Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/161/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116213513
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116213513.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,právnezastúpenéhoadvokátkouJUDr.Barbora
Korenecová, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanému H. Š., X.. XX.XX.XXXX, V.
L. XX. Z. XXXX, XXX XXX H. L., Č. K., o zaplatenie 717,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č.k. 9C/219/2016-63 zo dňa 18. septembra 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov konania a žalovanému n á r o k na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 297 písm. b), § 219 ods. 3, § 251, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015

Z. z. civilný sporový poriadok, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 100 ods. 1, § 101, § 37 ods. 1, § 39, § 40a, § 49a
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy
717,- Eur s prísl. z dôvodu, že na základe zmluvy o úvere č. 8220272 zo dňa 23.05.2006 žalobca
ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 464,71,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal

vrátiť spolu s príslušným poplatkom, pričom na základe trestného rozsudku súdu prvej inštancie č.k.
3T/40/07-90 zo dňa 03.10.2007 bola žalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu
atrestnýsúdodkázalžalobcunanáhraduspôsobenejškodynaobčianskesúdnekonanie.Vodôvodnení
rozhodnutia uviedol, že predmetná zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou
platnou, pričom žalobca sa jej relatívnej neplatnosti voči žalovanému nedomáhal. Následne sa zaoberal
ex offo prípadným premlčaním nároku žalobcu v zmysle ustanovenia § 100 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v spojení s § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

(ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) nakoľko právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol
ustálený ako spotrebiteľský. Uviedol, že pre začiatok plynutia premlčacej lehoty je podstatný okamih,
odkedy sa žalobca mohol plnenia od žalovaného na základe uzatvorenej úverovej zmluvy. Plnenia sa
žalobca mohol domáhať pri omeškaní s plnením každej jednotlivej splátky, pričom posledná splátka malasplatnosť dňa 23.12.2006. Ak teda žalobca podal žalobu na tunajší súd až dňa 29.06.2016, podal ju
až po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty, a to aj pri rešpektovaní § 112 OZ, podľa ktorého premlčacia
lehota počas trestného konania neplynula. Uvedený záver je zrejmý z toho, že trestný rozkaz nadobudol

právoplatnosť dňa 20.12.2007 a už 21.12.2007 mohol žalobca svoje právo uplatniť na súde. Vo vzťahu k
trovám konania uviedol, že žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov konania
a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne

odôvodnil ust. 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“). Uviedol, že žalovaný nehradil splátky v zmysle Zmluvy v dôsledku čoho sa dlh zo
Zmluvy stal splatným dňa 28.07.2006. Žalovaný na výzvy a upomienky žalobcu čím došlo k rozšíreniu
jeho záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy. Na žalovaného podal trestné oznámenie pre podozrenie zo
spáchania úverového podvodu. Okresný súd Prešov uznal trestným rozkazom sp. zn. 3T/40/07-90 zo
dňa 03.10.2007 žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu a žalobcu v postavení

poškodeného odkázal so svojím nárokom na náhradu škody na civilné konanie. Uvedené nároky
uplatnil pred príslušným súdom, ktorý žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že považuje nárok
žalobcu za premlčaný a prihliadol ex offo na premlčanie v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa.
Mal za to, že súd prvej inštancie nebol oprávnený prihliadať na premlčanie ex offo, nakoľko aplikácia
ustanovenia § 5b neprichádza do úvahy. Uviedol, že niet pochýb o tom, že konanie žalovaného malo

charakter úmyslu, čo bolo potvrdené aj trestným rozkazom, ktorý uznal žalovaného vinným zo spáchania
úmyselného trestného činu úverového podvodu. Vo vzťahu k plynutiu premlčacej lehoty uviedol, že
pre plynutie premlčacej doby práva na náhradu škody je v osobitnom ustanovení § 106 OZ zakotvené
tzv. kombinované plynutie premlčacej doby. Mal za to, že v danom prípade je na plynutie premlčacej
doby nevyhnutné aplikovať ust. § 106 ods. 2 OZ. Uviedol, že plynutie objektívnej premlčacej doby

nezávisí od žiadnej subjektívnej vedomosti žalobcu a jej začiatok sa viaže na objektívne stanovenú
skutočnosť vzniku škody. Z uvedeného je teda zrejmé, že začiatok plynutia objektívnej a subjektívnej
doby je navzájom nezávislý. Ďalej uviedol, že konanie žalovaného malo charakter úmyslu, čo bolo
potvrdené aj trestným rozkazom, ktorý uznal žalovaného vinným zo spáchania trestného činu úverového
podvodu. Namietal, že aj keby sa uvedený záväzkovo-právny vzťah zo zmluvy o úvere posudzoval ako

spotrebiteľský, v danom prípade, keďže žalovaný sa dopustil prečinu úverového podvodu, mal za to, že
mu súd nemôže poskytnúť ochranu spotrebiteľa, nakoľko došlo k zneužitiu práva v prospech žalovaného
a k neprimeranej ochrane žalovaného. Uviedol, že úmyslom zákonodarcu v § 110 ods. 2 OZ bolo
nepochybne, aby škodca, ktorý úmyselne spôsobil škodu, túto aj nahradil s možnosťou poškodeného
domáhať sa preto náhrady v dlhšom časovom intervale. Namietal, že v predmetnom konaní sa

nedomáhal zaplatenia dlžnej sumy, ale náhrady škody, pričom plynutie premlčacej doby je upravené
odlišne. Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pretože nebol oprávnený
prihliadnuť na premlčanie ex offo v zmysle predmetného ustanovenia. Poukázal na skutočnosť, že
nárok na náhradu škody žalobcu v danom prípade už nie je založený zmluvou, ale protiprávnym
konaním škodcu, t.j. naplnením vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 OZ. Namietal, že

ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa ukladá povinnosť súdu prihliadať na premlčanie ex offo,
len v prípade ak sa rozhoduje o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy. Ďalej namietal, že tretia časť, druhá
hlava, prvý diel C.s.p. neobsahuje obdobné ustanovenie, ktoré by ukladalo súdu povinnosť prihliadať
ex offo na premlčanie. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zruší
a vráti späť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne, aby rozhodol, že žalovaný je povinný

zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 717,- Eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 717,- Eur a
že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).8. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva

podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

9. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

10. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), zmluvou o
úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,

ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

13. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, právo na náhradu škody
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

14. Podľa ustanovenia § 106 ods. 2 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, najneskoršie sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď
došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

15. Podľa ustanovenia § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného

príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 23.05.2006

Zmluvu o úvere č. 8220272 (ďalej len „Zmluva o úvere“) podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 14.000,- Sk, ktoré sa dlžník zaviazal
zaplatiť o sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 7.600,- Sk, tj. žalovaný ako dlžník sa zaviazal
celkovo zaplatiť čiastku vo výške 21.600,- Sk, a to v 6. mesačných splátkach po 3.600,- Sk počnúc
dňom 23.06.2006. Dlžník prevzal peňažnú hotovosť v ten istý deň, t.j. 23.05.2006, čo potvrdil svojím

vlastnoručným podpisom. Z obsahu pripojeného trestného a vyšetrovacieho spisu v trestnej veci prečinu
úverového podvodu vyplýva, že žalobca dňa 31.10.2006, doručeným Okresnej prokuratúre v Prešove
dňa 20.11.2016 podal oznámenie o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú spáchanie trestného činu, na
základe čoho bolo následne dňa 06.01.2007 vydané uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci
prečinu úverového podvodu voči žalovanému. Dňa 30.04.2007 bol podaný návrh na podanie obžaloby

a dňa 18.05.2007 bola podaná na žalovaného obžaloba. Následne dňa 03.10.2007 bol vydaný trestný
rozkaz , v ktorom bol žalovaný uznaný za vinného z trestného činu úverového podvodu a bol u uložený
trest povinnej práce v rozsahu 100 hodín, pričom s nárokom na náhradu škody bol žalobca odkázaný
so svojím nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 20.12.2007. Žalobca podaním zo dňa 28.06.2016, doručeným súdu prvej inštancie

dňa 29.06.2016 podal návrh na vydanie platobného rozkazu, ku ktorému ako prílohu pripojil Zmluvu o
úvere, Trestný rozkaz sp. zn. 3T/40/07-90, výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I
vložka číslo 23636/B, Všeobecné obchodné podmienky a splnomocnenie.

17. Vo vzťahu k námietke žalobcu ako odvolateľa, že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou

spotrebiteľskou odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie posúdil správne predmetný vzťah ako vzťah
uzavretýmedzidodávateľom(žalobca)aspotrebiteľom(žalovaný)akovzťahspotrebiteľský.Nauvedený
vzťah správne aplikoval ustanovenia príslušných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktorémajú aplikačnú prednosť pre inými ustanoveniami vzťahujúcimi sa na predmetné vzťahy medzi veriteľom
(dodávateľom) a dlžníkom (spotrebiteľom).

18. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 23.05.2006
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalobca má v predmete svojej
činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol
žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalovaného.

S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade
pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ.
Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti.

19. Je teda nepochybné, že predmetná Zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, pričom aj zmluvu
uzavretú podľa Obchodného zákonníka možno považovať za spotrebiteľskú. Z tohto dôvodu súd prvej
inštancie správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Je
pritom zrejmé, že obsah zmluvy si žalovaný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal ani možnosť
podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah.

20. Vzhľadom na to, že žalobca ako dodávateľ nepreukázal, že by v predmetnom prípade nešlo o
spotrebiteľskú zmluvu, že žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo obchodnej
činnosti, je preto potrebné postupovať podľa vyššie citovaného ust. § 54 ods. 2 OZ, teda v
pochybnostiach uplatňovať výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Súd prvej inštancie preto prijal

správny záver, že ide o spotrebiteľskú zmluvu na ktorú správne aplikoval ustanovenia týkajúce sa
ochrany spotrebiteľa.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené teda že v predmetnom prípade ide o zmluvu, ktorá má spotrebiteľský
charakter, je potrebné uviesť, že teda aj na posúdenie premlčania práv žalobcu (dodávateľa) zo Zmluvy o

úvere je potrebné aplikovať predovšetkým ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčania.
Občiansky zákonník v ust. § 102 OZ upravuje tzv. subjektívnu premlčaciu dobu a v ust. § 102 ods. 2
upravuje tzv. objektívnu premlčaciu dobu. Žalobca vo svojom odvolaní poukazuje len na skutočnosť,
že v predmetnom prípade nie je možné aplikovať objektívnu 3-ročnú premlčaciu dobu, ale premlčaciu
dobu10-ročnú. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že právo na náhradu škody sa premlčuje nie len

v objektívnej dobe (od kedy nastala udalosť, z ktorej škoda vznikla) ale aj v subjektívnej dobe (keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá). Z uvedeného teda vyplýva, že Občiansky
zákonník stanovuje dve premlčacie doby - subjektívnu a objektívnu, ktoré sú navzájom nezávislé a môžu
mať odlišný začiatok a koniec plynutia. Práva sa možno účinne pred súdom domáhať len v rámci plynutia
oboch, t.j. tak v rámci plynutia subjektívnej ako aj objektívnej doby. Ak sa však skončí plynutie niektorej

z nich, dôjde k premlčaniu práva, a to aj napriek tomu, že druhá premlčacia doba ešte neuplynula.

22. V predmetnej veci sa žalobca domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla trestným činom žalovaného,
a to v súvislosti z uzatvorením Zmluvy o úvere dňa 23.05.2006, n a základe ktorej boli žalovanému
poskytnuté peňažné prostriedky. Žalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn.

3T/40/07-90 zo dňa 03.10.2007 uznaný za vinného z trestného činu úverového podvodu. Trestný rozkaz
nadobudol právoplatnosť dňa 20.12.2007. Vzhľadom na to, že v uvedenom prípade išlo o úmyselné
protiprávne konanie žalovaného (za ktoré bol právoplatne uznaný za vinného), teda aj spôsobená
škoda zo strany žalovaného bola žalobcovi spôsobená úmyselne. Žalobca v podanom odvolaní teda
správne poukazuje na skutočnosť, že na uvedený prípad je potrebné aplikovať ustanovenie o 10-ročnej

objektívnej premlčacej dobe. Uvedená 10-ročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď došlo k udalosti,
z ktorej škoda v vznikla, teda v predmetnom prípade je potrebné uvedenú 10-ročnú premlčaciu dobu
počítať odo dňa uzatvorenia zmluvy o úvere, t.j. od 23.05.2006. Objektívna premlčacia doba bola v čase
podania žaloby, a to aj s prihliadnutím na jej spočívanie počas trestného stíhania žalovaného v zmysle
ust. § 112 OZ zachovaná.

23. Pre posúdenie práva na náhradu škody je okrem posúdenia objektívnej premlčacej doby potrebné
posúdiť, či právo bolo uplatnené aj v rámci plynutia subjektívnej premlčacej doby, ako bolo spomenuté
vyššie. Podľa ust. § 106 ods. 1 OZ subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy poškodenýdozvie a škode a o tom ,kto za ňu zodpovedá. V predmetnom prípade sa žalobca uvedené skutočnosti
dozvedel najneskôr dňom právoplatnosti trestného rozkazu Okresného súdu v Prešove, sp. zn.
3T/40/07-90, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.12.2007. Z uvedeného vyplýva, že najneskôr dňom

nadobudnutia právoplatnosti trestného rozkazu, t.k. 20.12.2007 začala plynúť dvojročná subjektívna
premlčacia doba, v rámci ktorej mal žalobca uplatniť svoje právo na náhradu škody voči žalovanému.
Žalobca si však svoje právo uplatnil až podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktoré bolo
doručené súdu prvej inštancie dňa 29.06.2016, teda až po márnom uplynutí subjektívnej premlčacej
doby. Z uvedeného vyplýva, že došlo k premlčaniu práva žalobcu na náhradu škody. Súd prvej inštancie

vyslovil správny záver o premlčaní uplatneného práva žalobcu.

24. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení

s § 262 ods. 1 keďže v odvolacom konaní
bol žalobca neúspešný, bol úspešnému žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).