Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. február 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 6Tk/2/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117012189

Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Šuťaková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117012189.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu JUDr. Beáty Šuťakovej a prísediacich Heleny
Schnirerovej a Anny Papcunovej na hlavnom pojednávaní dňa 12. februára 2018 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

S. P., nar. XX.X.XXXX R. H., Q. T. H., Š. Č.. XXXX/XX, H. T. I. Č.. XX, Z.. H.Z., Q. Č. R. Ú. F. R. R. T. T.

je vinný, že

-dňa 28.2.2017 v presne neurčenom čase medzi 02.00 hod. až 06.00 hod. v obývacej izbe rodinného

domu s popisným číslom XX v I. Z.. H. po predchádzajúcej konzumácii alkoholických nápojov spoločne
s E. J. túto v úmysle usmrtiť ju najprv fyzicky napadol opakovanými údermi malou až vyššou silou a
prudkosťou rukou do oblasti tváre, čím jej spôsobil najmä prekrvácanie mäkkých lebečných pokrývok
v oblasti tváre, vybitie zubov č. 11, 12, 14 a 41, a potom jej oboma rukami strednou až väčšou silou
stlačil krk po dobu najmenej 5 až 7 minút, v dôsledku čoho došlo k zamedzeniu prívodu kyslíka do tela,
a uduseniu ako bezprostrednej príčine jej smrti, zlomenine jazylky s akútnym difúznym rozdutím pľúc a
prekrvácaniu svaloviny krku na predobočnej ploche obojstranne, čím spôsobil škodu poškodeným S. J.
I. I. J. vo výške 4.050,40,- Eur z titulu náhrady nákladov spojených s usporiadaním pohrebu,

teda

-iného úmyselne usmrtil,

čím spáchal

-obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá

Podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m)
Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) rokov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Trestného zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad na
dobu 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodeným: 1/S. J., F.. XX.X.XXXX R. P.,
Q. T. P. Č.. XXX, Z.. P. - Z., 2/I. J., F.. XX.X.XXXX R. P., Q. T. P. Č.. XXX, Z.. P. - Z. škodu vo výške
1.764,28,- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodených: 1/S. J., F.. XX.X.XXXX R. P.O., Q. T. P. Č.. XXX,

Z.. P. - Z., 2/I. J., F.. XX.X.XXXX R. P., Q. T. P. Č.. XXX, Z.. P. - Z. so zvyškom nároku na náhradu škody
odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorKrajskejprokuratúryvPrešovepodaldňa7.11.2017obžalobunaobvinenéhoS.P.preskutok,
ktorý právne kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný S. P. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobil
vyhlásenie, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.

Na to súd s odkazom na znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval v zmysle § 333 ods. 3

písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, kde obžalovaný uviedol, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku,
ktorý sa mu kladie za vinu, ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu,
bola im daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť o spôsobe obhajoby,
rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov, bol oboznámení s trestnými sadzbami, ktoré
zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný

skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin uvedený v obžalobe.

Zároveň súd poučil obžalovaného, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné a v tomto
rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku.

V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd
vyhlásenie obžalovaného prijal.

Následne súd uznesením rozhodol, že toto vyhlásenie prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v

rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykonal
dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení.

Z vykonaného dokazovania, aj v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal
tak, ako je uvedené v obžalobe a dopustil sa ho obžalovaný a nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti o

tom, že sa skutok stal, ani o jeho právnej kvalifikácii, preto toto vyhlásenie prijal.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom poškodených S. J., I. J., znalcov H.. I. J.,
H.., E.. C. B.J. - Š., prečítaním a oboznámením listinných dôkazov.

Súd vypočul aj svedka S. J., ktorý uviedol, že skutok prežíva ťažko, nakoľko mali dobrý vzťah, aj

keď pri dospievaní mala nebohá svoje vrtochy a nebolo to až také zlé a asi pred rokom začala s
tým, že chce odísť z domu a osamostatniť sa a odišla koncom októbra. Pokračoval, že týždeň nato
ju ešte videl. Udržiavali styk len telefonicky, kde ju stále žiadal a prosil, aby sa vrátila domov, že sa
porozprávajú, prečo odišla, lebo nedokončila ani školu a oni chceli nech dokončí školu a potom si
mohla robiť čo chce. Svedok ďalej vypovedal, že naposledy došlo ku kontaktu a to telefonickom, keď

s ňou rozprával na Vianoce počas Štedrého dňa, kde chcel, aby sa vrátila domov. Ona uviedla, žeje u priateľa, ktorého meno neuviedla a následne ešte párkrát dvihla telefón a naposledy bol s ňou
v kontakte asi týždeň alebo dva pred jej zmiznutím. Chcela im predstaviť priateľa, s ktorým mali byť
spokojní a chceli si niekde za Prešovom prenajať domček a potom ich kontaktoval len jej priateľ s tým

že je nezvestná. Pokračoval, že žiadnym sedeniam sa nepodrobuje a zo spoločnej domácnosti odišla
koncom októbra 2016 a rozhodnutie odísť z domu bolo jej a odvtedy mu dvihla asi 5-6 krát telefón.
Od narodenia navštevovali detskú psychologičku a preto ju aj kontaktovali a psychologičku prosili, či
nemôže ju kontaktovať a porozprávať sa s ňou, ale jemu sa zdalo, že ona im kvázi otvárala oči, že sú
tí zlí, že sa ju snažili v živote brzdiť a že sú na ňu prísni. Po odchode nechodila na rodinné oslavy a

kontaktovala ju aj švagriná, kde k nej bola nebohá odmeraná. Počas spolužitia v spoločnej domácnosti
dcéra sa správala ako normálne dievča, aj s bratmi mala podľa neho normálny vzťah. Bol zhrozený, keď
Q., jej priateľ, mu povedal že chodila a vyhľadávala panskú spoločnosť a bolo mu z toho zle, nakoľko
ich rodina bola usporiadaná a do poslednej chvíle chodila s nimi pravidelne do kostola. K požívaniu
návykových látok uviedol, že o tom nevie a pokiaľ po diskotéke prišla mierne pod vplyvom alkoholu,
tak raz je dal facku a upresnil a že to bolo aj dvakrát a poprel tvrdenie, že ju mali vyhodiť z domu, ale

odísť chcela ona a dom sa nezamykal, ani kľúčik jej nezobral.

Bola vypočutá aj svedkyňa I. J. a tá uviedla, že s nebohou dcérou mali dobrý vzťah, ako matka s dcérou
a osobne sa podrobuje sedeniam, ktoré nekomentovala. Zo spoločnej domácnosti odišla 24.10. a dôvod
jej odchodu bol, že bola dospelá, chcela byť samostatná a bolo to jej rozhodnutie. Po jej odchode z

domu boli v kontakte veľmi málo a aj to len telefonicky, kde väčšinou volal manžel a volala aj ona, ale
jej nedvíhala telefón. Nebohá už nechcela byť s nimi, chcela byť samostatná a chcela odísť z domu. Na
rodinné stretnutia zo začiatku chodievala, ale potom už ako chcela byť samostatná, tak si vždy našla
dôvod prečo nemohla sa týchto stretnutí zúčastniť. K spôsobu jej obživy uviedla, že ničím, lebo chodila
ešte do školy a od jej odchodu nič o nej nevedeli. Ohľadne požívania návykových látok nebohou uviedla,

že to bolo príležitostne, keď bola vonku s partiou a nebolo to každý deň, ani každý týždeň. V domácnosti
jej bola veľmi nápomocná. Po odchode z domu bola s ňou v kontakte veľmi málo a nebohá im vytýkala,
že sú staromódní, nikde nechodia, mala iné myšlienky, aj že doba je iná, inak sa žije. Rozhodnutie
odísť z domu bolo výslovne dcérine a pokiaľ obvinený uvádza, že ju vyhodili z domu, to poprela, že ju
nevyhodili, nakoľko ešte na dverách jej s plačom hovorili, aby sa vrátila, že má dvere stále otvorené a

nikto ju nevyháňa. Dodala, že nevie uviesť kto je dáva rozumy a uviedla „ do 18 rokov bola zlaté dievča,
a potom ako keby to sekol, ako keby diabol do nej vošiel.“ Taktiež so súrodencami mala dobrý vzťah,
ale po odchode zo spoločnej domácnosti nebola v kontakte ani s nimi, nemali vedomosť kde bola, kde
bývala, čo robila kde sa zdržiavala, akurát, že na Vianoce bola u Q., čo sa dozvedeli na Vianoce. Manžel
ju prosil na Štedrý večer, aby sa vrátila a táto im povedala, že je u priateľa v Prešove a má sa veľmi

dobre, ale domov sa nevráti a ohľadne spôsobu jej obživy jej nikto nič nepovedal.
Vzhľadom na rozpory bola prečítaná aj časť jej výpovede z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že Q.
im hovoril, že E. predáva vraj voňavky a potom im povedal, že má informácie aj o tom, že E. robila eskort
mužom a k uvedenému svedkyňa na hlavnom pojednávaniu uviedla, že nevie o tom nič, chodila do školy.

Na hlavnom pojednávaní H.. I. J., H.., znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie Klinická psychológia,
ktorá vypracovala znalecký posudok č. 48/2017 a ktorá vypovedala, že znalecký posudok na
osobou obvineného S. P. vypracovala na základe preštudovaného spisovného materiálu a vlastných
vyšetrení ku dňu 5.10.2017, kde na záveroch svojich výsledkov zotrvala a nie sú jej známe žiadne
iné nové skutočnosti. Pokračovala, že znaleckým vyšetrovaním boli aktuálne preukázané zmnožene

znaky skôr pozitívnej prognózy pre resocializáciu u obvineného. Aktuálne je identifikovaná znížená
pravdepodobnosť budúceho zlyhania obdobnej kriminálnej povahy a to aj napriek tomu, že obvinený
sa v čase tohto znaleckého vyšetrenia ku konaniu doposiaľ nepriznával. Z forenzne psychologického
hľadiska majú prevahu podľa nej pozitívne faktory z oblasti sociálnej a to predovšetkým fungujúce širšie
rodinné zázemie, socioekonomický status rodiny i obvineného, jeho ostatné pracovné návyky, takisto

faktory z oblasti osobnostnej, predovšetkým jeho vek, neprítomnosť závažnejšej osobnostnej patológie,
neprítomnosť závažného poškodenia mozgu, jeho priemerná intelektová výbava. Ďalej vypovedala,
že u obvineného agresivita nie je jadrovou zložkou jeho osobnosti, pričom nízka rola agresivity je
zrejmá nielen z výsledkov psychologického vyšetrenia, ale i na základe výpovede svedkov ohľadom
jeho správania pri konfliktoch, napokon i z jeho záujmovej orientácie. V prospech sú podľa nej i

faktory z oblasti kriminogénnej a to z forenzne psychologického hľadiska je doterajšia menej závažná
delikventná anamnéza. Vyššie uvedené má podľa znalkyne prevahu nad prognosticky negatívnymi
faktormi resocializácie z oblasti osobnostnej, kde u obvineného možno zaradiť akcentované, teda
zvýraznené osobnostné rysy, ktoré sú obvykle terapeuticky ťažšie ovplyvniteľné, avšak môžu byťmenené a takisto z oblasti sociálnej, kde možno zaradiť najmä vplyv dlhodobého trestu odňatia slobody v
dôsledku nepriepustnosti sociálnej bariéry pri návrate z výkonu trestu. Znalkyňa pokračovala, že celkový
efekt resocializácie i vzhľadom na vek obvineného bude vo veľmi vysokej miere závisieť aj od kvality

nevyhnutnej psychoterapeutickej a socioterapeutickej starostlivosti zameranej predovšetkým na tréning
sebaovládania, na zmenu sebakritickosti a nesporne najmä na získaní kritického postoja obvineného
k trestnému činu.

Znalkyňa ďalej vypovedala, že čo sa týka sociability, teda zložky osobnosti vo vzťahu k interpersonálnym

vzťahom, osobnosť obvineného možno hodnotiť ako sociálne extravertovanú, tzn. má sklon navonok
pred okolím pôsobiť ako extravert, zároveň však u neho možno identifikovať to, že je i vzhľadom k
svojmu veku menej sociálne skúsený, javí sa viac zameraný na seba, jeho vzťahy sa javia nedostatočne
vrelé, skôr povrchnejšie a formálnejšie. Obvinený vo všeobecnosti, tzn. v obvyklom stave nezmeneného
vedomia pri kontakte so širším okolím reaguje situačne primerane, udržiava si istý odstup, pre neho
bezpečný priestor. Obvinený nepatrí ku konfliktným typom, nie je provokatérom, takisto vo vzťahu

k autoritám vykazuje schopnosť ich adekvátneho rešpektu. Problematická sa javí podľa znalkyne
oblasť bližších citových väzieb u obvineného, kde vykazuje partnersky nedostatočnosť zručnosti s
druhým pohlavím. Nejaví sa ako sebavedomý vo fáze iniciácie, teda nadviazania kontaktu, obvykle tiež
nevykazuje tendenciu pôsobiť nátlakovo na potencionálne partnerky. Čo sa týka jeho vystupovania v
oblasti vzťahov v stave toxicky zmeneného vedomia, na základe výsledkov tohto vyšetrenia, možno

predpokladať, že práve konzum psychoaktívnej látky bude u obvineného uvoľňovať jeho potláčané
napätie a zábrany, bude viesť k znižovaniu jeho frustračnej tolerancie, bude narúšať jeho schopnosť
sebaovládania, čo v stave za triezva je obvinený vo všeobecnosti spôsobilý dobre regulovať. K
osobnostnému profilu znalkyňa vypovedala, že úroveň jeho rozumových schopností je v pásme
priemeru, jeho pamäťové schopnosti sú vyššie, osobnosť je spôsobilá vo všeobecnosti dobre vnímať

realitu, prítomné sú u obvineného slabšie intelektuálne ambície, vykazuje užší okruh záujmov, avšak
celkovo s lepším praktickým, než teoretickým úsudkom. Vyšetrením nebola preukázaná patologicky
štrukturovaná osobnostná výbava u obvineného, jeho osobnosť vykazuje iba isté akcentované rysy,
ktoré skôr zodpovedajú normálnemu disponovaniu osobnosti, konkrétne v oblasti afektivity ide o
osobnosť s chudobnejšou afektivitou, plytkým emocionálnym životom bez väzby na objekt. Emocionálne

prejavy obvineného sú obvykle menej intenzívne, skôr pokojné, stabilné pričom bližšie sa javí práve
oblasť sexuality osobnosti, z psychologického hľadiska, ako významnejšie narušená. Ohľadne oblasti
správania uviedla, že u osobnosti obvineného dominuje skôr pasivita, má snahu dosiahnuť isté ciele, v
tomto však zlyháva, neúspech si vo zvýšenej miere uvedomuje a vo všeobecnosti pri riešení problémov
uprednostňuje už osvedčené jednoduché reakcie, pričom jeho správania v obvyklých reakciách možno

hodnotiť ako skôr pokojné a trpezlivé, a preto prípadne veľké napätie v oblasti afektivity u neho
vyplýva skôr výhradne zo situačných okolností a preto v stave extrémnej záťažovej kritickej situácie
možno u neho predpokladať uvoľnenie potláčaného napätia formou heteroagresívneho konania, avšak
skôr výhradne situačne. Ohľadne oblasti adaptability znalkyňa uviedla, že prispôsobivosť osobnosti
obvineného je priemerná, mierne sú prítomné znaky morálnej uvoľnenosti, nespoľahlivosti, alibistických

tendencií, možno u neho očakávať skôr obvyklé adaptačné ťažkosti menej závažného a prechodného
charakteru. Podľa nej osobnosť obvineného vo všeobecnosti nevykazuje sklony správať sa sociálne
žiaduco, pôsobiť lepším dojmom a jeho prípadná delikventná činnosť vysoko pravdepodobne bude
motivovaná skôr situačne vzniknutým afektom, teda neuroticky, nie na základe prítomnosti psychickej
poruchy a osobnosť obvineného vykazuje mierne vyššie sklony k tzv. psychosomatickým ťažkostiam.

H..I.J.ďalejvypovedala,že obvinenýnetrpí,anevykazuježiadnuvýznamnejšiuforenznepsychologickú
odchýlku alebo poruchu, ktorá by mala významnejší vplyv v súvislosti s vyšetrovaným konaním, jeho
rozumové a pamäťové schopnosti sú priemerné, nemá žiadne poškodenie mozgu, ktoré by u neho
spôsobovalo kvantitatívnu poruchu pamäti a z toho vyplýva to, že možno u neho vylúčiť prítomnosť

psychologicky významnejšej amnézie. Postoj obvineného ku konaniu v čase vyšetrenia vyhodnotila ako
rozpor s osobnostnou výbavou, mentálnou úrovňou, obvinený sa v čase vyšetrenia k tomuto konaniu
doposiaľ nepriznával, ponúkal viaceré alternatívy a situačne premeny ako k danej udalosti mohlo dôjsť
a to bez jeho zavinenia, kde bol schopný uviesť aj iných potencionálnych páchateľov skutku, teda v
čase vyšetrenia plne absentovala afektívne sýtená ľútosť nad spáchaním činu, obvinený opakovane

vyjadroval iba ľútosť nad úmrtím nebohej a vo všeobecnosti takisto ľútosť skôr nad svojou osobnou
zmenenou situáciou v kontexte s vyšetrovaním pričom ako jediné kritické vo vzťahu ku konaniu v čase
vyšetrenia hodnotil svoje správanie a konzum alkoholu v čase pred skutkom a spoluprácu obvineného
pri objasňovaní tohto konania pre účely znaleckého vyšetrenia znalkyňa vyhodnotila skôr ako priemernú.Ďalej ohľadne amnézie, tak ako ju popisoval v čase vyšetrenia obvinený vypovedala, že takúto poruchu
u neho možno vysoko pravdepodobne skôr vylúčiť a teda uvádzanie akýchkoľvek iných informácií
ohľadne okolnosti skutku včítane uvádzania, napr. iných osôb u obvineného možno hodnotiť v čase

vyšetrenia i vzhľadom na časový interval od uplynutia od skutku za účelové vedome. Obvinený nemá
žiadnu významnejšiu poruchu pamäti zapríčinenú poškodením mozgu, z forenzne psychologického
hľadiska, tento jeho stav udávanej amnézie, tzn. výpadku pamäti podľa jeho vyjadrení priamo na čas
skutku možno považovať za opäť jeho skôr vedomú účelovú snahu. Z psychologického hľadiska v tomto
prípade, ak by išlo o amnéziu, tak ako ju udáva obvinený, musela by spĺňať aj ostatné diagnostické

kritéria tzv. dissociatívnej poruchy, jedných z druhov tejto poruchu je práve dissociatívna amnézia, ide
o veľmi špecifický stav, ktorý obvykle nastáva úplne výnimočne, raritne potom, ako je osoba vystavená
enormne traume, stresovej situácii, v tomto prípade je však vylučujúcim to, aby obsahom amnézie
bolo vlastné správanie. Väčšinou ide v týchto prípadoch o taký stav, keď osoba má výpadok pamäti
na tie okolnosti a situácie, ktoré sa udiali iným osobám, ktorých ona bola svedkom a nie aktérom,
takisto časový interval udávaného výpadku pamäti u obvineného nekorešponduje rovnako s diagnózou

výpadku pamäti, diagnostikovaním výpadku pamäti, takisto čo nasledovalo po skutku jeho úmyselné
zahladzovanie stôp, ako i spôsob jeho ďalšieho fungovania, vylučuje amnéziu a v neposlednom rade,
táto jediná predpokladaná, tzv. dissociatívna amnézia je štatisticky v odbornej literatúre vo vysokých %,
20-45% prípadov udávaná práve pri páchateľoch obzvlášť závažných zločinov typu vraždy a je nutné
ju teda podrobne oddeliť od nejakej inej psychickej poruchy. Obvinený po spáchaní skutku nevyhľadal

žiadnu odbornú, ani psychiatrickú pomoc. Na pozadí tejto jeho vedomej snahy možno z psychologického
hľadiska identifikovať výlučne obranný motív vo vzťahu k vlastnému vedomiu, tzn. osobnosť si skresľuje
realitu tak, aby sa s tým skutkom, ktorý spáchala bola schopná zmieriť akoby v záujme zachovania
svojho duševného zdravia. K vzťahu obvineného k poškodenej uviedla, že z forenzne psychologického
hľadiska, najmä z ohľadom na časový interval ich poznania sa, išlo o jednorazové kontaktovanie sa

obvineného s nebohou ako pre neho dovtedy s cudzou osobou a teda nedošlo medzi nimi k rozvinutiu
vzťahu do inej prevažujúcej úrovne, bez iných emočných sociálnych väzieb, čo možno hodnotiť za
skôr výnimočnejšie vzhľadom ku skutku, v ich správaní možno identifikovať ich spoločný záujem na
trávení voľného času pasívnym odpočinkom vo večerných hodinách spolu s konzumom alkoholu, tiež
so záujmom o sexuálny kontakt, zo strany obvineného možno konštatovať vnímanie nebohej ako

možnej sexuálnej partnerky a to skôr náhodne, príležitostne, situačne, čo opäť možno považovať za
viktimologicky skôr výnimočné, teda nešlo medzi nimi o žiaden obvyklejší štandardne dlhodobejší vzťah
páchateľa a obete, pričom poškodenú podľa nej možno hodnotiť ako obeť viktimologicky vysoko
rizikovú. Z psychologického hľadiska možno považovať jej doposiaľ vedený spôsob života za rizikový,
na základe obsahu spisového materiálu, výpovede svedkov ju možno hodnotiť aj ako obeť s vyššími

sklonmi k promiskuite so sklonmi k nadužívaniu, možno až závislosti psychoaktívnych látok, o čom
svedčí v neposlednom rade jej ostatný spôsob života mimo bazálneho prostredia, rodiny, s konfliktnými
vzťahmi v rodine, ako i jej druh nadväzovaných partnerských vzťahov a možno predpokladať, že obeť
sa vyznanejšie podieľala na vystupňovaní afektu obvineného v kriminogénnej situácie, aj vzhľadom k jej
reakciám, stave toxicky zmeneného vedomia. Podľa názoru znalkyne teda obeť prispela významnejšie

väčším podielom na tom, do akého afektu sa obvinený dostal a predpokladala, že skôr jej nejakou
nevhodnou, nečakanou reakciou došlo medzi nimi skôr k takému intenzívnemu vyhrotenému konfliktu,
ktorý následne spustil u obvineného jeho brutálne skratové konanie. Vzhľadom k tomu čo doposiaľ
uviedol obvinený, možno predpokladať, že motivácia jeho konania niesla skôr charakter skratového
riešenia konfliktu, možno tu vylúčiť sexuálnu motiváciu, ktorá by súvisela s prítomnosťou nejakej

sexuálnej deviácie u obvineného, takisto tu možno vylúčiť zištný motív u obvineného, preto konanie
obvineného sa javí viac psychologicky zrozumiteľné, tak na pozadí osoby obvineného, ako aj na pozadí
osobnosti nebohej.

Bola vypočutá E.. C. B. - Š., znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a

sexuológia, ktorá vypracovala znalecký posudok č. 34/2017 a táto uviedla, že podrobila obvineného
psychiatrickému, sexuologickému a falopletyzmografickému vyšetreniu, k dispozícii, okrem samotného
vyšetrenia mala aj vyšetrovací spis, ako podklady na podanie objektívneho znaleckého posudku. Podľa
znalkyne obvinený netrpí duševnou chorobou, ani duševnou poruchou a ani tempore criminis netrpel
žiadnou prechodnou poruchou, skutok, ktorý mu je dávaný za vinu konal v stave opitosti, išlo pritom

o ľahší stupeň jednoduchej opitosti. Pokračovala, že rozpoznávacie schopnosti neboli ani znížené, ani
ovplyvnené, ani vymiznuté, ani zmenené a na úroveň jeho ovládacích schopností vplývala jednoduchá
opitosť ľahkého stupňa, ktorá znížila úroveň jeho ovládacích schopností nepodstatným spôsobom. K
skutočnosti,čiobvinenýmoholvčasespáchaniaskutkurozpoznaťnebezpečenstvočinuprespoločnosť,prípadne svoje konanie ovládať uviedla, že išlo o jednoduchú opitosť ľahkého stupňa a táto nemala
vplyv na úroveň rozpoznávacích schopností, obvinený bol pri vedomý, nebola u neho zistená kvalitatívna
porucha vedomia, nekonal v patickej opitosti, ktorá teda by mohla byť spojená s dezorientáciou a

zmätenosťou. K vzťahu obvineného k poškodenej uviedla, že podľa vyšetrovacieho spisu, ako aj
vyjadrenia obvineného, išlo o náhodné zoznámenie, pričom podľa údajov obvineného, aktívnejšia bola
poškodená, bez konfliktne sa dohodli na spoločnej konzumácii alkoholu, bola tam prítomná tretia
osoba - E. U. a po odchode z domu obvineného už sú vlastne k dispozícii len jeho údaje, pričom on
poprel, že by medzi ním a poškodenou došlo k nejakému vážnemu konfliktu a čo sa týka erotického

zblíženia s poškodenou, udával, že k tomuto došlo dobrovoľne a tvrdil, že teda aktívnejšia v tom
zbližovaní bola poškodená. Podľa znalkyne ide v prípade obžalovaného o nadmerné návykové pitie
s pravdepodobným vývojom do závislosti, ak by bol teda ostal na slobode, aj keď on svoje pitie za
nadmerné nepovažuje. Znalkyňa ďalej uviedla ohľadne skutočnosti, či si obvinený, vzhľadom na požitie
alkoholu pred spáchaním skutku pamätá svoje správanie alebo skutočnosti zo svojho protiprávneho
konania, že tým, že ide o ľahký stupeň jednoduchej opitosti, môže táto opitosť ovplyvniť spomienky,

avšak spravidla na nejaké bezvýznamné a iba niektoré čiastkové udalosti, ale obvinený tú chronológiu
a časovú os toho čo bolo dodržiava a správne umiestňuje do časovej osi jednotlivé udalosti a tento fakt
patickú opitosť vylučuje. Podľa znalkyne tým, že ide o prostú opitosť ľahkého stupňa, vnímanie reality,
ani vedomie, ani konanie neboli ovplyvnené tak, aby obvinený nevedel čo robí, nemá ucelený výpad
spomienok na prežitú udalosť, nesprával sa počas svojej opitosti chaoticky, či zmäteno ale chronologicky

vedel interpretovať tieto zážitky a zaradiť ich do časovej osi. Podľa znalkyne obžalovaný je schopný
plnohodnotnej účasti na procesných úkonov a chápe zmysel trestného konania v plnom rozsahu.
Prognóza podľa jej pohľadu ako psychiatra nie je zlá, ale je tam ten fenomén alkoholu a je dôležité ako
sa v budúcnosti s touto otázkou vysporiada. Znalkyňa ďalej uviedla, že vyšetrenie nepotvrdilo sexuálnu
deviáciu, ukázalo však zároveň na nie celkom pevne fixované zábrany voči výberu, tzn. vyberavosti

objektu ako takého a podľa nej tento čin nebol motivovaný chorobou a nebol motivovaný ani sexuálnou
motiváciou, obžalovaný je heterosexuálne orientovaný, kde preferenčne objekty sú dospelé ženy a jeho
sexuálna kapacita je priemerná a sexuálny scenár skôr pasívny. Obžalovaný podľa znalkyne nie je
nebezpečný z psychiatrického ani sexuologického hľadiska, aj keď ako dodala, to nadmerné návykové
pitie má na obvineného neblahé následky či už zo zdravotného hľadiska alebo jeho spoločenského

fungovania a navrhla, aby sa obvinený podrobil protialkoholickému liečeniu ambulantnou formou a iné
ochranné opatrenie nie je podľa jej názoru potrebné.

Pokiaľ ide o charakteristiku obžalovaného, tento podľa Z. Q. pracoval v spoločnostiach Z. Q. - I. I. H.
spol.s.r.o,napozíciáchvýčapníkakrupiér,prichádzaldokontaktusmnožstvomzákazníkov,nevyvolával

konflikty, pracovne bol ochotný, priateľský a spoľahlivý, známky agresivity u neho neregistrovali.

Podľa správy o povesti Mesta Prešov je obžalovaný ženatý, s manželkou W. má syna S..

Podľa správy o povesti vypracovanou starostom obce I. žil sám bez rodičov v starom gazdovskom dome

v spoločnosti dvoch strážnych psov, bol zamestnaný, do práce často cestoval na bicykli, alkoholické
nápoje nepožíval, v obci nevyvolával žiadne roztržky, komisiou verejného poriadku nebol riešený.

Vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov má jeden záznam zo dňa 31.8.2012 za priestupok proti
majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v platnom znení so spôsobom vybavenia odložením.

V registri trestov má obžalovaný S. P. jeden záznam. Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov
súd zistil, že dňa 31.3.2010 bola schválená dohoda o vine a treste a bol uznaný vinným z prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody
v trvaní 3 mesiace s podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby 12 mesiacov za súčasného

uloženia povinnosti zaplatiť výživné vo výške 511,16,- Eur do uplynutia skúšobnej doby. Uznesením
Okresného súdu Prešov zo dňa 12.9.2012 súd vyslovil, že sa odsúdený neosvedčil v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia a vykoná trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace so zaradením pre jeho
výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Na tento trest nastúpil dňa 25.9.2012 a uznesením
Okresného súdu Prešov zo dňa 26.11.2012, sp. zn. 3PP 38/12 bol z výkonu tohto trestu podmienečne

prepustený. V skúšobnej dobe podmienečného prepustenia uloženej v trvaní 18 mesiacov, ktorá plynula
do 26.5. 2014 sa osvedčil.Bol oboznámený aj nárok na náhradu škody poškodených S. J. a I. J. pozostávajúci z nároku na
náhradunákladov,ktorébolipovinnívynaložiťnausporiadaniepohrebudcéry,kdenákladypredstavovali
4.050,40,- Eur, ktorú sumu si uplatňujú a z nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 25.000,- Eur

pre každého z poškodených pozostalých rodičov, t.j. spolu 50.000,- Eur. Tento nárok odôvodnili tým, že
smrťou ich nebohej dcéry, ktorá bola spôsobená úmyselným protiprávnym konaním, došlo k zásadnému
a nenapraviteľnému zásahu do ich osobnostnej sféry a bolo porušené ich právo na rodinný život a
súkromie. Z návrhu ďalej vyplýva, že medzi ich nebohou dcérou a nimi, ako rodičmi, boli v rámci ich
súkromného života a rodinného života vybudované silné sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy a

zavinením jej smrti došlo k porušeniu jej práva na rodinný život, čím zároveň došlo do nedovolenému
zásahu do práva na súkromie voči nim, ako jej priamymi a najbližšími pozostalými, keďže spolu tvorili
rodinné spoločenstvo.

V tejto súvislosti bol oboznámený aj dodací list č. 53/2017 dodávateľa U. - pohrebné služby a faktúra
zo dňa 13.5.2017 na sumu 1.100,40,- Eur za pohrebné služby v zmysle dodacieho listu č. 53/2017, ako

aj faktúra dodávateľa P. Š.Z. s.r.o. zo dňa 23.5.2017 na sumu 2.000,- Eur a zákazkový list na dohodnutý
pomník v cene 950,- Eur.

Nazákladeprijatéhovyhláseniaobžalovaného,žejevinnýpodľa§257ods.7,ods.8Trestnéhoporiadku
bol obžalovaný uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného

zákona.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba
páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods.
4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie,

pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich
a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom skutočnosť, že
obžalovaný S. P. sa k skutku priznal a tento oľutoval, posúdil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
l) Trestného zákona. Na druhej strane obžalovanému priťažuje v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona
tá skutočnosť, že už bol súdne trestaný. Uvedené odsúdenie nebolo zahladené.

Ďalej pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti
Trestného zákona, kde za obzvlášť závažný zločin vraždy kvalifikovaný podľa § 145 ods. 1 Trestného
zákona je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 15-20 rokov.

Na základe vykonaného dokazovania ohľadne trestu súd dospel k záveru, že na ochranu spoločnosti a
na zabezpečenie účelu Trestného zákona, vzhľadom na osobu páchateľa, je dostatočným trest odňatia
slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a preto ukladal trest odňatia slobody
v trvaní 15 rokov. Pri úvahe o pomeroch na strane páchateľa je možné poukázať aj na dokazovanie
vykonané na hlavnom pojednávaní a to najmä na výsluchy znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvia

psychológie a psychiatrie, z ktorých je zrejmé, že u obžalovaného nebola preukázaná patologicky
štrukturovaná osobnostná výbava, jeho osobnosť vykazuje iba isté akcentované rysy, aktuálne je
identifikovaná znížená pravdepodobnosť budúceho zlyhania obdobnej kriminálnej povahy, agresivita nie
je jadrovou zložkou. Obžalovaný podľa znalkyne nepatrí ku konfliktným typom, nie je provokatérom, aj
keď problematická sa javí podľa znalkyne oblasť bližších citových väzieb u obvineného a kde možno

predpokladať, že práve konzum psychoaktívnej látky bude u obvineného uvoľňovať jeho potláčané
napätie a zábrany, bude viesť k znižovaniu jeho frustračnej tolerancie, bude narúšať jeho schopnosť
sebaovládania, čo v stave za triezva je obvinený vo všeobecnosti spôsobilý dobre regulovať, kde
jeho správania v obvyklých reakciách možno hodnotiť ako skôr pokojné a trpezlivé, a preto prípadne
veľké napätie v oblasti afektivity u neho vyplýva skôr výhradne zo situačných okolností a preto v stave

extrémnejzáťažovejkritickejsituáciemožnounehopredpokladaťuvoľneniepotláčanéhonapätiaformou
heteroagresívneho konania, avšak skôr výhradne situačne. Aj podľa znalkyne E.. B. skutok, ktorý mu je
dávaný za vinu, konal v stave opitosti, išlo pritom o ľahší stupeň jednoduchej opitosti. Obžalovaný bol
pri vedomý, nebola u neho zistená kvalitatívna porucha vedomia, nekonal v patickej opitosti.Všetky tieto okolnosti uvádzané znalcami vo vzťahu k osobe obžalovaného súd považoval za významné
a podstatné pre to, aby ukladal trest na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Pokiaľ ide o zaradenie páchateľa do príslušného ústavu na výkon trestu, podľa § 48 ods. 3 písm.
b) Trestného zákona páchateľa obzvlášť závažného zločinu súd zaradí do ústavu na výkon trestu
s maximálnym stupňom stráženia. Prihliadol však na mieru narušenia páchateľa, ako aj skutočnosť,
že znaleckým vyšetrovaním H.. J. boli preukázané zmnožené znaky skôr pozitívnej prognózy pre

resocializáciu u obžalovaného a takisto prognóza z pohľadu E.. B., ako psychiatra, nie je napriek
alkoholu, zlá, dospel k záveru, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude lepšie zaručená
náprava a preto podľa § 48 ods. ods. 2 písm. b), ods. 4 Trestného zákona ho na výkon trestu zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Nakoľko podľa znalkyne E.. B. ide v prípade obžalovaného o nadmerné návykové pitie s

pravdepodobným vývojom do závislosti, nadmerné návykové pitie má na obvineného neblahé následky,
či už zo zdravotného hľadiska alebo jeho spoločenského fungovania a skutok, ktorý mu je dávaný za
vinu konal v stave opitosti, kde išlo o ľahší stupeň a navrhla, aby sa podrobil protialkoholickému liečeniu
ambulantnou formou, súd z uvedeného dôvodu takého ochranné opatrenia obžalovanému aj uložil.

Súd ďalej postupoval v zmysle § 76 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého ochranný dohľad sa
uloží páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin, čo v tomto prípade bolo naplnené a
dospel k záveru, že uložený dvojročný dohľad je v tomto prípade primeraný.

Takýto trest súd považoval za primeraný a dostatočný na zabezpečenie účelu Trestného zákona a

dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.

V konaní si poškodení - rodičia nebohej E. J., S. J. a I. J. uplatnili, ako je vyššie uvedené, škodu vo výške
4.050,40,- Eur a nemajetkovú ujmu vo výške spolu 50.000,- Eur. Súd priznal poškodeným nárok na
náhradu škody iba vo výške 1.764,28,- Eur, kde uplatnený nárok krátil z dôvodu, že v zmysle Nariadenia

vládySRč.87/1995Zb.jemožnépriznaťnáhraduzavyhotoveniepomníkamaximálnevovýške663,88,-
Eur a boli priznané aj ďalšie skutočne preukázané náklady.

So zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody (vrátane nároku na náhradu nemajetkovej ujmy,
nakoľko škodou na účely § 287 ods. 1 Trestného poriadku tak nie je iba majetková škoda, ale aj

nemajetková ujma ako dôsledok porušenia, či ohrozenia iných zákonom chránených práv a slobôd
trestným činom) súd poškodených odkázal na civilný proces, lebo ohľadne zvyšku škody by bolo
potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo nepochybene rámec trestného konania a súd
takisto pri nároku na úhradu nákladov na výstavbu pomníka nemohol postupovať contra legem a preto
priznal škodu iba vo výške 1.764,28,- Eur, ktorú mal jednoznačne a bez pochýb preukázanú.

Vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody pozostávajúcej z nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú
si uplatnili poškodení, ako rodičia nebohej, vo výške pre každého 25.000,- Eur, súd uvádza, že aj
keď rodičia spoločne vypovedali, že mali s dcérou dobrý vzťah a v čase dospievania mali problémy
a následne chcela odísť z domu a poukazovali na svoj dobrý vzťah, ako aj na ujmu, ktorá im bola

spôsobená, z ďalších dôkazov obsiahnutých v spise, najmä z výpovedí obžalovaného v prípravnom
konaní vyplýva, že rodičia nebohej ju vyhodili z domu a živila sa ako pánsky eskort. Aj keď vypočul
oboch poškodených na hlavnom pojednávaní, podľa názoru súdu teda by bolo potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie na získanie potrebných podkladov na rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy, ktoré by minimálne odstránili protichodné tvrdenia ohľadne intenzity a kvality

vzťahu medzi poškodenými a ich nebohou dcérou, čo by nepochybne už presiahlo rámec potrebného
dokazovania, najmä v prípade, keď obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho
vyhlásenia na Krajský súd v Prešove cestou Okresného súdu Prešov.