Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15Er/442/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214206445
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4214206445.4

Uznesenie

Okresný súd Komárno vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752,
Pribinova 25, Bratislava v kon. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16,
Bratislava, IČO: 47 223 516 proti povinnému: S. H., nar. XX.X.XXXX, M. ul. XXX/XX, K., o vymoženie
pohľadávky vo výške 1 962,05 eur s prísl., zmluvnej pokuty a ďalších trov exekúcie, o návrhu povinného
takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu v y h l a s u j e z a n e p r í p u s t n ú a na základe toho ju z a s t a v u j e.

II. Súd p o v o ľ u j e odklad exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

III. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Ivanovi Šteinerovi, PhD. 100%
náhradu trov exekúcie do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov exekúcie, o ktorej

súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd udelil dňa 29.4.2014 poverenie č. 5401108427 pre súdneho exekútora JUDr. Ing. Ivana
Šteinera, PhD. na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 1 962,05 eur s prísl., zmluvnej pokuty
a ďalších trov exekúcie, na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym
rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline, č. k. RK-PC-2590/13-EK zo dňa 14.1.2014.

2) Oprávnený požiadal o vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 17.1.2014 a vykonateľnosť dňa 21.1.2014 a ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť
oprávnenému sumu 1 962,05 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo
výške 1,775 % ročne, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania
dosiahne celkovo sumu 1 020,- eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy má

povinný povinnosť platiť oprávnenému iba úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1 962,05
eur do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,80 eur a trovy právneho zastúpenia
320,91 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okrem toho bol povinný zaviazaný zaplatiť
rozhodcovskému súdu poplatok za podanie žalobnej odpovede vo výške 15,90 eur do troch dní od
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

3) Povinný dňa 6.11.2014 a následne súdny exekútor dňa 14.11.2014 doručil súdu návrh povinného na
odkladexekúcieanazastavenieexekúciezdôvoduneprijateľnejrozhodcovskejdoložkyaneprijateľných
zmluvných podmienok. Povinný uviedol, že sa proti nemu vedie exekučné konanie na základe
rozhodcovského rozsudku. Uviedol, že si v rozhodcovskom konaní osobitne nevyjednal rozhodcu,
rozhodcovská zmluva bola vopred naformulovaná v štandardnej zmluve, miesto rozhodcovského
konania bolo taktiež jednostranne stanovené dodávateľom a pre povinného bolo vzdialené.

Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak
sa mu povinný musí podrobiť a riešiť spor pred rozhodcom. Povinný mal pochybnosti o objektívnosti anestrannosti rozhodcovského procesu, o transparentnosti pravidiel rozhodcovského konania. Poukázal
na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky v rakúskom práve, ktorá bola spomenutá aj v uznesení
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoE/29/2010. Povinný žiadal, aby súd vychádzal z rozsudku

Súdneho dvora C 40/08 Asturcom, z rozsudku Súdneho dvora Oceáno Grupo Editorial SA a Rocío
Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol.
Plnenie, ktoré sa vymáha, bolo priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej
rozhodcovskej doložky. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom - uvedené judikoval aj Ústavný

súd SR v rozhodnutí z 24.2.2011 č. k. IV. ÚS 55/2011-19. Povinný do pozornosti uviedol aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR č. k. 6Cdo/1/2012 z 21.3.2012, podľa ktorého rozhodcovský rozsudok vydaný
v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už
uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc
rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne.

4) Okresný súd Komárno o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a jej odklad rozhodol uznesením
č.k. 15ER/442/2014-24 zo dňa 4.12.2014 tak, že exekúciu pre jej neprípustnosť zastavil a do
právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie povolil jej odklad. Rozhodnutie o náhrade trov ponechal
na samostatné uznesenie.

5) Uvedené uznesenie v celom rozsahu napadol odvolaním oprávnený, a to dňa 22.12.2014 Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodcovská zmluva č. 8500015676 je samostatným úkonom, ktorého
existencia nebola podmienkou úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej. Uvedené vyplýva aj z bodu
2 rozhodcovskej zmluvy , ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Navyše uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy nebolo podmienkou vzniku resp. trvania úverového vzťahu , to znamená ,

že povinná tak mohla ovplyvniť, či bude alebo nebude obsahom vzájomných vzťahov účastníkov
rozhodcovská zmluva. Rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, ktorý nie je súčasťou
žiadneho iného dokumentu, a preto nemôže byť neprijateľnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že obsahuje poučenie o možnosti
nie o povinnosti zmluvu uzavrieť bez následkov ohľadne vzniku úverovej zmluvy, dôsledkoch a význame

rozhodcovského konania a o možnosti jednostranne rozhodcovskú zmluvu ukončiť. Vzhľadom na
uvedené konštatoval, že rozhodcovská zmluva nespĺňa ani všeobecnú definíciu neprijateľnej podmienky
a ide o platné dojednanie. Poukázal na to, že konanie pred rozhodcovským súdom v rozhodcovskej
zmluve bolo upravené len alternatívne , a teda nevyžaduje od spotrebiteľa , aby postupoval len pred
arbitrážou. Záverom si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.

6) Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 7CoE/100/2015-71 zo dňa 29.1.2016 napadnuté uznesenie zrušil
a vrátil vec na ďalšie konanie s tým, že tunajší súd sa obmedzil iba na bod 5, podľa ktorého sa zmluvné
strany dohodli, že spory z daného právneho vzťahu bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský
súd, bez vyhodnotenia ďalších rozhodujúcich ustanovení zmluvy a tento postup tunajšieho súdu preto

považoval za nesprávny.

7) Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený, a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na

základeuzavretej(resp.platnej)rozhodcovskejzmluvy(rozhodcovskejdoložky)(uznesenieNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011).

Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia

§ 44 ods. 2 EP, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Význam
tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide
o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad
materiálnej vykonateľnosti. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy

alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od
neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods.2 EP vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

Vyššie uvedené závery vyplývajú z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6Cdo 105/2011, pozri
aj 3Cdo 122/2011, 3Cdo 146/2011).

8) Vychádzajúc z uvedeného exekučný súd skúmal či rozhodcovské konanie prebehlo na základe

uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať
písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak
je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

9)Za týmto účelom súd opätovne preskúmal zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500015676 zo dňa
24.9.2012, podľa ktorej sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnému revolvingový úver vo výške 1 020,-
eur. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach.
Oprávneným predložená zmluva o revolvingovom úvere založila záväzkovo - právny vzťah medzi

oprávneným, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý pri
jej uzatváraní nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda pri uzatváraní predmetnej
zmluvy vystupoval ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho
zákonníka). Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom nesporné, že záväzkový vzťah medzi oprávneným a
povinným založený na základe predkladanej zmluvy je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy,
a teda je potrebné ho posudzovať i v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka.

10)Uvedenú zmluvu o revolvingovom úvere oprávnený súdu predložil spolu s rozhodcovskou zmluvou,
ktorúoprávnenýapovinnýuzavrelivdeňpodpisusamotnejzmluvyorevolvingovomúvere,t.j.24.9.2012.
Podľa bodu 1 predloženej rozhodcovskej zmluvy dlžník vyhlásil a svojím podpisom potvrdil, že súhlasí
s uzavretím predloženej rozhodcovskej zmluvy.
V bode 2 zmluvy nasleduje vyhlásenie veriteľa, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou

uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a vyhlásenie dlžníka, že o tejto skutočnosti
bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.
V bode 3 zmluvy veriteľ vyhlásil, že pred uzatvorením rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch
jej uzatvorenia, ktoré spočívajú v možnosti riešenia sporov vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovom
úvere, pričom tiež uviedol, že spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív

riešenia sporov spočíva však na žalobcovi.
Následne v bode 4 a 5 sa veriteľ a dlžník dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky
medzizmluvnýmistranamivyplývajúcealebosúvisiacesustanoveniamitejtoZmluvyoRÚ,sporušením,
ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní
alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa

rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:
-Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o.,
-Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o..Výber
rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane
podávajúcej žalobný návrh.

V bode 7 rozhodcovskej zmluvy je uvedené, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez
uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia.

11) Podľa § 243d ods. 1 prvej vety EP exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného

predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto
zákona.
Podľa § 243d ods. 2 EP, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúcipodmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014.
Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov v znení

účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), doručený rozhodcovský rozsudok,
ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok súdu. Táto okolnosť však neznamená nemožnosť jeho preskúmania v
exekučnom konaní.
Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na

exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov
uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a)
a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na

exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

12) Súd v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu preskúmal všetky rozhodujúce ustanovenia
predloženej rozhodcovskej zmluvy, vyhodnotil ich vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že návrh
povinného na zastavenie exekúcie je dôvodný.

13) Je nepochybné, že predložená rozhodcovská zmluva je formulárový dokument, ktorý oprávnený

používavovzťahukneurčitémupočtudlžníkov,jejobsahpovinný nemoholovplyvniť,pretožecelýobsah
zmluvy bol už predtlačený s tým, že v jej záhlaví boli doplnené iba osobné údaje dlžníka ako meno,
priezvisko, bydlisko a dátum narodenia povinného. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom,
ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, však musí byť výsledkom slobodnej
vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými

riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy
vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to
preukázateľne. Predtlačené poučenie oprávneného v predloženej zmluve o rozhodcovskom konaní súd
nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov takéhoto konania. Podľa názoru súdu mal
oprávnený konajúci s odbornou starostlivosťou predovšetkým poučiť povinného o právnych dôsledkoch

uzavretia rozhodcovskej zmluvy a to nie len uvedením, že „dôsledkom uzavretia rozhodcovskej zmluvy
je možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní“ s tým, že „spory môžu byť riešené aj v súdnom
konaní“. Takéto poučenie o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd, aj s ohľadom na vek
povinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy, nepovažuje za kvalifikované, keď povinný nie je
uzrozumený s tým, že podriadením sa rozhodcovskému konaniu dochádza k zhoršeniu procesných

práv a povinností v jeho neprospech ako spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním. Rozhodne
nie je v záujme dlžníka súhlasiť s rozhodcovským konaním, nakoľko takto by si významne zhoršil
postavenie, čo je v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa. Ak by bol spotrebiteľ o rozhodcovskom
konaníkvalifikovanepoučený,určitebysrozhodcovskouzmluvouneprejavilsúhlas.Jepredsanelogické
a vylúčené, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uzavretí takto formulovanej

rozhodcovskej zmluvy. Uvedené potvrdzuje aj samotný povinný v podanom návrhu na zastavenie
exekúcie, kde uvádza, že po oboznámení sa s podobnými prípadmi a rozhodnutiami súdov dospel k
záveru, že rozhodcovská zmluva je vo svojich dôsledkoch hrubo nemorálna a spôsobuje, že o právach
a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou
verejnoprávnou inštitúciou, ale je založená na aspektoch, akými je zisk a podnikanie rozhodcu.

14) Z uvedeného je zrejmé, že povinný si uzavretie rozhodcovskej zmluvy osobitne nevymienil, bola
mu predložená spolu so zmluvou o revolvingovom úvere a túto aj podpísal, čo vyplýva aj z podania
povinného. Povinný totiž v návrhu na zastavenie exekúcie predloženom súdu dňa 14.11.2014 uvádza,
že rozhodcu si osobitne nevyjednal, rozhodcovská zmluva bola už vopred naformulovaná spolu s

miestom rozhodcovského konania, ktoré, ako podotkol povinný, je pre jeho vzdialenosť neprijateľné
a odradzujúce. V danom prípade teda nešlo o individuálne vyjednané zmluvné dojednanie, keď
zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad
(čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Oprávnenýsíce formálne v zmluve prehlásil, že podpísanie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou poskytnutia
revolvingového úveru a že povinný nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy, avšak
tento text v rámci obsahu zmluvy nasleduje zámerne až po dlžníkovom vyhlásení, že s uzatvorením

rozhodcovskej zmluvy súhlasí a svojím podpisom ju aj potvrdzuje. Oprávnený musí splnenie týchto
podmienok individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53
ods. 3 Občianskeho zákonníka), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú.

15) Oprávnený mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie

rozhodcovskému súdu, ktorý sám vybral a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Povinný týmto
stratil právo brániť sa voči nárokom oprávneného na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska, keď
v súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy výber rozhodcovského súdu bol v rukách zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh. Konanie pred rozhodcovským súdom vo väčšine prípadov iniciuje
práve veriteľ, ktorý sám zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej
podobe a jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená.

16) Vychádzajúc z uvedeného je potom potrebné účastníkmi uzavretú rozhodcovskú zmluvu uzavretú
v súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere považovať za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú
nerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,atoajvnadväznosti
na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00,C-243/08,

C-168/05). Z uvedených dôvodov predmetnú rozhodcovskú zmluvu súd vyhodnotil ako nekalú,
postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

17) Ak bola rozhodcovská zmluva od začiatku neplatná, neboli splnené ani zákonné podmienky na jej
dodatočné zrušenie v súlade s bodom 7 rozhodcovskej zmluvy, t.j. povinný v skutočnosti ani nemohol

odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy, keď takúto možnosť odstúpenia od zmluvy by povinný mal iba v
prípade, že zmluva bola platne uzavretá.

18) Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže

byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri
preskúmavaní toho či je preložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä
na zistenie či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej
stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom

konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý
nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak
neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho
alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekúcie a preto súd
návrhu povinného vyhovel a exekúciu zastavil. Zároveň súd v súlade s § 56 ods. 2 zákona č. 233/1995

Z.z. (EP) povolil odklad exekúcie do momentu právoplatnosti tohto uznesenia.

19) V súlade s ustanovením § 203 ods. 1 EP súd o trovách exekúcie rozhodol ak, že na ich náhradu
zaviazal oprávneného, ktorý zastavenie konania zavinil, keď návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa
14.3.2014 žiadal vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorý na vykonanie exekúcie nie je

spôsobilý. O výške náhrady trov exekučného konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade
s § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. (CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia na Okresný súd Komárno písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).