Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 6C/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917211623
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Dulovičová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2018:6917211623.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Adrianou Dulovičovou v právnej veci žalobkyne: L. P.,

F..XX.XX.XXXX, Š. Z.O. J., T. F. X, XXX XX T. T., zast. JUDr. Ivanom Hegerom, advokátom so sídlom
Na Troskách 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: J. G., S.. E., F..XX.XX.XXXX, Š. Z. J., T. S. J.,
C.. R.. B. XXX/X, o určenie neúčinnosti právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že právny úkon - dohoda dedičov D.. C. Š., S.. E., F..XX.XX.XXXX, T. P. XX, T. T. a
J. G., S.. E., F..XX.XX.XXXX, T. C.. R.. B. XXX/X, S. J., uzatvorená dňa 31.05.2017 pred notárom JUDr.
MiroslavomRezňákom,sosídlomŽelezničná257/19,Revúcaakosúdnymkomisárom,ktorájeobsahom
zápisnice o pojednávaní zo dňa 31.05.2017 pod č. 6D/82/2017, Dnot 114/2017, je voči žalobkyni právne

neúčinná.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnej uplatnenej výške 100 %, s tým, že
o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že je veriteľkou dlžníčky D.. C. Š., voči ktorej má žalobkyňa
pohľadávku priznanú jej právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 14Co/327/2005
zo dňa 14.02.2006 vo výške 3.485,36 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto
sumy počnúc dňom 03.11.2004 do zaplatenia, ako aj trov konania. Predmetná pohľadávka žalobkyne

je vymáhaná v exekučnom konaní EX 212/2006, vedenom u súdnej exekútorky JUDr. Stanislavy
Kolesárovej, so sídlom v Banskej Bystrici a zostatok pohľadávky žalobkyne ku dňu podania žaloby
predstavuje 2.691,46 Eur s príslušenstvom a trovami súdneho a exekučného konania. Dňa 31.05.2017
sa uskutočnilo v notárskej kancelárii JUDr. Miroslava Rezňáka, Železničná, Revúca, dedičské
pojednávanie po poručiteľke E. E., F..XX.XX.XXXX - matka dlžníčky, ktorá zomrela XX.XX.XXXX. Zo
zápisnice o prejednaní dedičstva č. 6D/82/2017, Dnot 114/2017 zo dňa 31.05.2017 bol zistený okruh
dedičov a to žalovaná v tomto konaní - J. G.A. a dlžníčka žalobkyne - D.. C. Š.. Dedičky uzatvorili

dohodu o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej dedičstvo nadobudla v celosti len sestra dlžníčky -
žalovaná J. G. a dlžníčka D.. C. Š.Á. na základe dedičskej dohody so sestrou nenadobudla dedičstvo ani
finančnú čiastku na vyrovnanie za dedičstvo, pričom čistá hodnota dedičstva predstavovala 11.301,00
Eur a pozostávala zo spoluvlastníckeho podielu vo výške 2/4-ín k celku na rodinnom dome a pozemku
zapísanom na LV č. XXX, kat. úz. Tornaľa a finančných prostriedkoch vedených na účte poručiteľky vo
výške 1.301,00 Eur.

2. Žalobkyňa je toho názoru, že v tomto prípade je uzatvorenie dohody dedičov zo strany dlžníčky D.. C.
Š. odporovateľným právnym úkonom, ktorý ukracuje uspokojenie pohľadávky žalobkyne ako veriteľa,
keďže D.. C. Š. dobrovoľne na základe dohody prenechala svoj zákonný podiel na dedičstve svojej
sestre a to bez akéhokoľvek protiplnenia. Je pritom vylúčené, že by tento úkon urobila v dôsledkuzapočítania na dedičský podiel, pretože dedičia v čl. II zápisnice o pojednávaní vyhlásili, že započítanie
neprichádza do úvahy. Žalobkyňa mala za to, že predmetným právnym úkonom ušiel z majetku dlžníka
majetok, z ktorého mohla byť žalobkyňa ako veriteľka uspokojená, pretože tento majetok by bol

postihnutý exekúciou, ktorá prebieha u súdnej exekútorky JUDr. Stanislavy Kolesárovej od roku 2006
a teda je predpoklad, že pohľadávka žalobkyne voči dlžníčke by bola po viac ako desiatich rokoch od
neúspešného domáhania sa uspokojenia tejto pohľadávky vymožená. Uzatvorenie dohody dedičov v
tomto znení je podľa žalobkyne úmyselným konaním dlžníka, ktorým sa snaží vyhnúť sa plneniu svojich
záväzkov, pretože dlžníčka nedisponuje žiadnym iným majetkom, z ktorého by bolo možné pohľadávku

žalobkyne uspokojiť. V prebiehajúcom exekučnom konaní sa totiž za desať rokov podarilo vymôcť len
632,32 Eur.

3. Žalobkyňa teda v zmysle §§ 42a, 42b ods.2 a 42b ods.4 Občianskeho zákonníka žiadala určiť,
že predmetná dohoda dedičov je voči žalobkyni právne neúčinná. Zároveň žiadala predbežne upraviť
pomery medzi sporovými stranami neodkladným opatrením.

4. Súd svojím uznesením č. 6C/50/2017 zo dňa 27.11.2017 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil
žalovanej povinnosť zdržať sa nakladania so spoluvlastníckym podielom v 1/2-ici k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXX, kat. úz. Tornaľa a to konkrétne k rodinnému domu so súpisným číslom XX,
postavenom na parc. CKN XXXX a pozemkami na parc. CKN XXXX - zast. plochy a nádvoria vo výmere

728 m2 až do právoplatného skončenia vo veci samej. Toto uznesenie súdu nadobudlo právoplatnosť
dňom 21.12.2017.

5. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná, ktoré je zároveň vyjadrením k obsahu žaloby, z
obsahu ktorého vyplýva, že predmetná dedičská dohoda uzavretá v notárskej kancelárii JUDr. Miroslava

Rezňákadňa31.05.2017bolauzavretámedziňouasestrou-dlžníčkoužalobkyneztohodôvodu,žeona
sa starala o svojich rodičov a to jednak otca zomrelého v roku 2002, ako aj matky, ktorá zomrela v roku
2017, vo svojom byte, zabezpečovala starostlivosť o nich v prípade nemoci a neprispievali jej žiadnymi
finančnými prostriedkami na náklady spojené s bývaním v jej trojizbovom byte, sestra navštívila rodičov
len raz ročne a stále riešila svoje osobné problémy. Už v čase, keď sa rozhodovali o tom, že sa rodičia

presťahujú k nej do Rimavskej Soboty, jej rodičia odovzdali kľúč od svojho rodinného domu v Tornali
a už vtedy bola uzavretá dohoda, že matkin podiel na rodinnom dome bude patriť jej, s čím jej sestra
súhlasila. Naopak jej rodičia skôr finančne podporovali sestru, ktorá mala osobné a rodinné problémy,
taktiež o nehnuteľnosť v Tornali sa starala ona a sestra bola v tomto dome len v deň dedičského konania
v roku 2017. Ona si nemyslí, že by sa sestra chcela vedome zbaviť majetku a v dedičskom konaní urobila

len to, na čom sa ako rodina už pred tým dohodli. Keďže jej komunikácia so sestrou je dosť obmedzená,
nemala vedomosti o tom, že sestra má dlhy a nemala žiadne vedomosti ani o tomto konkrétnom dlhu
a prebiehajúcej exekúcii.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, exekučným príkazom sp.

zn. EX 212/2006 exekútorského úradu súdnej exekútorky JUDr. Stanislavy Kolesárovej, správou o
stave exekúcie zo dňa 26.10.2017, rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. 8C/6/2005 zo dňa
21.05.2005, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 14Co/327/2005, zápisnicou o pojednávaní
vnotárskejkanceláriinotáraJUDr.MiroslavaRezňákazodňa31.05.2017č.6D/82/2017,Dnot114/2017,
písomným vyjadrením žalovanej, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 15Co/6/2018 zo dňa

23.01.2018, výsluchom právnej zástupkyne žalobkyne a výsluchom žalovanej a po takto vykonanom
dokazovaní zistil tento skutkový stav:

7. Na exekútorskom úrade exekútorky JUDr. Stanislavy Kolesárovej so sídlom Banská Bystrica, Ulica
prof. Sáru č. 5 prebieha exekúcia voči dlžníčke žalobkyne JUDr. Dagmar Šamudovskej pod sp. zn. EX

212/2006,pričomexekučnýmtitulomjerozsudok8C/6/2005zodňa21.06.2005vspojitostisdoplňujúcim
rozsudkom zo dňa 20.09.2005, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica v spojitosti s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 14Co/327/2005 a 14Co/328/2005 zo dňa 14.02.2006, ktorými bola
zaviazaná dlžníčka žalobkyne D.. C. Š. uhradiť žalobkyni pohľadávku vo výške 3.485,36 Eur s prísl. Ako
to vyplýva zo správy o stave exekúcie zo dňa 16.10.2017, aktuálny zostatok tejto pohľadávky je vo výške

2.580,88 Eur s 9 %-nými ročnými úrokmi z omeškania a trovami súdneho a exekučného konania a teda
za desať rokov sa v exekučnom konaní podarilo vymôcť od dlžníčky len sumu 632,32 Eur.8. Zo zápisnice o prejednaní dedičstva po poručiteľke E. E., W.. XX.XX.XXXX - matke žalovanej a
dlžníčky žalobkyne č. 6D/82/2017, Dnot 114/2017 zo dňa 31.05.2017 vyplýva, že dedičky uzavreli
dohodu o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej dedičstvo nadobudla v celosti len žalovaná a dlžníčka

žalobkyne D.. C. Š. v dôsledku dohody so sestrou nenadobudla dedičstvo, ani finančnú čiastku
za vyrovnanie na dedičstvo, ktoré nadobudla jej sestra - žalovaná, pričom čistá hodnota dedičstva
predstavovala 11.301,00 Eur a pozostávala zo spoluvlastníckeho podielu v pomere 2/4-ín k celku na
rodinnom dome a pozemku, zapísanom na LV č.XXX, kat. úz. Tornaľa, ako aj finančných prostriedkov
vedených na účte poručiteľky vo výške 1.301,00 Eur. Z článku II. zápisnice o pojednávaní vyplýva, že

dedičia vyhlásili, že započítanie na dedičský podiel neprichádza do úvahy.

9. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne trvala na podanej žalobe a tejto žiadala v plnom
rozsahu vyhovieť. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že so svojou sestrou C. Š. sú málokedy v osobnom
kontakte, pred dedičským konaním nevidela svoju sestru 5 rokov, len si občas zavolajú, pretože jej sestra
malaveľaosobnýcharodinnýchproblémovaonasastaralaochorýchrodičov,ktoríbývaliunejvjejbyte.

Keďže rodičia finančne podporovali jej sestru, niekedy jej dávali aj okolo 500,00 Eur, z tohto dôvodu sa v
dedičskom konaní uzavrela dedičská dohoda, že dediť bude len ona a jej sestra sa vzdala v jej prospech
svojho dedičského podielu, čo ona nepovažovala za čudné, pretože jej rodičia sestre pomohli počas
života a dávali jej peniaze podľa svojich finančných možností. Ona je veľmi prekvapená zo zistenia, že
jej sestra má toľko dlžôb, pretože jej to nikdy nespomínala, ona o tomto nevedela. Sestra mala pred

tým svoju advokátsku kanceláriu a teraz spomínala, že od januára pracuje v súkromnej advokátskej
kancelárii, a že si privyrába aj opatrovaním starých ľudí v Banskej Bystrici. Ďalej uviedla, že si nevie
predstaviť, akým spôsobom by mala preukazovať tú skutočnosť, že nemala vedomosti o sestriných
dlhoch a doteraz súdu ani žiadny dôkaz nenavrhla. Keďže nechce, aby sa spor predlžoval prípadným
výsluchom jej rodinných príslušníkov, následne na pojednávaní uviedla, že súhlasí s podanou žalobou.

10. Právna zástupkyňa žalobkyne ešte na pojednávaní uviedla, že voči C. Š. už prebehlo aj konanie o
osobnom bankrote, pretože okrem žalobkyne má ďalšie dlžoby a je voči nej vedených viacej exekučných
konaní, podľa jej vedomostí v počte 42.

10. Podľa § 42a Občianskeho zákonníka
(1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj
vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už
bol uspokojený.

(2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi
(§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu,
keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať

11. Podľa § 42b Občianskeho zákonníka
(2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho
úkonu dlžníka prospech.
(4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať

uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku;
ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

12. Súd konštatuje, že podmienkou úspešnosti konania o vyslovenie právnej neúčinnosti právneho
úkonu je, aby boli kumulatívne splnené štyri podmienky. Prvou podmienkou je vymáhateľná pohľadávka,

čo v tomto prípade je splnené existenciou právoplatných rozsudkov č. 8C/6/2005 Okresného súdu
Banská Bystrica zo dňa 21.06.2005, doplňujúceho rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
20.09.2005 v spojitosti s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 14Co/327/2005
a 14Co/328/2005 zo dňa 14.02.2006. Ide teda o vymáhateľnú pohľadávku, ktorá existovala už v čase
dedičského konania po poručiteľke E. E.. Druhou podmienkou je skutočnosť, že konkrétny právny

úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, pričom dlžníkove právne úkony
ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku
dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže
dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, moholby svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. Keďže bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom,
že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky nesie veriteľ, súd konštatuje, že toto
dôkazné bremeno veriteľka uniesla, keďže napriek prebiehajúcej exekúcii z dlžnej sumy 3.485,36 Eur

spolu s príslušnými úrokmi z omeškania a trovami súdneho a exekučného konania sa v exekučnom
konaní podarilo od dlžníčky v prospech veriteľky vymôcť len sumu 632,32 Eur a v zmysle dedičskej
dohody došlo k zmenšeniu majetku dlžníčky tak, že z nej nie je možné uhradiť pohľadávku veriteľky.
Predmetom dedičstva, ktoré v zmysle dedičskej dohody nadobudla len sestra dlžníčky - žalovaná
boli totiž nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícky podiel vo výške 2/4-ín k celku na rodinnom dome a

pozemku zapísanom na LV č. XXX, kat. úz. Tornaľa, ako aj finančné prostriedky vedené na účte
poručiteľky a čistá hodnota dedičstva predstavovala 11.301,00 Eur. Týmto právnym úkonom potom
ušiel z majetku dlžníčky majetok, z ktorého mohla byť žalobkyňa ako veriteľka uspokojená. Treťou
podmienkou je preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ak žalovanému (druhej strane
odporovaného právneho úkonu) musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť
veriteľa známy, teda, že o ňom vedel alebo musel vedieť, avšak k uzatvoreniu dedičskej dohody došlo

medzi žalovanou a jej sestrou, teda blízkou osobou v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, teda pre
splnenie podmienok odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka, ak išlo
o právne úkony medzi dlžníkom a osobou blízkou je postačujúce preukázať ich urobenie v určenej dobe
a ukrátenie veriteľa. V týchto prípadoch totiž zákon úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, aj vedomosť blízkej
osoby o tomto úmysle predpokladá (viď uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/163/2007 zo dňa 17.12.2008).

Blízka osoba musí naopak preukazovať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe urobenia
odporovaného právneho úkonu aj pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať. Žalovaná osoba, ktorá
je osobou blízkou dlžníkovi sa môže odporovacej žalobe ubrániť, len ak preukáže, že úmysel dlžníka
ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nemohla aj pri náležitej starostlivosti poznať. Úspešná
obrana tejto žalovanej osoby blízkej dlžníkovi podľa ustanovenia § 42a ods.2 Občianskeho zákonníka

teda spočíva nie len v jej tvrdení, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa
nevedela a ani nemohla vedieť, ale tiež v tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedela a ani
nemohla vedieť, napriek tomu, že vyvinula starostlivosť za účelom rozpoznania tohto úmyslu dlžníka
a išlo pri tom o náležitú starostlivosť. Ak sa jej to ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nepodarilo,
potom sa môže v zmysle ustanovenia § 42a ods.2 Občianskeho zákonníka ubrániť odporovacej žalobe.

Zákon od osoby blízkej dlžníkovi požaduje, aby sa pri právnych úkonoch s dlžníkom, alebo pri právnych
úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, týmto spôsobom presvedčila, že právny úkon neukracuje
veriteľa dlžníka a vedie ju k tomu, aby nerobila právne úkony na ujmu práv veriteľov dlžníka. V
prípade, že sa tak nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie
svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla

(viď rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo/864/2000). Je preto na žalovanej osobe blízkej dlžníkovi, aby
si splnila dôkaznú povinnosť a navrhla také dokazovanie, z ktorého by nepochybne vyplynulo, že
boli naplnené vyššie uvedené podmienky ubránenia sa odporovacej žalobe vo vzťahu k jej osobe.
Musí preukázať, či a akú aktivitu vyvinula v čase uzavretia odporovaného úkonu, aby úmysel dlžníka
ukrátiť týmto úkonom veriteľa poznala, a že takáto činnosť predstavovala s ohľadom na okolnosti

prípadu náležitú starostlivosť. Zo strany žalovanej však žiadna takáto aktivita nebola preukázaná,
sama uviedla na pojednávaní po vysvetlení, že dôkazné bremeno je na nej, že so žalobou súhlasí,
keďže nemá záujem o ďalšie predlžovanie sporu ďalším prípadným dokazovaním, nemohla sa teda
ubrániť odporovacej žalobe. Samotné tvrdenie žalovanej, že nevedela o dlhoch svojej sestry nie je totiž
pre ubránenie sa odporovacej žalobe postačujúce (viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/864/2000).

Štvrtou podmienkou je skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch, teda troch
rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby, pričom súd zistil, že k uzavretiu dedičskej dohody v konaní
6D/82/2017, Dnot 114/2017 v notárskej kancelárii JUDr. Miroslava Rezňáka v Revúcej došlo dňa
31.05.2017 a žaloba bola podaná na súde dňa 30.10.2017, teda v rámci tejto lehoty.

13. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že došlo ku kumulatívnemu naplneniu všetkých
štyroch podmienok, teda, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno a žalovaná svoje dôkazné bremeno
neuniesla, a keďže predmetnou dedičskou dohodou došlo k zmenšeniu majetku dlžníčky, z ktorého
mohla byť žalobkyňa ako veriteľka uspokojená, potom súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že
predmetný právny úkon - dedičská dohoda je voči žalobkyni neúčinná. Určením právnej neúčinnosti

právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka nastáva stav tzv. relatívnej bezúčinnosti
dotknutého právneho úkonu. Odporovaný právny úkon zostáva platným právnym úkonom, avšak v
pomeroch účastníkov sa na neho hľadí tak, akoby nenastali jeho účinky. To, že odporovaný právny
úkon zostáva platným úkonom znamená, že vyvolal všetky predvídané právne následky, napr. prevodvlastníctva k veci a len v pomere medzi veriteľom a osobou, ktorá od dlžníka nadobudla majetok sa na
tento právny vzťah hľadí, ako keby k právnemu úkonu nedošlo a jeho účinky, avšak len v tomto vzťahu,
nenastali.

14. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 C.s.p. a priznal úspešnej žalobkyni právo na
náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej v plnej uplatnenej výške 100 %.

15. Podľa § 262 ods.2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

8,24c, Jesenského 1470

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu Rimavská Sobota.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.