Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. február 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/47/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813203224
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3813203224.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľky: E. C., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom J. XX, právne zastúpená JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom so sídlom
v Prievidzi, Hviezdoslavova 3, proti odporkyni: Mgr. C. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N., C. XXX/X/
XX, právne zastúpená JUDr. Jozefom Hurtišom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Hviezdoslavova 3, o
zaplatenie 2.450,88 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh zamieta.

II. Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporkyni trovy konania, pozostávajúce zo súdneho

poplatku vo výške 147,- Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 327,41 Eur na účet právneho zástupcu
odporkyne JUDr. Jozefa Hurtiša, advokáta so sídlom v Prievidzi, Hviezdoslavova 3, do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhala, aby súd zaviazal odporkyňu ako
súdnu exekútorku na zaplatenie 2.450,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo
žalovanej sumy od 1.12.2012 do zaplatenia, titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

Svoj návrh odôvodnila tým, že proti nej ako povinnej bola na návrh oprávnenej C. G. vedená exekúcia

pre vymoženie istiny vo výške 17.406,66 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozsudku
Okresného súdu Prievidza č.k. 9C/74/2002-203 z 15.2.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Trenčíne č.k. 5Co/220/2007-250 z 19.9.2007. Na vykonanie exekúcie bola Okresným súdom Prievidza
poverená odporkyňa ako súdna exekútorka Bc. C. H., zastúpená JUDr. K.. Exekúcia bola vedená pod
č. EX 65/08 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo Okresným súdom Prievidza vydané pod sp.zn.
9Er/110/2008. Navrhovateľka v procesnom postavení povinnej zaplatila celú istinu dňa 29.2.2008, teda
ešte v čase, keď ani nevedela, že oprávnená medzitým podala dňa 10.1.2008 návrh exekútorke na

vymáhanie pohľadávky.

Podstatné podľa názoru navrhovateľky bolo, že celú pohľadávky zaplatila ešte predtým ako bola súdna
exekútorka poverená súdom na vykonanie exekúcie. Exekútorke bolo poverenie na vykonanie exekúcie
udelené súdom dňa 30.9.2008 a až 24.11.2008 súdna exekútorka upovedomila navrhovateľku o začatí
exekúcie,hociistinaužbolaniekoľkomesiacovzaplatená.Navrhovateľkasapodoručeníupovedomenia
ustanovila osobne k exekútorke a preukázala sa jej dokladom o zaplatení. Exekútorka jej na to povedala,

že ju to nezaujíma, že bude platiť trovy vyše 60.000,-Sk. Jej oznámenie navrhovateľka považovala za
fakt, ktorý nie je možné zmeniť, teda že exekútorka má na trovy exekúcie v takomto rozsahu nárok. Na
základe takéhoto poučenia exekútorky požiadala ju o možnosť splácať trovy exekúcie v splátkach.Navrhovateľkanáslednepoukazovalanaúčetexekútorkyplatby,ktorýchvýškujejexekútorkaurčila.Keď
dve splátky vynechala, bol vydaný exekučný príkaz na zrážky z jej dôchodku. Počas vykonávania zrážok
podala navrhovateľka návrh na zastavenie exekúcie, pretože dospela k záveru, že súdna exekútorka

nemá nárok na trovy exekúcie, keďže navrhovateľka dlh zaplatila ešte predtým, než bola na vykonanie
exekúcie poverená.

Okresný súd Prievidza uznesením č.k. 9Er/110/2008-43 z 15.5.2012, právoplatným 13.6.2012 exekúciu
v celom rozsahu zastavil. Uznesením č.k. 9Er/110/2008-46 z 21.8.2012, právoplatným 15.9.2012 súd

trovy exekúcie spočívajúce v náhrade účelne vynaložených hotových výdavkov a odmeny za spísanie
návrhu súdnej exekútorke nepriznal.

Z uvedených právoplatných rozhodnutí Okresného súdu Prievidza vyplýva, že odporkyňa ako súdna
exekútorka nemá žiadny nárok na trovy exekúcie. Vzhľadom nato, že odporkyňa od navrhovateľky
tieto trovy vymohla spolu v sume 2.450,88 Eur, vzniklo jej bezdôvodné obohatenie, ktoré je

povinná navrhovateľke vydať. Navrhovateľka listom zo dňa 7.11.2012 vyzvala odporkyňu na vrátenie
vynaložených trov exekučného konania, avšak bezvýsledne. Ešte pred doručením tejto výzvy odporkyni
vyzvala navrhovateľka na vrátenie vymožených trov listami zo 14.8.2012 odporkyňu ako aj jej zástupcov
Mgr. D. Janíka a S.. Q. K., aby zabezpečili zastavenie exekučných zrážok z dôchodku navrhovateľky,
ktoré boli v tom čase ešte stále vykonávané a aby jej boli vrátené finančné prostriedky zrazené z jej

dôchodku, resp. ktoré navrhovateľka zaplatila odporkyni. Mgr. S. odpovedal odporkyni, že sa vzdal
funkcie zástupcu Bc. H. a pokiaľ boli navrhovateľke vykonávané zrážky z dôchodku, tieto sa musia
nachádzať na účte Exekútorského úradu Bc. H..

Navrhovateľka je toho názoru, že finančné prostriedky, ktoré jej boli v súvislosti s uvedenou exekúciou

zrazené boli poukázané na účet exekútorského úradu odporkyne, ktorá je ich povinná navrhovateľke
vrátiť, čo napriek predchádzajúcej výzve neurobila. Navrhovateľka zaplatila v hotovosti na účet súdnej
exekútorky Bc. H. číslo: XXXXXXXXXX/XXXX spolu 950,-Eur a zrážkami z dôchodku jej sociálna
poisťovňa zrazila na základe exekúcie sumu 1.500,88 Eur, a tieto prostriedky poukázala na uvedený
účet súdnej exekútorky.

Dňa 22.5.2013 navrhovateľka doručila súdu odpoveď Slovenskej komory exekútorov zo dňa 29.4.2013,
označenú ako „Zaujatie stanoviska k sťažnosti“, z ktorej okrem iného vyplýva, že odporkyni dňa 6.2.2013
zanikol výkon funkcie súdnej exekútorky. Navrhovateľka uviedla, že trvá na žalobe vo vzťahu k odporkyni
ako k fyzickej osobe.

Súdvovecivydalplatobnýrozkazč.k.6Ro/46/2013-18z1.3.2013,ktorýmzaviazalodporkyňunaúhradu
žalovanej sumy spolu s úrokom z omeškania a uložil jej povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania.

Odporkyňa podala proti platobnému rozkazu riadne a včas odpor, ktorý odôvodnila tým, že podľa jej

názoruniejevsúdnomkonanípasívnelegitimovaná,keďžemalaodroku2005do6.2.2013pozastavenú
činnosťsúdnejexekútorkyapretotútofunkciunemohlavykonávať.Ztohodôvodunevydávalaanižiadne
rozhodnutia. Návrh navrhovateľky preto navrhla zamietnuť.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými

dôkazmi.

Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu. Dôvodom bolo podľa nej aj to, že
všetci súdni exekútori, ktorí odporkyňu počas pozastavenia výkonu jej funkcie zastupovali odkázali
navrhovateľku s jej nárokom na odporkyňu s tým, že peniaze navrhovateľky boli poukázané na jej

účet, a že oni s tým nič nemajú. Pokiaľ ide o základ nároku, vychádza z právoplatného rozhodnutia
súdu, podľa ktorého odporkyňa nemala nárok na trovy exekučného konania. Aj keď exekútorský úrad
odporkyne zanikol, navrhovateľka má voči nej nárok ako proti fyzickej osobe. Uznesenia súdu o
zastavení exekučného konania a o trovách exekúcie sú právoplatné a nie je úlohou súdu v tomto konaní
skúmať správnosť použitia právnych predpisov v týchto uzneseniach, keďže by išlo o revíziu súdnych

rozhodnutí, ktorá v danom prípade nie je prípustná. Predpokladom uplatňovaného nároku je zastavenie
exekučného konania a nepriznanie trov exekúcie odporkyni.Upovedomenie o začatí exekúcie dostala navrhovateľka koncom novembra 2008. Automaticky s ním
išla za odporkyňou a opýtala sa jej, čo to má znamenať, keďže svoj dlh voči oprávnenej uhradila už
pred deviatimi mesiacmi. Odporkyňa jej povedala, že musí. zaplatiť všetky trovy, nič jej nevysvetlila

a chovala sa drzo. Keď sa navrhovateľka dozvedela, že odporkyňa má pozastavenú činnosť, písala
Mgr. S., ten jej odpovedal, že odporkyňa sama berie peniaze, aby sa obracala na ňu. Ďalší zástupca
odporkyne Mgr. K. jej tiež odpísal, že ho exekútorská komora zbavila zastupovania odporkyne, a že
peniaze, ktoré boli od navrhovateľky vymáhané, išli na účet odporkyne, a aby sa preto obrátila na ňu.
Keď navrhovateľka raz nemala peniaze na lieky, tak odporkyni dva mesiace neposlala sumu 50,- Eur,

potom jej však poslala naraz 200,- Eur, odporkyňa ale medzitým dala podnet Sociálnej poisťovni, ktorá
potom vykonávala zrážky z dôchodku navrhovateľky.

Navrhovateľka vyplatila svoju sestru vyplatila až po dvoch mesiacoch od vykonateľnosti rozsudku,
ktorý bol exekučným titulom. Sestra jej totiž zdevastovala dom a navrhovateľka čakala, kým znalec
ohodnotí tieto škody. Keď sa potom sestry pýtala, prečo odporkyni nepovedala, že už svoj dlh voči nej

uhradila, sestra jej povedala, že hneď ako videla peniaze na účte, išla to odporkyni oznámiť. Odporkyňa
však navrhovateľke nič nedala vedieť. Súd rozhodoval o začatí exekúcie až deväť mesiacov, pričom
odporkyňa mala upovedomiť súd, že dlžné peniaze jej už vyplatila. Navrhovateľka o exekučnom konaní
vedenom na súde nemala žiadne informácie, nebola predvolávaná ani vypočutá a ani jej nič nebolo
doručené. Podľa nej malo byť konanie zastavené automaticky, hneď po zaplatení. Určitú čiastku si

odporkyňa mohla nechať, ale určite nie také vysoké a neprimerané trovy. Námietky proti exekúcii
navrhovateľka nepodala, pretože odporkyňa jej pri osobnom stretnutí povedala, že jej nepomôže ani
plakať, že to zaplatiť musí.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že vo veci navrhovateľky nevykonala žiaden právny úkon ako

exekútorka, keďže mala pozastavenú exekútorskú činnosť. Pokiaľ sa navrhovateľka domáha vydania
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka namieta, že v Exekučnom poriadku nie
je žiadne ustanovenie, podľa ktorého možno použiť Občiansky zákonník v prípade, ak niektoré vzťahy
neupravuje samotný Exekučný poriadok. Bezdôvodné obohatenie je súkromnoprávny inštitút, a preto sa
ním nemožno domáhať vydania plnení verejnoprávnej povahy ako sú napr. dávky, poplatky a pod.. Tieto

upravujú osobitné predpisy. Preto treba postupovať podľa Exekučného poriadku. Ak exekútor rozhoduje
v exekučnom konaní, je možné proti trovám exekúcie vzniesť námietky. Navrhovateľka však proti trovám
nenamietala. Rozhodnutie sa preto stalo právoplatným a vykonateľným a nie je možné požadovať
vrátenie plnenia, keďže toto plnenie zaniklo a exekúcia skončila. Nárok navrhovateľky sa neopiera
o žiadne ustanovenie Exekučného poriadku. Rozhodnutie o zastavení exekučného konania podľa

názoru odporkyne nie je právoplatné, keďže bolo jej bolo doručované v čase, keď mala pozastavenú
exekútorskú činnosť a nie jej zástupcovi.

Ak navrhovateľka nesúhlasila s trovami exekúcie, mala sa vyjadriť po doručení upovedomenia, keďže
proti upovedomeniu je možné podať odvolanie. Ak by navrhovateľka bola podávala námietky proti

trovám, mala ich adresovať zástupcovi odporkyne, keďže ona mala v tom čase pozastavenú činnosť.
Súd rozhoduje o trovách exekúcie len v zákonom stanovených prípadoch s tým, že pri určovaní
odmeny exekútora je základom výška vymoženej pohľadávky. Uznesenie súdu o zastavení exekúcie
bolo nesprávne doručené, v tom období mala odporkyňa pozastavenú činnosť a uznesenie malo byť
doručované jej zástupcovi Mgr. Janíkovi. V období približne od 3/2011 do 3/2012 odporkyňa opäť

vykonávala svoju činnosť. Súd však v tom období v niektorých prípadoch nevedel, komu má zásielky
doručovať a niekedy ich doručil odporkyni a inokedy jej zástupcovi. Ak by bolo uznesenie doručované
správne, tak by sa proti nemu odporkyňa odvolala. V danej veci vrátila dňa 5.9.2012 poverenie z
dôvodu, že exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky a aj trov exekúcie. Žalovanie vydania
bezdôvodného obohatenia nie je možné na plnenia, ktoré boli vymožené v exekučnom konaní.

Navrhovateľka sa odvoláva na rozhodnutie súdu, v ktorom neboli priznané trovy exekučného konania.
Podľa názoru odporkyne však o týchto trovách nebolo potrebné rozhodovať, keďže trovy exekučného
konania boli uhradené a poverenie bolo vrátené. Odporkyňa zároveň z opatrnosti vzniesla námietku
premlčania žalovaného nároku.

Odporkyňa ďalej tiež uviedla, že má pochybnosti o tom, či vôbec prebehla komunikácia medzi ňou a
navrhovateľkou. Vtedy mala pozastavenú činnosť a komunikácií s povinnými sa vyhýbala. S povinnýmikomunikoval hlavne pán R. a ostatní zamestnanci jej úradu. Ona si na stretnutie s navrhovateľkou vôbec
nepamätá.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav: Dňa 24.1.2008 bola
Okresnému súdu Prievidza doručená žiadosť odporkyne ako súdnej exekútorky zastúpenej JUDr.
Q. K. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Žiadosť nespĺňala všetky zákonné náležitosti,
preto bola odporkyňa dňa 31.7.2008 súdom vyzvaná na jej doplnenie. Doplnená žiadosť bola súdu
doručená dňa 26.9.2008. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo odporkyni zastúpenej JUDr. K.

udelené dňa 30.9.2008 pod sp.zn. 9Er/110/2008. Exekučným titulom bol rozsudok Okresného súdu
Prievidza č.k. 9C/74/2002-203 z 15.2.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 5Co/220/2007-250 z 19.9.2007, právoplatný dňa 31.10.2007, vykonateľný 1.1.2008. Uvedeným
rozsudkom bola navrhovateľka (v exekučnom konaní v postavení povinnej) okrem iného zaviazaná
zaplatiť C. (v exekučnom konaní v postavení oprávnenej) 524.393,- Sk (17.406,66 Eur) do 60 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľka zaplatila oprávnenej C. Ákovej dlžnú istinu 524.393,- Sk (17.406,66 Eur) tak, že ju
poukázala na účet jej dcéry, ktorého číslo jej oznámila oprávnená.

Dňa 23.2.2009 navrhovateľka písomne požiadala exekútorku, aby mohla trovy exekúcie 65.350,80

Sk uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 50,-Eur. Súhlas so splátkovým kalendárom bol
vyhotovený dňa 27.2.2009.

Dňa 25.1.2010 súdna exekútorka Bc. C. H., v zastúpení JUDr. Martinom Bujnom vydala upovedomenie
o spôsobe vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 17.406,66 Eur, jej príslušenstva vo

výške 26,09 Eur a predbežné trovy exekúcie 4.149,53 Eur a to zrážkami z dôchodku a iných príjmov.
Sociálna poisťovňa dňa 14.9.2010 oznámila navrhovateľke (ako povinnej), že jej bude vykonávať zrážky
z dôchodku vo výške 62,81 Eur mesačne.

Dňa 5.10.2010 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľky (ako povinnej) na čiastočné

zastavenie exekúcie vedenej od sp.zn. 9Er/110/2008. Ako dôvod uviedla, že dňa 29.2.2008 zaplatila
oprávnenej dlžnú sumu. V tomto podaní sa navrhovateľka domáhala, aby súd zastavil exekúciu v
rozsahu uhradenej pohľadávky oprávnenej 17.406,66 Eur a v rozsahu už povinnou uhradených trov
exekúcie900,-Euraabysúdrozhodol,vakejzvyšujúcejčastitrovexekučnéhokonaniasabudeexekúcia
ďalej viesť. Návrh navrhovateľka doplnila dňa 4.2.2011, a domáhala sa aby súd exekúciu zastavil v

celom rozsahu podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku a rozhodol o trovách exekúcie.

Vyšší súdny úradník Okresného súdu Prievidza uznesením č.k. 9Er/110/2008-27 z 7.3.2011 exekúciu
zastavil v časti o vymoženie istiny a návrh na zastavenie v zostávajúcej časti zamietol. Proti
tomuto uzneseniu podala navrhovateľka (povinná) odvolanie. Okresný súd Prievidza uznesením č.k.

9Er/110/2008-43 z 15.5.2012 odvolaniu vyhovel a exekúciu v celom rozsahu zastavil. Uznesením č.k.
9Er/110/2008-46 z 21.8.2012 súd trovy exekúcie súdnej exekútorke nepriznal.

Dňa 5.9.2012 Bc. C. H., súdna exekútorka vrátila súdu poverenie na vykonanie exekúcie vo veci vedenej
na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 9Er/110/2008. V spise Okresného súdu Prievidza sp.zn.

9Er/110/2008 sa však vrátenie poverenia nenachádza.

Dňa 29.1.2013 oznámila Sociálna poisťovňa navrhovateľke, že z jej dôchodku bolo zrazených a
poukázaných 1.500,88 Eur na účet súdneho exekútora číslo: XXXXXXXXXX/XXXX. Zrážky boli
zastavenéod18.10.2012,nakoľkosúdnaexekútorkaoznámenímz5.9.2012exekúciuzatavila,zdôvodu

vymoženia nároku. Navrhovateľka tiež postupne od 3.3.2009 do 17.2.2010 zaplatila na účet číslo:
XXXXXXXXXX/XXXX v splátkach sumu 950,- Eur.

Odporkyni dňa 6.2.2013 zanikol výkon funkcie súdnej exekútorky.

Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) Občiansky zákonník upravuje majetkové
vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy
vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.Podľa § 451ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie

(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ zväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len EP) exekútor je štátom určenou a splnomocnenou
osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len exekučná činnosť).

Podľa § 5 ods. 2 EP vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

Podľa § 33 ods. 1 EP ak osobitný zákon 3a) (poznámka odkazuje na zákon č. 514/2003 Z.z.)

neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec
v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú

orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa§3ods.1zákonač.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci

a) nezákonným rozhodnutím,
d) nesprávnym úradným postupom

Bezdôvodné obohatenie je inštitútom občianskeho, teda súkromného práva. Pre súkromnoprávny vzťah
je charakteristické, že subjekty tohto vzťahu majú rovnaké postavenie, na rozdiel od verejnoprávnych

vzťahov, ktorých subjekty navzájom vystupujú vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti. Záväzok vydať
bezdôvodné obohatenie však môže vzniknúť len medzi subjektmi súkromnoprávneho vzťahu.

Exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonáva taký rozsah právomoci štátu, ktorá mu bola štátom
zverená prostredníctvom zákona (Exekučného poriadku). Obsahom tejto právomoci je oprávnenie

realizovať nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí. Exekútor voči účastníkovi konania nevystupuje ako
súkromná osoba, resp. ako rovnako postavený subjekt. Medzi exekútorom a účastníkom konania vzniká
verejnoprávny vzťah, obsahom ktorého je právo exekútora postupom podľa ustanovení Exekučného
poriadku, Občianskeho súdneho poriadku, prípadne aj iných právnych predpisov čo najúspešnejšie
a najefektívnejšie vymôcť povinnosť uloženú rozhodnutím, ktoré nútene vykonáva. Tomuto právu

exekútora zároveň zodpovedá povinnosť povinného ako účastníka exekučného konania podrobiť sa
nútenému výkonu rozhodnutia a strpieť prostriedky, ktoré sú exekútorom v súlade s právnymi predpismi
použité na dosiahnutie úspešného výkonu rozhodnutia. Exekútor je zároveň povinný vykonávať
exekučnú činnosť v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Ak pri exekučnej činnosti spôsobí exekútor
porušením povinnosti škodu, zodpovedá za ňu len vtedy, ak podľa ustanovení zákona č. 514/2003

Z.z. nezodpovedá za túto škodu štát. Štát nesie zodpovednosť za konanie exekútora voči účastníkovi
exekučného konania v tých prípadoch, kaď exekútor vydá pri výkone exekučnej činnosti nezákonné
rozhodnutie, či porušenie jeho povinností spočíva v nesprávnom úradnom postupe,.

Z uvedeného vyplýva, že medzi účastníkom exekučného konania a exekútorom nemôže vzniknúť

súkromnoprávny vzťah, ktorý by spočíval v záväzku exekútora vydať účastníkovi bezdôvodné
obohatenie. Povaha účastníkov tohto právneho vzťahu to nepripúšťa. Je však možné, ako už bolo
uvedené, že exekútor nesprávne vykonávanou exekučnou činnosťou spôsobí účastníkovi škodu.
Subjektom, ktorý pri uplatnení takejto škody zodpovedá poškodenému, je pri splnení aj ostatných
podmienok upravených zákonom č. 514/2003 Z.z. štát, teda Slovenská republika. Súdny exekútor

resp. osoba zbavená funkcie súdneho exekútora teda nemôže byť pasívne legitimovaným v spore o
vymoženie takejto škody.

Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky zamietol.Súd zároveň nevykonal dôkaz navrhnutý právnym zástupcom navrhovateľky, vyžiadanie informácie
od Slovenskej komory exekútorov o priebehu zastupovania odporkyne počas obdobia, keď

mala pozastavený výkon funkcie. Vzhľadom na uvedené právne posúdenie nároku uplatneného
navrhovateľkou by vykonanie tohto dôkazu bolo bezpredmetné.

Súd ešte na podporu použitej argumentácie poznamenáva, že k obdobným právnym záverom dospel
aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení vydanom v konaní vedenom pod sp.zn. 3Cdo/58/2009

zo 14.1.2010.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Citované ustanovenie upravuje tzv. zásadu zodpovednosti účastníka za výsledok konania (zásadu
úspechu v konaní). Znamená to, že povinnosť nahradiť trovy konania zaťažuje neúspešnú stranu sporu.
Kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov je miera úspechu vo veci, ktorá závisí od konečného
rozhodnutia vo vzťahu k žalobnému petitu. Rozsudkom bol návrh navrhovateľky v celom rozsahu
zamietnutý. Odporkyňa má teda právo, aby jej navrhovateľka nahradila všetky účelne vynaložené trovy

konania.

Podľa § 1 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda
zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka,

ak odsek 4 neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby z tarifnej hodnoty nad 663,88 eura do 6.638,78 eura je 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj

začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.

Podľa § 13a ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení odmena vo výške základnej sadzby
tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,

b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu,
c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej,
d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve
hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín;
ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve

skončené hodiny.

Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového
základuzakaždýúkonprávnejslužby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,aksanajejnáhrade

s klientom osobitne nedohodol.

Súd preskúmal správnosť odporkyňou predloženého vyúčtovania trov právneho zastúpenia. Jej právny
zástupca si náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby správne uplatnil vo výške
101,25 Eur (z tarifnej hodnoty, t.j. žalovanej sumy) a režijné paušály v sume 7,81 Eur za rok 2013 a

8,04 Eur za rok 2014.

Za jednotlivé úkony právnych služieb bola náhrada trov právneho zastúpenia priznaná nasledovne:

1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 101,25 Eur

2. písomné podanie na súd vo veci samej - odpor - 28.6.2013 101,25 Eur
3. účasť na pojednávaní na OS Prievidza - 4.2.2013 101,25 Eur
Režijný paušál za rok 2013 - 2x 7,81 Eur 15,62 Eur
Režijný paušál za rok 2014 - 1x 8,04 Eur 8,04 EurSpolu 327,41 Eur

Súd nepriznal odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby: „porada s klientom

zo dňa 3.2.2014“, a ani režijný paušál za tento úkon. Odporkyňa súdu nepreukázala vykonanie ďalšej
porady s právnym zástupcom v tento, ale ani v iný deň.

Súd v súlades citovanýmustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., keďže odporkyňa mala plný úspech v konaní,
zaviazal navrhovateľku na náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré vznikli odporkyni. Trovy

konania tvoria trovy právneho zastúpenia v sume 327,41 Eur a zaplatený súdny poplatok za podaný
odpor v sume 147,- Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v 3 vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský

súd v Trenčíne.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie.