Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. marec 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117220536
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117220536.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobcu: R. R., N..

XX.XX.XXXX, C. A. V. XXX/X, XXX XX A. - M. A. Š. Y. B., právne zastúpený JUDr. Gabrielovou
Homolovou Divkovou, MBA, advokátkou so sídlom Šoltésovej 346/1, 017 01 Považská Bystrica, IČO:
42 273 773, proti žalovanému: B. R., N.. XX.XX.XXXX, C. A. V. XXX/X, XXX XX A. - M. A. Š. Y. B., o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území
M. A., evidovanej v katastri nehnuteľnosti Okresným úradom Bytča, katastrálnym odborom, na liste
vlastníctva č. XXXX, ako byt č. XX na X. p. vo vchode č. X obytného domu súpisné č. XXX, stojaceho

na pozemku parcela K.-E. Č.. XXXX/X a k nemu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a
na spoločných zariadeniach obytného domu súpisné č. XXX o veľkosti 608/13699 a toto podielové
spoluvlastníctvo vyporiadava tak, že túto nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému primeranú náhradu v sume 19.600,- eur do 90 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 13.07.2017 proti žalovanému domáhal
rozhodnutia súdu, ktorým by bolo zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo strán sporu k
nehnuteľnosti uvedenej vo výroku tohto rozsudku. Súčasne žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
uvedenej vo výroku tohto rozsudku, a to každá v spoluvlastníckom podiele 1/2. Predmetnú nehnuteľnosť
nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08.01.2010, ktorá bola zavkladovaná Správou katastra

Bytča pod č. M. XX/XXXX dňa 29.01.2010. Na to, aby mohli spornú nehnuteľnosť nadobudnúť, museli
si vybaviť úver, a to v plnej výške ich investičného zámeru. Dňa 05.03.2010 obaja, ako účastníci
predmetnej kúpnej zmluvy, podpísali so Všeobecnou úverovou bankou, a. s., ako dlžníci, zmluvu
o financovaní bývania reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, na základe ktorej im bola poskytnutá
kombinácia hypotekárneho úveru a účelového spotrebného úveru. Celková čiastka úveru bola
poskytnutá vo výške 35.900,- eur. Na zabezpečenie tohto úveru si záložný veriteľ - VÚB, a.s., na základe
zmluvy o zriadení záložného práva, zriadila záložne právo k spornej nehnuteľnosti. Od času, kedy sa

so žalovaným stali podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti, tento si neplní žiadne povinnosti
vyplývajúce mu, či už z vyššie uvedenej zmluvy o financovaní bývania zo dňa 05.03.2010, resp. zmluvy
o výkone správy č. XXXX/XXX/XXX zo dňa 19.01.2011 uzavretej so správcom obytného domu. Neplatí
dane z nehnuteľností, ani poplatky spojené s komunálnym odpadom. Všetky výdavky spojené s bytom,ako aj splátky úveru realizujem žalobca. Žalovaný sa na adrese trvalého bydliska nezdržiava, t. č. sa
zdržiavanažalobcovineznámommiestevČ.T..Začiatkomfebruára2017sasožalovanýmskontaktoval,
nie však osobne, ale len cez sprostredkovateľa a informoval ho, že by chcel zrušiť ich podielové

spoluvlastníctvo k predmetnému bytu. Žalovaný s týmto návrhom súhlasil a bolo dohodnuté, že mu
predmetnú nehnuteľnosť daruje s tým, že žalobca preberie v celom rozsahu úver, ktorý by dosplácal a
rovnakobyvyplatilajvšetkyexekúcie,ktorésaprotinemuvedúasúevidovanénaLV.Vtomtosmerebola
pripravenáajdarovaciazmluva,ktorábolažalovanémupredloženávmarci2017.Nakoľkosavšakzistilo,
že žalovaný nemá k dispozícií platný občiansky preukaz, ani žiaden iný platný doklad, nemohol byť jeho

podpis na darovacej zmluve osvedčený. Prisľúbil, že sa dostaví na Slovensko, kde si občiansky preukaz
vybaví a následne darovaciu zmluvu podpíše. Toto však nezrealizoval a doposiaľ sa nekontaktoval. Na
dotknutom LV č. XXXX, k. ú. M. A. sú t. č. pod por. č. XX zapísané poznámky, a to poznámka pod
č. W. XX/XX a pod č. W. XXX/XXXX, ako upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti
vo vlastníctve povinného (žalovaného) na jeho podiel 34 v prospech Všeobecnej zdravotnej poisťovne
Bratislava, a. s., pobočka Žilina, ktoré exekučné konania sú vedené u JUDr. Jozefa Kadúcha spis. zn.

EX 1258/2012 a u JUDr. Jozefa Rišiana spis. zn. Z. XXX/XXXX. Výška pohľadávky exekučného konania
pôvodne vedeného u JUDr. Jozefa Kadúcha pod spis. zn. Z. XXXX/XXXX, ktorý ukončil svoju činnosť
k 31.12.2015 s tým, že od 01.01.2016 pokračuje v tomto exekučnom konaní, ako náhradník, súdna
exekútorka JUDr. Barbora Božíková Ághová, predstavuje čiastku vo výške 295,59 eur. Lustrovaním
v evidencií súdnej exekútorky sa však zistilo, že proti žalovanému, ako povinnému, je vedené ďalšie

exekučné konanie pod spis. zn. Z. XXX/XXXX s výškou pohľadávky 295,82 eur s tým, že na uvedené
exekučné konania, doposiaľ nebola vykonaná žiadna úhrada. Výška pohľadávky exekučného konania
vedeného u JUDr. Jozefa Rišiana pod spis. zn. Z. XXX/XXXX predstavuje čiastku 3.835,29 eur stým,
že rovnako na uvedené exekučné konanie doposiaľ nebola vykonaná žiadna úhrada. Vzhľadom na
uvedené, ako aj s poukazom na životný štýl žalovaného, ktorý je drogovo závislý, mal žalobca obavu,

že tieto zápisy budú pribúdať, nakoľko žalovaný si neplní žiadne povinnosti, je nezamestnaný a podľa
informácií od iných ľudí žije z pôžičiek, a preto s ním nechce zotrvať v podielovom spoluvlastníctve.
Mal záujem zrušiť a vysporiadať ich podielové spoluvlastníctvo dohodou tak, že žalovaný mu daruje
svoj podiel v predmetnom byte s tým, že by on prebral v celom rozsahu za neho hypotekárny úver,
ktorý im bol spoločne poskytnutý a rovnako, že by vyplatil za žalovaného aj všetky exekučné konania,

ktoré sa proti nemu vedú. Keďže dohoda so žalovaným nie je možná, aj napriek snahe vyriešiť vec
mimosúdne, nezostáva mu nič iné, len sa formou žaloby na zrušenie a vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti obrátiť na súd. Žalobca ďalej uviedol, že dal vyhotoviť znalecký
posudok znalcovi Ing. Adriánovi Bachratému, ktorý vo svojom znaleckom posudku č. XX/XXXX zo
dňa 15.03.2017 stanovil všeobecnú hodnotu spornej nehnuteľnosti pre účel zrušenia a vysporiadania

podielového spoluvlastníctva vo výške 39.200,- eur, t. j. na podiel žalovaného pripadne čiastka vo výške
19.600,- eur. Reálne rozdelenie veci, t. j. predmetného bytu, nie je možné a v tomto prípade neprichádza
do úvahy, rovnako ako aj dohoda medzi stranami sporu. Má tak záujem prebrať podiel žalovaného v
spornej nehnuteľnosti v hodnote 19.600,- eur tak, ako bola táto suma stanovená znaleckým posudkom
s tým, že na vyrovnanie podielu žalovaného sa zaväzujem vyplatiť sumu vo výške 19.600,- eur. Preto

v týchto intenciách požiadal banku o stanovisko, či by bolo možné po úhrade polovice úveru vypustiť
zo zmluvného vzťahu žalovaného, ktorá mu oznámila, že táto jeho žiadosť bola pozastavená do doby,
dokiaľ budú vyplatené exekúcie a na príslušnom LV nebude zapísaná žiadna ťarcha. Preto s poukazom
na uvedené, ako aj na prísľub banky, by na vyrovnanie podielu žalovaného zaplatil všetky záväzky
vyplývajúce z exekučných konaní vedených u JUDr. Barbory Božíkovej Ághovej, súdnej exekútorky,

pod spis. zn. Z. XXXX/XXXX v hodnote 295,59 eur a pod spis. zn. Z. XXX/XXXX v hodnote 295,82
eur a rovnako aj u JUDr. Jozefa Rišiana, súdneho exekútora, pod spis. zn. Z. XXX/XXXX v hodnote
3.835,29 eur, teda spolu sumu vo výške 4.426,70 eur, ktorú čiastku by bol schopný vyplatiť v lehote
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zvyšok hodnoty podielu na vyrovnanie vo výške 15.173,30 eur
by vyrovnal tak, že uvedenú sumu by vložil v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku na úverový

účet Všeobecnej úverovej banky, a.s., ako čiastočné splatenie úveru poskytnutého na základe zmluvy o
financovaní bývania reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 05.10. 2010, tak ako je to špecifikované
v prílohe reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, čím by bol žalovaný vypustený zo zmluvného vzťahu,
nakoľko podľa potvrdenia VÚB, a. s. o zostatku dlhu tento ku dňu 27.04.2017 predstavuje čiastku vo
výške 30.763,95 eur, z ktorej pre žalovaného predstavuje sumu vo výške 15.381,98 eur s tým, že zvyšok

úveru by prebral v celom rozsahu.
3. Žalovaný sa k doručenej žalobe postupom podľa ust. § 116 ods. 2 CSP aj napriek výzve súdu v
určenej lehote nevyjadril.4. Súd spor prejednal a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 09.03.2018, a to v prítomnosti žalobcu
a jeho právnej zástupkyne a v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť neospravedlnil a
nepožiadal o odročenie pojednávania. Žalovaný mal predvolanie na pojednávanie doručené fikciou

podľa ust. § 111 ods. 3 CSP dňa 08.03.2018.
5. Žalobca na pojednávaní zotrval v celom rozsahu na podanej žalobe.
6. Súd tak z hľadiska svojich skutkových zistení vychádzal z nasledovných listinných dôkazov
produkovaných žalobcom, pričom dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
7. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 28.02.2017, vedeného pre k. ú. M. A.

vyplýva, že strany sporu sú spoluvlastníkmi každá v podiele o veľkosti 1/2 bytu č. XX na X. p. vo
vchode č. X obytného domu súpisné č. XXX, stojaceho na pozemku parcela K.-E. Č.. XXXX/X a k
nemu prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a na spoločných zariadeniach obytného domu
súpisné č. XXX o veľkosti 608/13699 (ďalej aj ako „predmet spoluvlastníctva). Zároveň sa v poznámke k
žalovanému ako vlastníkovi predmetného bytu nachádzajú zapísané upovedomenia o začatí exekúcií,
vedených súdnymi exekútormi JUDr. Jozefom Kaduchom a JUDr. Jozefom Rišianom. Súčasne v časti

tiarch sa nachádza zápis záložného práva VÚB, a. s. na vyššie uvedenú majetkovú podstatu.
8. Ing. Adriánom Bachratý, znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností,
určil v znaleckom posudku č. XX/XXXX vyhotovenom dňa 15.03.2017 všeobecnú hodnotu predmetu
spoluvlastníctva v sume 39.200,- eur.
9. Podľa ust. § 136 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom

od 01.01.1992, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
10. Podľa ust. § 136 ods. 2 OZ, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
11. Podľa ust. § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

12. Podľa ust. § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o
vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
13. Podľa ust. § 142 ods. 1 OZ v znení zákona č. 526/2002 Z. z. účinnom od 01.01.2003, ak nedôjde k
dohode,zrušíspoluvlastníctvoavykonávyporiadanienanávrhniektoréhospoluvlastníkasúd.Prihliadne
pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd

vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec
mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
14. Podľa ust. § 142 ods. 2 OZ, v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983, z dôvodov
hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu

alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
15. Podľa ust. § 216 ods. 2 CSP, súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa
strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.
16. Na úvod právneho posúdenia sporovej veci súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplynulo,

že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti s podielmi dávajúcimi celok tak,
ako to vyplýva z údajov katastra nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom
Bytča, katastrálnym odborom, pre k. ú. M.Ľ. A.. V konaní tak boli zúčastnení ako strany sporu všetci
podieloví spoluvlastníci, a preto sa súd zaoberal v ďalšom sporovou vecou samou.
17. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd so žalobou na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v
spoluvlastníckom vzťahu (zásada nemo in communione potest invitus detineri). Dôvodom pre podanie
tohto návrhu na súd je v zásade skutočnosť, že buď nedošlo medzi spoluvlastníkmi k dohode ohľadom
hospodárenia so spoločnou vecou, prípadne, že sa spoluvlastníci nedohodli o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva podľa ust. § 141 ods. 1 OZ. V takomto konaní nie je súd návrhmi

spoluvlastníkov na spôsob vyporiadania viazaný (§ 216 ods. 2 CSP), keďže spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva vyplýva priamo z právneho predpisu. Cit. ust. § 142 ods. 1 OZ upravuje
tri spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom súčasne stanovuje ich poradie, ktoré
je pre súd záväzné. Prvý spôsob - reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva podľa výšky podielov
medzi jednotlivých spoluvlastníkov prichádza do úvahy, ak je vec reálne deliteľná. Samotná možnosť

reálneho rozdelenia veci ešte sama o sebe nie je postačujúca, lebo okrem nej treba zvážiť aj to, do
akej miery možno od spoluvlastníkov spravodlivo požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym
rozdelením veci. Ak by napríklad reálne rozdelenie vyžadovalo vynaloženie neprimeraných nákladov
najmä vzhľadom ku hodnote veci, je potrebné na vec nahliadať ako na reálne nedeliteľnú. Druhýspôsob prichádza do úvahy vtedy, ak je reálne rozdelenie nemožné, teda v tomto prípade súd vec
prikáže do výlučného vlastníctva jedného podielového spoluvlastníka alebo viacerých spoluvlastníkov
za primeranú náhradu odstupujúcim spoluvlastníkom. Súd pri tomto prihliada najmä na účelné využitie

veci. Pri obytných domov sa tak skúma bytová potreba spoluvlastníkov, prihliada sa k tomu, kto dom
doposiaľ obýval, udržoval ho, opravoval, prípadne investoval a kto je schopný sa aj naďalej starať o
jeho údržbu. Druhým zákonom stanoveným kritériom je veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov.
Súdna prax sa v ďalšom vyjadrila aj k otázke, či pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je možné
povedľa zákonom uvedených kritérií zohľadniť aj iné okolnosti. Judikatúra túto možnosť akceptovala.

V rámci posudzovania účelného využitia je tak možné zohľadniť aj celý rad skutočností rozhodných
pre záver o tom, ktorému zo spoluvlastníkov bude vec prikázaná do spoluvlastníctva. V poradí tretím
spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku z
tohto predaja medzi spoluvlastníkov v pomere podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, čo môže
prísť do úvahy vtedy, ak vec ani jeden zo spoluvlastníkov nechce.
18. Súd sa tak pri rozhodovaní v tejto sporovej veci riadil vyššie uvedenými zásadami, pričom v prvej

časti výroku tohto rozsudku zrušil spoluvlastníctvo účastníkov k predmetným nehnuteľnostiam.
19. V danom prípade bez akýchkoľvek pochybností bolo možné predmetu spoluvlastníctva konštatovať,
že predmet spoluvlastníctva (trojizbový byt) nie je reálne deliteľný. Ak súd vezme do úvahy, že podiely
oboch strán sporu boli na predmete spoluvlastníctva rovnaké, ďalej výmeru celkovej podlahovej plochy
predmetu spoluvlastníctva (bez pivnice) 57,61 m2, jeho dispozíciu a súčasne aj skutočnosť, že byt

má len jednu kuchyňu, jedno WC a kúpeľňu (uvedené vyplýva zo v znaleckého posudku č. XX/XXXX
vyhotoveného znalcom Ing. Adriánom Bachratým), reálna prestavba predmetu spoluvlastníctva na dve
bytové jednotky by si bez akýchkoľvek pochybností vyžiadala veľmi vysoké náklady. Súd sa preto
v ďalšom ani len nezaoberal otázkou prípadnej stavebnej možnosti takéhoto rozdelenia (z hľadiska
zásahov do nosných konštrukcií bytového domu a pod.).

20. Súd sa tak zaoberal druhým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu,
a to prikázaním predmetu spoluvlastníctva jednej z nich. Súd tak vzal pri riešení otázky, ktorej zo
strán prikázať predmet spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva, vychádzal z nesporného skutkového
tvrdenia žalobcu, že toho času užíva predmet spoluvlastníctva za účelom svojho bývania, pričom
žalovaný tento predmet spoluvlastníctva neužíva a nachádza sa na neznámom mieste pobytu (ani

súdu sa nepodarilo zistiť súčasné bydlisko žalovaného). Súčasne žalovaný ako povinný z viacerých
exekúcií predmet spoluvlastníctva zaťažil ťarchami, a to exekučnými konaniami. Je zrejmé, že ak
by bol predmet spoluvlastníctva prikázaný žalovanému do výlučného vlastníctva, žalovaný by nemal
peňažné prostriedky na vyplatenie primeranej náhrady žalobcovi za jeho spoluvlastnícky podiel. Súd
tak vyporiadal spoluvlastníctvo strán sporu tak, že prikázal predmet spoluvlastníctva do výlučného

vlastníctva žalobcu a žalobcu zaviazal žalovanému poskytnúť primeranú náhradu v peniazoch.
21. Súd určil primeranú náhradu vychádzajúc jednak z hodnoty predmetu spoluvlastníctva v sume
39.200,- eur, ktorá bola určená znalcom Ing. Adriánom Bachratým a ktorú súd zároveň medzi stranami
sporu považoval za nespornú a jednak z veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaného, t. j. 1/2 z
hodnoty predmetu spoluvlastníctva, t. j. v sume 19.600,- eur (39.200,- eur / 2).

22. Súd tak s poukazom na uvedený výpočet zaviazal žalobcu na zaplatenie primeranej náhrady
žalovanému tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, pričom žalobcovi vzhľadom na výšku
plnenia určil na plnenie s poukazom na ust. § 232 ods. 3 CSP dlhšiu lehotu 90 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
23. Pokiaľ žalobca v žalobe žiadal, aby bol zaviazaný zaplatiť primeranú náhradu na účty súdnych

exekútorov a na účet VÚB, a. s. na splatenie peňažných záväzkov žalovaného, súd dáva žalobcovi do
pozornosti, že v zmysle cit. ust. § 216 ods. 2 CSP nebol v tomto rozsahu viazaný žalobným návrhom.
Primeranú náhradu v peniazoch je potrebné poskytnúť spoluvlastníkovi, ktorý o svoj spoluvlastnícky
podiel vyporiadaním prišiel. A preto súd nemohol zaviazať žalobcu zaplatiť žalovanému primeranú
náhradu na účty tretích osôb, teda na platobné miesto mimo dispozície žalovaného, a to aj napriek tomu,

že by tým mohlo dôjsť k plneniu peňažných záväzkov žalovaného. Z uvedeného dôvodu sa súd dôkazmi
produkovanými žalobcom v uvedenej súvislosti nezaoberal.
24. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
25. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.27. O náhrade trov konania vychádzajúc z vyššie cit. ust. § 255 ods. 1 CSP a z okolností daného konania
súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, teda žalobcu považoval v konaní za plne úspešného. Predmetom konania

bola žaloba žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd považoval žalobcu
za plne úspešného. Ako to vyplýva zo žaloby a ako to bolo nesporné počas konania, žalobca sa pred
podaním žaloby snažil so žalovaným ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
dohodnúť,avšakkdohodenedošlo.Žalobcabolpretonútenýobrátiťsasožalobounasúd.Súdnásledne
rozhodol tak že podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil a vyporiadal spôsobom požadovaným

žalobcom. Súd preto považoval žalobcu v konaní za plne úspešného. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením vydaným
súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).