Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/346/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714207179
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7714207179.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a
členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou
Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: H. B., P..
XX.XX.XXXX, Y. J. Č.. XXX, J., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom v

Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 14840/14, o vymoženie 1.811,35 eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 06.06.2016, č. k.
15Er/307/2014-26 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie v napadnutom výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení v
časti zmenkového úroku.

Oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvým výrokom rozhodol, že exekúcia vedená súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pokračuje a druhým výrokom exekúciu v časti zmenkového úroku
vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.811,35 eur od 06.12.2012 do zaplatenia vyhlásil za neprípustnú a
exekúciu v tejto časti zastavil.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej
pohľadávky voči povinnému na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou a.s. zo dňa
31.07.2013 sp. zn. SR 03465/13. Dňa 24.07.2014 bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na
vykonanie exekúcie. Dňa 21.01.2016 oprávnený doručil súdnemu exekútorovi doplnenie návrhu na

vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade
ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný
návrh na vykonanie exekúcie. Tieto skutočnosti sa tak stali známe aj súdu, ktorý vydal poverenie na
vykonanie exekúcie. Oprávnený uviedol, že dôkazy osvedčujúce skutočnosti v zmysle § 39 ods. 4
Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli už v minulosti

súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového
stavu a zmene obsahu dôkazov. Následne súd citoval ust. 243f ods.1 až 6, ust. § 39 ods. 4, § 57 ods.
1 písm. g) a m), a ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), ust.
§ 52 ods. 1 až 4, zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, a uviedol, že v danom prípade sa
nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, keďže povinný je v zmluve o úvere identifikovaný ako fyzická osoba

- podnikateľ a úver bol povinnému poskytnutý na výkon podnikania. Z tohto dôvodu súd rozhodol, že v
exekúcii je možné pokračovať v súlade s ust. § 243f ods. 6 Exekučného poriadku. Ďalej súd konštatoval,že bez ohľadu na to, či právny vzťah, ktorému predchádzalo vydanie exekučného titulu, vznikol na
základe občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahov, je povinný ex offo skúmať, či sú splnené
podmienky na vedenie exekúcie. Po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že exekučný titul

čiastočne zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom a to v časti zmenkového úroku
vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy. Súd s poukazom na čl. I § 5 ods. 1, § 48 ods. 1, 2 zákona č.
191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového a uviedol, že majiteľ zmenky má nárok len na zákonný 6
% - ný ročný úrok, preto priznanie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne je nepochybne v rozpore
so zákonom. Z týchto dôvodov súd vyhlásil v tejto časti exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa ust.

§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

3. Proti druhému výroku uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal v napadnutej
časti uznesenie zrušiť.

4. Uviedol, že s povinným uzatvoril zmluvu o úvere podľa ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Povinný mal vedomosť o tom, že na predmetnej zmenke je zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne
a bol zároveň oboznámený aj s Dohodou o vyplnení zmenky. Oprávnený mal zato, že blankozmenka,
ktorú vystavil povinný má všetky podstatné náležitosti. Nakoľko si povinný v určenej lehote nesplnil
svojupovinnosťvyplývajúcumuzvystavenejzmenkypodaloprávnenýnávrhnazačatierozhodcovského
konania v súlade s ust. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. a oprávnenému vzniklo právo na zaplatenie

zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne ale aj zákonného úroku vo výške 6 %
ročne. Zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne nie je v rozpore so zákonom, nie je neprimeraný a nie
je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. K uvedeným tvrdeniam oprávnený poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obdo 34/2004 zo dňa 21.12.2004 a na rozhodnutie
Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12Cmo 95/2005. Nakoľko povinný si svoju povinnosť nesplnil, tak za

porušenie svojej povinnosti by mal znášať vopred dohodnutú sankciu, s ktorou pri uzatváraní záväzkovo-
právneho vzťahu súhlasil.

5. Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti jeho rozhodnutiu
zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil

vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle

§ 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného je dôvodné.

7. Výrok uznesenia, ktorým súd vyslovil, že exekúcia pokračuje, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol
právoplatnosť, preto nemohol byť predmetom odvolacieho konania (ust. § 367 ods. 2 CSP).

8. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o

predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

9. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté

pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 03465/13 zo dňa 31.07.2013, vydaný
rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.03.2013

a vykonateľnosť dňa 12.09.2013. Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku,
bol v predmetnom konaní priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý bol označený ako fyzická
osoba - podnikateľ. Poverenie v predmetnom exekučnom konaní bolo pre súdneho exekútora vydané
dňa 24.07.2014.11. Z obsahu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.02.2011 vyplýva, že povinnému bol poskytnutý
úver vo výške 1.400,- eur. Súčasne povinný prehlásil, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na

výkon podnikania. A tak súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský
právny vzťah, nakoľko oprávnený poskytol povinnému úver v rámci svojho podnikania; pričom povinný
pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Súčasne je povinný
v zmluve o úvere identifikovaný údajmi špecifickými pre fyzickú osobu podnikateľa (IČO, č. živn.
registra).

12. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ust. § 243f
ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa
účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods.
4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie

exekúcie. S poukazom na ust. § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie
exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z..

13. Na podklade označených skutočností a dôkazov oprávneným súdu vzniká povinnosť preskúmať,
či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd

prvej inštancie zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý nevznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy nakoľko bol povinnému poskytnutý úver na podnikateľské účely.

14. Pre účely preskúmavanej veci treba uviesť, že v prípade ak súd prvej inštancie dospel k záveru že v
danom prípade sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý nevznikol zo spotrebiteľskej zmluvy, a tým pádom

súd neposudzoval platnosť uzavretia rozhodcovskej zmluvy (doložky), tak právoplatný rozhodcovský
rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a exekučný súd je povinný nakladať s
takýmto rozsudkom rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu
rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje
svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený

uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní.

15. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok; prípady ďalších exekučných titulov
uvádza § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

16. Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon
rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd
okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný

súd je už v štádiu tohto posudzovania povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na
vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul)
je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej
(z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z
aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia

subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).
V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové
a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd
nedisponujeprávomocourušiťčimeniťrozhodnutie,ktoréjeexekučnýmtitulom;nemôženaprávaťchyby
a nedostatky exekučného titulu (porovnaj tiež R 47/2012). Na druhej strane ale nemožno prehliadnuť,

že ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok, je exekučný súd -
tak v prípade rozsudku všeobecného súdu, ako aj v prípade rozsudku rozhodcovského súdu - povinný
skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41 Exekučného poriadku); v rámci toho exekučný
súd skúma, či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto rozsudok (Uznesenie NS SR sp. zn.
3 Cdo 74/2012 zo dňa 10.01.2013).

17. V danom prípade súd prvej inštancie udelil dňa 24.07.2014 súdnemu exekútorovi poverenie na
vykonanie exekúcie, z čoho je zrejmé, že v uvedenom štádiu exekučného konania už posudzoval,
či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a teda čispĺňa materiálne a formálne predpoklady pre výkon exekúcie. Odvolací súd nepopiera, že exekučný
súd je povinný v každom štádiu exekúcie ex offo skúmať, či sú splnené podmienky na vykonanie
exekúcie, avšak nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu a naprávať chyby resp.

nedostatky exekučného titulu. Navyše povinný v danom prípade nevyužil svoju zákonnú možnosť podať
v základnom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku (ust. § 40 a nasl. zákona č. 244/2002
Z.z.) s poukazom na to, že zmluvu o úvere uzavrel podľa názoru súdu prvej inštancie ako podnikateľský
subjekt preto nemôže požívať zvýšenú ochranu spotrebiteľa.

18. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na ust. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a
šekového, z ktorého vyplýva, že majiteľ môže postihom žiadať jednak 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola
zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta
zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. Z uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé,
že majiteľ zmenky má nárok na dohodnuté úroky (vyplývajúce zo zmenky) ale taktiež aj na 6 % -

né úroky odo dňa splatnosti. Súd prvej inštancie preto nesprávne konštatoval, že oprávnený (majiteľ
zmenky) má právo len na zákonnú 6 % - nú ročnú sadzbu úrokov zo zmenkovej sumy a dojednanie
iného úroku je v rozpore so zákonom. Napokon zmenka bola v čase rozhodcovského konania splatná,
preto v rozhodcovskom konaní nebol dôvod aplikovať ust. § 48 ods. 2 citovaného zákona o zmenkách
a šekoch (odpočet úrokov za medziobdobie), na ktoré poukazuje súd prvej inštancie.

19. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP.

21. Na záver odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení konštatoval, že v

danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, pretože povinný uzatvoril zmluvu o úvere ako fyzická
osoba - podnikateľ, a teda sa naňho nevzťahuje ochrana ako na fyzickú osobu - spotrebiteľa. Pokiaľ
ide o záver, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský vzťah, pretože povinný uzavrel zmluvu o úvere
ako fyzická osoba podnikateľ, odvolací súd zastáva názor, že samotné uvedenie identifikačného čísla
(IČO) v údajoch o dlžníkovi v zmluve (pri súčasnom uvedení rodného čísla osoby) nemôže postačovať

pre záver, že povinný uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba podnikateľ. Teda len okolnosť, že
povinný je v Zmluve o úvere označený aj IČO-m, nie je na preukázanie tvrdenia, že v danom prípade
nejde o spotrebiteľský právny vzťah postačujúce. Základom pre posúdenie, či v danom prípade sa jedná
alebo nejedná o spotrebiteľský právny vzťah je zistenie, na aký účel bol úver skutočne poskytnutý.
Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania

alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu
kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve
a Obchodnom zákonníku), čiže veriteľa. Za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54
Občianskeho zákonníka týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv je totiž namieste pri pochybnostiach o
obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Odvolací súd však výrok uznesenia, ktorým súd prvej

inštancie vyslovil, že exekúcia pokračuje, nemohol meritórne preskúmať, nakoľko nebol odvolaním
napadnutý, a tak nadobudol právoplatnosť.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,

pretože oprávnený mal v konaní úspech.

23. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 CSP).

24.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho

sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).