Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. júl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/192/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118203889
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4118203889.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu:
B.. A. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., kpt. W. XXXX/XX, zast. JUDr. Jánom Legerským, advokátom, so
sídlom Trenčín, Nám. sv. Anny 15/25, proti žalovanému: LOXWOOD, s. r. o., so sídlom Nitra, Vašinova
134/16, IČO: 36 394 866, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného

proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 5. apríla 2018 č. k. 9C/35/2018-25 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým na

zabezpečenie pohľadávky žalobcu na zaplatenie sumy 56.387,84 eura s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 56.387,84 eura od 01. 12. 2010 do zaplatenia a trov konania spočívajúcich v
zaplatenom súdnom poplatku v sume 1.691,50 eura a trov právneho zastúpenia v sume 1.946,78 eura
vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 13C/188/2014-92 zo dňa 24. 11. 2015, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 17. 12. 2015 a vykonateľnosť dňa 21. 12. 2015, zriadil záložné právo na
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktoré sú zapísané u Okresného úradu Šaľa, katastrálny odbor

v katastri nehnuteľností pre okres Šaľa, obec A. a katastrálne územie A. na liste vlastníctva č. XXXX ako
parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. 5934/118 - orná pôda vo výmere 147499
m2, parc. č. 5934/128 - orná pôda vo výmere 16047 m2 a parc. č. 6076/7 - vinice vo výmere 32849 m2 v
podiele 1/1. Záložné právo zriadené týmto zabezpečovacím opatrením vzniká zápisom do príslušného
katastra nehnuteľností. Súd uložil žalobcovi, aby v lehote 60 dní od doručenia tohto uznesenia podal
na príslušnom súde žalobu proti žalovanému o určenie, že kúpna zmluva uzavretá medzi Y.. B. N., nar.

XX. XX. XXXX, bytom O. č. XXX ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, podľa ktorej bol vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený rozhodnutím Okresného úradu Šaľa, katastrálny
odbor pod č. V 3048/2017 zo dňa 04. 01. 2018 a na základe ktorej bol žalovaný zapísaný ako vlastník
nehnuteľností vedených u Okresného úradu Šaľa, katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres
Šaľa, obec A. a katastrálne územie A. na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „C" evidované na
katastrálnejmape-parc.č.5934/118-ornápôdavovýmere147499m2,parc.č.5934/128-ornápôdavo

výmere 16047 m2 a parc. č. 6076/7 - vinice vo výmere 32849 m2 v podiele 1/1, je voči žalobcovi právne
neúčinná. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 344, § 324 ods. 1, § 343 ods. 1, 2, 3, § 336 ods. 1, 2 CSP a uviedol, že základnými
predpokladmi na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sú podanie návrhu na jeho zriadenie, spôsobilý
predmet záložného práva, to, že zriadenie záložného práva bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku
a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň

vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovenýpre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o potrebe jeho nariadenia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená,

pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že
by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže
byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že
výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom

je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie,
ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Súd po oboznámení sa
so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj po
oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi, dospel k záveru, že v danom prípade sú dané
dôvody na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca osvedčil existenciu nároku predloženými
listinnými dôkazmi, a to najmä rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 13C/188/2014-92 zo dňa 24.

11. 2015, v zmysle ktorého bol žalovaný (Y.. B. N.) zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 56.387,84 eura
s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 56.387,84 eura od 01. 12. 2010 do zaplatenia,
trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku v sume 1.691,50 eura a trovy právneho
zastúpenia v sume 1.946,78 eura k rukám advokáta žalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V danom prípade je teda splnená podmienka, že zriadenie záložného práva bude zabezpečovať

peňažnúpohľadávkužalobcu.Žalobcažiadazriadiťzáložnéprávonanehnuteľnosti,ktorésúspôsobilým
predmetom záložného práva. Súd mal za to, že žalobca okrem existencie nároku osvedčil i to, že bez
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená.
Uvedené súd vyvodil z preukázaného konania dlžníka žalobcu Ing. B. N., ktorý najprv nehnuteľnosti v
jeho výlučnom vlastníctve previedol na jemu blízke osoby (brata a bratovu manželku) kúpnou zmluvou (i

keď táto kúpna zmluva bola dodatočne zrušená, čo malo za následok späťvzatie odporovacej žaloby zo
strany žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 50C/103/2014) a následne
časť týchto nehnuteľností previedol na žalovaného, ktorého spoločníkmi sú Y.. B. N., teda dlžník žalobcu,
ktorý je zároveň aj jediným konateľom tejto spoločnosti a obchodná spoločnosť MART ING, s. r. o.,
ktorej jediným spoločníkom a zároveň konateľom je Y.. B. N.. Žalobca má za to, že daná kúpna zmluva

je odporovateľným právnym úkonom v zmysle § 42a ods. 1 a ods. 3 písm. b) a c) Obč. zák., keďže
dlžník žalobcu touto kúpnou zmluvou previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v jeho výlučnom
vlastníctve na žalovaného ako právnickú osobu, v ktorej má 100% majetkovú účasť, a to jednak priamo
ako fyzická osoba, a jednak cez ďalšiu právnickú osobu obchodnú spoločnosť MART ING, s. r. o., v ktorej
má 100% majetkovú účasť ako fyzická osoba a zároveň je jediným štatutárnym orgánom - konateľom

žalovaného. Súd poukázal aj na tú skutočnosť, že žalovaný preukázateľne kúpnou zmluvou previedol
časť nehnuteľností, ktoré sú predmetom zabezpečovacieho opatrenia, na ďalšiu osobu - Slovenskú
republiku v správe Slovenskej správy ciest (kúpna zmluva bola zverejnená pod č. 14/6153/2018). Z
uvedeného má súd za preukázané, že žalovaný nakladá s uvedenými nehnuteľnosťami nadobudnutými
od dlžníka žalobcu Y.. B. N. a časť z nich už previedol na inú osobu. V prípade, že by žalovaný v

nakladaní s nehnuteľnosťami, ktoré nadobudol touto kúpnou zmluvou naďalej pokračoval, bolo by aj v
prípade úspešného uplatnenia odporovacieho práva žalobcom voči uvedenej kúpnej zmluve ohrozené
dosiahnutie uspokojenia žalobcu z takéhoto majetku, ktorý prešiel do vlastníctva žalovaného. Súd je
toho názoru, že žalobca osvedčil aj to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola v prípade
úspešného uplatnenia odporovacieho práva žalobcom voči žalovanému, prípadná budúca exekúcia

voči žalovanému ohrozená, nakoľko žalovaný preukázateľne nakladá s nehnuteľnosťami, ktoré na neho
previedol dlžník žalobcu Y.. B. N.. Súd má tiež za to, že obava, že exekúcia bude ohrozená, je reálna a
hrozí bezprostredne, nakoľko časť z nehnuteľností, ktoré sú predmetom zabezpečovacieho opatrenia,
žalovaný už aj previedol na ďalšiu osobu. Konanie žalovaného a aj konanie dlžníka žalobcu možno
považovať za konanie, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty ich majetku, ktorý možno výkonom

exekúcie postihnúť a konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje ich majetkové pomery.
Vzhľadom na uvedené súd nariadil zabezpečovacie opatrenie. Nakoľko žalobca v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že sa žalobou vo veci samej mieni domáhať určenia, že kúpna
zmluva uzavretá medzi Y.. B. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX ako predávajúcim a žalovaným ako
kupujúcim, podľa ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený rozhodnutím

Okresného úradu Šaľa, katastrálny odbor pod č. V 3048/2017 zo dňa 04. 01. 2018, na základe ktorej bol
žalovaný zapísaný za vlastníka nehnuteľností vedených u Okresného úradu Šaľa, katastrálny odbor v
katastri nehnuteľností pre okres Šaľa, obec A. a katastrálne územie A. na liste vlastníctva č. XXXX ako
parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. 5934/118 - orná pôda vo výmere 147499m2, parc. č. 5934/128 - orná pôda vo výmere 16047 m2 a parc. č. 6076/7 - vinice vo výmere 32849 m2
v podiele 1/1, je voči žalobcovi právne neúčinná, súd mu zároveň uložil povinnosť v lehote 60 dní odo
dňa doručenia uznesenia podať na príslušný súd žalobu vo veci samej. Nakoľko bol žalobca v spore

úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie,
odôvodniac ho nesprávnym právnym posúdením veci. Poukázal na to, že z ustanovenia § 343
ods. 1 CSP vyplýva, že súd môže zriadiť záložné právo len na veciach, právnych alebo na iných

majetkových hodnotách dlžníka žalobcu, pričom dlžníkom žalobcu má byť fyzická osoba Ing. B.
N. a to na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín, pričom proti tomuto rozsudku podal Y.. B.
N. dovolanie. Žalovaný preto nemá postavenie dlžníka vo vzťahu k žalobcovi, preto nemôže byť
na jeho nehnuteľný majetok zriadené zabezpečovacím opatrením záložné právo na zabezpečenie
pohľadávky voči osobe dlžníka, odlišnej od žalovaného. Takýto názor vyslovil aj Krajský súd v Bratislave
v obdobnej situácii v rozhodnutí č. k. 2Cob 156/2017, ktoré preskúmaval aj Ústavný súd SR v

uznesení č. k. II. ÚS 43/2019-18 zo dňa 18. 01. 2018. Súd prvej inštancie ustanovenie § 343
ods. 1 CSP nesprávne interpretoval, keď nariadil napadnutým uznesením zabezpečovacie opatrenie.
Žalobca v návrhu neosvedčil zákonom vyžadované predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Úvaha žalobcu, že predajom predmetných nehnuteľností bude prípadná exekúcia voči Y..
B. N. ohrozená, či dokonca zmarená, je nesprávna a nepreukázaná. Pre účely spôsobu zisťovania

prítomnosti akútnej obavy o exekúciu treba postupovať reverzným spôsobom. Primárne je nutné
vyhodnotiť hypotetickú otázku, či nezriadením práve navrhovaného záložného práva sa už nebude
exekúcia dať vykonať iba s podstatne obmedzeným výsledkom. Pri zriaďovaní záložného práva musí
jednoznačne jestvovať príčinná implikácia, že ak nebude záložné právo k veci zriadené, tak už nebude
mať byť z čoho zabezpečovaná pohľadávka uspokojená, resp. iba v nepatrnej miere. Súčasne ďalšou

príčinnousúvislosťoumusíbyťajto,žejedinoupohnútkoukpredajuurčitejveciužalovanéhobudeprávo
ohroziť týmto predajom exekúciu, či dokonca ju zmariť. Žalobca nepreukázal, že žalovaný prevádza
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, pričom na LV č. XXXX pre k. ú. A. nie je vyznačená
žiadna plomba v súvislosti s vkladovým konaním. Ostatný majetok Y.. B. N., ktorý vlastní a ktorým
disponuje, dostatočne túto obavu eliminuje. Zabezpečovacie opatrenie nie je konečné rozhodnutie

a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov konania. Podmienkou je osvedčenie, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Žalobca v
danom konkrétnom prípade podaným návrhom základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia neosvedčil. Neosvedčil ani to, že Y.. B. N. sa zbavuje svojho majetku jeho predajom za
nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že predával niektoré z jeho

nehnuteľností, nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho
rozhodnutia, keďže z návrhu žalobkyne nevyplýva žiadna taká skutočnosť, ktorá by osvedčovala, že
žalovaný predáva nehnuteľnosti za nízku cenu. Ide len o domnienky žalobcu, ktoré nijako neosvedčil,
preto nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Podľa názoru žalovaného
tiež nebola splnená podmienka primeranosti, keďže Y.. B. N. vlastní dostatok iného bonitnejšieho

majetku a zásah do majetkových pomerov žalovaného by bol vo vzťahu k výške zabezpečovanej
pohľadávky na zabezpečenie neprimeraný, nakoľko hodnota predmetných nehnuteľností má omnoho
vyššiu hodnotu, ako je výška zabezpečovanej pohľadávky. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia
by zároveň došlo k neprimeranému zásahu do podnikateľskej sféry žalovaného, čo by malo negatívne
dôsledky na obchodnú činnosť a zámery žalovaného. Z uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko nie sú naplnené zákonom
vyžadované predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo,
aby ho zmenil a zamietol.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdiť.

4. Žalobca sa podaným návrhom domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd
na zabezpečenie pohľadávky žalobcu na zaplatenie sumy 56.387,84 eura s úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 56.387,84 eura od 01. 12. 2010 do zaplatenia a trov konania spočívajúcich
v zaplatenom súdnom poplatku v sume 1.691,50 eura a trov právneho zastúpenia v sume 1.946,78eura vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 13C/188/2014-92 zo dňa 24. 11. 2015, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 17. 12. 2015 a vykonateľnosť dňa 21. 12. 2015, zriadil záložné právo
na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktoré sú zapísané u Okresného úradu Šaľa, katastrálny

odborvkatastrinehnuteľnostípreokresŠaľa,obecA.akat.úz.A.naLVč.XXXXakoparcelyregistra„C"
evidované na katastrálnej mape - parc. č. 5934/118 - orná pôda vo výmere 147499 m2, parc. č. 5934/128
- orná pôda vo výmere 16047 m2 a parc. č. 6076/7 - vinice vo výmere 32849 m2 v podiele 1/1. Žalobca
zároveň žiadal, aby mu súd uložil povinnosť v lehote 60 dní od doručenia tohto uznesenia podať na
súde žalobu proti žalovanému o určenie, že kúpna zmluva uzavretá medzi Y.. B. N., nar. XX. XX. XXXX,

bytom O. č. XXX ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, podľa ktorej bol vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností povolený rozhodnutím Okresného úradu Šaľa, katastrálny odbor pod č.
V 3048/2017 zo dňa 04. 01. 2018 a na základe ktorej bol žalovaný zapísaný ako vlastník nehnuteľností
vedených u Okresného úradu Šaľa, katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres Šaľa, obec A. a
kat. úz. A. na LV č. XXXX ako parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. 5934/118 -
orná pôda vo výmere 147499 m2, parc. č. 5934/128 - orná pôda vo výmere 16047 m2 a parc. č. 6076/7

- vinice vo výmere 32849 m2 v podiele 1/1, je voči žalobcovi právne neúčinná. Žalobca žiadal priznať
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zariadiť záložné právo na veciach,
právachalebonainýchmajetkovýchhodnotáchdlžníkanazabezpečeniepeňažnej pohľadávkyveriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovanom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

7. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

8. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladané opatrenie.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.

12. Zabezpečovacie opatrenie je novým procesným inštitútom, ktoré má zo zákona prednosť pred
neodkladným opatrením, pričom ním súd môže na návrh zriadiť záložné právo na veciach, právach
alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie veriteľovej peňažnej pohľadávky v

prípade, ak je predpoklad, že exekúcia bude ohrozená (§ 343 ods. 1 CSP). Toto záložné právo sa
zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká zápisom do príslušného registra
(kataster nehnuteľností, Notársky centrálny register záložných práv, register záložných práv Centrálneho
depozitára cenných papierov a pod.). Účelom jeho vydania je predovšetkým zvýšiť finálnu vymožiteľnosť
práv, resp. peňažných pohľadávok veriteľov a reštriktívne obmedziť priestor na špekulatívne zbavenie sa

exekučne a inak postihnuteľného majetku dlžníka. Sudcovské záložné právo, zriadené zabezpečovacím
opatrením, má povahu riadneho záložného práva v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré
v prípade plurality záložných práv garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu
však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná
pohľadávka priznaná. Vo všeobecnosti sa na zabezpečovacie opatrenie primerane použijú ustanovenia

o neodkladnom opatrení.

13. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia ide o osobitný druh konania so špecifickým procesným
postupom, ktorý sám o sebe nie je naviazaný na osobitné konanie vo veci samej. Samotné uznesenieo nariadení zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia môže byť rozhodnutím, ktorým
sa konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skončí. Cieľom zabezpečovacieho
opatrenia je postavenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka

na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktorá môže byť neskôr judikovaná, resp. už judikovaná bola, s
cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.
Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a
bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom
konaní v súlade s ust. § 343 ods. 3 CSP. Samotné trvanie zabezpečovacieho opatrenia nemusí byť a

spravidla by ani nemalo byť podmienené právoplatným skončením konania vo veci samej.

14. Súd prvej inštancie návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel, keď mal za to,
že žalobca osvedčil podmienky pre jeho vydanie. Žalovaný namietal, že vo vzťahu k žalobcovi
nemá postavenie dlžníka, preto zabezpečovacie opatrenie nebolo možné voči nemu vydať, žalobca
nepreukázal, že žalovaný prevádza vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, ako aj to, že

ostatný majetok Ing. B. N., ktorý vlastní a ktorým disponuje, dostatočne túto obavu eliminuje. Žalobca
neosvedčil ani to, že Ing. B. N. sa zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním
alebo zámenou za veci nižšej hodnoty.

15. Odvolací súd k tomu dodáva, že otázkou výkladu ustanovenia § 343 CSP, a teda tým, či v zmysle

tohto ustanovenia je možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie len voči dlžníkovi alebo aj tretej osobe
v súvislosti s konaním o neúčinnosť právneho úkonu sa zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky
v uznesení zo dňa 18. januára 2018 sp. zn. II. ÚS 43/2018, v ktorom posudzujúc túto otázku uviedol,
že oba výklady príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku sa javia ako možné. Teda aj
reštriktívny výklad krajského súdu v danej veci, ktorý vychádzal z toho, že v rámci konania o odporovacej

žalobe sa neuplatňuje peňažná pohľadávka a žalovaná nie je dlžníčkou sťažovateľky, preto návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. A aj výklad sťažovateľky v konaní pred ústavným
súdom, ktorá vychádzala z toho, že tak neodkladné opatrenie, ako aj zabezpečovacie opatrenie, možno
nariadiť aj voči tretej osobe. V prípade žaloby na určenie neúčinnosti právnych úkonov má veriteľ ako
žalobca právo uspokojiť svoju pohľadávku z majetku tretej osoby vlastniacej predmetný majetok, ktorý

pôvodne patril dlžníkovi veriteľa a vo vzťahu k majetku, ktorý nadobudla, resp. vo vzťahu k peňažnej
náhrade zodpovedajúcej hodnote daného majetku, ak bol tento už prevedený na ďalšie osoby. Vyplýva
to z § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom
odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo
odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a ak to nie je možné, má právo na náhradu

voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

16. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd sa priklonil k širšiemu výkladu ustanovenia § 343 ods. 1
CSP, keď mal za to, že v prípade, ak prebieha konanie o neúčinnosť právneho úkonu medzi dlžníkom
žalobcu a treťou osobou a takáto žaloba je (bude) úspešná, veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej

pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, preto možno
rozširujúcim výkladom dospieť k tomu záveru, akoby išlo o majetok dlžníka (keď fakticky dochádza k
uspokojeniu pohľadávky práve z neho), a preto je v takomto prípade podmienka ustanovenia § 343 ods.
1 CSP, že ide o zriadenie záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách
dlžníka splnená.

17. Čo sa týka ďalšieho dôvodu, teda, že žalovaný neprevádza vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam, ako aj to, že ostatný majetok Ing. B. N., ktorý vlastní a ktorým disponuje, obavu o
ohrození exekúcie eliminuje, odvolací súd uvádza, že dlžník žalobcu Y.. B. N. v minulosti nehnuteľnosti v
jeho výlučnom vlastníctve previedol na jemu blízke osoby (brata a bratovu manželku) kúpnou zmluvou (i

keď táto kúpna zmluva bola dodatočne zrušená, čo malo za následok späťvzatie odporovacej žaloby zo
strany žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 50C/103/2014) a následne
časť týchto nehnuteľností previedol na žalovaného, ktorého spoločníkom je on ako fyzická osoba a tiež
obchodná spoločnosť MART ING, s. r. o., ktorej jediným spoločníkom a zároveň konateľom je práve Ing.
B. N.. Žalovaný následne kúpnou zmluvou previedol časť nehnuteľností, ktoré boli pôvodne prevedené

na uvádzané blízke osoby (brat a bratova manželka) na ďalšiu osobu - Slovenskú republiku v správe
Slovenskej správy ciest, teda z uvedeného je zrejmé, že Y.. B. N. ako dlžník žalobcu s nehnuteľnosťami,
ktoré sú predmetom zabezpečovacieho opatrenia nakladal a časť z nich už previedol na inú osobu.
Okrem toho, k odvolaniu predložil výpisy z listov vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorých vlastníkom je Y..B. N., ako preukázanie toho, že má aj iný bonitný majetok, takže prípadná exekúcia nie je ohrozená. K
tomuodvolacísúdpovažujezapotrebnéuviesť,ženavšetkýchlistochvlastníctvasúuvedenépoznámky
o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom (VÚB, a. s.), prípadne uvedené poznámky o

nariadení zdržať sa výkonu záložného práva predajom nehnuteľností, prípadne je na nich zriadené
vecné bremeno, teda uvedené doklady nepreukazujú, že by prípadná exekúcia nebola ohrozená.
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel, je správne, žalobca splnil aj podmienku
ustanovenú mu napadnutým uznesením a v lehote stanovenej súdom podal žalobu proti žalovanému

o neúčinnosť právneho úkonu, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).