Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. júl 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/170/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116213049
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116213049.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a

Slovenská republika, s. r. o., IČ: 24 785 199, Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká
republika, právne zastúpený: ŠMÍDA advokátní kancelář, s. r. o., Ul. Svornosti 43, Bratislava, proti
žalovanej: T. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O., R.. J. XXXX/XX, o zaplatenie 3.534,31 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.500 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 2.500 Eur odo dňa 24. 06. 2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 41,48 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 31. 05. 2016, doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 06. 06.
2016, domáhal zaplatenia sumy 3.534,31 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 2.500 Eur od 04. 06. 2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 26. 08. 2013 uzatvorili právny predchodca žalobcu, spoločnosť
Slovenská sporiteľňa, a. s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, a žalovaná
zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe uvedenej zmluvy poskytla Slovenská sporiteľňa, a.
s., žalovanej bezúčelový úver vo výške 2.500 Eur. Žalovaná sa zaviazala úver hradiť formou 120
mesačných splátok vo výške 48,41 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Úrok bol dohodnutý vo výške 19,40
% p. a. Celkové náklady spojené s úverom predstavovali uhradiť 3.301,73 Eur, a to do 20. 09. 2023.
Celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť, tak činila 5.801,73 Eur. Vzhľadom k tomu, že

žalovaná úver neuhradila tak, ako sa zmluvne zaviazala, dostala sa do omeškania. Právny odporca
žalobcu žalovanú výzvou zo dňa 14. 05. 2015 vyzval k úhrade, upozornil ju na možnosť mimoriadneho
zosplatnenia úveru, ale keďže žalovaná výzve nevyhovela, úver bol dňa 03. 06. 2015 na základe
ustanovenia čl. 8.1. písm. a) Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a splátkové úvery
zmluvyzosplatnila.Predmetnápohľadávkavrátanejejpríslušenstvabolanažalobcupostúpenázmluvou
opostúpenípohľadávokzodňa29.09.2015.Istinačinila2.500Eurapríslušenstvo(zmluvnýúrok916,94
Eur,zmluvnýúrokzomeškania42,37Eur,zákonnýúrokzomeškaniaoddňazosplatneniadopostúpenia

42,24 Eur a pôvodné poplatky 75 Eur) činilo 1.076,55 Eur. Žalovanej bola zmena veriteľa oznámená
listom zo dňa 30. 10. 2015. Žalovanej bola žalobcom dňa 20. 04. 2016 zaslaná výzva pred podaním
žaloby, v ktorej bola vyzvaná k úhrade dlžnej sumy, ktorá činila k tomuto dňu čiastku vo výške 3.646,77
Eur. Táto suma sa skladala z istiny, zmluvného úroku, pôvodného úroku z omeškania a zákonného úrokuz omeškania od dňa zosplatnenia, t. j. 03. 06. 2015, do dňa odoslania predžalobnej upomienky, t. j. 20.
04. 2016. Žalovaná žalobcovi odo dňa postúpenia pohľadávky neuhradila nič.

3. Žalovanej bola žaloba doručená dňa 03. 08. 2017, k tejto sa nevyjadrila.

4. Súd pojednával v neprítomnosti žalovanej, žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť
ani neospravedlnila.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi zo
spisu, najmä zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou zo dňa 14.
05.2015,oznámenímovyhlásenímimoriadnejsplatnosti,zmluvouopostúpenípohľadávok,oznámením
o postúpení pohľadávky, predžalobnou výzvou, platobným rozkazom Okresného súdu Trnava, č. k.
16C/170/2016-31 zo dňa 15. 12. 2016, uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. 16C/170/2016-38 zo
dňa21.06.2017,zostavouprehľaduúverunadarchívom,akoajostatnýmobsahomspisovéhomateriálu

a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

6. Právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava) a žalovaný uzatvorili dňa 26.
08. 2013 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanej úver vo výške 2.500 Eur, pričom celková čiastka spojená s úverom mala predstavovať

sumu 5.801,73 Eur pri výške mesačnej splátky 48,41 Eur k 20. dňu kalendárneho mesiaca a počte
splátok 120. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 19,40 %, RPMN vo výške 21,52 %
a priemerná RPMN vo výške 13,82 %. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20. 09. 2023.
Žalovaná na uvedenú zmluvu nič neplnila. Výzvou zo dňa 14. 05. 2015 vyzval právny predchodca
žalobcu žalovanú, aby najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy uhradila dlžnú sumu vo výške 971,14

Eur. Výzva bola žalovanej zaslaná dňa 14. 05. 2015. Podaním zo dňa 04. 06. 2015, zaslaním žalovanej
dňa 05. 06. 2015, právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že banku ku dňu 03. 06. 2015 vyhlásila
mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy s tým, aby pohľadávku zo zmluvy vo výške 3.534,18 Eur
uhradila do 15 dní. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti sa vrátilo ako nedoručená zásielka,
pričom v zmysle článku 10., bod 3. Všeobecných obchodných podmienok pri doručovaní písomností v

poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak
sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 29. 09. 2015 bola pohľadávka postúpená zo spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.
s., na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, pričom Slovenská sporiteľňa, a. s., oznámila
žalovanej postúpenie pohľadávky podaním zo dňa 08. 10. 2015. Predžalobnou výzvou zo dňa 20. 04.

2016 vyzval žalobca žalovanú na úhradu dlhu vyčísleného ku dňu 20. 04. 2016 vo výške 3.646,77 Eur
v lehote do 30. 04. 2016.

7. Okresný súd Trnava vydal dňa 15. 12. 2016 platobný rozkaz, č. k. 16C/170/2016-31, ktorým uložil
žalovanej, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatila žalobcovi sumu 3.534,31 Eur,

úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.500 Eur od 04. 06. 2015 do zaplatenia, a nahradila
mu trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 212 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške
279,04 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, alebo aby v tej istej lehote podala odpor s vecným
odôvodnením na tomto súde.

8. Uznesením tunajšieho súdu, č. k. 16C/170/2016-38 zo dňa 21. 06. 2017, súd zrušil platobný
rozkaz Okresného súdu Trnava, č. k. 16C/170/2016-31 zo dňa 15. 12. 2016. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 08. 09. 2017.

9. Zo zostavy prehľadu úveru nad archívom predloženej súdu žalobcom dňa 18. 06. 2018 je zrejmé, že

žalovaná z poskytnutej istiny vo výške 2.500 Eur nič neplnila.

10. V rámci výsluchu na pojednávaní žalobca uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podanej žaloby
a pripojených listinných dôkazov. Žalobu považuje za plne dôvodnú, nakoľko žalovaná nemá žiadnu
snahu plniť si svoje záväzky a doposiaľ nič neuhradila, a to aj vo vzťahu k pôvodnému veriteľovi. O tom,

či pôvodný veriteľ, teda Slovenská sporiteľňa, a. s., zisťovala solventnosť žalovanej ako spotrebiteľa,
informáciu nemá, avšak má za to, že v zmysle zákona o bankách si musel veriteľ túto skutočnosť overiť.11. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení platnom a účinnom ku dňu
vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

13. Podľa § 52 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzatvorenia
zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

19. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
(ďalejlen„Zákonospotrebiteľskýchúveroch“)spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

21. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

22. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru

povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

23. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.24. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

25. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

26. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

27. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti
splácania úverov.

28. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do
Občianskeho zákonníka Zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 01. 04. 2004 v piatej hlave
začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici
Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

29. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je dôvodná len sčasti.

30. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy
o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd

nezistilžiadneokolnosti,ktorébyaplikáciuZákonaospotrebiteľskýchúverochvylučovali,atobezohľadu
na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka).
S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa
ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou

je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch.

31. Strany sporu uzavreli úverovú zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
ustanovenia § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe uzatvorenej úverovej zmluvy

žalobca poskytol žalovanej z titulu úveru sumu 2.500 Eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Zmluva o úvere
uzatvorená medzi veriteľom a spotrebiteľom však neobsahuje náležitosti požadované Zákonom č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, konkrétne podľa
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, údaj o výške, počte a termínoch

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho
splatenia. V zmluve je uvedená len jedna suma splátky, a to v sume 48,41 Eur mesačne k 20. dňu v
kalendárnom mesiaci, t. j. nie je uvedená výška splátky v členení na istinu, úrok a poplatky. Zákonom
stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné

vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné,
abysiveriteľvočidlžníkoviuplatňovalnároky,naktorénemáprávo.Dlžníkmusímaťodzačiatkuprehľad,
z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok
predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatnáposledná splátka. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch
jetedainformovaniespotrebiteľa,abyvedelrozlíšiť,akáčasťsplátkybudepoužitánaistinu,úrokaďalšie
poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a

akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené nemožno nahradiť uvedením
celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované
ustanoveniemázacieľvzrozumiteľnejformeinformovaťspotrebiteľa,akobudesjehosplátkounaložené
a najmä, aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená
medzi stranami neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy.

32. Súd ďalej zistil, že v zmluve nie je v zmysle § 9 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch uvedený
pravdivý údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
V zmluve sa uvádza, že ročná percentuálna miera nákladov činí 21,52 %. Podľa výpočtu vykonaného
súdomprivýškeposkytnutéhoúveru2.500Eur,počtesplátok120amesačnejsplátkyvovýške48,41Eur
sa ročná percentuálna miera nákladov rovná 21,90 %-ám. Nesprávne je vypočítaná aj celková čiastka,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, teda v zmluve je uvedené, že žalovaná musí zaplatiť spolu 5.801,73
Eur, čo je nepravdivý údaj, nakoľko podľa zmluvy bola povinná zaplatiť 120 splátok po 48,41 Eur, spolu
5.809,20 Eur, teda viac ako je uvedené v úverovej zmluve.

33. Z predložených listinných dôkazov pripojených k žalobe nie je preukázané, že pri poskytnutí

úveru konal žalobca s odbornou starostlivosťou, resp. že z jeho strany neprišlo k hrubému porušeniu
povinností v zmysle § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch (keď veriteľ/právny predchodca
žalobcu je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel

spotrebiteľského úveru, pričom za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich
schopnostisplácaniaúverov);žalobcatotižnepredložilžiadnydokladoposudzovaníspôsobilostidlžníka
splácať úver. Nakoľko v zmluve neboli splnené základné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j), písm.

k) Zákona o spotrebiteľských úveroch a zároveň právny predchodca žalobcu nekonal s odbornou
starostlivosťou pri uzatvorení zmluvy, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa
§ 11 ods. 1 písm. b), písm. d) a ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriť právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinná
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

35. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Nariadenie vlády č.
87/1995 Z. z.“) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 24. 06.

2015 bola vo výške 0,05 %.

37. Nebolo sporné, že žalovanej bola z titulu úveru poskytnutá čiastka 2.500 Eur, z tejto nič nezaplatila,
a teda svoj záväzok vyplývajúci z predmetnej zmluvy o úvere vôbec neplnila. Žalobca požadoval
úrok z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 2.500 Eur d 04. 06. 2015 do zaplatenia. Súd však

uvádza, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 24. 06. 2015, keď
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 04. 06. 2015 bolo doručované žalovanej dňa 05.
06. 2015. Zásielka sa vrátila právnemu predchodcu žalobcu ako nedoručená a v zmysle čl. 10, bodu
3. Všeobecných obchodných podmienok sa preto táto považuje za doručenú tretí deň po jej odoslaní,
t. j. 08. 06. 2015, pričom žalovaná bola vyzvaná na úhradu pohľadávky zo zmluvy vo výške 3.534,18

Eur do 15 dní. Teda žalovaná bola povinná plniť v zmysle výzvy vyplývajúcej z oznámenia o vyhlásení
mimoriadnejsplatnostido23.06.2015anasledujúcimdňom,t.j.24.06.2015,sadostaladoomeškanias
plnením peňažného dlhu. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania
vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej bankyplatná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 24. 06. 2015. Keďže súd
dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka žalobcu len na zaplatenie sumy 2.500 Eur, bolo možné
priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z tejto sumy. Žalovaná sa

dostala do omeškania dňa 24. 06. 2015, keď výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola
0,05 %. Žalobca má tak popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 %
(5 + 0,05 %) ročne zo sumy 2.500 Eur od 24. 06. 2015 do zaplatenia.

38. Súd teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu z dôvodov

uvedených vyššie vo výroku II. tohto rozsudku zamietol, t. j. v časti uplatnených poplatkov a zmluvných
úrokov.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo
skutočnosti, že žalobcovi bola priznaná suma 2.500 Eur s príslušenstvom, keď žalobca si uplatňoval
sumu 3.534,31 Eur. V danom prípade hrubý úspech žalobcu predstavuje 70,74 % (t. j. 2.500 x 100 /
3.534,31) a hrubý úspech žalovaného 29,26 % (100 - 70,74), teda čistý úspech žalobcu vo veci
predstavuje 41,48 % (70,74 - 29,26). Súd potom prevažne úspešnému žalobcovi priznal vo výroku III.

rozsudku náhradu trov konania v rozsahu 41,48 % v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová
značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

Exekučného poriadku.