Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. júl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/119/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116217615
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116217615.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. J.,
XXX XX H., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66,
Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, o
určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9Csp/57/2016-60 zo dňa 11.05.2017 takto

r o z h o d o l :

1. Potvrdzuje sa rozsudok.

2. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„I. Určuje, že úver zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 30.10.2008 uzavretej medzi stranami sporu
je bezúročný a bez poplatkov.
II. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru
spoločnosti Pohotovosť s.r.o. v bode 13 v znení:
„Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie
uzatvorenej zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tou spojenou.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.
III. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru
spoločnosti Pohotovosť s.r.o. v bode 17 v znení:
„Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené:
Pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 01 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného

súdu Bratislava I. oddiel Sa, vložka č. 3530/b, ďalej len Rozhodcovský súd, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na Rozhodcovskom súde.“
je pre svoju neprijateľnosť neplatná.
IV. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 1 ods. 1, § 2, § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 a 2, § 53a ods. 1, § 53 ods. 5, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

§ 298 ods. 1 a 2, § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku.3. V odôvodnení uviedol, že dňa 30.10.2008 bola medzi účastníkmi konania a to medzi žalovaným ako
veriteľom a žalobcom ako dlžníkom uzatvorená zmluva o úvere. U dlžníka je uvedené, že tento použije
finančné prostriedky na výkon povolania.

4. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 02.10.2015 oznámil žalobkyni, že jej
záväzok predstavuje výšku 35690,37 € (č.l. 6).

5. Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SR 21282/09 bola žalovaná na základe prejednávanej zmluvy

zaviazaná na plnenie vo výške 5471,03 € s prísl. (28 - 29).

6. Z výsluchu svedka M. R., ktorý za žalovaného ako zástupca prejednávanú zmluvu uzavrel vyplynulo,
že žalovaný svojich zástupcov usmernil tak, aby ako účel úveru uvádzali - výkon povolania, výkon
zamestnania alebo výkon podnikania.

7. Žalovaný spôsobom obchádzajúcim predpisy týkajúce sa spotrebiteľských úverov vypĺňa úverové
zmluvy osobám, ktoré požadujú úver tak, aby to vyzeralo, že úver je poskytovaný na účely podnikania,
povolania alebo zamestnania napriek tomu, že na uvedené účely dlžník úver nežiada. Takéto konanie
treba považovať za nekalú obchodnú praktiku sledujúcu žalovaným to, aby sa vyhol sprísnenej
spotrebiteľskej ochrane dlžníka prostredníctvom režimu zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd má

výpoveďou svedka za preukázaný spôsob, akým žalovaný postupoval pri uzavretí posudzovanej
úverovej zmluvy, pričom žalovaný si neúčasťou na pojednávaní zmaril možnosť tvrdenia svedka vyvrátiť.
Na základe uvedeného, súd teda určil, že úver zo zmluvy XXXXXXX zo dňa 30.10.2008 je bez úrokov a
bez poplatkov, čo znamená toľko, že žalobkyňa je z neho povinná vrátiť iba poskytnutú istinu, prípadne
úroky z omeškania, pokiaľ sa so splácaním istiny dostala do omeškania.

8. Keďže už chýbajúca RPMN má za následok, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov,
nepovažoval súd za potrebné zaoberať sa ďalšími námietkami vznesenými žalobcom voči posudzovanej
zmluve

9. Formulácia použitá žalovaným (naviac len vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru), že :
„Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie
a uzatvorenie Zmluvy o úvere so všetkou administratívou s tým spojenou“, zásadám poctivosti a
transparentnosti nezodpovedá. Takáto formulácia vyžaduje od spotrebiteľa určité matematické znalosti

(výpočet 1/3 a 2/3 zo sumy 100000,-Sk), čo ako je uvedené vyššie, sťažuje pozíciu spotrebiteľa
pri pochopení ekonomického charakteru zmluvnej odplaty. V prejednávanej veci má však poplatok
výšku 57,3% poskytnutej sumy - 57333,-Sk (pričom jeho skutočná výška závisí od požičanej sumy,
čo znamená, že v skutočnosti nejde o náhradu administratívnych nákladov, ktorých výška nemôže
závisieť od výšky úveru) a teda tvorí prevažnú časť odplaty dodávateľa, ktorá predstavuje 86%

ročne. Prostredníctvom poplatku, tak dodávateľ neuhrádza svoje oprávnené náklady (v konaní ničím
nepreukázané) ale generuje podstatnú časť svojho zisku, čo súd považuje za neprípustné.

10. Odôvodnenie rozsudku KS v Prešove si okresný súd osvojil v prejednávanej veci a preto
rozhodcovskúdoložkuvyhlásilzaneprijateľnúpodmienku.Naviac,vprejednávanejvecijerozhodcovská

doložka súčasťou „len“ Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Ak teda je rozhodcovská doložka
neplatnou, nebola daná právomoc rozhodcu na prejednanie veci a rozhodcovský rozsudok je nulitným
právnym aktom, ktorý prekážku rozsúdenej veci nezakladá a preto mohol súd vo veci konať.

11. O trovách konania rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 1 , § 262 od. 1 Civilného sporového poriadku.

12. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal nepreskúmateľnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, nakoľko je v nej výslovne určený účel - povolanie. Dlžník je preto vyňatý spor statusu spotrebiteľa.
V zmysle VPPÚ sa strany dohodli, že ich vzťah sa bude spravovať ustanovenia mi Obchodného

zákonníka. V čase uzavretia zmluvy neexistoval predpis, ktorý by stanovoval maximálnu prípustnú
výšku úrokov. V predmetnej veci existuje neodstrániteľná prekážka konania - prekážka veci rozhodnutej,
keďže o platnosti jednotlivých častí zmluvy bolo rozhodnuté rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 2128/09 z dňa 27.01.2010. Rozhodcovská doložkadohodnutá medzi žalobcom a žalovaným je nevýhradnou doložkou. Nevyžaduje od žalobcu, aby riešil
spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Žalobca na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemá
naliehavý právny záujem. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

14. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez
nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

15. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že podľa § 220 ods. 2 Civilného
sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti

tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného úkonu použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný,
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec prácne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

16. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP, podľa ktorej sa nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v

odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument.

17. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a
zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na

týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

18. Rozsudok je čo do žalobcom namietaného dôvodu odôvodnený riadne, v súlade s ustanovením §
220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie náležite vysvetlil, z akých dôvodov žalobe v časti vyhovel a vo

zvyšku ju zamietol, v odôvodnení svojho rozhodnutia reagoval na všetky podstatné námietky a tvrdenia
žalovaného prednesené v konaní.

19. Odvolací súd po preskúmaní dospel k záveru, že prvoinštančné rozhodnutie je aj v súlade s čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a aj v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Za
porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, že prvoinštančný súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného.

20. Odvolací súd má za to, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa 30.10.2008 je

spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), nakoľko žalovaný vystupoval
v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Z obsahu spisu totiž nevyplýva, že by žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve o úvere je síce uvedené, že úver je
poskytnutý za účelom výkonu povolania, ako však vyplýva z vykonaného dokazovania, žalobkyňa
si brala úver na osobnú spotrebu, pričom svedok, ktorý pracoval pre žalovaného potvrdil, že bol
účelovo žalovaným usmernený, aby v zmluvách preferoval vyznačenie účelu - zamestnanie, povolanie,
podnikanie.Vprípadepochybností,čiideospotrebiteľskúzmluvu,mádôkaznébremenonapreukázanie

nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť
spôsobomznámympredôkaznékonanie,čoznamená,žeajnespotrebiteľskýcharakterzmluvymusíbyť
preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním
nemôže byť len označenie účelu - výkon povolania, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétnysúvis s povolaním dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Všeobecne známou skutočnosťou
sú nekalé praktiky žalovaného aplikované pri vyplňovaní základných údajov dlžníka, vrátane účelu
poskytnutia finančných prostriedkov. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho

zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa.
Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania, je na žalovanom (ako veriteľovi). Žalovaný v konaní nepreukázal, že úver poskytol žalobkyni
na účel výkonu povolania žalobkyne. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej
inštancie uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníkaažalobkynijedôvodnépriznaťpostaveniespotrebiteľa.Sohľadomnavyššieuvedenézmluva
o úvere zároveň predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Zmluvným dojednaním nie je možné vyňať zmluvu spod režimu právnych
noriem zameraných na ochranu spotrebiteľa. V zmluve nie je uvedený údaj o RPMN, ktorý je v zmysle
§ 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch obligatórnou náležitosťou zmluvy o úvere. Keďže
v zmluve absentuje údaj o RPMN a priemernej RPMN, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov

(§ 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z.).

21. Ak spotrebiteľ sleduje dosiahnutie právnej istoty v otázke, či je zmluvná podmienka neprijateľná,
môže sa na súde domáhať žalobou určenia jej neprijateľnosti. Právna istota v takejto záležitosti je
dôležitá a dosiahnutie takejto právnej istoty by nemalo byť podmieňované (kumulatívne) uplatnením

či už náhrady škody , bezdôvodného obohatenia alebo primeraného finančného zadosťučinenia. Inými
slovami povedané, nemožno spotrebiteľa nútiť do uplatňovania takýchto plnení pri jeho snahe dosiahnuť
právnu istotu čo do (ne)záväznosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti .

22. Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ má právo domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvnej

podmienky aj bez kumulatívneho uplatnenia nároku na plnenie z dôvodu neprijateľnosti takejto
zmluvnej podmienky. Uvedené právo predpokladá ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č.250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách a tejto ochrany sa môže domáhať na súde (§3 ods.5 ). Aj
gramatický výklad ustanovenia § 53a OZ predpokladá takéto určenie dokonca ,,v prvej línii“ a ďalšie

spôsoby ochrany ,,na plnenie“ sú evidentne alternatívami (arg. slovo ,,alebo“).

23. Explicitné zakotvenie tohto práva do ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č.129/2010 Zz. súvisí
len z dôvodu, aby sa odstránili akékoľvek pochybnosti o možnostiach spotrebiteľa podať žalobu o
neplatnosť zmluvy (čiastočnej neplatnosti ,..et minor“) . Principiálne nemožno nútiť žiadneho spotrebiteľa

sledujúceho právnu istotu, aby sa domáhal reštitučného plnenia kumulatívne popri určení neprijateľnosti
zmluvnej podmienky.

24. Ochrana spotrebiteľa nie je absolútna, no plynutie času má svoje pravidlá. Niekedy ani výraznejší
časový úsek nemusí byť zákonite spojený so zánikom práva, a to či už ide o reštitučné právo vyplývajúce

z neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo samotné právo na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky.
V tomto smere porov. rozsudok SD EÚ s v spojených veciach C-154/15,C-307/15, C-308/15, cit.: ,,Čánok
6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej judikatúre, ktorá časovo obmedzuje
reštitučné účinky súvisiace so súdnym určením nekalej povahy podmienky v zmysle článku 3 ods. 1 tejto

smernice, ktorú obsahuje spotrebiteľská zmluva uzavretá s predajcom alebo obchodníkom, len na sumy,
ktoré boli neoprávnene zaplatené podľa tejto podmienky po vyhlásení súdneho rozhodnutia, ktorým
bola určená táto nekalá povaha. Nemožno pritom prehliadnuť medializované informácie o odškodnení
španielskych spotrebiteľov bankami aj napriek uplynutiu času. Dôležité pre súd je predovšetkým to, že
žalovaný zasiahol spôsobom neprijateľným pre demokratické spoločenské vzťahy do práv žalobkyne

a okolnosti nasvedčujú, že žalobkyňa bola neinformovaná. Právny poriadok nespája uplatnené právo -
právo na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky s preklúziou (zánikom) práva.

25. Pokiaľ ide o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok (poplatok a rozhodcovská doložka),
k tomuto odvolací súd uvádza, že nemá dôvod odkláňať sa od svojej doterajšej rozhodovacej

praxe. Žalovanému by mali byť známe dôvody konštatovania neprijateľnosti predmetných zmluvných
podmienok odvolacím súdom, a to z početných jeho rozhodnutí vo veciach žalovaného (porovn. napr.
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/36/2017, 6Co/134/2016, 20Co/16/2017,
20Co/44/2016, 6CoE/34/2017, 6CoE/38/2016, 6CoE/41/2017, 6CoE/45/2017).26. Žalovaným uvádzaný rozsudok rozhodcovského súdu nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci.
Argumenty uvedené žalovaným v odvolaní in abstracto majú význam, no treba uviesť, že v predmetnej

veci rozhodol rozhodcovský súd na základe neprijateľnej rozhodcovskej podmienky a tá robí
rozhodcovský rozsudok paaktom (porov. 6Cdo 3/2013 ), na ktorý sa neprihliada.

27. Správnemu výroku o určení úveru za bezúročný a bez poplatkov a určeniu zmluvných podmienok
za neplatné zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

28. V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bola žalobkyňa, ktorej
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní pasívna, k
odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, a podľa obsahu spisu jej ani

žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP
zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške
náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne
nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).