Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/227/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813207455
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8813207455.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa Škraba
a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: COFIDIS, a.s., so sídlom Suché mýto 1, Bratislava,
IČO: 36 816 337, zastúpený Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., Bárdošova 2/A, Bratislava, IČO:
36 866 881 proti žalovanej: N. X., nar. X.X.XXXX, bytom Č. XXX, XXX XX Č., o zaplatenie 1.133,11 eur
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3C/235/2013-67 zo

dňa 3.6.2015, takto

r o z h o d o l :

Ruší rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom
domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 1.133,11 eur. Táto suma pozostávala z úveru vo výške 995,67

eur, úroku za poskytnutie úveru vo výške 137,44 eur. V žalobe uviedol, že dňa 21.2.2008 uzatvoril v
zmysle bodu 1 Všeobecných obchodných podmienok na predtlačenom formulári so žalovanou Zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXX. Týmto dňom zmluva o úvere nadobudla účinnosť, nakoľko došlo zo
strany žalovanej k prijatiu návrhu Zmluvy o úvere. Návrh Zmluvy o úvere a VOP, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy, obsahovali najmä údaje o výške úverového limitu, úrokovej sadzbe 2,14 % mesačne,
poistnom, hodnotu RPMN 29 %. Žalobca po posúdení predložených podkladov vyhodnotil podmienky na

poskytnutie úverového limitu a poskytol žalovanej úverový limit vo výške 996,- eur. Čerpanie úverového
limitu sa uskutočnilo v súlade s bodom 3.1. VOP, a to na základe žiadosti žalovanej poukázaním
peňažných prostriedkov na bankový účet určený v zmluve o úvere. Žalovaná celkovo prečerpala sumu
vo výške 1.620,10 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú Všeobecné obchodné podmienky
vytlačené na zadnej strane zmluvy o revolvingovom úvere spolu so Sadzobníkom poplatkov, ktorý tvorí
prílohu 3 zmluvy. Žalovaná so znením zmluvy o úvere a VOP sa oboznámila, čo potvrdila aj podpisom

zmluvy o úvere. V zmluve o úvere a VOP si účastníci dohodli podmienky splácania úverového limitu,
riadnych úrokov: výšku minimálnej mesačnej splátky, dátum splatnosti mesačnej splátky najneskôr do
15. dňa v mesiaci, sadzbu riadneho úroku vo výške 2,14 % mesačne, výšku poistného za poistenie
schopnosti splácať úver vo výške 0,65 %. Žalovaná uhradila sumu v celkovej výške 2.000,10 eur a
žiadnu ďalšiu splátku už neuhradila. Dňa 19.6.2013 zaslal právny zástupca žalovanej predžalobnú
upomienku,vktorejjuvyzvalnazaplateniedlžnejsumy.Rovnakoponúkolžalovanejajmožnosťuzatvoriť

splátkovýkalendárvprípade,ženiejeschopnáuhradiťdlhjednorázovo.Žalovanávšaknavýzvunijakým
spôsobom nereagovala.

2. Žalovaná sa k návrhu žalobcu nevyjadrila.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca ako veriteľ

a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 21.2.2008 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX, na
základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver s úverovým limitom 995,67 eur. Úrokovásadzba platná ku dňu uzavretia zmluvy bola vo výške 2,14 % mesačne. Žalovaná ako dlžník svojím
podpisom potvrdila, že sa oboznámila so zmluvou o úvere, súhlasila s ňou a zobrala na vedomie, že
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky, s ktorými sa riadne oboznámila,

považovala ich za dostatočne zrozumiteľné, určité a prejavila súhlas byť s nimi viazaná. V časti poistenie
úveru žalovaná vyplnila odmietnutia poistenia, čo potvrdila svojim vlastnoručným podpisom. Podľa
článku 1 Všeobecných obchodných podmienok, tieto upravovali vzájomné práva a povinnosti medzi
poskytovateľom spotrebiteľského úveru, spoločnosťou COFIDIS, a.s. a klientom a boli neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere uzatvorenej medzi veriteľom a klientom. Zmluva o úvere je zmluvou o

revolvingovom spotrebiteľskom úvere uzavretá v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a Obchodného zákonníka. Úver je revolvingový
spotrebiteľský úver, ktorý veriteľ poskytuje klientovi na základe zmluvy a v súlade so Všeobecnými
obchodnými podmienkami formou poskytovania návratných peňažných prostriedkov na priebežné
čerpanie klientom za účelom financovania jeho finančných potrieb, a to do výšky úverového limitu
dohodnutého v zmluve o úvere, s možnosťou opätovného čerpania zostatku úverového limitu (čl. 1 bod.

1.3.2 VOP). V ďalších dôvodoch súd citoval zo Všeobecných obchodných podmienok čl. 2 bod 2.1, čl.
3 bod 3.1, čl. 4 bod 4.1, bod 4.3, bod 4.4, ďalej čl. 5 bod 5.1, 2, 3, 5, ďalej čl. 7 bod 1 až 3, čl. 8 bod 8.4,
čl. 12 bod 12.7 VOP. Listom zo dňa 11.12.2012 adresovaným žalovanej žalobca oznámil, že jej aktuálny
dlh je 1.133,11 eur. Oznámil jej, že v súlade s ustanovením článku 8.4 VOP odstupuje od zmluvy o
revolvingovom úvere s tým, že toto odstúpenie je účinné momentom doručenia v súlade s bodom 12.4

VOP. Účinnosťou odstúpenia od zmluvy sa zmluva o úvere končí a pokiaľ už došlo k čerpaniu úveru
na jej základe, celý do tej doby nesplatený úver, taktiež i všetky ďalšie peňažné záväzky zo zmluvy o
úvere sa stávajú splatnými a je povinná ich bezodkladne uhradiť v plnej výške. Z výpisu z úverového
účtu súd zistil, že žalovaná čerpala dňa 22.2.2008 sumu 995,82 eur, dňa 9.2.2009 sumu 159,76 eur,
dňa 27.8.2009 sumu 94,52 eur, dňa 22.12.2009 sumu 50,- eur, 5.5.2010 sumu 50,- eur, dňa 5.7.2010

sumu 24,- eur, dňa 7.9.2010 sumu 32,- eur, dňa 16.12.2010 sumu 150,- eur, dňa 30.5.2011 sumu 64,-
eur, teda celkovo sumu 1.620,10 eur. V ďalších dôvodoch súd citoval ustanovenie § 497 Obchodného
zákonníka, ustanovenie § 52 ods. 1, 2, ustanovenie § 53 ods. 1, ustanovenie § 54 ods. 1, ustanovenie
§ 48 ods. 2 a ustanovenie § 457 OZ, ďalej ustanovenie § 25 ods. 1, 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene doplnení niektorých

zákonov, ďalej ustanovenie § 2 písm. a), ustanovenie § 3 ods. 1, 2 zákona NR SR č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, ďalej ustanovenie § 3 ods. 3 zákona NS SR č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,
že medzi žalobcom a žalovanou ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva o revolvingovom úvere.
Podľa zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými

ustanoveniami Obchodného zákonníka, ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. OZ,
pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah
zmluvy bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto súd
daný právny vzťah posúdil podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. V ďalšom sa súd,
zaoberal odstúpením od zmluvy uskutočneným listom žalobcu zo dňa 11.12.2012, a na to nadväzujúcimi

skutočnosťami majúcimi vplyv na posúdenie dôvodnosti žaloby. Odstúpenie od zmluvy súd posúdil v
zmysle Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že žalobca využil svoje právo v zmysle VOP a listom
zo dňa 11.12.2012 od predmetnej zmluvy odstúpil. Odstúpením od zmluvy sa zmluva v zmysle § 48 ods.
2 OZ ruší od samého začiatku a ak strany už podľa zmluvy plnili, vyporiadajú sa medzi sebou podľa
zásad o bezdôvodnom obohatení. Odstúpenie žalobcu od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda

spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva sa od začiatku zrušila, pričom v súlade s ustanovením
§ 457 OZ, ak bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej
dostal. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je teda povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť
všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli, ako výslovne stanovuje § 457 OZ, ktorý je špeciálnou
úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve. Ustanovenie § 457 OZ

má reštitučný charakter. Každý zo zmluvných subjektov je povinný vrátiť druhému všetko, čo od neho
podľa zmluvy dostal. Ako súd uviedol v dôvodoch rozsudku žalovaná čerpala úver v sume 1.620,10 eur,
pričom žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila sumu v celkovej
výške 2.000,10 eur. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalovaná nemá vo vzťahu k žalobcovi
žiadnu ďalšiu povinnosť na plnenie z úverovej zmluvy, ktorá bola zrušená, a teda žalobca nemá nárok

na žiadne bezdôvodné obohatenie, preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p., žalovanej, ktorá bola vo veci plne úspešná, žiadne trovy konania nevznikli,
ani jej zo spisu nevyplývajú, preto jej súd ani náhradu trov nepriznal.4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie podal z dôvodu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) a § 205
ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., teda z dôvodu, že účastníkovi konania sa postupom sudu odňala možnosť

konať pred súdom, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
záverom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol,
že so žalovanou uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX a táto svojím podpisom potvrdila,
že sa oboznámila so zmluvou, súhlasí s ňou a uzatvára ju v súlade so svojou slobodnou a vážnou
vôľou. Žalobca poukázal na skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami

zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, platného v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere a ustanoveniami Obchodného zákonníka. Uvedená skutočnosť vyplýva aj
zo Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzavretej zmluvy
o úvere, a to čl. 1.3.1. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na ustanovenie § 261 ods. 3 písm. d)
Obchodného zákonníka. Podstatou zmluvy teda je, že veriteľ poskytne peniaze do určitej sumy v
prospech dlžníka a na jeho požiadanie. Záväzku veriteľa zodpovedá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté

peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Nakoľko zmluva o úvere bola uzatvorená v súlade so zákonom č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, bola žalovaná
povinnázaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľskýmúverom.Vzmysleustanovenia
§ 2 písm. c), celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady
vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru. Žalobca mal za

to, že súd na predmetnú právnu vec aplikoval nesprávny právny predpis, a to Občiansky zákonník,
napriek skutočnosti, že žalobca v čl. 1.3.1 VOP uviedol, že zmluva o úvere je zmluva o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi veriteľom a klientom v súlade s ustanoveniami zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a Obchodného zákonníka.
Napriek tomu, že sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský úver, nie je možné Zmluvu o revolvingovom

úvere ako celok považovať za občianskoprávnu zmluvu, ale podľa názoru žalobcu je možné na právny
vzťah medzi ním a žalovanou aplikovať len tie ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sa výslovne
týkajú úpravy spotrebiteľských zmlúv, inak sa však zmluva o úvere posudzuje ako obchodný záväzkový
vzťah. Ďalej žalobca uviedol, že právna úprava odstúpenia od zmluvy je v Obchodnom zákonníku
komplexnou, a preto sa ustanovenia Občianskeho zákonníka nepoužijú. Zmluvné strany si v rámci

zmluvnej voľnosti upravili dôsledky odstúpenia od zmluvy o úver v čl. 8.4 VOP, v zmysle ktorého zmluva o
úverezaniknetiežvprípadeodstúpeniaveriteľaodzmluvyoúvere,ktoréjeúčinnémomentomdoručenia
odstúpenia klientovi v súlade s bodom 12.4 týchto VOP. Veriteľ je oprávnený odstúpiť s okamžitou
účinnosťou od zmluvy o úvere v prípade závažného porušenia zmluvy o úvere klientom, za ktoré sa
považuje najmä ak sa klient ocitne v omeškaní s úhradou najmenej dvoch minimálnych splátok úveru

alebo jednej splátky úveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Účinnosťou odstúpenia od zmluvy o úvere sa
zmluva o úvere končí a pokiaľ už došlo k čerpaniu úveru na jej základe, celý do tejto doby nesplatený
úver klienta, taktiež i všetky ďalšie peňažné záväzky zo zmluvy o úvere, sa stávajú splatnými a klient
je povinný ich bezodkladne uhradiť veriteľovi v plnej výške. Zánikom alebo zrušením zmluvy o úvere
nezanikajú nároky veriteľa zo zmluvy o úvere alebo s ňou súvisiace, ktoré vznikli vred skončením zmluvy

alebovsúvislostisjejskončením.Žalobcamalzato,žejehonároknazaplatenienesplatenejčastiúveru,
spolu s úrokom za poskytnutie úveru žalovanou je plne v súlade s citovanými zákonnými predpismi,
na základe čoho namieta tvrdenie súdu, že odstúpenie od zmluvy o úvere a účinky s tým spojené sa
v tomto prípade riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka a posúdenie nároku žalobcu ako nároku
na bezdôvodné obohatenie.

5. Žalovaná sa na odvolanie žalobcu nevyjadrila.

6. Odvolací súd odvolanie žalobcu posúdil v zmysle § 470 ods. 2 CSP, podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016. Podľa vyššie

uvedeného ustanovenia Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Odvolanie žalobcu bolo
podané 20.7.2015, teda pred účinnosťou Civilného sporového poriadku, a preto so zreteľom na princíp
legitímneho očakávania princíp právnej istoty, toto posúdil podľa právnej úpravy platnej v čase podania
odvolania. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že v podmienkach právneho a demokratického štátu majú

právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou
súčasťouprincípovprávnehoštátuzaručenéhovčl.I.ods.1ÚstavySR.Súčasťouprincípuprávnejistoty
a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia
právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právnypredpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo
niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny
status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a

ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje právne postavenie
nadobudnuté v minulosti. Žalobca vo svojom odvolaní uviedol dôvody v zmysle Občianskeho súdneho
poriadku,atýmitoodvolacímidôvodmisamuselodvolacísúdzaoberať.Procesnépravidláaočakávania,
s akými účastníci do konania vstupujú, by zásadne nemali byť v jeho priebehu menené; pokiaľ sa tak
stane, musí súd dbať na ochranu práv dotknutých osôb, účastníkov konania, a to v tých prípadoch,

kedy sa takáto nepredvídateľná zmena nastavených pravidiel prejaví (viď Nález Ústavného súdu ČR
zo 7.6.2016 IV.ÚS 3559/15).

7. Na základe týchto dôvodov preto odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v zmysle § 212 ods. 1
O.s.p., pričom dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.

8. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na dôvody predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia, v
ktorom bolo uložené súdu prvého stupňa, aby skúmal predovšetkým to, či došlo k uzavretiu zmluvy o
úvere tak, ako to žalobca tvrdí. Zdôraznil skutočnosť, že nemožno považovať za prejav vôle uzavrieť
zmluvu o úvere, ak informácie o tom, že sa uzatvára zmluva a aké sú jej podstatné náležitosti sú
uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach. Zmluva sa uzatvára súhlasom s jej podstatnými

náležitosťami a obchodné podmienky sú doplnkom zmluvy, pričom ich záväznosť pre strany je závislá
od existencie zmluvy. Musí existovať zmluva, ktorá na obchodné podmienky odkazuje. Uzavretie
zmluvy preto nemôže byť odkazom na obchodné podmienky nahradené. Z tohto pohľadu bolo potrebné
posudzovať uzavretie, či neuzavretie úverovej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou. Súd prvej inštancie
sa týmto pokynom neriadil a len konštatoval, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa

21.2.2008 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX bez toho, aby sa vyššie uvedeným názorom
vysloveným v zrušujúcom uznesení zaoberal. Ďalej odvolací súd poznamenáva, že ak už súd prvej
inštancie dospel k záveru, že došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, potom nesprávne súd posúdil účinky
odstúpenia od zmluvy v zmysle čl. 8 bod 8.4 Všeobecných obchodných podmienok, pretože zmluva
o úvere zanikne tiež v prípade odstúpenia veriteľa od zmluvy o úvere, ktoré je účinné momentom

doručenia odstúpenia klientovi v súlade s bodom 12.4 Všeobecných obchodných podmienok. Teda tu
platí ustanovenie § 48 ods. 2 OZ, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté inak. Práve v uvedenom článku
si účastníci dohodli moment zrušenia zmluvy k momentu doručenia odstúpenia od úverovej zmluvy
žalovanej.Ďalejjetrebazdôrazniť,žejenažalobcovi,abypreukázal,žeodstúpenieodzmluvysadostalo

do dispozičnej sféry žalovanej. Len tak bude možné dospieť k záveru, že došlo k účinnému odstúpeniu
od zmluvy.

9. Treba však súhlasiť so súdom prvej inštancie, že ak zmluva o úvere - zmluva o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá v súlade s ustanoveniami zákona č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, potom je treba túto zmluvu aj
podľa tohto právneho predpisu posúdiť v spojení s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka
o ochrane spotrebiteľa.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd musel podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.

rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude
postupovať v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru a na základe vykonaného dokazovania potom
o veci rozhodnúť.

11.Súdprvejinštancievzmysle§396ods.3CSP,vnovomrozhodnutírozhodneajotrováchodvolacieho

konania.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).