadna splatnosť nastala dňa 12.02.2012. Žalovaný uhradil riadne a včas prvú splátku splatnä

dňa 10.08.2008.Splátku splatnú dňa 10.09.2008 uhradil len čiastočne vo výške 62,80 € a následne
ju doplatil dňa 09.10.2008 vo výške 249,20 €. Žalovaný dňa 10.10.2008 uhradil úhradu vo výške
63,90 € a žiadnu ďlšiu úhradu nevykonal. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátky splatnej
dňa 10.10.2008. Vzhľadom na to, že sa nepodarilo obnoviť platobnú disciplínu žalovaného, právnypredchodca žalobcu žalovaného listom zo dňa 27.05.2009 vyzval na úhradu dlžnej sumy. Žalobca k
podaniu doložil amortizačnú tabuľku.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 07.03.2017, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu.
Žalovaný sa nedostavil, predvolanie má doručené dňa 01.03.2017, svoju neúčasť na pojednávaní však
neospravedlnil. Súd v zmysle § 180 CSP konal v neprítomnosti žalovaného. Na pojednávaní sa žalobca
pridržiaval písomných vyjadrení založených v spise. Do spisu doložil výzvu právneho predchodcu
žalobcunauhradeniepohľadávkyvovýške790,07€.Podacíhárokalebodoručenkukvýzvevšaknemal.

Uviedol, že je toho názoru, že keďže je spise založené oznámenie o postúpení pohľadávky s podacím
hárkom, je založená aktívna legitimácia žalobcu na podanej takejto žaloby. Poukázal ďalej na to, že §
92 ods. 8 zákona o bankách a jeho nedodržanie nespôsobuje neplatnosť zmluvy o postúpení ako takej.
Nedodržanie tohto ustanovenia má za následok len administratívnoprávnu sankciu voči banke.

5. Súd vykonal dokazovanie týmito listinnými dôkazmi: Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 25.07.2008,

všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky s podacím hárkom,
oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 24.01.2012, zmluvou o postúpení pohľadávok č.
1599/2001/CE, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, amortizačnou tabuľkou započítania splátok,
platobnou históriou, podacím hárkom k oznámeniu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, výzvou na
zaplatenie omeškanej pohľadávky zo dňa 27.05.2009 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

6. Žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu dňa 25.07.2008 Zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo
výške 4979,09 € (150.000 Sk) pri premenlivej úrokovej sadzbe 12,35% a žalovaný sa zaviazal ho splácať
v mesačných splátkach vždy k 10.temu dňu v mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru dňa 10.07.2013.

Žalovaný predmetný úver nesplácal riadne a včas a teda svoju povinnosť v zmysle Zmluvy nesplnil.

7. Právny predchodca žalobcu dňa 15.12.2011 postúpil pohľadávku zo Zmluvy na žalobcu Zmluvou o
postúpení pohľadávky č. 1599/2011/CE.

8. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené dňa 25.01.2012 Oznámením o postúpení
pohľadávky.

9. Žalobca oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti ku dňu 24.01.2012 písomným podaním zo dňa
24.01.2012.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva
o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55
, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah

dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

11. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

13. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

14. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, Spotrebiteľskými zmluvami

sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.15. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

16. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 o bankách (ďalej len „Zákon o bankách“) Banka je právnická

osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá prijíma vklady
a poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná
právna forma banky sa zakazuje.

18. Podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách, O udelení bankového povolenia rozhoduje Národná
banka Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu a o udelení

bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po
prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Žiadosť o udelenie
bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.

19. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej

banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením

pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť.

22. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a. s. uzavrela dňa 25.07.2008 so žalovaným

zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 4979,08 €, ktorý sa
žalovaný zaviazal splácať mesačne k 10-temu dňu v mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá
k 10.07.2013. Žalovaný svoj záväzok zo Zmluvy riadne a včas neplnil, dostal sa do omeškania. Zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu pohľadávku
vyplývajúcu z vyššie uvedenej Zmluvy o splátkovom úvere. Z tejto Zmluvy o postúpení pohľadávok

žalobca v prejednávanej veci odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Následne dňa
245.01.2012 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru sám žalobca.

23. Primárny vzťah, ktorý medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe Zmluvy
o splátkovom úvere vznikol, bol vzťahom spotrebiteľským a uvedená Zmluva bola zmluvou

spotrebiteľskou. Predmetom tohto vzťahu však bol úver, ktorý možno označiť za bankový, keďže právny
predchodca žalobcu, s ktorým žalovaný Zmluvu uzatváral bola banka. Bankový úver na rozdiel od
úverov, napr. od nebankových spoločností, je regulovaný aj osobitnou právnou úpravou vyplývajúcou zo
Zákonaobankách.Bankaještátomautorizovanáinštitúcia,ktorejčinnosťvzmysleust.§2ods.3zákona
o bankách podlieha bankovému povoleniu a na činnosťou bánk zároveň vykonáva dohľad Národná

banka Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, vydávať bankové platobné
karty, poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného
predpisu, poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej
činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy,vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej
svojej činnosti (§ 3 Zákona o bankách). Súd v konaní však zistil, že pohľadávka právneho predchodcu
žalobcu - Slovenskej sporiteľne, a.s. ako banky bola na žalobcu bola postúpená ako pohľadávka z

neukončeného bankového úveru. V konaní totiž žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že jeho právny
predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru, t.j. že by ukončil úverový vzťah. Mimoriadnu
splatnosť vyhlásil až žalobca, po postúpení pohľadávky. Od tejto skutočnosti potom žalobca odvodzoval
v konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Žalobca nielenže nepreukázal ukončenie úverového vzťahu
právnym predchodcom žalobcu ale nepreukázal ani, že by právny predchodca žalobcu - banka,

žalovaného vyzvala na úhradu jeho splatných záväzkov, tak ako to má na mysli práve ustanovenie § 92
ods. 8 Zákona o bankách, ktoré sa na daný vzťah podľa názoru súdu vzťahuje. Žalobca v konaní doložil
výzvu Slovenskej sporiteľne, a.s. na zaplatenie sumy 790,07 €. K tejto výzve však nedoložil doklad,
ktorý by preukazoval jej doručenie žalovanému alebo aspoň jej odoslanie žalovanému. Absentoval teda
akýkoľvek doklad, ktorý by preukazoval, že k postúpenie pohľadávky došlo až po tom, ako Slovenská
sporiteľňa, a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru.

24. V danej veci je súd teda toho názoru, že postúpenie pohľadávky z banky na inú osobu, a to aj na
osobu, ktorá nie je bankou, je možné realizovať len v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách.
Podľa tohto ustanovenia môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1) splatná,
a to až po predchádzajúcej (2) písomnej výzve a kumulatívne ak je splnené (3) omeškanie dlžníka so

splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Sprísnenie zákonných
predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu,
že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie je zachovaná kontinuita
dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne významná v priebehu trvania úverového
vzťahu. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.

Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu v
Prešove vo veci 6Co 119/2013, 19Co 194/2015, 4Co 145/2014, Okresného súdu Trenčín sp. zn. 11C
233/2014, Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12C 152/2014). Ak zákonné predpoklady nie sú
splnené, ide o právny úkon postúpenia contra legem a z toho dôvodu je absolútne neplatný pre rozpor
so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v

spojení s § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka navyše určujú, že zákaz postúpenia sa vzťahuje aj na
také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou v osobe veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky
banky voči klientovi treba za takýto druh považovať. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú
totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle
§ 27 a nasl. Zákona o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo. Tieto povinnosti nevyplývajú

pre banku zo zmluvy s klientom ale zo zákona. Postúpením pohľadávky banky na inú osobu, ktorá
týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi
veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a
dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni
postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, z ktorých je veriteľ zo zákona povinný zachovávať

mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Účel § 525 Občianskeho zákonníka je totiž okrem iného ochrana
dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v tomto ustanovení prešiel na inú osobu než toho
veriteľa, voči ktorými pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení sa
účinky neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie
podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených

v § 525 Občianskeho zákonníka ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 Občianskeho
zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho,
aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

25. V danej veci je potrebné dodať, že ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú

ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovom právnom vzťahu z bankového úveru, lebo vyžaduje
písomnú výzvu banky klientovi, ktorý nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so
splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku. Žalobca nepreukázal, že žalovanému bola zo
strany banky skutočne doručená písomná výzva a napriek doručeniu tejto výzvy bol žalovaný nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku.

Citované ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách umožňuje banke postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po
tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku. Súd dospel k záveru, že v zmyslecitovaného ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky
zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými, ako to vyplýva to z
citovaného ustanovenia zákona, na ktoré poukázal. Aj z dôvodovej správy k Zákonu o bankách (§ 92

ods. 7) vyplýva, že sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej
nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Podľa názoru súdu, zákonodarca mal na
mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú
dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Tento záver vyplýva z gramatického, ale aj logického
výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože zákonodarca umožňuje peňažný záväzok klienta banky

alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní postúpiť. Pod formuláciou pohľadávka
zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Ak by banka mohla
postúpiť akýkoľvek živý úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktoré sa úverové
vzťahy bežne uzatvárajú, na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle Zákona o bankách
pod dohľad Národnej banky Slovenska, bolo by to v rozpore s účelom Zákona o bankách a viedlo by
k vytvoreniu právne neúnosného vzťahu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s

bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Takýto postup by taktiež
mohol byť v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa
vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách. Súd však žiadnym spôsobom
nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto
postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu

predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však
výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením
pohľadávky.

26. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu týkajúcu sa skutočnosti, že § 92 ods. 8 zákona o bankách určuje

lenvýnimkyzbankovéhotajomstvaažejehoporušeniemáprebankulenadministratívnoprávnydopadv
zmysle sankcie, ktorú zákon o bankách stanovuje súd uvádza, že administratívnoprávna zodpovednosť
banky v zmysle tohto ustanovenia nevylučuje dopad tohto ustanovenia aj na platnosť zmluvy o postúpení
pohľadávok. Znenie tohto ustanovenia je potrebné rešpektovať aj z hľadiska tohto, že v zmysle vyššie
uvedeného určuje podmienky platnosti právneho úkonu - cesie.

27. Z uvedeného dôvodu považoval súd Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1599/2011/CE zo dňa
15.12.2011 za neplatnú. Pri konštatovaní neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok súd postupoval
v súlade s nálezmi Ústavného súdu SR, ktoré za ústavnokomforný považujú taký výklad právneho
predpisu, ktorý má za cieľ udržať platnost právneho úkonu a nie ju vysloviť „za každú cenu“. V danej veci

mal súd za to, že ten výklad, ktorý použil, hoci jeho dôsledkom bolo vyslovenie neplatnosti zmluvy, je
správnyvýkladatakývýklad,ktorýsanepriečizmysluaúčeluzákona.Dôvodyneplatnostisúdpovažoval
za zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené.

28. V dôsledku konštatovanej neplatnosti zmluvy, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok súd dospel

k záveru, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný, a preto je potrebné žalobu v
celom rozsahu zamietnuť. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z
ktorého vyplýva subjektu- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné
právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane

žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 29.6. 2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009).

29. S poukazom na to, že súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu sa súd dôvodnosťou žaloby v jej podstate nezaoberal.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.33. Keďže bol v konaní plne úspešný žalovaný nakoľko súd žalobcu v celom rozsahu zamietol, žalovaný
by mal nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP. V súvislosti s týmto konaním však
žalovanému žiadne trovy konania nevznikli a tak mu ich náhradu z dôvodu hospodárnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).