Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. jún 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9Csp/226/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817210680
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7817210680.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia

s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so
sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: N. C., T.. XX. XX. XXXX, H. D. M.,
F. XXXX/XX, o zaplatenie 1.078,82 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 751,75 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania
od 10.05.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 40 % zo strany žalovaného s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.) sa podanou žalobou domáhal
zaplatenia sumy vo výške 1.078,82 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 03. 03. 2015
do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania od žalovaného.

2. Žalobu odôvodnil nasledovne:

3. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili spolu dňa 25. 04. 2014 zmluvu o pôžičke evid. č.
6176709, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku vo výške 1.000,00
Eur („Schválená výška pôžičky“).

4. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 36 mesačných splátkach v sume

49,65 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1.787,40 Eur. Do dňa vyhotovenia návrhu na
vydanie platobného rozkazu uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 248,25 Eur.

5. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé
povinné splátky riadne a včas t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, právny predchodca
žalobcu dňa 31.12.2014 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok,
pričom žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných

splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, právny predchodca žalobcu dňa 19.02.2015 úver
zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 25.02.2015 - oznámenie o vyhlásení okamžitej
splatnosti úveru. Do dňa vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu žalovaný dlžné splátky
neuhradil.6. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 1.078,82 Eur. Právny predchodca
žalobcu si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po doručení

oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti, oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou.
Právny predchodca žalobcu si v tomto konaní zmluvnú pokutu neuplatňuje.

7. Vo veci nebol vydaný platobný rozkaz.

8.Žalovanémusanepodarilodoručiťžalobunaadresujehotrvaléhobydliskavzmysle§106ods.1písm.
a) CSP, preto žaloba bola doručená žalovanému zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej
tabuli súdu a na webovej stránke súdu, v zmysle § 116 ods. 2 CSP. Po uplynutí 15 dní od zverejnenia
oznámenia, žaloba sa považuje za doručenú a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

9. V zmysle ust. § 290 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP")

spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

10. Súd v priebehu konania uznesením sp. zn.: 9Csp/226/2017 - 80 zo dňa 21.05.2018 pripustil zmenu
strany sporu na strane žalobcu a to tak, že namiesto pôvodného žalobcu: Všeobecná úverová banka,

a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava vstúpil do konania žalobca: Intrum Slovakia
s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, Bratislava. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
14.06.2018.

11. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - zmluvou o poskytnutí najľahšej pôžičky, predžalobnou

upomienkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, prehľadom splátok a úhrad,
oznámením o postúpení pohľadávky.

12. Podľa ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) neplatný je právny
úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým

mravom.

13. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

14. Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
dňa 25.04.2014 je spotrebiteľskou zmluvou na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a
neriadi sa režimom Obchodného zákonníka. V zmysle predmetnej zmluvy bola žalovanému poskytnutá
pôžička vo výške 1.000,00 Eur, celkové náklady spotrebiteľa predstavovali 787,40 Eur, celková čiastka

pôžičky 1.787,40 Eur, priemerná hodnota RPMN 46,3 %, počet splátok bol v zmluve dohodnutý na 36 s
výškou mesačnej splátky 49,65 Eur. Fixná ročná úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá na 52,00 %.

15. Napriek tomu, že výška úrokov pri poskytnutí úveru nie je stanovená a úroky sú predmetom voľného
zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, táto skutočnosť neznamená, že možno

dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o výške úrokov musí byt v súlade s ustanovením § 39
Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom.

16. Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných
pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na

dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky
presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (porov. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

17. V danom prípade sa súd zaoberal výškou úroku z úveru, ktorá činí 52,00 % ročne a porovnával ju

s úrokmi poskytovanými peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Z internetovej stránky Národnej
banky Slovenska súd preveril úrokové miery podobných úverov v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom
úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov v apríli 2014 bežný úrok predstavoval 10,66 % p.a. Z toho jezrejmé, že žalobcom požadovaný úrok v danom prípade bol vyšší ako úrok, za ktorý za obdobných
podmienok banky úver poskytovali.

18. Súd po takto vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že obsah predmetného právneho úkonu, v
ktorom je výška úrokov 52,00 % ročne, odporuje dobrým mravom, a to aj v prípade, keď sa účastníci
právneho úkonu na výške úrokov dohodli.

19. Úrok z úveru vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť (§

39 OZ), nemožno obhajovať ani princípom zmluvnej slobody. Zmluvná sloboda účastníkov právneho
vzťahu nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z určitých aj právom akceptovateľných hraníc. Jednou z
týchto hraníc je i inštitút dobrých mravov (porov. 1MCdo 1/2009, 21Cdo 1484/2004 /ČR/).

20. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný čerpal finančné prostriedky v sume
1.000,00 Eur, pričom na úhradu čerpaného úveru zaplatil sumu 248,25 Eur. Neuhradený zostatok úveru

činí 751,75 Eur, preto súd zaviazal žalovaného k zaplateniu tejto sumy.

21. Poukazujúc na vyššie uvádzané skutočnosti je nepochybné, že dohoda o úrokoch vo vyššie
spomínanej zmluve je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa ust. § 39 OZ. Plnenie nad
sumu neuhradeného zostatku úveru (t. j. nad sumu 751,75 Eur) je teda plnením na základe neplatnej

časti zmluvy, a preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

22. Dlžnú sumu súd zaviazal žalovaného zaplatiť s 5 % zákonným úrokom z omeškania ročne v súlade
s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v platnom znení, a
to od 10.05.2018 (t. j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby s prílohami žalovanému) do zaplatenia

a žalobu ohľadne zaplatenia úrokov z omeškania v prevyšujúcej časti zamietol.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Žalobca bol v konaní úspešný na 70 % v pomere k celku a žalovaný na 30 % v pomere k celku, z
čoho vyplýva, že po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, žalobca má právo na pomernú
náhradu trov konania vo výške 40 % celkových trov konania.

25. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. § 355 a § 356 CSP.

Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.