Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. jún 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Cb/239/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115208324
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2115208324.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: Prima

banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: X. o
zaplatenie 35,85 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 35,85 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu, s tým, že o
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.4.2015 domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom by súd

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 35,85 eur. V žalobe uviedol, že žalobca a žalovaný
uzatvorili dňa 17.9.2004 v súlade s § 105 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách Zmluvu o zriadení a vedení účtu majiteľa cenných papierov. Na základe zmluvu žalobca
pre žalovaného ako majiteľa účtu zriadil a vedie účet majiteľa cenných papierov. V zmysle čl. 9 ods.
9.1 zmluvy sa žalovaný zaviazal platiť žalobcovi za činnosti vykonávané podľa zmluvy ceny vo výške
stanovenej cenníkom služieb (sadzobníkov poplatkov), pričom žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi
poplatok za vedenie účtu do 15 dní po obdržaní faktúry vystavenej žalobcom. Keďže žalovaný svoj dlh

neuhradil, žalobca vyzval žalovaného na úhradu tohto dlhu upomienkou. Dlh predstavuje dlžný poplatok
za rok 2011 vo výške 11,95 eur, 2012 vo výške 11,95 eur, 2013 vo výške 11,95 eur spolu v sume 35,85
eur.

2. Okresný súd Trnava v skrátenom konaní vyhovel návrhu v plnom rozsahu a vydal dňa 2.9.2015
platobný rozkaz č.k. 36Cb/239/2015-20.

3. Podľa § 266 ods. 3 CSP ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd
platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.

4. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, súd v zmysle § 266
ods. 3 CSP uznesením č.k. 36Cb/239/2015-33 zo dňa 7.3.2018 platobný rozkaz zrušil a vo veci bolo
nariadené pojednávanie.

5. Súd v predmetnej veci, po splnení zákonných podmienok, konal v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti
žalobcu, keď predvolanie na pojednávanie v deň 20.6.2018 mu bolo doručené elektronicky dňa
25.5.2018 a svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu
o odročenie pojednávania.6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to
predovšetkým so Zmluvou o zriadení a vedení účtu majiteľa cenných papierov, prílohou č. 1, faktúrami,

upomienkou, doručenkou, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a
právny stav:

7. Žalovaný v konaní uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú. Žalobca mal povinnosť doručiť
žalovanému faktúru na uhradenie predmetných ročných poplatkov, a to v zmysle článku 9 ods. 9.4

zmluvy. Žalobca si túto povinnosť nesplnil. Žalovaný poprel akékoľvek doručenie rozhodných faktúr,
a preto mu nevznikla ani povinnosť uhradiť ročný poplatok za rozhodné obdobie. Nepoprel, že za
predchádzajúce obdobie zrejme poplatky uhradil, avšak iba na základe doručenej faktúry. Písomnosti
si riadne preberá a preto si neviem vysvetliť prečo mu neboli faktúry za rok 2011 až 2013 doručené.
Zdôraznil,žežalobcasámvžalobeuvádza,žežalobcajepovinnýuhradiťpoplatokdo15dnípoobdržaní
faktúry vystavenej žalobcom. Keďže k doručeniu faktúr nedošlo povinnosť uhradiť poplatok žalobcovi

mu nevznikla. Písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 30.5.2018 považuje za nezrozumiteľné, nakoľko je
v ňom označený žalovaný. „Jenčová Natália Sofia“. Priznal, že v článku 13 ods. 13.2 ako zmluvná
strana sám súhlasil so zmluvným dojednaním, že právne vzťahy neupravené inak sa budú so žalobcom
riadiť okrem iného aj obchodným zákonníkom, t.j. aj daný spor. Žalovaný zároveň vzniesol námietku
premlčania uplatneného nároku. Na otázku súdu, aby uviedol, od akej doby podľa jeho názoru začala

plynúť premlčacia lehota a kedy uplynula a v akej dobe trvania, s tým, že žalobca podal žalobu na súd
dňa 16.4.2015 uviedol, že z faktúry poplatku za rok 2013 vyplýva, že táto bola vystavená v Žiline dňa
27.12.2013, takže pri premlčacej dobe v trvaní 4 rokov by mala uplynúť premlčacia doba 28.12.2017. Na
otázku súdu či nevidí rozpor medzi svojim tvrdením o plynutí premlčacej lehoty a vznesenou námietkou
premlčania odpovedať nevedel.

8. Žalobca sa k vznesenej námietke premlčania vyjadril stručne písomne dňa 30.5.2018 (č.l. 46 spisu)
tak, že nárok považuje za nepremlčaný.

9. Zo Zmluvy o zriadení a vedení účtu majiteľa cenných papierov č. 039/TNA/2004-CDCP zo dňa

17.9.2004 (č.l. 2 spisu) súd zistil, že v tento deň žalobca (v tej dobe pod obchodným menom Dexia
banka Slovensko a.s.) ako člen a žalovaný ako majiteľ účtu uzatvorili danú zmluvu v zmysle § 105
zák. č. 566/2001 o cenných papieroch. Žalovaný požiadal žalobcu o zriadenie účtu. Predmetom
zmluvy je zriadenie a vedenie účtu majiteľa členom. Podľa čl. 9 ods. 9.1. zmluvy majiteľ účtu je
povinný platiť členovi za činnosti vykonávané podľa tejto zmluvy ceny, ktoré súd stanovené v cenníku

služieb poskytovaných členom centrálneho depozitára. Podľa čl. 9 ods. 9.2. člen je oprávnený meniť
znenie cenníka služieb jednostranne, pričom každá zmena Cenníka služieb nadobúda účinnosť dňom
jej zverejnenia na internetovej stránke www.dexia.sk , alebo dňom neskorším
určeným v Cenníku služieb. Podľa čl. 9 ods. 9.4. majiteľ účtu splnomocňuje člena na inkaso príslušných
cien zo svojho bankového účtu vedeného v Dexia banke v rozsahu požadovaných služieb a v súlade

s platným cenníkom. Všetky inkasované poplatky budú majiteľovi účtu oznámené formou daňového
dokladu. Prílohou č. k zmluve je „Zriadenie účtu majiteľa CP podľa § 105 ods. 3 zákona“

10. Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

12. Podľa ustanovenia § 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,
obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené

v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto
ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.13. Podľa § 105 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) centrálny depozitár zriadi na žiadosť účet

majiteľaajcentrálnemudepozitárovi,členovi,štátnemuorgánukonajúcemuvmeneSlovenskejrepubliky
a právnickej osobe podľa osobitného predpisu. Centrálny depozitár môže zriadiť účet majiteľa aj inej
právnickej osobe, ak je to uvedené v prevádzkovom poriadku.

14. Podľa § 105 ods. 3 cit. zákona pre iné právnické osoby ako osoby podľa odseku 2 alebo pre fyzické

osoby môže zriadiť účet majiteľa člen. Člen zriadi účet majiteľa právnickej osobe alebo fyzickej osobe
aj na žiadosť obchodníka s cennými papiermi, pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi,
zahraničného obchodníka s cennými papiermi, emitenta alebo burzy cenných papierov.

15. Podľa § 105 ods. 3 cit. zákona právne vzťahy medzi členom, ktorému bol účet majiteľa zriadený,
a centrálnym depozitárom a právny vzťah medzi členom a majiteľom takéhoto účtu sa spravujú týmto

zákonom a Obchodným zákonníkom.

16. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

17. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

18. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť

premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

19. Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba
odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah
záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo

strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

20. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

21. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

22. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

23. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

24. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže
účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na

všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého
rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom
v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť.Dôkaznýmbremenompritomrozumiemezodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,ktorý
závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta

tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť
za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

25. Nebolo medzi stranami sporné, že dňa 17.9.2004 žalobca (v tej dobe pod obchodným menom
Dexia banka Slovensko a.s.) ako člen a žalovaný ako majiteľ účtu uzatvorili v zmysle § 105 zák. č.

566/2001 o cenných papieroch písomnú Zmluvu o zriadení a vedení účtu majiteľa cenných papierov č.
039/TNA/2004-CDCP. Predmetom zmluvy je zriadenie a vedenie účtu majiteľa členom. Podľa čl. 9 ods.
9.1. zmluvy majiteľ účtu je povinný platiť členovi za činnosti vykonávané podľa tejto zmluvy ceny, ktoré
súd stanovené v cenníku služieb poskytovaných členom centrálneho depozitára. Žalovaný nepopieral,že za služby za rok 2011 až 2013 žalobcovi ročný poplatok nezaplatil, pričom argumentoval tým, že
nebol povinný platiť ročný poplatok keď mu nebola žalobcom riadne doručená faktúra na tento poplatok.
Súd sa s týmto tvrdením žalovaného nestotožňuje. Podľa čl. 9 ods. 9.1. zmluvy majiteľ účtu je povinný

platiť členovi za činnosti vykonávané podľa tejto zmluvy ceny, ktoré súd stanovené v cenníku služieb
poskytovaných členom centrálneho depozitára. V zmysle citovaného zmluvného dojednania je zrejmé,
že žalovanému vzniká povinnosť platiť ročný poplatok za vykonané činnosti žalobcu podľa zmluvy.
Jedinou podmienkou zaplatenia ročného poplatku je tak vykonanie činnosti, služby žalobcom v tom
ktorom roku. Žalovaný však v konaní žiadnym spôsobom netvrdil a ani nenamietal, že žalovaný v zmysle

zmluvy mu riadne služby neposkytol, že žalovaný nevykonával riadne činnosť podľa zmluvy za ktorú
mu patrí cena - ročný poplatok, ktorý je žalovaný povinný potom zaplatiť. Žalobca si svoju zmluvnú
povinnosť splnil riadne, viedol v rokoch 2011 až 2013 účet žalovaného a vykonával činnosti v zmysle
zmluvy. Žalovaný svoj záväzok zaplatiť žalobcovi za túto jeho činnosť nesplnil, preto súd žalobe ako
dôvodnej vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi ročný poplatok za roky 2011 až 2013
spolu vo výške 35,85 eur, t.j. 11,95 eur ročne. Žalovaný výšku poplatku nenamietal, nerozporoval. Zo

zmluvy je naviac zrejmé, že k úprave, zmene výšky poplatku mohlo dôjsť jednostranne (bez dohody so
žalovaným, bez výslovného oznámenia) a účinnosť zmeny nastane dňom jej zverejnenia na internetovej
stránke žalobcu alebo neskorším dňom (stane sa objektívne známa, teda aj pre žalovaného, bez toho
aby bol osobitne o tom inforomovaný)
K právnej argumentácii žalovaného súd ešte dodáva, že ako je vyššie uvedené, tak povinnosť zaplatenia

ročného poplatku žalobcovi v zmysle ods. 9.1. nie je podmienená doručením písomného daňového
dokladu - faktúry žalovanému ako nesprávne tvrdil, pričom odkazoval aj na ods. 9.4. zmluvy. Podľa
čl. 9 ods. 9.4. majiteľ účtu splnomocňuje člena na inkaso príslušných cien zo svojho bankového účtu
vedeného v Dexia banke v rozsahu požadovaných služieb a v súlade s platným cenníkom. Všetky
inkasované poplatky budú majiteľovi účtu oznámené formou daňového dokladu. Súd má za to, že

dané zmluvné dojednania nie je možné vykladať (a spájať aj vo vzájomnej súvislosti s ods. 9.1)
tak ako to robí žalovaný. Ods. 9.1. rieši samotnú povinnosť platenia ročného poplatku a vznik tejto
povinnosti v nadväznosti na splnenie povinnosti žalobcu vykonať činnosti podľa zmluvy. Ods. 9.4.
rieši už konkrétnu situáciu úhrady, ak je platenie príslušnej ceny (napr. ročného poplatku) realizované
formou inkasa z bankového účtu majiteľa. Ods. 9.4. obsahuje poverenie, splnomocnenie žalobcu k

takémuto spôsobu platenia príslušných cien. Ako nepriamo vyplýva z vykonaného dokazovania, tak v
danom prípade žalobca (aj napriek splnomocneniu) inkaso („strhávanie“ pravidelných ročných) platieb
z účtu žalovaného nevykonával a žalovaný platil (mal platiť) ročné poplatky bezhotovostne na bankový
účet žalobcu. Bezhotovostný spôsob úhrady ročného poplatku na bankový účet žalobcu vyplýva z
obsahu žalobcom vystavovaných faktúr (ktorých vystavovanie bude nižšie zdôvodnené), ktoré ako

sám žalovaný priznal v minulosti žalobcovi uhrádzal. Logicky v prípade ak by žalobca inkaso reálne
vykonával resp. vykonal (súdu nie je známy dôvod prečo tak napriek splnomocneniu nerobil prípadne
robil avšak sa neuspokojil, napr. pre nedostatok prostriedkov na účte žalovaného a pod.) tak by sa
nedomáhal zaplatenia ročných poplatkov súdnou cestou. Posledná veta citovaného odseku uvádza, že
v prípade inkasovaného poplatku (čo nie je daný prípad!) bude táto skutočnosť oznámená majiteľovi

účtu formou daňového poplatku. Je tak zrejmé, že daňový doklad zaslaný majiteľovi účtu má slúžiť na
oznámenie toho, že žalobca realizoval inkaso napr. ročného poplatku a v akej výške, pričom faktúra opäť
nepodmieňuje úhradu týmto spôsobom (inkasom) ale len dodatočne plní informačnú, prípadne daňovú
funkciu, pre majiteľa účtu.
Treba priznať, že žalobca aj napriek tomu, že v zmysle zmluvy nemal výslovnú povinnosť v danom

prípade vystavovať žalovanému faktúry a ich vystavenie už vôbec nebolo podmienkou vzniku povinnosti
žalovaného platiť ročné poplatky, tak žalobca žalovanému aj napriek tomu vystavoval faktúry (č.l. 7-9
spisu) na zaplatenie ročných poplatkov. Súd ale vystavené faktúry vyhodnotil tak, že faktúry opäť plnia
len informačnú, daňovú, oznamovaciu (o aktuálnej výške poplatku) funkciu a v prípade ich doručenia
a akceptácie ich obsahu zo strany žalovaného tak aj osobitnú, dodatočnú dohodu zmluvných strán o

(neskoršej) dobe splatnosti toho ktorého ročného poplatku (splatnosť by v takom prípade nastala do 14
dní po doručení faktúry žalovanému). Nakoľko však žalovaný doručenie predmetných faktúr popieral a
žalobca ich doručenie nepreukázal, tak sa súd ich obsahom ani bližšie nezaoberal. Na základe toho
dospel súd k záveru, že samotné vystavenie faktúr (aj bez ich doručenia) je pre posúdenie vzniku
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi v zmluve dohodnutý ročný poplatok za vedenie účtu bez

právneho významu.
Žalovaný v konaní taktiež vzniesol námietku premlčania nároku. Medzi stranami nebolo sporné, že
na daný právny vzťah si zmluvné strany zvolili aplikáciu Obchodného zákonníka. V zmysle § 397
Obchodného zákonníka je všeobecná premlčacia doba štyri roky a začína plynúť deň nasledujúci posplatnosti záväzku žalovaného. Ako je vyššie uvedené, tak žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť
žalobcovi poplatok po vykonaní zmluvnej činnosti žalobcu, v prípade ročného poplatku, po vykonaní
činnosti v tom ktorom roku. Je tak nepochybné, že záväzok žalovaného sa stal splatným potom

čo boli naplnené dva predpoklady jeho splatnosti a to vykonanie činnosti a uplynutie kalendárneho
roku. Uplynutím roku 2011 t.j. počnúc 1.1.2012 sa stal záväzok žalovaného splatným a začala plynúť
štvorročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 1.1.2016. Nakoľko žalobca podal žalobu (uplatnil si
svoje právo na súde) dňa 16.4.2015 tak si ho uplatnil počas plynutia premlčacej lehoty, teda ešte pred
jej uplynutím, t.j. včas. Obdobne tomu je aj v prípade ročného poplatku za roky 2012 a 2013, pri ktorých

premlčacia doba uplynula ešte neskôr. Žalovaným vznesená námietka premlčania tak bola vznesené
nedôvodne a právo žalobcu na plnenie povinnosti žalovaného premlčané nie je.
Žalobca v konaní poukázal na nezrozumiteľnosť písomného vyjadrenie žalobcu zo dňa 30.5.2018 (č.l.
46), nakoľko v hlavičke vyjadrenia je označený žalovaný: „Jenčová Natália Sofia“. Súd žalovanému
na pojednávaní osobne vysvetlil, že má za to, že zrejme zo strany žalobcu ide o chybu v písaní a
vyjadreniebezpochybnostísmerujedopredmetnéhokonaniažalovanéhoIng.MiloslavaNekanovičaako

to jednoznačne vyplýva a je to dostatočne zrozumiteľné a určité z označenia spisovej značky konania
uvedenej žalobcom vo vyjadrení sp. zn. „36Cb/239/2015“. Daná chyba v písaní nemá žiaden význam
pre právne posúdenie veci prípadne pre posúdenie obsahu vyjadrenia žalobcu a súd sa k nej vyjadril
len z toho dôvodu, že to bolo žalovaným v konaní namietané.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie (§ 366 CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.),

kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“