Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. september 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/134/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115207903
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115207903.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš
Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1. T. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX M., 2. Y. S., nar. XX.XX.XXXX, S. XX, XXX XX M., 3. R. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX J., o zaplatenie 2 038,41 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1., 2.a 3.rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 2 038,41 €, pričom žalovaní v 1.a 2.rade
sú povinní tak urobiť spoločne a nerozdielne a vo vzťahu medzi žalovanými v 1.a 2.rade a žalovaným v
3.rade platí, že plnením jedného z dlžníkov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných dlžníkov.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaným v 1., 2.a 3.rade sa povoľuje suma uvedená vo výroku č. I. tohto rozsudku splácať v
mesačných splátkach vo výške 90 € splatných vždy do 25.dňa toho-ktorého kalendárneho mesiaca
počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok
nadobudne právoplatnosť, a to tak, že pri nezaplatení čo len jednej splátky stáva sa splatným celé dlžné

plnenie.

IV. Žalobca má proti žalovaným v 1., 2.a 3.rade ako povinným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 50 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 02.04.2015 sa žalobca domáhal na žalovaných zaplatenia sumy 2038,41
€ s prísl. spočívajúcom v úroku z omeškania. V žalobe uviedol, že pohľadávku, ktorú v konaní
uplatňuje, nadobudol na základe postúpenia od postupcu Slovenská sporiteľňa, dňa 27.06.2013. Ide o
pohľadávku zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 10.10.2005 medzi Slovenskou sporiteľňou ako veriteľom

a žalovanými ako dlžníkmi. Vzhľadom na to, že žalovaní úver riadne nesplácali, žalobca ako právny
nástupca pôvodného veriteľa si uplatňuje nárok na vrátenie dlžnej sumy prostredníctvom súdu.

2. Žalovaní 1. a 2. sa k žalobe písomne nevyjadrili. Žalovaný 3. ako ručiteľ uviedol, že dlh by primárne
mali splácať žalovaní 1. a 2. Všetci žalovaní v priebehu konania uviedli, že sú v nepriaznivej finančnej
situácii a žijú iba zo sociálnych dávok.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom spisu a zistil nasledujúce:
3.1. Dňa 10.10.2005 bola medzi Slovenskou sporiteľňou ako veriteľom a žalovanými 1. a 2. ako dlžníkmi
uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkom úver vo výške
100000,-Sk, ktorý mal byť splácaný mesačnými splátkami vo výške 1513,-Sk od 20.11.2005, pričomkonečná splatnosť úveru bola stanovená na deň 20.09.2015. Žalovaný 3. sa zaručil za splnenie záväzku
žalovaných 1. a 2.
3.2. Pohľadávka z predmetného úveru bola na základe zmluvy zo dňa 27.06.2013 o postúpení

pohľadávok postúpená zo Slovenskej sporiteľne na žalobcu.

4. V poradí prvým rozsudkom zo dňa 29.10.2015 Okresný súd Prešov žalobu v celom rozsahu zamietol
z dôvodov, že nemal danú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na vymáhanie uplatnenej pohľadávky z
toho dôvodu, že k platnému postúpeniu tejto pohľadávky z pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa

na žalobcu nedošlo. Tento rozsudok Okresného súdu Prešov bol zrušený uznesením Krajského súdu
v Prešove č. k. 11Co/19/2016-115 zo dňa 07.12.2016, v ktorom krajský súd uviedol, že aktívna vecná
legitimácia žalobcu je daná.

5. Súd preto vec opätovne prejednal a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a to na
základe nasledujúcich skutkových a právnych záverov:

5.1. Ako vyplýva zo žaloby, žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.07.2011
do 20.09.2015 v počte 51 a celkovej výške 2 557,41 €. Zároveň v žalobe žalobca uviedol sumy, ktoré
boli žalovanými zaplatené a po odpočítaní týchto súm (spolu 519 €) od požadovaného súčtu splátok je
zrejmé, že dlžná istina predstavuje výšku 2 038,41 €.
5.2. Tvrdenia žalobcu žalovaní žiadnym spôsobom nerozporovali, poukazovali však na svoju

nepriaznivú finančnú situáciu a na nemožnosť zaplatenia požadovanej sumy jednorazovo.

6. Podľa § 2 písm.a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

Podľa§2písm.b)zákonač.258/2001Z.z.-naúčelytohtozákonasarozumiezmluvouospotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom,

7. Súd na základe vykonaného dokazovania má teda za to, že je dôvodné priznať žalobcovi uplatnenú
istinu 2 038,41 € v celom rozsahu. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tieto však súd nepriznal. Súd
vychádza z tzv. zákazu anatocizmu, to znamená, že úroky z omeškania nepatria z príslušenstva
pohľadávky, teda z úrokov, pričom žalobca požadoval úroky z omeškania z celej splátky. Nejvyšší
soud České republiky v rozsudku č. k. 35 Odo 101/2002 zo dňa 24. marca 2004 vychádzajúc z

právnej úpravy obsahovo zhodnej so slovenskou, uviedol, že podľa štandardného výkladu podávaného
súdnou praxou definícia príslušenstva pohľadávky obsiahnutá v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy. Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania
sú teda podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle
tohto ustanovenia a v náväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka

rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku
ktorého zmene (potiaľ, že sa môžu nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením) dochádza priamo
zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého
vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku (alebo iným
zo spôsobov jeho zániku) zaniká (končí) aj akcesorický záväzok úrokový; pretrváva len povinnosť

zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania
s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od
dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z omeškania z dojednaných úrokov) potom veriteľ nemá
preto, že ani občiansky ani obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Inak povedané, ani
obchodný ani občiansky zákonník nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením

príslušenstva pohľadávky. Ak sa teda rozumie pohľadávkou v zmysle úpravy obsiahnutej v ustanovení
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka istina (plnenie z hlavného peňažného záväzku), potom nemôže
nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky plynúť ani z dikcie ustanovenia § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Názor, že možno priznať úrok z omeškania alebo poplatok z omeškania z
príslušenstva pohľadávky, odôvodnený len úpravou obsiahnutou v posledne označenom ustanovení

(§ 517 ods. 2 ObčZ), by totiž bez väzby na ustanovenie § 121 ods. 3 Obč.Z viedol k absurdnému
záveru, že takto priznané príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvom pohľadávky, ale novovzniknutou
samostatnoupohľadávkou.Úpravaobsiahnutáv§517ods.2Obč.Zakoúpravavšeobecnávovzťahuku
všetkýmobčianskoprávnymzáväzkom,pomenovávapríslušenstvo,ktorémožnopriomeškanísplnenímpeňažného dlhu (s plnením hlavného peňažného záväzku) žiadať vedľa istiny, v prípadoch, kedy zákon
o kvalite príslušenstva mlčí (ak neustanovuje zákon, že dlžník je povinný platiť poplatok z omeškania,
má veriteľ právo požadovať úrok z omeškania). Ďalej odôvodnenie cituje diela, ktoré sa taktiež prikláňajú

k názoru, že dojednané úroky sa nestávajú súčasťou istiny, a preto sa ďalej neúročia.
7.1. Na základe vyššie uvedeného pre priznanie úrokov z omeškania bolo teda potrebné vedieť aká
suma istiny je obsiahnutá v jednotlivých anuitných splátkach a z tejto sumy istiny by potom následne boli
priznané úroky z omeškania. Keďže však ani na výzvu súdu žalobca tento rozpis splátok neposkytol,
nebolo mu možné úroky z omeškania priznať.

7.2. Pri svojom rozhodovaní súd nebral do úvahy listiny v počte 16 ks formátu A4 predložené žalobcom
krátkou cestou až na pojednávaní, a to z dôvodu aplikácie sudcovskej koncentrácie konania, keďže
rozpis splátok bol od žalobcu požadovaný ešte výzvou zo dňa 26.05.2017, a tento rozpis mal byť
súdu zaslaný v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Oboznámenie s predloženými listinami vzhľadom
na ich počet by si vyžadovalo odročenie pojednávania. (§ 153 ods.1 C.s.p. - Strany sú povinné
uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného

útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr,
ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. § 153 ods.2 C.s.p. - Na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu. § 153 ods.3 C.s.p. - Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.).

8. Žalovaní 1. a 2. boli na plnenie zaviazaní ako dlžníci spoločne a nerozdielne v zmysle § 293 ods.
Obchz. Pre vzťah medzi dlžníkmi a ručiteľom navzájom však platí, že ich nemožno zaviazať spoločne a
nerozdielne, preto súd určil, že plnením ktoréhokoľvek zo žalovaných v rozsahu plnenia zaniká záväzok

žalovaných ostatných (R 2/1975).

9. Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaných povolil im súd zaplatiť dlžnú sumu v splátkach
vo výške 90 € (vo vnútornom pomere 30 € každý).

10. Náhrada trov konania. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

10.1. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 2038,41 € + 406,47 € + 262,57 € (úroky z omeškania 8,5%
ročne zo sumy 2038,41 € od 19.02.2015 až do rozhodnutia súdu dňa 07.09.2017), spolu 2707,45 €.
Žalobcovibolapriznanásuma2038,41€.Úspechžalobcu-75%,úspechžalovaných-25%,čistýúspech
žalobcu - 50%.
10.2. Žalobca tak má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.