Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. marec 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6Csp/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117205195
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117205195.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobcu: MINIHOTOVOSŤ,

SE, so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 04 355
211, právne zastúpená JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, 900 45
Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanému: X. F., W.. XX.XX.XXXX, M. F. V. W. Y., Š. I. L., o zaplatenie
100,- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 100,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 100,- eur od 19.02.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 12,- eur zamieta.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 06.02.2017 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 14.02.2017 proti
žalovanému domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť
zaplatiť mu sumu 100,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100,- eur od
19.02.2014 do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo výške 12,- eur a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že v dôsledku cezhraničnej fúzie, zlúčením obchodnej
spoločnosti MINIHOTOVOST, a. s., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha
1, IČ: 04 355 211, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku akciovú
spoločnosť MINIHOTOVOST, SE (Nástupnická spoločnosť) a obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ,
a. s., (Zanikajúca spoločnosť) so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 852 453, v postavení
pri cezhraničnej fúzii, prišlo ku zlúčeniu Nástupníckej spoločnosti a Zanikajúcej spoločnosti, pričom
Zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na Nástupnickú spoločnosť. Ďalej

žalobca uviedol, že žalovaný sa prostredníctvom webovskej stránky www.minipozicka.sk registroval a
požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100,- eur. Pri registrácii uviedol svoje údaje v rozsahu
menaapriezviska,trvaléhopobytuadátumunarodenia.Priregistráciiaodoslanímžiadostioposkytnutie
úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru a zároveň potvrdil, že údaje ktoré mu ako veriteľovi poskytol sú pravdivé a úplné. Na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 20.01.2014 uzatvorenej podľa zákona č.
129/2010Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovakoveriteľposkytolžalovanémuakodlžníkoviúvervovýške

100,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 21,-
eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 121,- eur, a to do 21 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne
odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 21,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včassvoj záväzok v zmysle uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, stal sa jeho dlh splatným, a to dňom
11.02.2014. V zmysle ust. čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VP“) veriteľ je
oprávnenýupozorniťspotrebiteľanaomeškaniesosplátkouúveru,atobuďe-mailomalebosmssprávou

alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu
náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3,- eurá za každú upomienku. Žalovaného vyzýval
na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS správ alebo emailov.
Na upomienky žalovaný nereagoval, telefonicky sa mu s ním nepodarilo skontaktovať. Zaslané boli 4
upomienky v súlade s dohodnutými VP a tým pádom vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi

12,- eur za zaslané upomienky. Dňa 19.09.2016 bola žalovanému zaslaná písomná výzva na úhradu
dlhu. Žalovaný ku dňu vyhotovenia žaloby neuhradil žiadnu platbu. Žalobca si napokon s odkazom na
ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších
predpisov uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.
3. Žalovaný sa žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené postupom podľa ust. § 116 ods. 2 CSP, aj
napriek výzve súdu v určenej lehote písomne nevyjadril.

4. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
5. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je

potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o spotrebiteľský spor s hodnotou do 1.000,- eur (vrátane),
ako aj vzhľadom k tomu, že v danom prípade išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a
skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nenamietal, súd v zmysle ust. § 297 písm. b) CSP vo veci rozhodol

bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 20.03.2018, pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 14.03.2018.
7. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam
(postačujúcim pre rozhodnutie vo veci samej), pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení
právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.

8. Z výpisu z obchodného registra Mestského súdu v Prahe oddiel: H, vložka 1835, spis. zn. H 1835
zo dňa 04.01.2017 (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 5 spisu) vyplýva, že pod touto spis. zn. je
v obchodnom registri Mestského súdu v Prahe zapísaný žalobca a ďalej, že v dôsledku cezhraničnej
fúzie, zlúčením obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOST, a. s., so sídlom Politických vězňů 1272/21,
Nové Město, 110 00 Praha 1, IČ: 04 355 211, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu

formu na európsku akciovú spoločnosť MINIHOTOVOST, SE v postavení pri cezhraničnej fúzii ako
nástupníckej korporácie (Nástupnická spoločnosť) s obchodnou spoločnosťou MINIHOTOVOSŤ, a.
s., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 852 453, v postavení pri cezhraničnej fúzii
ako zanikajúcej korporácie (Zanikajúca spoločnosť), došlo ku zlúčeniu Nástupníckej spoločnosti a
Zanikajúcej spoločnosti, pričom Zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na

Nástupnickú spoločnosť.
9.Súdpovažovalmedzistranamisporuzanesporné,žedňa20.01.2014došlomedzižalobcom(ešteako
obchodnou spoločnosťou MINIHOTOVOSŤ, s. r. o.) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom k uzavretiu
zmluvy o úvere, a to formou, ako to uviedol žalobca v podanej žalobe, na základe ktorej sa žalobca
zaviazal poskytnúť žalovanému bezúčelový úver vo výške 100,- eur na bankový účet žalovaného a

žalovaný sa zaviazal poskytnutú sumu 100,- eur žalobcovi vrátiť a zaplatiť mu celkové náklady spojené s
úveromvovýške100,-eur,t.j.zaplatiťcelkovúčiastku121,-eur(tvorenéúrokomvovýške365%ročnez
poskytnutie peňažnej sumy), a to v lehote splatnosti 21 dní odo dňa poskytnutia peňažných prostriedkov
(deň odpísania peňažných prostriedkov z bankového účtu veriteľa v prospech bankového účtu dlžníka
podľa ust. bodu 11 VP). V zmluve bola zároveň uvedená výška RPMN 2525,29 %. Neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy boli VP.
10. Podľa ust. bodu 18 VP bol veriteľ oprávnený upozorniť spotrebiteľa (dlžníka) na omeškanie so
splátkou úveru, a to buď e-mailom na e-mailovú adresu spotrebiteľa alebo SMS správou na číslo
mobilného telefónu spotrebiteľa alebo písomne na adresu spotrebiteľa (ďalej len upomienka). Veriteľ bol
oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojených

s upomienkou vo výške 3,- eurá za každú upomienku.
11. Súd považoval medzi stranami sporu za nesporné, že žalobca poskytol žalovanému dňa 21.01.2014
dojednaným spôsobom žalovanému peňažné prostriedky v sume 100,- eur.12. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010
do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského

úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
13. Podľa ust. § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom
od 01.12.2011, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri

mesiace.
14. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom
od 01.12.2011, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v
rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania [5a) napríklad zákon Slovenskej národnej rady č.
138/1992Zb.oautorizovanýcharchitektochaautorizovanýchstavebnýchinžinierochvzneníneskorších
predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších
predpisov].
15. Podľa ust. § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 352/2012 Z. z. účinnom
od 01.01.2013 do 31.03.2015, na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré

spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo
pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za
iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného
predpisu, [6) § 2 ods. 1, 5 a 8 a § 6 ods. 17 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov] ktorá
má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

16. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 30.04.2018, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
17. Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z. účinnom
od 11.06.2013 do 31.05.2014, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú

spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia
§ 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
18. Podľa ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.
509/1991 Z. z. účinnom od 01.01.1992, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa ust. § 40 ods. 4 OZ v znení zákona č. 215/2002 Z. z. účinnom od 01.05.2002, písomná forma
je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami,
ktoréumožňujúzachytenieobsahuprávnehoúkonuaurčenieosoby,ktoráprávnyúkonurobila.Písomná
forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným
elektronickým podpisom.

20. Podľa ust. § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len
táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu
došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
21. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
25. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej

mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie
veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
26. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky zomeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak strany

dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť
poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne
škoda.
28. Podľa ust. § 559 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, splnením dlh
zanikne.

29. Podľa ust. § 657 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
30. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky [2) (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
31. Z hľadiska právneho posúdenia veci sa súd zaoberal otázkou povahy právneho vzťahu vzniknutého
medzi účastníkmi konania.

32.Zmluvaopôžičkepodľaust.§657OZmápovahureálnehokontraktu,tedavznikpôžičkypredpokladá
nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky (pri peniazoch i bezhotovostným
prevodom) dlžníkovi. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a) prenechanie veci na voľné nakladanie,
teda aj spotrebovanie, b) druhovo určený predmet pôžičky, c) dočasnosť právneho vzťahu, d) povinnosť
dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu a e) obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia

pôžičky (splatnosť) nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o
plnenie požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka).
33. Zmluva o úvere podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká
už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových
prostriedkov.Obchodnýzákonníkvzákladnomust.497vymedzujenasledujúcepodstatnéčastiúverovej

zmluvy: a) určenie zmluvných strán, b) určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky
poskytnuté, c) záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky, d) záväzok dlžníka
vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Dohoda o uvedených podstatných častiach zmluvy je
nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva (§ 269 ods. 1). Ak nedôjde k dohode hoci len o jednej z
uvedených podstatných častí, nemožno hovoriť o vzniku úverovej zmluvy.

34. Vzhľadom ku vyššie uvedenému opisu rozhodujúcich skutočností žalobcom v podanej žalobe, ako
aj vzhľadom k vyššie uvedeným skutkovým okolnostiam vyplývajúcich zo žalobcom produkovaných
listinných dôkazov a napokon s poukazom na skutočnosť, že žalovaný sa k žalobe a jej prílohám v
súdom určenej lehote nevyjadril, súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu vznikol zmluvný vzťah
na základe vyššie uvedenej zmluvy o úvere zo dňa 20.01.2014 ako zmluvy o pôžičke podľa ust. 657

OZ, ktorá zároveň bola uzavretá v súlade s cit. ust. § 40 ods. 4 OZ v písomnej forme. S poukazom na
vyššie uvedené rozdielne pojmové znaky zmluvy o úvere a zmluvy o pôžičke, súd dospel k záveru, že
zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným má pojmové znaky zmluvy o pôžičke podľa ust. § 657
OZ, pričom ako reálny kontrakt vznikla samotným poskytnutím peňažných prostriedkov vo výške 100,-
eur po uzavretí zmluvy zo dňa 20.01.2014. Z jej obsahu nepochybne vyplýva, že vôľa zmluvných strán

priamo smerovala k prenechaniu predmetnej peňažnej sumy zo strany žalobcu ako veriteľa žalovanému
ako dlžníkovi po uzavretí zmluvy. Vôľou zmluvných strán nebolo dohodnúť záväzok veriteľa poskytnúť
po uzavretí zmluvy ako konsenzuálneho kontraktu až na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky do
sumy 100,- eur.
35. V danom prípade, aj keď nešlo o spotrebiteľský úver v zmysle jeho negatívneho vymedzenia podľa

cit ust. § 1 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z., je nepochybné, že žalobca v tomto vzťahu vystupoval
ako iný veriteľ ponúkajúci alebo poskytujúci pôžičku v rámci svojej podnikateľskej činnosti [cit. § 24 ods. 1
v spojení s cit. ust. § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z., čo vyplýva aj z označenia žalobcu ako zmluvnej
strany v záhlaví zmluvy a žalovaný v tomto vzťahu vystupoval ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania [cit. § 24 ods. 1 v spojení s cit. ust. § 2 písm. a) zákona č.

129/2010 Z. z.] V obmedzenom rozsahu sa tak v zmysle vyššie cit. ust. § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z. vzťahujú na právny vzťah medzi stranami sporu založený vyššie uvedenou zmluvou datovanou dňa
20.01.2014 ust. § 2, § 3 a § 4, § 6 až § 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, § 12, § 14, § 16, § 17, § 19, § 23, §
24 a § 25 zákona č. 129/2010 Z. z. Zároveň je možné bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že vdanom prípade vzhľadom na osoby zmluvných strán (na strane žalobcu ako dodávateľa podľa cit. ust. §
53 ods. 3 OZ a na strane žalovaného ako spotrebiteľa podľa cit. ust. § 53 ods. 4 OZ) išlo o spotrebiteľskú
zmluvu podľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ.

36. Na základe uvedenej zmluvy zo dňa 20.01.2014 tak, ako bolo preukázané, žalobca nesporne
poskytol dňa 21.01.2014 žalovanému peňažnú sumu 100,- eur. Keďže v konaní nevyšiel najavo opak
žalobcovho negatívneho skutkového tvrdenia, že žalovaný mu doposiaľ sumu 100,- eur nevrátil, t. j.
ani v dojednanej dobe splatnosti do 11.02.2014 (21 dní odo dňa poskytnutia peňažných prostriedkov),
súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 100,- eur vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy

žalobcovi.
37. Žalobca sa v ďalšom domáhal zaplatenia sumy 12,- eur ako zmluvnej pokuty v zmysle ust. bodu
18 VP. S poukazom na to, že dotknuté ustanovenie vznik tohto nároku viazalo na zaslanie upomienok
žalovanému, ak dôjde k omeškaniu žalovaného s plnením jeho peňažných záväzkov zo zmluvy, súd
mal za to, že nemôže ísť o nárok žalobcu na zmluvnú pokutu podľa cit. ust. § 544 ods. 1 OZ, keďže
vznik nároku oprávneného na zmluvnú pokutu sa musí bez ďalšieho viazať na porušenie zmluvnej

povinnosti druhou zmluvnou stranou a nie na výkon práva vyplývajúci zo zákona, alebo zmluvy, v tomto
prípade zaslanie upomienky zo strany žalobcu ako oprávneného z dohody o zmluvnej pokute (k tomu
napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5 Cdo 5/2000 zo dňa 24.08.2000). Z tohto dôvodu tak
súd považoval zmluvné ust. bodu 18 VP pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ) za neplatné. Napokon
uvedený žalobcom uplatnený nárok nie je možné vôbec považovať za poplatok za službu poskytnutú

žalobcom žalovanému, t. j. ako cenu určitého žalovaným zmluvne vymieneného plnenia. Je zrejmé, že
žalovaný nežiadal žalobcu o zaslanie akýchkoľvek upomienok v prípade, že nevráti poskytnuté peňažné
prostriedky žalobcovi v lehote 21 dní od ich poskytnutia. Preto nebolo možné žalobe v tejto časti o
zaplatenie sumy 12,- eur vyhovieť a súd žalobu v tejto časti zamietol.
38. Čo sa týka žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne

zo sumy 100,- eur od 19.02.2014 do zaplatenia, súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o čas omeškania
žalovaného s plnením jeho peňažného záväzku (§ 517 ods. 1 OZ) vrátiť žalobcovi pôžičkou poskytnuté
peňažné prostriedky v sume 100,- eur, splatnosť tohto peňažného záväzku žalovaného nastala dňa
11.02.2014 (t. j. v zmysle zmluvy 21 dní po odpísaní tejto peňažnej sumy z bankového účtu žalobcu,
k čomu došlo nesporne dňa 21.01.2014) a teda žalovaný sa dostal do omeškania s plnením tohto

peňažnéhozáväzkudňom12.02.2014.Žalobcovitakvzniklopodľaust.§517ods.2OZprávopožadovať
od žalovaného úroky z omeškania vo výške podľa cit. ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.,
t. j. vo výške 5,25 % ročne (ku prvému dňu omeškania odporcu, t. j. ku dňu 12.02.2014 bola základná
úroková sadzba ECB vo výške 0,25 %, o čom má súd vedomosť zo svojej činnosti, § 186 od. 1 CSP) zo
sumy 100,- eur od 12.02.2014 do zaplatenia. S poukazom na uvedené dôvody súd viazaný rozsahom

uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania (za obdobie od 19.02.2014 do zaplatenia) podľa
ust. § 216 ods. 1 CSP žalobe v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
100,- eur od 19.02.2014 do zaplatenia ako dôvodnému vyhovel a na toto plnenie žalovaného zaviazal
vo výroku tohto rozsudku.
39. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
40. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 2
CSP, a to vzhľadom k pomeru úspechu strán sporu v konaní v prejednávanej veci. Žalobca mal vo veci
len čiastočný úspech v čistom vyjadrení 82 % [úspech žalobcu počítaný ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.
j. ku dňu 20.03.2018: 100,- eur , t. j. istina + 21,43 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne

zo sumy 100,- eur od 19.02.2014 do 20.03.2018 = 121,43 eur; celková žalovaná výška pohľadávky
s príslušenstvom vyčíslená ku dňu vyhlásenia rozsudku: 100,- eur, t. j. istina + 21,43 eur, t. j. úroky
z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100,- eur od 19.02.2014 do 20.03.2018 + 12,- eur, t. j.
zmluvná pokuta = 133,43 eur; %-tuálny úspech žalobcu = 121,43 eur / 133,43 eur = 0,91 = 91 %; úspech
žalovaného 9 % = 100 % - úspech žalobcu 91 %; čistý úspech žalobcu 91 % - 9 % = 82 %]. Preto o

trovách konania rozhodol súd tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu pomernej
časti trov konania zodpovedajúcej 82 %-tám ním vynaložených trov konania na účelné uplatnenie práva
proti žalovanému. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods.2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).