Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. november 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/47/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813203224
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3813203224.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci žalobcov: v rade 1/ O. F., nar.

XX.X.XXXX, bytom A. XX, v rade 2/ K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX a v rade 3/ K. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom H., K. XXX/XX, všetci právne zastúpení JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom so
sídlom v Prievidzi, Hviezdoslavova 3, proti žalovanej: Mgr. C. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N.,
C. XXX/X/XX, právne zastúpená JUDr. Jozefom Hurtišom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Matice
slovenskej 17, o zaplatenie 2.450,88 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom v rade 1/ až 3/ sumu 2.450,88 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 2.450,88 Eur od 1.12.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcom v rade 1/ až 3/ 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde sa pôvodná žalobkyňa E. C., narodená XX.X.XXXX domáhala,
aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2.450,88 EUR s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým,
že proti nej ako povinnej bola na návrh oprávnenej C. G. vedená exekúcia pre vymoženie istiny vo výške
17.406,66EURspríslušenstvomnazákladeexekučnéhotitulu-rozsudkuOkresnéhosúduPrievidzač.k.
9C/74/2002-203 z 15.2.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/220/2007-250

z 19.9.2007. Na vykonanie exekúcie bola Okresným súdom Prievidza poverená žalovaná ako súdna
exekútorka Bc. C. H., zastúpená JUDr. K.. Exekúcia bola vedená pod č. EX 65/08 a poverenie na
vykonanie exekúcie bolo Okresným súdom Prievidza vydané pod sp.zn. 9Er/110/2008. Žalobkyňa v
procesnom postavení povinnej zaplatila celú istinu dňa 29.2.2008, ešte v čase, keď ani nevedela, že
oprávnená medzitým podala dňa 10.1.2008 návrh exekútorke na vymáhanie pohľadávky. Podstatné
podľa názoru žalobkyne bolo, že celú pohľadávky zaplatila ešte predtým ako bola súdna exekútorka
poverená súdom na vykonanie exekúcie. Exekútorke bolo poverenie na vykonanie exekúcie udelené

súdom dňa 30.9.2008 a až 24.11.2008 súdna exekútorka upovedomila žalobkyňu o začatí exekúcie,
hoci istina už bola niekoľko mesiacov zaplatená. Žalobkyňa sa po doručení upovedomenia ustanovila
osobne k exekútorke a preukázala sa jej dokladom o zaplatení. Exekútorka jej na to povedala, že ju
to nezaujíma, že bude platiť trovy vyše 60.000,-Sk. Jej oznámenie žalobkyňa považovala za fakt, ktorý
nie je možné zmeniť, teda že exekútorka má na trovy exekúcie v takomto rozsahu nárok. Na základe
takéhoto poučenia exekútorky požiadala ju o možnosť splácať trovy exekúcie v splátkach. Žalobkyňa
následne poukazovala na účet exekútorky platby, ktorých výšku jej exekútorka určila. Keď dve splátky

vynechala, bol vydaný exekučný príkaz na zrážky z jej dôchodku. Počas vykonávania zrážok podala
žalobkyňanávrhnazastavenieexekúcie,pretožedospelakzáveru,žesúdnaexekútorka nemánárokna
trovy exekúcie, keďže žalobkyňa dlh zaplatila ešte predtým, než bola na vykonanie exekúcie poverená.
Okresný súd Prievidza uznesením č.k. 9Er/110/2008-43 z 15.5.2012, právoplatným 13.6.2012 exekúciuv celom rozsahu zastavil. Uznesením č.k. 9Er/110/2008-46 z 21.8.2012, právoplatným 15.9.2012 súd
trovy exekúcie spočívajúce v náhrade účelne vynaložených hotových výdavkov a odmeny za spísanie
návrhu súdnej exekútorke nepriznal. Z uvedených právoplatných rozhodnutí Okresného súdu Prievidza

vyplýva, že žalovaná ako súdna exekútorka nemá žiadny nárok na trovy exekúcie. Vzhľadom na to, že
žalovaná od pôvodnej žalobkyne tieto trovy vymohla spolu v sume 2.450,88 Eur, vzniklo jej bezdôvodné
obohatenie, ktoré je povinná žalobkyni vydať. Žalobkyňa listom zo dňa 7.11.2012 vyzvala žalovanú
na vrátenie vynaložených trov exekučného konania, avšak bezvýsledne. Ešte pred doručením tejto
výzvy žalovanej vyzvala žalobkyňa na vrátenie vymožených trov listami zo 14.8.2012 žalobkyňu ako

aj jej zástupcov Mgr. D. S. a JUDr. Q. K., aby zabezpečili zastavenie exekučných zrážok z dôchodku
žalobkyne, ktoré boli v tom čase ešte stále vykonávané a aby jej boli vrátené finančné prostriedky
zrazené z jej dôchodku, resp. ktoré žalobkyňa zaplatila žalovanej. Mgr. S. odpovedal žalovanej, že sa
vzdal funkcie zástupcu Bc. H. a pokiaľ boli žalobkyni vykonávané zrážky z dôchodku, tieto sa musia
nachádzať na účte Exekútorského úradu Bc. H.. Žalobkyňa je toho názoru, že finančné prostriedky,
ktoré jej boli v súvislosti s uvedenou exekúciou zrazené boli poukázané na účet exekútorského úradu

žalovanej, ktorá je ich povinná žalobkyni vrátiť, čo napriek predchádzajúcej výzve neurobila. Žalobkyňa
zaplatila v hotovosti na účet súdnej exekútorky Bc. H. číslo: XXXXXXXXXX/XXXX spolu 950,-EUR
a zrážkami z dôchodku jej sociálna poisťovňa zrazila na základe exekúcie sumu 1.500,88 EUR, a
tieto prostriedky poukázala na uvedený účet súdnej exekútorky. Dňa 22.5.2013 žalobkyňa doručila
súdu odpoveď Slovenskej komory exekútorov zo dňa 29.4.2013, označenú ako „Zaujatie stanoviska

k sťažnosti“, z ktorej okrem iného vyplýva, že žalovanej dňa 6.2.2013 zanikol výkon funkcie súdnej
exekútorky. Žalobkyňa uviedla, že trvá na žalobe vo vzťahu k žalovanej ako k fyzickej osobe.

2. Žalovaná v konaní namietla svoju pasívnu legitimáciu, keďže mala od roku 2005 do 6.2.2013
pozastavenú činnosť súdnej exekútorky a preto túto funkciu nemohla vykonávať. Z toho dôvodu

nevydávala ani žiadne rozhodnutia. Žalobu preto navrhla zamietnuť. Uviedla, že vo veci žalobkyne
nevykonala ako exekútorka žiaden právny úkon. Žalobkyňa proti trovám nenamietala. Rozhodnutie sa
preto stalo právoplatným a vykonateľným a nie je možné požadovať vrátenie plnenia, keďže toto plnenie
zaniklo a exekúcia skončila. Nárok žalobkyne sa neopiera o žiadne ustanovenie Exekučného poriadku.
Rozhodnutie o zastavení exekučného konania podľa názoru žalovanej nie je právoplatné, keďže bolo

doručované jej v čase, keď mala pozastavenú exekútorskú činnosť a nie jej zástupcovi. Ak žalobkyňa
nesúhlasila s trovami exekúcie, mala sa vyjadriť po doručení upovedomenia, keďže proti upovedomeniu
je možné podať odvolanie. Ak by žalobkyňa bola podávala námietky proti trovám, mala ich adresovať
zástupcovi žalovanej, keďže ona mala v tom čase pozastavenú činnosť. Súd rozhoduje o trovách
exekúcie len v zákonom stanovených prípadoch s tým, že pri určovaní odmeny exekútora je základom

výška vymoženej pohľadávky. Uznesenie súdu o zastavení exekúcie bolo nesprávne doručené, v tom
období mala žalovaná pozastavenú činnosť a uznesenie malo byť doručované jej zástupcovi Mgr. S.. V
období približne od 3/2011 do 3/2012 žalovaná opäť vykonávala svoju činnosť. Súd však v tom období v
niektorých prípadoch nevedel, komu má zásielky doručovať a niekedy ich doručil žalovanej a inokedy jej
zástupcovi. Ak by bolo uznesenie doručované správne, tak by sa proti nemu žalovaná odvolala. V danej

veci vrátila dňa 5.9.2012 poverenie z dôvodu, že exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky
a aj trov exekúcie. Žalovanie vydania bezdôvodného obohatenia nie je možné na plnenia, ktoré boli
vymožené v exekučnom konaní. Žalobkyňa sa odvoláva na rozhodnutie súdu, v ktorom neboli priznané
trovy exekučného konania. Podľa názoru žalovanej však o týchto trovách nebolo potrebné rozhodovať,
keďže trovy exekučného konania boli uhradené a poverenie bolo vrátené. Žalovaná zároveň z opatrnosti

vzniesla námietku premlčania žalovaného nároku.

3. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 14C/47/2013-55 zo dňa 4.2.2014, ktorým žalobu
zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie z dôvodu, že medzi účastníkom exekučného konania a
exekútorom nemôže vzniknúť súkromnoprávny vzťah, ktorý by spočíval v záväzku exekútora vydať

účastníkovi bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ exekútor nesprávne vykonávanou exekučnou činnosťou
spôsobí účastníkovi škodu, subjektom, ktorý pri uplatnení takejto škody zodpovedá poškodenému, je pri
splnení aj ostatných podmienok upravených zákonom č. 514/2003 Z. z. štát, teda Slovenská republika.

4. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd uznesením

č.k. 19Co/418/2014-71 zo dňa 31.3.2016 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu ho na ďalšie
konanie. V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že považuje za nesporné, že exekútor v exekučnom
konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu
ustanovenom Exekučným poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom. Z rozhodovacejčinnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva názor, že právny vzťah súdneho exekútora
a účastníka exekučného konania sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah, preto na strane
súdneho exekútora nemôže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka

tým, že povinný na základe výzvy zaplatí za výkon exekučnej činnosti vo výzve uvedenú odmenu,
výška ktorej presahuje sumu zodpovedajúcu právnemu predpisu. Ústavný súd Slovenskej republiky vo
svojom náleze zo dňa 13.02.2013, sp. zn. II ÚS 165/2013 rovnako konštatoval, že výkon exekučnej
činnosti súdnym exekútorom predstavuje zverený výkon štátnej moci, čo upravuje aj samotná právna
úprava (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku) a konštatuje to aj ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre. Z

toho dôvodu sa na súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti vzťahuje aj právny režim náhrady
škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Pri realizácii úkonov exekučného konania nie je súdny exekútor
nositeľom základných práv a slobôd, ale naopak, ako predstaviteľ verejnej moci sa podieľa na plnení
pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základných práv účastníkov exekučného konania.
Čo sa však týka postavenia súdneho exekútora v súvislosti s rozhodovaním súdu o trovách exekúcie
a o jeho odmene, považuje ústavný súd jeho postavenie za odlišné. Exekučný poriadok v ustanovení

§ 37 ods. 1 priznáva súdnemu exekútorovi postavenie účastníka konania, ak súd rozhoduje o trovách
exekúcie. Pokiaľ ide o postavenie súdneho exekútora vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania,
prevažuje aspekt jeho postavenia ako osoby vykonávajúcej slobodné povolanie, ktorá má ekonomický
záujem na priebehu a výsledku exekučného konania, a ktorej majetkové práva môžu byť rozhodovaním
orgánov verejnej moci dotknuté. Súdny exekútor vykonáva súdno-exekútorskú činnosť ako slobodné

povolanie, a teda aj ako podnikateľskú činnosť na účely tvorby zisku. Keď exekučný súd autoritatívne
rozhoduje o trovách exekučného konania, a teda aj o odmene exekútora, vystupuje exekútor ako
nositeľ verejnej zvrchovanej moci a je oprávnený jednostranne zakladať práva alebo povinnosti. V tomto
štádiu konania má aj súdny exekútor postavenie účastníka konania a o jeho právach a povinnostiach
rozhoduje exekučný súd. Je potrebné odlíšiť náhradu škody od bezdôvodného obohatenia, pokiaľ sa

účastník domáha v konaní pred všeobecným súdom (z titulu bezdôvodného obohatenia) vrátenia
sumy trov exekúcie pozostávajúcej najmä z odmeny súdneho exekútora, ktorú súdnemu exekútorovi
zaplatil. V záujme poskytovania materiálnej ochrany práv je podľa ústavného súdu potrebné posudzovať
postavenie súdneho exekútora v exekučnom konaní v súvislosti s rozhodovaním o trovách
exekúcie alebo odmene súdneho exekútora odlišne od jeho postavenia vykonávateľa verejnej moci,

ktorémáprirealizáciiúkonovexekučnéhokonania.Vkonaní,vktoromexekučnýsúdrozhodujeotrovách
exekúcie a odmene exekútora, je exekútor účastníkom konania tak, ako je ním aj povinný z exekúcie,
je nositeľom základných ľudských práv a slobôd a je vykonávateľom slobodného
povolania na účely vytvárania zisku. Čo sa týka odmeny, súdny exekútor koná vo vlastnom mene a na
vlastný účet, preto záver, že v tomto postavení nemôže byť subjektom zodpovedným z bezdôvodného

obohatenia, je podľa ústavného súdu nesprávny a nelogický. Základné predpoklady na konštatovanie
vzniku bezdôvodného obohatenia na strane súdneho exekútora boli naplnené, ak peňažné prostriedky
boli pripísané na jeho účet a právny dôvod, na základe ktorého sa plnilo, odpadol, prípadne nikdy
neexistoval.

5. Odvolací súd teda dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne, a preto ho
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Žalobkyňa dňa 7.12.2015 zomrela. Jej dedičmi sú podľa výsledkov dedičského konania, ktoré sa
na tunajšom súde viedlo pod sp.zn. 6D/167/2015, manžel K. C., narodený XX.X.XXXX a dcéry O. F.,

narodená XX.X.XXXX a K. O., narodená XX.XX.XXXX.

7.Súdvovecinariadilpojednávanie.Uznesenímvyhlásenýmnapojednávanísúdrozhodol,žepokračuje
v konaní s právnymi nástupcami žalobkyne K. C., narodeným XX.X.XXXX, O. F., narodenou XX.X.XXXX
a K. O., narodenou XX.XX.XXXX, ako žalobcami.

8. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, ktorá uviedla, že počas priebehu
exekučného konania bola zastupovaná viacerými súdnymi exekútormi. Účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX,
na ktorý platila predchádzajúca žalobkyňa trovy exekúcie, resp. na ktorý boli aj poukazované zrážky
vykonávané Sociálnou poisťovňou predchádzajúcej žalobkyne patril jej exekútorskému úradu. Bol to

tzv. účet cudzích zdrojov. Disponovať ním mohli aj zástupcovia, aj žalovaná. Ak by v čase pozastavenia
činnosti a zároveň zastúpenia bola urobila nejaký úkon v rozpore s úkonom zastupujúceho exekútora,
mohla by byť trestne stíhaná. Vydaním exekučného príkazu mali jej zástupcovia za to, že exekútorskýúrad nemá nárok na túto odmenu. Uvedené v tom čase zodpovedalo aj vtedajšej judikatúre, že podaním
návrhu na exekúciu vzniká nárok na odmenu exekútora.

9. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: Dňa 24.1.2008
bola Okresnému súdu Prievidza doručená žiadosť žalovanej ako súdnej exekútorky zastúpenej JUDr.
Q. Ďorďovičom o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Žiadosť nespĺňala všetky zákonné
náležitosti, preto bola žalovaná dňa 31.7.2008 súdom vyzvaná na jej doplnenie. Doplnená žiadosť
bola súdu doručená dňa 26.9.2008. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo žalovanej zastúpenej

JUDr. Ďorďovičom udelené dňa 30.9.2008 pod sp.zn. 9Er/110/2008. Exekučným titulom bol rozsudok
Okresného súdu Prievidza č.k. 9C/74/2002-203 z 15.2.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Trenčíne č.k. 5Co/220/2007-250 z 19.9.2007, právoplatný dňa 31.10.2007, vykonateľný 1.1.2008.
Uvedeným rozsudkom bola žalobkyňa (v exekučnom konaní v postavení povinnej) okrem iného
zaviazaná zaplatiť C. G. (v exekučnom konaní v postavení oprávnenej) 524.393,- Sk (17.406,66 Eur)
do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa zaplatila oprávnenej C. G. dlžnú istinu 524.393,-

Sk (17.406,66 Eur) tak, že ju poukázala na účet jej dcéry, ktorého číslo jej oznámila oprávnená.
Dňa 23.2.2009 žalobkyňa písomne požiadala exekútorku, aby mohla trovy exekúcie 65.350,80 Sk
uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 50,-Eur. Súhlas so splátkovým kalendárom bol
vyhotovený dňa 27.2.2009. Dňa 25.1.2010 súdna exekútorka Bc. C. H., v zastúpení JUDr. Martinom
Bujnom vydala upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške

17.406,66 Eur, jej príslušenstva vo výške 26,09 Eur a predbežné trovy exekúcie 4.149,53 Eur a to
zrážkami z dôchodku a iných príjmov. Sociálna poisťovňa dňa 14.9.2010 oznámila žalobkyni (ako
povinnej), že jej bude vykonávať zrážky z dôchodku vo výške 62,81 Eur mesačne. Dňa 5.10.2010 bol
tunajšiemu súdu doručený návrh žalobkyne (ako povinnej) na čiastočné zastavenie exekúcie vedenej
od sp.zn. 9Er/110/2008. Ako dôvod uviedla, že dňa 29.2.2008 zaplatila oprávnenej dlžnú sumu. V

tomto podaní sa žalobkyňa domáhala, aby súd zastavil exekúciu v rozsahu uhradenej pohľadávky
oprávnenej 17.406,66 Eur a v rozsahu už povinnou uhradených trov exekúcie 900,-Eur a aby súd
rozhodol,vakejzvyšujúcejčastitrovexekučnéhokonaniasabudeexekúciaďalejviesť.Návrhžalobkyňa
doplnila dňa 4.2.2011, a domáhala sa aby súd exekúciu zastavil v celom rozsahu podľa § 57 ods. 1
písm. f) Exekučného poriadku a rozhodol o trovách exekúcie. Vyšší súdny úradník Okresného súdu

Prievidza uznesením č.k. 9Er/110/2008-27 z 7.3.2011 exekúciu zastavil v časti o vymoženie istiny a
návrh na zastavenie v zostávajúcej časti zamietol. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa (povinná)
odvolanie. Okresný súd Prievidza uznesením č.k. 9Er/110/2008-43 z 15.5.2012 odvolaniu vyhovel a
exekúciu v celom rozsahu zastavil. Uznesením č.k. 9Er/110/2008-46 z 21.8.2012 súd trovy exekúcie
súdnej exekútorke nepriznal. Dňa 5.9.2012 Bc. C. H., súdna exekútorka vrátila súdu poverenie na

vykonanie exekúcie vo veci vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 9Er/110/2008. V spise
Okresného súdu Prievidza sp.zn. 9Er/110/2008 sa však vrátenie poverenia nenachádza. Dňa 29.1.2013
oznámila Sociálna poisťovňa žalobkyni, že z jej dôchodku bolo zrazených a poukázaných 1.500,88
Eur na účet súdneho exekútora číslo: XXXXXXXXXX/XXXX. Zrážky boli zastavené od 18.10.2012,
nakoľko súdna exekútorka oznámením z 5.9.2012 exekúciu zastavila, z dôvodu vymoženia nároku.

Žalobkyňa tiež postupne od 3.3.2009 do 17.2.2010 zaplatila na účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX v
splátkach sumu 950,- Eur. Žalovanej dňa 6.2.2013 zanikol výkon funkcie súdnej exekútorky. Bankový
účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorý platila predchádzajúca žalobkyňa trovy exekúcie, resp. na
ktorý boli aj poukazované zrážky vykonávané Sociálnou poisťovňou predchádzajúcej žalobkyne patril
jej exekútorskému úradu. Bol to tzv. účet cudzích zdrojov. Disponovať ním mohla žalovaná aj jej

zástupcovia.

10. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) Občiansky zákonník upravuje majetkové
vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy
vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

11. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

12. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.14.Podľa§458ods.1OZmusísavydaťvšetko,čosanadobudlobezdôvodnýmobohatením.Aktonieje
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

15. Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

16. Podľa § 489 OZ zväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,

z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

17. Podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len EP) exekútor je štátom určenou a splnomocnenou
osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len exekučná činnosť).

18. Podľa § 5 ods. 2 EP vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

19. Súd prvej inštancie bol v ďalšom konaní viazaný právny názorom odvolacieho súdu v zmysle §
391 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Prvostupňový súd teda skúmal, či sa žalovaná mohla na
úkor pôvodnej žalobkyne bezdôvodne obohatiť. Bezdôvodné obohatenie je inštitútom občianskeho,
teda súkromného práva. Pre súkromnoprávny vzťah je charakteristické, že subjekty tohto vzťahu majú

rovnaké postavenie. Podľa právneho názoru vyjadreného odvolacím súdom v jeho rozhodnutí, ktorý
vychádzal z judikatúry ústavného súdu, v konaní, v ktorom exekučný súd rozhoduje o trovách exekúcie
a odmene exekútora má exekútor rovnaké postavenie ako povinný.

20. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že pôvodná žalobkyňa zaplatila na bankový

účet číslo: 9022269001/5600 postupne v splátkach sumu 950,- Eur. Sociálna poisťovňa zrazila pôvodnej
žalobkyni z jej dôchodku sumu 1.500,88 Eur a poukázala ju na bankový účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX.
Spolu tak bolo na bankový účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX poukázaných 2.450,88 Eur z peňažných
prostriedkov pôvodnej žalobkyne. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že bankový účet číslo XXXXXXXXXX/
XXXXpatrilexekútorskémuúradužalovanej,boltotzv.účetcudzíchzdrojov.Uznesenímtunajšiehosúdu

č.k. 9Er/110/2008-46 zo dňa 21.8.2012, právoplatným dňa 15.9.2012 bolo rozhodnuté, že súd žalovanej
ako súdnej exekútorke trovy exekúcie nepriznáva.

21. V zmysle záverov, ku ktorým dospel odvolací súd boli základné predpoklady na konštatovanie
vzniku bezdôvodného obohatenia na strane súdneho exekútora naplnené vtedy, ak peňažné prostriedky

boli pripísané na jeho účet a právny dôvod, na základe ktorého sa plnilo, odpadol, prípadne nikdy
neexistoval. Súd prvej inštancie v súlade s uvedeným konštatuje, že v prípade pôvodnej žalobkyne
tieto predpoklady nastali a na strane žalobkyne ako súdnej exekútorky vzniklo bezdôvodné obohatenie
na úkor pôvodnej žalobkyne. Ide o bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 OZ, t.j. majetkový
prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Výška tohto bezdôvodného obohatenia

je súčtom peňažných prostriedkov pôvodnej žalobkyne poukázaných na účet exekútorského úradu
žalovanej, pričom táto suma zodpovedá žalovanej sume 2.450,88 EUR. Žaloba je teda dôvodná, preto
jej súd v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú aby túto sumu zaplatila žalobcom ako právnym
nástupcom pôvodnej žalobkyne.

22. K námietkam žalovanej súd uvádza, že v čase, keď mala pozastavenú činnosť súdneho exekútora
konali jej zástupcovia v jej mene. Pri bezdôvodnom obohatení nie je potrebné skúmať zavinenie,
súd považoval za preukázanú skutočnosť, že prostriedky pôvodnej žalobkyne sa dostali do dispozície
žalovanej, na účet jej exekútorského úradu, čo postačuje na konštatovanie, že u nej vzniklo bezdôvodné
obohatenie na úkor pôvodnej žalobkyne. Uznesenie č.k. 9Er/110/2008-46 z 21.8.2012, ktorým jej trovy

exekúcie neboli priznané, je už právoplatné a súd z tejto skutočnosti vychádzal. Uvedené uznesenie
mohla žalovaná napadnúť len v konaní sp.zn. 9Er/110/2008, čo neurobila.

23. K námietke premlčania vznesenej žalovanou, ktorú však bližšie nešpecifikovala súd uvádza,
že žalovaný nárok nepovažuje za premlčaný. Dvojročná premlčacia doba ohľadom bezdôvodného

obohatenia v zmysle § 107 ods. Občianskeho zákonníka začala podľa názoru súdu plynúť pôvodnej
žalobkyni až potom čo bolo jej právnemu zástupcovi dňa 22.8.2012 doručené uznesenie č.k.
9Er/110/2008-46 z 21.8.2012. Vtedy sa mohla prvýkrát dozvedieť, že došlo k bezdôvodnému obohateniua kto sa na jej úkor obohatil. Žalobu v tomto konaní podala dňa 20.2.2013, teda ešte pred uplynutím
premlčacej doby.

24. Súd nevykonal dôkaz navrhovaný žalobkyňou, výsluch zamestnancov jej exekútorského úradu ako
svedkov. Pre rozhodnutie súdu nebola podstatná okolnosť, kedy sa pôvodná žalobkyňa dozvedela
o exekúcii. Podstatným bolo rozhodnutie v exekučnom konaní, ktorým súd nepriznal žalovanej trovy
exekúcie.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27.Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

28. Vzhľadom na to, že žalobcovia boli v plnom rozsahu úspešný, súd im priznal proti žalovanej nárok na
náhradu100%trovkonania.Okonkrétnejvýšketrovkonaniabuderozhodnutésamostatnýmuznesením,
ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.