Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. júl 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/26/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717011243
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8717011243.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.
júla 2018, v trestnej veci proti obž. B. Q., pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221 Tr. zák., v konaní
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/95/2017 zo dňa 13.03.2018
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného B. Q..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obž. B. Q. za vinného z pokračujúceho prečinu podvodu
podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že:

- dňa 03.08.2016 na presne nezistenom mieste reagoval na inzerát, ktorý v mesiaci júl 2016 na
internetovej stránke K. zverejnil U. W., ktorý hľadal predajcu mobilného telefónu zn. LG 64, po ich
vzájomnej telefonickej komunikácii a dohode mal U. W. takýto mobilný telefón zaslať, pričom U. W. po
obdržaní poštovej zásielky označenej poradovým číslom RQ 333872905SK odoslanej z pošty Diakovce
na adresu F., L. X. XXXX/XX formou dobierky za túto zaplatil sumu 175,- eur na meno a adresu
odosielateľa B. Q., A. XXX, XXX XX T., ktorý si peniaze v tejto sume dňa 08.08.2016 osobne prevzal
na pošte Diakovce, po otvorení poštovej zásielky zistil, že sa v nej namiesto požadovaného mobilného
telefónu zn. LG 64 nachádza mobilný telefón zn. SAMSUNG, čím takto svojím konaním uviedol U. W.
do omylu a spôsobil mu škodu vo výške 175,--eur,

- a v presne nezistenom čase na presne nezistenom mieste zverejnil prostredníctvom internetovej
stránky K., v ktorom ponúkal na predaj mobilný telefón zn. iPhone 5S za sumu 160,--eur, na ktorý dňa
11.09.2016 reagoval G. T., ktorý po vzájomnej komunikácii prostredníctvom SMS-správ dňa 12.09.2016
uhradil prostredníctvom internet bankingu vo Veľkom Slavkove, okres Poprad, zo svojho bankového
účtu č. X zriadeného v Tatra banke a. s. sumu 160,--eur na bankový účet vedený v Poštovej banke a.
s. pod č. X variabilný symbol XXXXXXXXXX, odkiaľ bola podľa variabilného symbolu poukázaná na
úverový účet vedený v spoločnosti W. F. F. C. SA, O. X, W., pod číslom XXXXXXXXXXXXXX na meno
B. Q., pričom mobilný telefón zn. iPhone 5S mu nebol dodaný, čím takto svojím konaním uviedol G. T.
do omylu a spôsobil mu škodu vo výške 160,- eur,
čím takto spôsobil celkovo škodu vo výške 335,--eur.

Za to mu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. k/, l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. uložil trest
odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu uložil trest prepadnutia veci a to:
- 1 ks mobilný telefón zn. Samsung model SM-J100H, IMEI: XXX XXX XXX XXX XXX bez SIM karty,
- 1 ks nabíjacej šnúry čiernej farby,
- 1 ks krabice s nápisom Prestigo,
- 1 ks papierovej obálky veľkosti A4.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu,
aj samostatne.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania, podaných prostredníctvom obhajcu, vzniesol výhrady
voči postupu vyšetrovateľa, prokurátora a súdu, že mu neumožnili uzatvoriť zmier napriek okolnosti,
že opakovane o uzatvorenie zmieru prejavoval záujem. Tvrdí, že postupom vyšetrovateľa, prokurátora
a súdu tým došlo k porušeniu zásady hospodárnosti vedenia konania ako aj k zbytočnému
zaťažovaniu poškodených a obžalovaného. Rovnako vzniesol námietky aj voči právnemu posúdeniu
jeho protiprávneho konania, ku ktorému sa priznal, ktoré oľutoval a za ktoré sa poškodeným ospravedlnil
a nahradil obidvom spôsobenú škodu. Obžalovaný má za to, že jeho protiprávne konanie malo byť
posúdené ako priestupok a nie ako trestný čin z dôvodu, že výška spôsobnej škody u jednotlivých
skutkov nedosahovala požadovanú hranicu, a teda došlo ku kriminalizácií konania, ktoré nedosahovalo
požadovanú intenzitu. Podľa názoru obžalovaného, uvedenej úvahe svedčia rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR, na ktoré vo svojich podaniach odkazoval. Odvolateľ zastáva názor, že trest, ktorý mu bol
uložený, ako aj dĺžka skúšobnej doby, sú neprimerane dlhé jednak z dôvodov uvedených vyššie a jednak
z dôvodu, že takto uložený trest sa dotkne nielen jeho, ale aj jeho rodiny. Poukázal na to, že je riadne
zamestnaný, žije usporiadaným rodinným životom, dospel vekovo aj rozumovo a zaradil sa do civilného
života spôsobom, ktorý nenasvedčuje, že na nápravu páchateľa je potrebné uložiť trest v takom rozsahu,
aký mu uložil prvostupňový súd.

V dôvodoch odvolania, podaných osobne obžalovaným odvolateľ poukázal na to, že poškodeným uhradil
škodu a mal záujem o uzavretie zmieru, čo mu vyšetrovateľ sľúbil, no nestalo sa tak a nebolo mu
to umožnené. Ďalej tvrdí, že jeho konanie bolo nesprávne právne kvalifikované, pričom poukázal na
rozsudky NS SR sp. zn. 2Urto/5/2015 - o nemožnosti spočítania škôd pri priestupkoch podľa § 122
ods. 10 Tr. zák. a sp. zn. 3Urto/6/2014, podľa ktorého princíp spočítania jednotlivých škôd je možný,
ak každá z týchto škôd dosiahne aspoň škodu malú, teda každým čiastkovým útokom boli naplnené
všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. Taktiež poukázal na to, že poškodenému W. namiesto
dohodnutého telefónu poslal mobilný telefón Samsung SM-J 100H, pričom v tom čase sa hodnota tohto
telefónu pohybovala okolo cca 150,- eur, pričom táto škoda, ktorá vznikla jemu, nebola odpočítaná z
celkovej škody, ktorá vznikla W., ale telefón sa prepadol a nikoho nezaujíma hodnota mobilu, ktorý mu
zaslal. Žiada, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec na opätovné prejednanie,
alebo aby odvolací súd vydal nové rozhodnutie.

Na základe odvolania obžalovaného krajský súd v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Rozsudok okresného súdu bol vyhlásený na hlavnom pojednávaní za osobnej účasti obžalovaného i
jeho obhajcu, pričom obžalovaný po zákonnom poučení v zmysle § 257 Tr. por. a pri splnení podmienok
procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že
je vinný a súd jeho vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku prijal. Súd vyhlásil,
že dokazovanie v rozsahu priznania sa nevykoná.

Po vykonaní dôkazov súvisiacich s výrokom o treste a s výrokom o náhrade škody bol vyhlásený
rozsudok. Okresný súd konštatoval, že v konaní boli preukázané poľahčujúce okolnosti podľa §
36 písm. k/ Trestného zákona (škodu nahradil v celom rozsahu) a podľa § 36 písm. l/ Trestného
zákona (obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval). Bolo
potrebné prihliadať aj na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona. K tejto okolnosti
prvostupňový súd poukázal na špeciálnu recidívu, keď obžalovaný bol odsúdený v konaní Okresného
súdu Galanta sp. zn. 1T/228/2010 dňa 27.10.2014 podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona. Uvedeným

rozsudkom súd uznal vinu obžalovaného zo skutkov, ktoré spáchal tým istým spôsobom (inzeráty pri
internetovej komunikácii s poškodenými) a pre 41 poškodených spôsobil škodu každému vo výške od
50,- eur do 205,- eur, okrem toho bol uznaný v konaní Okresného súdu Galanta sp. zn. 29T/97/2013
dňa 22.05.2013 vinným z prečinov úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a prečinu
podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona. Z charakteristiky obžalovaného podanej obcou Diakovce
vyplynulo, že obžalovaný sa dopúšťal podvodov s mobilnými telefónmi, tabletami a notebookmi, ktoré
inzeroval v rôznych novinách. V priestupkových konania bol v rokoch 2015 a 2016 2-krát postihnutý za
priestupky proti majetku podľa § 50 Zákona o priestupkoch a boli mu uložené pokuty.

Pri rozhodovaní o treste okresný súd vychádzal z ustanovenia § 34 Trestného zákona a podľa zásad
tam uvedených obžalovanému uložil odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Mal za to, že uvedený trest, spolu s trestom prepadnutia veci,
pri zohľadnení poľahčujúcich aj priťažujúcich okolností, osoby obžalovaného, druhu predchádzajúcej
trestnej činnosti a motívu konania obžalovaného splní svoj výchovný účel trestu.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, v časti týkajúcej sa trestov uložených
obžalovanému, nezistil pochybnosti okresného súdu pri rozhodovaní o treste. Za predmetný trestný čin
je trestná sadzba do dvoch rokov. Vzhľadom na osobu obžalovaného, na existenciu dvoch poľahčujúcich
okolností a jednej priťažujúcej okolnosti, trest odňatia slobody uložený obžalovanému vo výmere 5
mesiacov, t.j. pri dolnej hranici trestnej sadzby, je, aj podľa názoru krajského súdu, trestom dostatočným,
ktorý bude pôsobiť na nápravu obžalovaného. Správne rozhodol okresný súd, aj keď obžalovanému
uložil trest odňatia slobody nespojený s jeho výkonom a odvolací súd sa stotožňuje aj s jeho rozhodnutím,
keď obžalovanému podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú
dobu v trvaní 2 rokov.

Taktiež nepochybil okresný súd, keď obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci, ktoré boli ním použité
na spáchanie trestnej činnosti a je v záujme spoločnosti, aby veci, ktoré priamo súvisia so spáchaním
trestnej činnosti obžalovaným a ktoré patria obžalovanému, boli mu odňaté.

K odvolacej námietke obžalovaného, že nesprávne postupovali orgány činné v prípravnom konaní a
súd, ak mu neumožnili uzavrieť s poškodenými zmier, odvolací súd uvádza, rovnako, ako to konštatoval
prvostupňový súd, že na schválenie zmieru postupom podľa § 220 až 227 Trestného poriadku nie je
právny nárok. Tento odklon trestného konania má fakultatívnu povahu a jeho nevyužitie nie je porušením
zákona. Aj odvolací súd má za to, že v prejednávanej veci podmienky podľa § 220 ods. 1 Trestného
poriadku pre takéto alternatívne vybavenie veci u obž. Q. neboli splnené. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať najmä na to, že u obžalovaného, aj napriek uloženiu prísneho nepodmienečného trestu odňatia
slobody v predchádzajúcom trestnom konaní pre rovnakú trestnú činnosť, ktorý vykonal dňa 27.08.2014,
nebol splnený výchovný účel trestu, keďže opäť spáchal rovnakú trestnú činnosť a to už do dvoch rokov
od prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

K odvolacej námietke obžalovaného, že pri pokračovacom trestnom čine podľa § 122 ods. 10 Tr. zák.
je možné spočítavať výšky jednotlivých škôd, len ak každá z týchto škôd dosiahne aspoň škodu malú a
v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2Urto/5/2015 a 3Urto/6/2014, odvolací
súd uvádza, že obžalovaným uvádzané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR boli vydané v rozpore s do-
vtedajšou súdnou praxou, ktorá pomerne dlhé obdobie vychádzala (a vychádza) z judikatúry R 22/1991
a na ňu nadväzujúcej odbornej literatúry, podľa ktorej za pokračujúci trestný čin je nutné považovať aj
jednotlivé útoky, ktorými páchateľ spôsobil škodu nižšiu, než je škoda nie nepatrná, ak ide o útoky spá-
chané spolu s ďalšími formou pokračovania v trestnom čine a celková škoda túto hranicu dosiahne.
Rozhodovacia súdna prax súdov ohľadom spočítavania škôd pri pokračovacom trestnom čine podľa §
122 ods. 10 Tr. zák. teda nebola jednotná.

Z dôvodu nejednotnej rozhodovacej praxe súdov prijalo trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu
SR dňa 16.4.2018, na zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovenia § 122 ods. 10 Trestného zákona,
Stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR č. Tpj 57/2017, zverejnené aj v Zbierke stanovísk NS a
rozhodnutí súdov SR 3/2018, podľa ktorého:

„I. Formulácia „trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin“ uvedená
v druhej vete § 122 ods. 10 Trestného zákona znamená, že sa hodnota výšky spôsobenej škody

alebo získaného prospechu pri jednotlivých čiastkových útokoch na účel posúdenia právnej kvalifikácie
spočítava.“

Toto Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Tpj 57/2017 odstraňuje doterajšiu
nejednotnosť v rozhodovaní súdov pri riešení otázky spočítavania jednotlivých škôd pri pokračovacom
trestnom čine a je z neho zrejmý záver, že v prípade pokračovacieho deliktu sa všetky čiastkové
útoky posudzujú ako jeden trestný čin, pričom pri majetkových trestných činoch sa škody spôsobené
jednotlivými čiastkovými útokmi spočítavajú s tým, že výška škody pri čiastkovom útoku nemusí sama
osebe zodpovedať spáchaniu dotknutého trestného činu.

Odvolacia námietka obžalovaného o nespočítavaní jednotlivých čiastkových škôd pri pokračovacom
trestnom čine podľa § 122 ods. 10 Tr. zák. preto nie je dôvodná.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti krajský súd považuje napadnuté rozhodnutie sa
správne a zákonné, a preto odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 9. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.