Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. jún 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/231/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116206206
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116206206.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

sudcov JUDr. Klaudie Koskovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: A. N. Z., a. s., so sídlom
C. XX, XXX XX R., L.: XX XXX XXX, proti žalovanému: L. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. L./XX,
XXX XX U., o zaplatenie 1.210,84 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 15C/95/2016 - 43 zo dňa 07. 02. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 15C/95/2016 - 43 zo dňa 07. 02. 2017 v
napadnutomdruhomvýroku,ktorýmsúdprvejinštanciežalobuvprevyšujúcejčastizamietolavzávislom
treťom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 1.210,84 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Tretím výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % voči žalovanému. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa
07. 08. 2007 Zmluvu č. XXXXXXXXXX - Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a
služieb podľa § 269 ods. 2, § 708 a nasl. a § 716 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) a

Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“). Na základe zmluvy žalobca pre žalovaného
ako majiteľa účtu zriadil a viedol jeho účet. Vzhľadom na porušenie zmluvy sa žalovaný na účte dostal
do nepovoleného debetu vo výške žalovanej istiny. Žalobca zatvoril príslušný účet žalovaného, o čom
ho informoval posledným výpisom z účtu. Účet možno zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok,
preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 30. 04. 2013 internú účtovnú transakciu (prevod),
kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet, ide o internú
transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovaného. Istina tohto nepovoleného prečerpania účtu je

úročená úrokom vo výške 28 %. Žalobca poukázal na odsek 3.12 VOP, týkajúci sa nepovoleného
prečerpania účtu, súčasne s nepovoleným prečerpaním, upomienkou a výzvou na jeho vyrovnanie je
spojená povinnosť zaplatiť poplatok. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z
prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby. Podľa ods. 3.12 VOP, ak nepovolené
prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Súd zistil, že zo strany
žalovaného došlo k podstatnému porušeniu zmluvných podmienok, okrem iného, že bežný účet bol
v nepovolenom prečerpaní a klient v stanovenej lehote nepovolené prečerpanie nevyrovnal. Ku dňu

30. 04. 2013 bol aktuálny záväzok žalovaného vo výške 1.210,84 Eur. Súd žalobu v tomto rozsahu
považoval za dôvodnú, vychádzajúc z príslušných ustanovení zmluvy a VOP, keďže žalovaný sa dostal
do nepovoleného debetu. Preto rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.210,84 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom v prevyšujúcej častisúd žalobu zamietol, a to do zaplatenia zmluvného úroku vo výške 28 % ročne z priznanej sumy
1.210,84 Eur od 01. 05. 2013 do zaplatenia (od zosplatnenia). Na zmluvu o bežnom účte sa v prípade
možnosti záporného zostatku podľa § 710 ObZ vzťahujú ustanovenia o zmluve o úvere. Istina je suma

poskytnutých finančných prostriedkov veriteľom vo forme úveru podľa § 503 ods. 1 veta prvá ObZ.
Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t. j. spolu s
istinou. Doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa zhoduje s dobou splatnosti úveru. Celková
suma úrokov musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca preto nemohol
oprávnene požadovať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti debetného zostatku na

účtežalovaného.Odsplatnostijedlžníkvomeškaníamusíplatiťúrokyzomeškaniapodľa§369ObZ.Na
tom nič nemení ani dohoda účastníkov, nakoľko táto je podľa § 39 OZ pre obchádzanie zákona absolútne
neplatným právnym úkonom. Preto súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania bolo
rozhodnuté podľa pomeru úspechu vo veci - § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca odvolanie, a to voči zamietavému výroku a závislému

výroku o trovách konania. Navrhol v tejto časti zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovieť aj
v tejto časti, tiež priznať žalobcovi plnú náhradu trov konania a tiež trovy odvolacieho konania. Namietal
nesprávne právne posúdenie veci a tiež nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie. K názoru
súdu prvej inštancie, že k zosplatneniu nepovoleného debetu došlo dňa 01. 05. 2013 uviedol, že žalobca
netvrdil, že by sa žalovaný uvedeným dňom dostal do omeškania. V tento deň žalobca uskutočnil

internú účtovú transakciu, ktorou debetný zostatok na účte klienta previedol na vnútorný účet banky (tzv.
bezhotovostný prevod vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu), a to s cieľom následne zatvoriť osobný
účet žalovaného, nakoľko tento je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok. Preto pred
zatvorením účtu banka realizuje uvedenú internú transakciu. Pokiaľ ide o splatnosť dlhu žalovaného,
pokiaľ nastane nepovolené prečerpanie, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať (bod

3.12 VOP).

3. K názoru súdu prvej inštancie, že zmluvný úrok ako odplata za poskytnuté peňažné prostriedky
prislúcha za dojednanú dobu poskytnutia úveru, čo vyplýva aj z § 503 ObZ, žalobca uviedol, že podľa
§ 497 ObZ sa zmluvou o úvere veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi na požiadanie v jeho prospech

peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje tieto vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods.
1 ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej
výške. Podľa § 503 ods. 3 ObZ je dlžník oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred
dobou určenou v zmluve. Úrok je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov. Podľa § 505 ObZ, ak zanikne alebo ak sa zhorší za trvania zmluvy zabezpečenie záväzku

vrátiťposkytnutépeňažnéprostriedky,jedlžníkpovinnýdoplniťzabezpečenienapôvodnýrozsah.Pokiaľ
tak neurobí v primeranej lehote, môže veriteľ zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu
s úrokmi. Z ustanovenia § 503 ods. 3 ObZ vyplýva povinnosť platenia úrokov s obdobím skutočnej
držby požičaných peňažných prostriedkov. Potvrdzuje to aj ust. § 16 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, v zmysle ktorého, ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne
pred dohodnutou lehotou splatnosti, je povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie
od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Podľa žalobcu názor, že po zosplatnení úveru
veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych
predpisoch. Ani ustanovenie § 503 ods. 1 ObZ nárok veriteľa nijakým spôsobom neohraničuje, určuje,

že úroky sú splatné spolu s istinou. To znamená, že aj omeškanie sa posudzuje rovnako; pokiaľ nedošlo
zo strany dlžníka k plneniu, je v omeškaní jednak so zaplatením istiny a tiež aj s príslušnými úrokmi.
Sankciou za omeškanie je úrok z omeškania. Ide o sankciu za omeškanie so splnením celého nároku,
teda z požičanej istiny aj zo zmluvných úrokov. Žalobca sa domáha zmeny napadnutého rozsudku tak,
že žalobe bude vyhovené v celom rozsahu, v zmysle rozhodnutia bude mu priznaná aj náhrada trov

prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania.

4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej

len „CSP“), preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s §
385 ods. 1 CSP a contrario, rozsudok okresného súdu v napadnutom zamietavom výroku a v závislom
výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7.Popreskúmanínapadnutéhorozsudkuspoluskonaním,ktorémupredchádzaloaodvolacíchdôvodov
odvolací súd konštatuje, že si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku v celom rozsahu a na tieto
poukazuje. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku považuje za vecne správny, vychádzajúci z

dostatočne zisteného skutkového stavu a je právne správne posúdený. Odvolacie námietky žalovaného
nepovažuje odvolací súd za dôvodné. Naviac odvolací súd uvádza:

8. Podľa ustanovenia § 710 ObZ, na ktoré poukázal súd prvej inštancie, ak je v zmluve určené, že banka
vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to (klient) potrebné peňažné prostriedky na
účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.

ObZ). Súd tak dospel k záveru, že na zmluvu o bežnom účte sa v prípade možnosti záporného zostatku
vzťahujú príslušné ustanovenia zmluvy o úvere; z hľadiska záväzkových vzťahov ide o kombináciu
zmluvy o bežnom účte a zmluvy o úvere, to však za predpokladu, že je to v zmluve určené - dohodnuté.
Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky, t. j. spolu s istinou, teda doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa

zhoduje s dobou splatnosti úveru a celková suma úrokovo musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti
dlžného zostatku úveru. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že po splatnosti debetného zostatku
na účte nemohol žalobca oprávnene požadovať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky.

9. Pokiaľ v tomto smere v odvolaní žalobca uvádza, že dlžník je povinný platiť úroky z poskytnutých

peňažných prostriedkov v dojednanej výške (§ 502 ods. 1 ObZ), úrok je pritom povinný zaplatiť
za dobu do vrátenia peňažných prostriedkov (podľa § 503 ods. 3 ObZ - pokiaľ vráti poskytnuté
peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve) a pokiaľ zanikne alebo sa zhorší za trvania zmluvy
zabezpečenie záväzku vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, je dlžník povinný doplniť zabezpečenie na
pôvodný rozsah, pokiaľ tak neurobí v primeranej lehote, môže veriteľ od zmluvy odstúpiť a požadovať,

aby dlžník vrátil dlžnú sumu aj s úrokmi (§ 505 ObZ), vyplýva z toho, že povinnosť platenia úrokov sa
spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov, odvolací súd s takýmto právnym
posúdením nesúhlasí, považujúc za správny názor súdu prvej inštancie vyjadrený v ods. 14 a 15
napadnutého rozsudku.

10. Naviac odvolací súd poukazuje na zistenú skutočnosť, že podľa predloženej zmluvy o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb, z ktorej odvodzuje žalobca svoj nárok voči žalovanému zo
dňa 07. 08. 2007, je zrejmé, že žalobca so žalovaným nemal uzavretý žiaden zmluvný vzťah o možnosti
prekročenia čerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte, či už z hľadiska výšky prečerpania,
spôsobu splácania prečerpania, či iných podmienok súvisiacich s poskytovaním takejto služby bankou.

Je zistené, že v bode 4 žalovaný vyslovene odmietol službu povolené prečerpanie na osobnom účte.
Pokiaľ žalobca poukazuje na Všeobecné obchodné podmienky banky, tieto sú priložené k žalobe ako
Obchodné podmienky A. N. Z., a. s., s účinnosťou od 01. 02. 2016, predmetná transakcia na účte,
konkrétne výpis z účtu, ktorým dokladá žalobca odôvodnenosť svojho nároku, je za obdobie od 29.
03. 2013 do 30. 04. 2013 a ako už bolo uvádzané vyššie, zmluva bola uzatvorená dňa 07. 08. 2007,

kde veriteľom bola vtedajšia W. N. Z., a. s. ako právny predchodca terajšieho žalobcu. Žalobca teda
dôvodnosť nároku na úrok 28 % z istiny nepovoleného prečerpania nepreukázal.

11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom zamietavom výroku a
v závislom výroku o trovách konania s poukazom na ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP a contrario, v zmysle ktorého by žalovaný ako procesne úspešná sporová strana mal nárok na plnú
náhradu trov odvolacieho konania, avšak nakoľko v odvolacom konaní bol nečinný, takže mu žiadne
trovyodvolaciehokonanianevznikliaanivzniknúťnemohli,rozhodolodvolacísúdtak,žemuichnáhradu

nepriznáva (pretože žiadne nemal).

13. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).