Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/101/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202755
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8515202755.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so
sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1. C. Š., T.. XX.XX.XXXX,
H. D. W. XXX, XXX XX D. W., 2. I. Š., T.. XX.XX.XXXX, H. D. W.Í. XXX, XXX XX D. W., o
zaplatenie 7.773,15,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa,
č.k. 2C/98/2015-91 zo dňa 15. júna 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaní 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 7.593,15 eur a
úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 7.287,98 eur od 11.4.2015 do zaplatenia, a to v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 52 ods. 1 a 2,
§ 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 788 ods. 1, § 796 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník, § 3, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, § 255, § 262 zákona č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a po vykonaní dôkazov
mal za preukázané, že žalobca so žalovanými dňa 13.06.2013 uzatvoril zmluvu o úvere č. 0670988 0
03 na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý medziúver vo výške 7.300,- Eur. Žalobca listom zo dňa
14.04.2015 žalovaným oznámil, že ku dňu 10.04.2015 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru a
zároveň ich vyzval vrátiť dlžnú sumu vrátane príslušenstva vo výške 7.773,15,- Eur.

4. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský zmluvný vzťah, kde na
jednej strane je dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dospel k záveru, že uplatnené zmluvné
nároky patria žalobcovi len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky zomeškania. Nepriznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 305,17,- Eur
od 11.04.2015 do zaplatenia - čo sú vypočítané úroky z úveru. Žalobca si teda uplatnil úroky z úrokov,
ide o neprípustnosť úročenia zmluvných úrokov úrokmi z omeškania, tzv. anatocizmus. Ďalej nepriznal

žalobcovinároknazaplateniepoplatkovzaupomienky12x15,-Eur.Nakoľkosajednáosporovékonanie,
žalobca nijakým spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaných hradiť žalobcovi tento poplatok a
neuniesol dôkazné bremeno, čo do tvrdenia oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku
na tento poplatok, pretože nepreukázal, či skutočne došlo individuálne k riešeniu omeškania splátok,
a aké reálne náklady v súvislosti s vykonaním tohto úkonu vznikli. Žalobca nepreukázal súdu zaslanie

upomienok a ani nepreukázal, že by mu zaslaním týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady. O
nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý bol úspešný v plnom rozsahu, čo
so istiny uplatneného nároku, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v
rozsahu 100%.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti II. výroku napadnutého rozsudku.

Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. h) a d) zákona č. 160/2015 Z. z. civilný sporový
poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Uviedol, že Zmluva o úvere je absolútna obchod, a bez ohľadu na povahu
účastníkov úverového vzťahu sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Poukázal na ust.
§ 502 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) s tým, že podľa
jeho názoru je nepochybné, že povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným

vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov. Ďalej žalobca poukázal na to, že nepristúpil k určeniu
konečnej splatnosti bezdôvodne, ale v dôsledku konania žalovaných, t.j. v dôsledku toho, že prestali
splácať úver riadne a včas. Mal za to, že názor okresného súdu spôsobuje značnú nerovnováhu
a neprimerane zvýhodňuje žalovaných ako neplatičov a umožňuje, aby žalovaní užívali peňažné
prostriedky, ktoré dostali od žalobcu bezodplatne, nakoľko žalobcovi nepriznal nárok na riadny úrok,

ktorý predstavuje odplatu pre žalobcu za to, že žalovaným poskytol peňažné prostriedky. Uviedol, že
splatnosťou nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky za úver,
menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť. Uviedol, že sa mu
zdá neprípustné, aby sa tým, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v dôsledku porušenia povinnosti
zo strany žalovaných dostal do horšej situácie, a prišiel by tak o právo požadovať úroky za úver,

ktoré predstavujú odplatu za užívanie istiny, a mal by nárok len na úrok z omeškania. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý výrok II. rozsudku zmenil tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 180,- Eur s 6,69% úrokom za úver zo sumy 7.287,98,- Eur od
11.04.2015dozaplateniaas5,05%ročnýmúrokomzomeškaniazosumy485,17,-Eurod11.04.2015do
zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si žalobca uplatnil nárok na náhradu

trov odvolacieho konania.
6. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad

vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

9. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaný v 1. rade ako dlžník a žalovaná v 2. rade ako
spoludlžník uzavreli dňa 13.06.2013 Zmluvu o úvere č. 0670988 0 03 v zmysle ust. § 497 - § 507
Obchodného zákonníka (ďalej len „Zmluva o úvere“). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru/

spotrebiteľský na dobu určitú s cieľovou sumou zmluvy o stavebnom sporení vo výške 7.300,00,-
Eur. Výška mesačného vkladu na účet stavebného sporenia bola 9,83,- Eur, výška úrokovej sadzby
vkladov na účet stavebného sporenia 1,75% p.a., počiatočný vklad na účet stavebného sporenia 0%
CS, splatnosť vkladov stavebného sporenia bola stanovená na 15. deň mesiaca, úroková sadzba úrokuz omeškania z omeškaných vkladov 5% p.a., počet mesačných vkladov do pridelenia CS 258, celková
výška medziúver/celková výška úveru v sume 7.300,00,- Eur, úroková sadzba medziúveru zvýhodnená
pre prvý rok 3,69% p.a., úroková sadzba medziúveru pre 2. až 5. rok 6,69% p.a., výška mesačnej splátky

úrokov z medziúveru pre prvý rok 22,45,- Eur, výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru pre 2. až
5. rok 40,70,- Eur, splatnosť úrokov z medziúveru bola stanovená na 15. deň v mesiaci, počet splátok
úrokov z medziúveru do pridelenia CS v počte 258, ročná percentuálna miera pri nákladov pri stavebnom
úvere vo výške 4,82% p.a., ročná percentuálna miera nákladov pri medziúvere vo výške 6,79% p.a.,
priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov spotrebiteľských úverov za predchádzajúci

štvrťrok v SR stanovená MF SR platná ku dňu podpisu zmluvy vo výške 19,25% p.a.. Súčasťou zmluvy
bol aj Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby platný od 10.06.2013, Amortizačná tabuľka pre medziúver
(MÚ) a stavebný úver (SÚ). Žalobca adresoval žalovaným listy zo dňa 17.03.2015, ktorým ich upozornil
na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti s tým, že ak do 31.03.2015 dlžné splátky neuhradia, obdržia
písomnú informáciu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s vyčíslenou výškou dlhu na zaplatenie
celkového dlhu, ktorý bude vymáhaný prostredníctvom súdneho exekútora alebo súdnou cestou. Listom

zo dňa 10.04.2015 zaslal žalobca oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ktorým oznámil,
že ku dňu 10.04.2015 nastáva mimoriadnu splatnosť celého úveru, na základe čoho ich žiadal o vrátenie
celej dlžnej sumy vrátane príslušenstva, ktorá k 10.04.2015 predstavuje sumu vo výške 7.773,15,- Eur.
Doručenie uvedených oznámení žalovaným preukázal kópiami listových zásielok, ktoré boli podané na
pošte dňa 13.04.2015, avšak žalobcovi boli vrátené dňa 07.05.2015, ako zásielky neprevzaté v odbernej

lehote.

11. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí

určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah
ako vzťah spotrebiteľský. Nie je teda sporné, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah,
pretože Zmluva o úvere, ktorá bola uzatvorená síce podľa ustanovení Obchodného zákonníka spĺňa

základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv. Predmetná zmluva je štandardnou formulárovou
spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej vystupuje žalobca v postavení dodávateľa v rámci predmetu svojej
obchodnej podnikateľskej činnosti a žalovaní v postavení spotrebiteľov, pretože pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Na predmetnú zmluvu je preto potrebné aplikovať špeciálne ustanovenia o ochrane spotrebiteľov.

15. Odvolací súd nijako nepopiera aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka na úverové vzťahy.
Predmetná vec sa však týka záväzkovo-právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je
regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah
medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny

vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť žalovaných ako spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery v
objektívne občianske právo.16. Vzhľadom na vyššie uvedené je teda nepochybné, že Zmluva o úvere uzatvorená podľa ustanovení
Obchodného zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou, pričom aj zmluvu uzatvorenú podľa Obchodného
zákonníka možno považovať za spotrebiteľskú. V uvedených prípadoch sa teda špeciálne ustanovenia

o ochrane spotrebiteľov aplikujú prednostne pred inými ustanoveniami, tzn. že ustanovenia na ochranu
spotrebiteľa majú prednosť pred ustanoveniami Obchodného zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd prvej
inštancie správne aplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Odvolací súd naviac podotýka, že je
pritom zrejmé, že obsah zmluvy si povinní ako spotrebitelia osobitne nevyjednali a nemali ani možnosť
podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah.

17. V prípade úverom, by nemali byť pochybnosti, že tieto sú odplatným právnym úkonom, za ktorý
možno dohodnúť úroky, ako aj obdobie za užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie).

18. Zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstav poskytnúť úver a
vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej

koniec završuje tzv. splatnosť úveru.

19. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť
posunúť. Niet pritom zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo
zákona platiť bližšie neurčenú dobu úroky popri úrokoch z omeškania a takým ustanovením nie je ani

ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník pre porovnanie v ustanoveniach o
pôžičke rovnako takéto pravidlo neuvádza (§ 657, či § 658).

20. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov
sankcie, či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr.

zmluvná pokuta). Do úvahy prichádzajú prípadne aj iné nároky z porušenia práva vyvolaného dlžníkom
(náhrada škody, vydanie bezdôvodného obohatenia). Dôležité je však, že ich povahou ide nie o plnenia
tvoriace cenu/odplatu za úver, ale o nároky z porušenia práva.

21. Kým kogentného pravidla o platení úrokoch aj po skončení úverového obdobia v normatívnej podobe

niet, dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškanie a ďalších sankciách sa dotýka
ponukyzákona(dispozície).Akopritomvspotrebiteľskýchveciachevidentnetátodohodnutákonštrukcia
indikuje nárast dlhu, zákonite sa natíska otázka povinnosti vykonania súdnej kontroly prijateľnosti takejto
dohody (úrokov popri úrokoch z omeškania a ďalších sankciách).

22. Je nepochybné, že taký odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch
z omeškania či iných sankciách je v neprospech žalovaného. Ak by takejto dohody nebolo, zákon
by umožňoval žalobcovi uplatniť po splatnosti úroky z omeškania pri pomerne novom pravidle o
administratívnom strope na celkové sankcie zakotvené v § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. „Ak
je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za

omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom
omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov
z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera
nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z

omeškania,zmluvnépokutyaakékoľvekinéplneniazaomeškaniespotrebiteľasosplácanímpeňažných
prostriedkov. Ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov,
následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť
úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.“

23. V danom kontexte považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že sa stotožňuje s tou časťou
odôvodnenia NS ČR vo veci 33 Odo 657/2005, v ktorej sa argumentuje, že úroky predstavujú odmenu
(cenu) za ,,užívaní istiny“ a úroky z omeškania sankciu. Nie však s názorom, že cena je neuzavretá
kým sa úver celý nesplatí a že popri úrokoch z omeškania sú prípustné aj úroky. Cena musí byť
jasne stanovená, uzavretá a ustálená výhradne v spojení s ukončením úverovej služby, a teda

uplynutím úverového obdobia či už pôvodne dohodnutého alebo predčasne skončeného. Neuzavretá a
otvorená môže byť len sankcia, ktorej výšku reguluje všeobecne záväzný predpis tak, aby nenadobudla
neprimerané rozmery. Ak by sme totiž pripustili, že cena sa môže meniť v čase a v závislosti od
subjektívneho faktora správania spotrebiteľa, mala by táto skutočnosť zásadný dopad aj na ustáleniepodstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienok, za ktorých bude spotrebiteľ
kontrahovať.

24. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s
využitím práva podľa a za podmienok § 53 odsek 9 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je však
potrebné rovnako uviesť, že k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo konaním veriteľa,
a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia
záväzku svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom.

25. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa
iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok.
Úrokpretopredstavujejednoduchopovedanécenupeňazívzmyslecenyobetovanejpríležitostiveriteľa,
ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci
zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku.

Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu
dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov
v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody
splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi
vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu

zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má
právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania
s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva
ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa.

Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému
vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje
viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal
stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani
na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov

spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto
by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a
veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli

garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd
takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa
voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového
vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania
svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto

zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v
ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho
potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto
konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet
titulu na inkasovanie odplatných úrokov.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak
žalobcovi priznal len úroky z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, tzn. po zosplatnení.
Odvolací súd poukazuje aj na to, že tento záver nie je len záverom súdu prvého stupňa, ale aj ostatných
súdov v obdobných veciach, napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/190/2014 zo

dňa 30.06.2015, 1Co/30/2012 zo dňa 30.05.2012, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 476/2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Obo/143/98, ktorý je
logický, pretože ak by žalobcovi ako veriteľovi boli po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru priznané aj
úroky z úveru, išlo by o neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a neprimerané navyšovanie jeho dlhu, čím
by medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako spotrebiteľmi vzniklo nerovnovážne postavenie. Z

uvedenéhotedavyplýva,žeakdôjdekúčinnémuvyhláseniumimoriadnejsplatnostiúveru(zosplatneniu)
možno zo strany veriteľa požadovať a započítavať do celkového dlhu už len úroky z omeškania.27. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
žalobcu voči II. výroku napadnutého rozsudku za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody

odvolací súd rozsudok napadnutom výroku potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 C.s.p.).

28. O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.
tak, že plne úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi
v rozsahu 100%.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).