Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. júl 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415205768
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:1415205768.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobkyne: J. S., nar. X.X.XXXX, bytom
K. XXXX/XX, B. - B., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Galanta č. k. 5C/410/2015-112 zo dňa 12. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni n e p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR

03572/14 vydaný dňa 28.08.2014 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, II. výrokom
žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, § 44 ods. 1
veta prvá, § 40 písm. c), § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do
31.12.2014, § 41, § 40 ods. 3, § 54b zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní

účinného od 1.1.2015, § 2 ods. 1, § 45 ods. 1 písm. c), e), i) až l), § 45 ods. 3 veta prvá, § 73 ods. 2,
3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3, § 43 ods. 4 písm. r), § 53 ods. 5, § 39 Občianskeho zákonníka, §
1 ods. 2, § 9 os. 1, 2, 7,§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, s poukazom
aj na procesné ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobkyňa so žalovaným uzavrela dňa

6.2.2012 zmluvu o úvere č. 401200252, na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver 200,- Eur za s
poplatkom 185,- Eur, teda celkovo sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť sumu 385,- Eur v 11 mesačným
splátkach po 35,- Eur počnúc dňom 17.3.2012. Žalobkyňa (dlžník) v zmluve prehlásila, že finančné
prostriedky sú poskytnuté na iný účel ako výkon podnikania, povolania alebo zamestnania. Dňa 6.2.2012
bol medzi stranami uzatvorená rozhodcovská zmluva. V súlade s rozhodcovskou zmluvou podal
žalovanýdňa14.7.2014návrhnazačatierozhodcovskéhokonanianaStályrozhodcovskýsúd,ktorýdňa
28.8.2014 vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalobkyňu

zaplatiť žalovanému sumu 115,27 Eur, úrok vo výške 100,19 Eur, úrok z omeškania vo výške 37,03 Eur,
poplatok vo výške 125,80 Eur, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 115,27 Eur od 27.6.2014 do zaplatenia
a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 241,07 Eur od 27.6.2014 do zaplatenia (výrok I.),
trovy mediačného konania 137,83 Eur a poplatok z upomienky vo výške 20,- Eur (výrok II.),trovy rozhodcovského konania 192,58 Eur (výrok III.), a to všetko v mesačných splátkach po 80,- Eur
pod stratou výhody splátok. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 17.9.2014 a žalobkyňa
podala dňa 30.9.2014 žalobu na okresný súd, ktorou sa domáha zrušenie rozhodcovského rozsudku.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že je potrebné aplikovať právnu úpravu v
zmysle zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Úverová zmluva uzavretá medzi stranami je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou a zároveň
sa jedná o spotrebiteľský úver. Okresný súd zistil, že predmetná zmluva neobsahuje vymedzenie výšky,

počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/). Výška splátky bola
v zmluve vymedzená len sumou vo výške 35,- Eur bez jasnej a určitej špecifikácie, aká časť z tejto
sumy pripadá na istinu a iné poplatky. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok
úveru, nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal
zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na
ktoré nemá právo. Právnou normou vyžadované obligatórne splnenie týchto náležitosti je motivované

osobitným cieľom zákonodarcu, vyplývajúcim z pozitívneho záväzku štátu v oblasti ochrany spotrebiteľa,
a to zabezpečiť spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií pre rozhodnutie o ne/uzavretí zmluvného
záväzku. Záujemca o úverový produkt musí byť správne a zrozumiteľne informovaný, z čoho pozostáva
splátka a aká je celková čiastka na zaplatenie, keďže táto informácia ho môže zásadne ovplyvniť
pri voľbe, či zmluvu uzatvorí alebo nie. V uzatvorenej úverovej zmluve chýba aj konečná splatnosť

spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/). V zmluve je uvedený len počet splátok 11, z čoho by
síce bolo možné vypočítať konečnú splatnosť úveru, ale zákon vyžaduje uviesť konkrétny termín
(dátum) konečnej splatnosti úveru. Z uvedených dôvodov okresný súd považoval poskytnutý úver za
bezúročný a bez poplatkov. Ďalej je v zmluve neplatne dojednaná odplata za úver, ktorý predstavuje
92,5% požičanej sumy. Niektoré z uvedených údajov sú síce uvedené v prílohe k zmluve o úvere (ako

štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere), avšak tieto údaje musia uvedené priamo v zmluve, nie
v prílohe k zmluve, pričom okresný súd túto skutočnosť zistil len z obsahu ftk. rozhodcovského spisu.
Okresný súd s poukazom na vyjadrenie žalobkyne nemal za preukázané, že žalobkyňa bola s týmito
informáciami reálne oboznámená pred uzavretím zmluvy, o.i. chýba podpis žalobkyne na tejto listine.
Rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na

ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu /§ 45 ods. 1 písm. i)
zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní/ a ďalej rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom, najmä v časti
poplatku za poskytnutie úveru /§ 45 ods. 1 písm. j/ zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní/.
Ak by okresný súd zrušil rozhodcovský rozsudok len z týchto dôvodov, spotrebiteľská rozhodcovská

zmluva by zostala v platnosti a vo veci by rozhodol opätovne stály rozhodcovský súd (§ 47 ods. 2
zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní).

5. Ďalej okresný súd uzavrel, že rozhodcovská zmluva (rovnako ako zmluva o úvere) má charakter
štandardnej formulárovej zmluvy, ktorú žalovaný používa s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov v

zmluvných vzťahoch. Rozhodcovská zmluva bola navrhnutá vopred, a preto nemožno považovať takúto
rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú. Navyše v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy ešte
medzi účastníkmi neexistoval z uzavretej zmluvy žiadny spor, v dôsledku čoho sa takýmto spôsobom
žalobkyňa pred vznikom akéhokoľvek sporu so žalovaným bez primeraného dôvodu vopred vzdala
svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je síce pravdou,

že rozhodcovská zmluva dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, avšak
toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie
sporu na rozhodcovský súd. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej zmluvy
(uzatvorená spolu so zmluvou o úvere v ten istý deň), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú
výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne. Rozhodcovská zmluva

uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Praktickým
dôsledkom uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy bolo to, že žalobkyni ako spotrebiteľovi bola fakticky
odoprená možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu rovnováhy

medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa sa podpisom rozhodcovskej zmluvy
reálne vopred vzdala práva na účinnú právnu obranu. Rozhodcovský rozsudok iba formálne prebral
argumenty žalujúcej strany a nevysporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu práv vyplývajúcich
prespotrebiteľazospotrebiteľskejzmluvy.Spoukazomnauvedenémáokresnýsúdzato,rozhodcovskázmluva uzavretá medzi žalovaným a žalobkyňou, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči
spotrebiteľovi rozhodcovské konanie, a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi
účastníkmi zmluvy, bola už v čase uzatvárania zmluvy neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už

od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Okresný súd preto zrušil rozsudok v
zmysle § 45 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak,
že žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko trovy

konania nežiadala priznať a ani jej v súvislosti s týmto konaním žiadne nevznikli.

7.Protitomutorozsudkupodalodvolaniežalovaný,pričomnavrholrozsudoksúduprvejinštanciezmeniť,
žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Poukázal na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. b), d), f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že aplikácia právnych predpisov
na ochranu spotrebiteľa, nie je možná, nakoľko právne vzťahy medzi stranami, s prihliadnutím na

charakter zmluvy, nespadá pod spotrebiteľskú právnu úpravu zakotvenú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, keď zmluva bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Pod pojmom
formulárová zmluva je potrebné rozumieť zmluvu, ktorú používa dodávateľ, resp. podnikateľ v dvoch a
viacerých prípadoch a zväčša je vopred pripravená a takýto postup je súčasťou bežnej podnikateľskej
praxe. Formulárová zmluva môže byť právnym dôvodom vzniku absolútneho obchodu (zmluvy o úvere).

V prípade postavenia žalovaného je treba akcentovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s
žalobkyňou vstupoval. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže
sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber
proti Bay Wa AG publikovaný o.i. v Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský
zákoník 1. § 1 až 459. Komentár. 2. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, s. 468 - 469). Obdobne,

pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu; per
analogiam zamestnancom), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský
záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným
princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04 publikovaný o.i. v
Eliáš, K. a kol.: Občanský zákoník. Velký akademický komentár. 1. svazek. § 1 - 487. Praha, Linde 2008,

s. 324; Selucká, M. Ochrana spotřebitele v soukromém právu. 1. vydání. Praha : C. H. Beck 2008, s. 54).

8. Rozhodcovská zmluva nie je neprijateľnou podmienkou tak ako to uvádza okresný súd v odseku 34.
odôvodnenia napadnutého rozsudku a je uzavretá platne, v zmysle ustanovenia § 3 a nasl. zákona o
rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa sa s rozhodcovskou doložkou riadne oboznámila, jej ustanoveniam

porozumela a na znak súhlasu potvrdila vlastnoručným podpisom. V zmysle rozhodcovskej zmluvy sa
strany dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv úvere buď pred rozhodcovským súdom
alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou,
nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom

rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t.j. dáva mu možnosť vždy sa pred
podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde)
nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka (Magál, M. - Kubina, P.:
Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue, 2008, č. 4, s. 616 a nasl.). Žalobca

má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Takýto právny
názor vyslovil v uznesení zo dňa 30.5.2011, sp. zn. 14NcC/10/2011 aj Krajský súd v Bratislave.
Odmieta argumenty, ktoré majú evokovať stav, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná,
nakoľko rozhodcovská doložka či rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy. V prípade predmetnej
Zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú podmienku, v prípade ktorej nemôže ísť o podmienku

neprijateľnú v zmysle naznačovanom okresným súdom. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 30.6.2004 pod sp. zn. Obdo V 73/2003 a na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo
dňa 19.12.2007 pod sp. zn. 29 Odo 1222/2005.

9. Modelový zákon Komisie OSN pre medzinárodné obchodné právo o medzinárodnej

komerčnej arbitráži z roku 1985 (ďalej len „Modelový zákon UNCITRAL") slúžil ako vzorový zákon pre
implementáciu arbitrážnych pravidiel do legislatív členských štátov OSN. Ako je zrejmé z dôvodovej
správy k zákonu o rozhodcovskom konaní, aj zákon o rozhodcovskom konaní sa z Modelového zákona
UNCITRAL do značnej miery odvíja. Paralelu k ust. § 4 zákona o rozhodcovskom konaní možno nájsťv čl. 7 Modelového zákona UNCITRAL, ktorý stanovuje podmienky pre zachovanie písomnej formy. Cl.
7 Modelového zákona UNCITRAL sa však na rozdiel od Zákona o rozhodcovskom konaní expressis
verbis zaoberá aj inkorporovaním rozhodcovskej doložky do prílohy k zmluve, keď v bode 6 uvádza:

„Odkaz v zmluve na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku zakladá rozhodcovskú
zmluvu v písomnej forme, za predpokladu, že tento odkaz zároveň vyhlasuje takúto doložku za súčasť
zmluvy." Modelový zákon UNCITRAL, ktorý je akýmsi spoločným prameňom arbitrážnej legislatívy
medzinárodného spoločenstva štátov, teda jednoznačne pripúšťa zakotvenie rozhodcovskej doložky
v prílohe zmluvy. Vážnosť vôle nie je možné zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa. Niet pochýb

o tom, že žalobca (ak by nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti) by bol priemerným
spotrebiteľom. Súdny dvor Európskej únie zadefinoval priemerného spotrebiteľa ako „v rozumnej miere
pozorného a opatrného, bez nariadenia znaleckého posudku, či prieskumu verejnej mienky
spotrebiteľov" (z Rozsudku SDEU zo dňa 16.07.1998, sp. zn.: Gut Springenheide GmbH, Rudolf Tusky
v. Oberkreisdireklor des Kreises Steinfurt - Amt fur Lebensmitteluberwachung). V zmysle judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie bola táto definícia prenesená aj do sekundárneho práva Európskej

únie, konkrétne do Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005, kde v
bode 18. preambuly je stanovené, že „v súlade so zásadou proporcionality a z dôvodu umožnenia
účinného uplatňovania zamýšľanej ochrany vzala táto smernica za kritérium priemerného spotrebiteľa,
ktorýjevrozumnejmieredobreinformovaný,vnímavýaobozretný,prizohľadnenísociálnych,kultúrnych
a jazykových faktorov". V dôsledku uvedenej definície nemožno hovoriť o nedostatku vážnosti vôle

na strane žalobcu, ktorý bol pri uzavieraní Zmlúv dobre informovaný avšak ľahostajný. Uvedenému
konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu určením absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy.
Ďalej poukázal na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 12.01.2006, sp. zn.: C-361/04, vo veci Claude Ruiz
- Picasso a ďalší v. OHIM, podľa ktorého „priemerný spotrebiteľ vykazuje najvyšší stupeň pozornosti vo
chvíli, keď si pripravuje a realizuje svoj výber medzi rôznymi výrobkami dotknutej kategórie."

10. Žalobkyňa odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne nevyjadrila.

11. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.,
ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok

(ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho
podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.
b),d), f), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a

dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred

jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech,
keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach vecne správne, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného

bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak zrušil rozhodcovský rozsudok
sp. zn. SR 03572/14 vydaný dňa 28.8.2014 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 z
dôvodu, že stranami nebola individuálne dohodnutá rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bol vydaný
rozhodcovskýrozsudok,pričomtútopovažovalzaneplatnúztohodôvodu,žeišlooneprijateľnúzmluvnú

podmienku, že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanovenia všeobecne záväzných právnych
predpisov.14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam a vec i správne právne posúdil.

15. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
žalovanému.

16. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a
odvolací súd sa s týmto odôvodnením v preskúmavanej zamietajúcej časti v plnej miere stotožňuje
okrem časti rozhodnutia o náhrade trov konania účastníkov (napadnutej žalobcami), k veci považuje za
potrebné dodať iba nasledovné:

17. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalovaného, odvolací súd považuje za podstatné uviesť
nasledovné:

18. Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SR 03572/14 vydaný dňa 28.08.2014 Stálym rozhodcovským

súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava, IČO: 35 922 761 rozhodcom JUDr. Miroslav Rác bola žalovanej (v tomto konaní žalobkyňa)
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (v tomto konaní žalovaný) sumu vo výške 115,27 Eur, známy úrok
100,19Eur,známyúrokzomeškaniavovýške37,03Eur,poplatokvovýške125,80Eur,úrokvovýške32
%ročnezosumy115,27Eurod27.6.2014dozaplateniaaúrokzomeškaniavovýške8%ročnezosumy

241,07 Eur od 27.6.2014 do zaplatenia, trovy mediačného konania 137,83 Eur a poplatok za upomienky
vo výške 20,- Eur, trovy rozhodcovského konania 192,58 Eur a to všetko v mesačných splátkach vo
výške 80,- Eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci a to pod následkom straty výhody splátok.

19. Podľa § 40 ods. 1 písm. c ).

34. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie
prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany
takúto právomoc delegovali. Zo spôsobu uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, nie je možné odvodiť, že
spotrebiteľovibolnávrhnajejuzavretieponúknutýatentomalmožnosťbuďnávrhprijaťaleboodmietnuť.
Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená vo forme vopred pripravenej

formulárovejzmluvy,vktorejboldodávateľomvopredzvolenýkonkrétnyrozhodcovskýsúd,jezrejmé,že
dlžník nemal možnosť uzatvorenie rozhodcovskej dohody ovplyvniť. Význam rozhodcovskej doložky je
osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch
a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.
Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného

textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi
podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné
predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný
neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje.

35. Okrem toho táto doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu,
ale na začiatku zmluvného vzťahu a tak ťažko možno očakávať od spotrebiteľa, aby v tom čase vedel
riadne vyhodnotiť aj možnosť odstúpenia od predmetnej zmluvy. Predmetná rozhodcovská doložka,
ktorá má založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte predtým podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú

doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal. Rozhodcovská zmluva bola v postate uzavretá v záverečnej
fáze dojednania zmluvy o úvere a tak aj keď táto zmluva je samostatnou listinou, v praxi mohli len
zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému
konaniu.Vtejtosúvislostinemážiadnuprávnurelevanciuustanoveniečl.2bod3Rozhodcovskejzmluvy,
podľa ktorého žalobkyňa ako dlžník mohla od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 10

kalendárnych dní od uzatvorenia tejto zmluvy, pretože neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje jej
absolútnu neplatnosť a od absolútne neplatného právneho úkonu nemožno potom platne odstúpiť.36. V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z 24.02.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd
vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je

neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým
mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto
závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k
porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo.

37. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobkyňa ako spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne
nevyjednala a nemala možnosť výberu, mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým zmluvným dojednaniam a teda aj rozhodcovskému konaniu, ktoré vyvolal dodávateľ - žalovaný
ako prvý. To je aj v praxi najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Odvolací
súd má za to, že rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Veriteľ

podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v dojednanej zmluve. Po
tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred
všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý
proces pred nezávislým a nestranným súdom. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu,
možnosť voľby spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby

podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej
zmluvy. Takto formulovaná a zakotvená rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná, pričom žalovaný má dokázať so
spotrebiteľom si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie predmetnou rozhodcovskom doložkou,
o čom však nedoložil žiadne relevantné listinné dôkazy, pričom núti spotrebiteľa neodvolateľne sa

podrobiť rozhodcovskému konaniu. V takomto prípade uplatnenie si práva žalovaného ako dodávateľa
na rozhodcovskom súde predstavuje naviac zo strany žalovaného ako dodávateľa výkon práv, ktorý je v
rozpore s dobrými mravmi (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.02.2011, IV.ÚS 55/201-19) a ako taký je
podľa 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom a je povinnosťou nielen súdu, ale
aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu

pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorých vzťah teória a prax najvyššie označuje za fakticky nerovným nevyváženým nemali byť
žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.

38. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov o neplatnosti rozhodcovskej doložky potom nebola a
ani nie je v predmetnej veci daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, na prejednanie návrhu
žalovaného, ktorým sa proti žalobkyni domáhal zaplatenia sumy 115,27 Eur s príslušenstvom. Preto
okresný súd z dôvodu podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní

napadnutý rozhodcovský rozsudok správne zrušil.

39. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci
samej, ako i v závislom výroku o náhrade trov konania osobitne nenapadnutého osobitnými odvolacími
dôvodmi, v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

40. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí

dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na
ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie v
napadnutej časti, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

41. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania (v zmysle § 255 ods. 1 § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle §
262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmtorozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle §
262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalobkyňa v odvolacom konaní pasívna,
nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu
spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

43.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu
jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

44. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogialegisalebojuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval

na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom
z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie

postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na
náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď
žalovanémužiadnetrovyvkonanínevznikli,bybolozjavnenielennerozumné,aleivrozporesozásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

45. S ohľadom na uvedené odvolací súd žalobkyni nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

46. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).