Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. júl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/267/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616207842
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616207842.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy

Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu:
Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanej:
Z. X., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX/X,, štátna občianka SR, zastúpená: JUDr. Gabriela
Klátiková, PhD., advokátka, so sídlom Rádayho 5166/8, 984 01 Lučenec, IČO: 50 138 707, o zaplatenie
4.544,68 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k.
8C/165/2016-74 zo dňa 22. 02. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 8C/165/2016-74 zo dňa 22. 02. 2017 vo výroku, ktorým súd

prvej inštancie žalobu žalobcu v časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 % ročne nezaplatených
úrokov v sume 243,09 Eur od 23.02.2016 do zaplatenia zamietol p o t v r d z u j e (výrok II).
II. V časti výroku I., ktorou súd prvej inštancie rozhodol tak, že povolil žalovanej zaplatiť dlh v splátkach
vo výške 50 Eur mesačne, ktoré sú splatné ku 25. dňu v mesiaci; prvú splátku zaplatí do 25.dňa v
mesiaci nasledujúcom po mesiaci v ktorom rozsudok vo veci samej nadobudne právoplatnosť, pod
stratou výhody mesačných splátok na účet vedený v Prima banka Slovensko, a.s. číslo IBAN: K. a v
závislom výroku o náhrade trov konania (výrok III.) rozhodnutie z r u š u j e a vracia vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie II.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
4.544,68 Eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.544,68 Eur odo dňa 23.02.2016 do
zaplatenia, úrok v sume 243,09 Eur, úrok z omeškania v sume 2,19 Eur v splátkach vo výške 50 Eur
mesačne, ktoré sú splatné ku 25. dňu v mesiaci; prvú splátku zaplatí do 25.dňa v mesiaci nasledujúcom
po mesiaci v ktorom rozsudok vo veci samej nadobudne právoplatnosť, pod stratou výhody mesačných
splátok na účet vedený v Prima banka Slovensko, a.s. číslo IBAN: KXXXX (I. výrok). Súd prvej inštancie
ďalej žalobu žalobcu sčasti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 % ročne nezaplatených úrokov

v sume 243,09 Eur od 23.02.2016 do zaplatenia zamietol (II. výrok) a žalobcovi priznal náhradu trov
konania podľa pomeru jeho úspechu v spore (III. výrok).

2.Vodôvodnenírozhodnutiasúdprvejinštancieuviedol,žezvykonanéhodokazovaniamalpreukázané,
že žaloba žalobcu je sčasti dôvodná. Žalobca v spore nepochybne preukázal, že žalovanej poskytol úver
vo výške 5.000 Eur, ktorý čerpala jednorazovo dňa 20.11.2013. Z listinných dôkazov, ktoré do súdneho
spisu boli predložené žalobcom vyplynulo, že zostatok dlhu na istine žalovanej z poskytnutého úveru

ku dňu 22.02.2016 (t.j. ku dňu predčasnej splatnosti úveru) predstavoval sumu 4.544,68 Eur (5.000 Eur
- splátky istiny 455,32 Eur). Predčasnú splatnosť úveru žalobca v spore listinnými dôkazmi preukázal,
ku predčasnej splatnosti úveru došlo v súlade s § 565 OZ a 53 ods. 9 OZ dňa 22.02.2016. Predčasné
splatenie zostatku úveru bolo medzi stranami sporu dohodnuté jednak v bode 4.2.1. Zmluvy a tiež voVOP písm. J. účinných od 01.11.2013. Žalobca sa v konaní domáhal od žalovanej zaplatenia istiny vo
výške4.544,68Eur,úrokuvovýške243,09Eur,úrokuzomeškaniavovýške2,19Eur,úrokuzomeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 4.544,68 Eur od 23.02.2016 do zaplatenia (deň nasledujúci po vyhlásení

predčasnej splatnosti úveru), úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov v sume
243,09 Eur od 23.02.2016 do zaplatenia.

3. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutého úveru patria
veriteľovi len do splatnosti dlhu. Po splatnosti dlhu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a

povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru dňom splatnosti dlhu zaniká. Záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi
poskytnutý úver je hlavným záväzkovým vzťahom. Úrokový záväzkový vzťah je vedľajším, akcesorickým
záväzkom k hlavnému záväzku. Splnením hlavného záväzku alebo iným zo spôsobov jeho zániku,
zaniká i akcesorický záväzok úrokový (rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co 85/2013, rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 143/98). Z týchto dôvodov bol súd prvej inštancie toho názoru, že
žalobca má právo na zaplatenie dohodnutého zmluvného úroku z úveru vo výške 15,90 % ročne v sume

243,09 Eur len do 22.02.2016, kedy bola vyhlásená pohľadávka za splatnú. Súčasne súd prvej inštancie
priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v sume 2,19 Eur (každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa
nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorý je dohodnutý
v Zmluve). Žalovanú tiež zaviazal na zaplatenie istiny v sume 4.544,68 Eur, úroku z omeškania vo
výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny od 23.02.2016 do zaplatenia, t.j. dňom nasledujúcom po vyhlásení

splatnosti úveru, kedy sa žalovaná dostala do omeškania.

4. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu sčasti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
243,09 Eur od 23.02.2016 do zaplatenia zamietol. V súlade s § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len ,,CSP“) zákonným ustanovením súd prvej inštancie

rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť dlžnú sumu a úrok z omeškania v splátkach po 50 Eur mesačne,
za podmienok, ktoré sú uvedené vo výroku napadnutého rozsudku a pod stratou výhody mesačných
splátok. Pri určení výšky splátky súd prvej inštancie vzal do úvahy výšku pohľadávky, možnosti a
schopnosti žalovanej, ktorá je nezamestnaná, vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie a ktorá
má vyživovaciu povinnosť k jednému maloletému dieťaťu. O nároku na náhradu trov konania súd prvej

inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP.

5. Proti zamietavej časti predmetného rozsudku a zároveň proti možnosti priznania splácať dlžnú sumu
v pravidelných mesačných splátkach podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol,
že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie v napadnutej časti, považuje ho za nesprávne

a odvolanie odôvodňuje tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

6. Podľa názoru odvolateľa, nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia finančných prostriedkov až do
ich vrátenia, teda aj po predčasnom zosplatnení. Citoval právnu úpravu v ustanoveniach § 502 ods. 1 a §

503 ods. 3 Obchodného zákonníka a komentár k týmto ustanovenia z IURA EDITION. „Z podstaty úroku
ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až
dodobyvráteniaúveru.Vtomzmysleupravujetrvaniepovinnostiplatiťúrokaj§503ods.3.Vzhľadomna
dispozitívnosť ustanovenia, strany si môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, t.j. dobu, počas ktorej má
dlžník platiť úroky, v zmluve o úvere dojednať odchylne.“ „Pri úverovej zmluve ide nepochybne o plnenie

peňažného záväzku a hneď v dvoch rovinách: vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky (úver) v dohodnutej
lehote, ako aj zaplatiť požadované úroky. Ak dlžník v oboch prípadoch nesplní svoju povinnosť včas,
dostane sa do omeškania. Vzhľadom na to, že ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré sa odlišujú tak svojou
podstatou, ako aj funkciami, všeobecne treba vychádzať z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných
prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania (§ 369 ods. 1).

Úprava úroku z omeškania ako aj z úroku z úveru je podporná (má dispozitívny charakter), a preto je,
samozrejme, rozhodujúce, ako sa strany dohodli v zmluve. Svojou dohodou môžu rôzne kombinovať
uplatnenie oboch inštitútov v konkrétnom prípade.“

7. Z vyššie uvedeného podľa odvolateľa jednoznačne vyplýva, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru

veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych
predpisoch.ŽalobcaďalejupriamilpozornosťnarozsudokKrajskéhosúduvŽilineč.k.11Co/12/2017-90
zo dňa 31.01.2017 vydaný vo veci vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 5C/26/2016,
podľa ktorého, keďže zmluva neobsahuje dohodu o úroku odlišnú od zákona, platí ustanovenie § 497Obchodného zákonníka. Podľa žalobcu odstúpenie od zmluvy podľa § 506 Obchodného zákonníka
nespôsobuje zánik záväzku ex tunc, naďalej trvá právo veriteľa na vrátenie dlhu s úrokmi. Využitím
tohto právneho inštitútu, určeného na ochranu veriteľa, sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho

postavenia, v akom bol pred odstúpením od zmluvy.

8. Odvolateľ sa nestotožnil ani s argumentáciou súdu, ktorý žalovanej povolil splácať dlh v mesačných
splátkach 50 Eur mesačne. Mal za to, že súd pri rozhodovaní v tejto veci postupoval podľa neplatnej
právnej úpravy, a to podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. platný

do 30.6.2016), nakoľko v aktuálne platnej a účinnej úprave splnomocnenie chýba - ust. § 232 ods. 3
CSP, súd môže v odôvodnených prípadoch určiť (len) dlhšiu lehotu. Súd nedostatočne zistil skutkový
stav týkajúci sa možnosti žalovanej uhradiť dlžnú pohľadávku, nebola splnená podmienka, podľa
ktorej v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu na plnenie. Súd sa nedostatočne
zaoberal majetkovými pomermi žalovanej a svoje zistenie obmedzil len na posúdenie žalovanou
tvrdeného mesačného príjmu bez ďalšieho preukazovania. Rozhodnutie v tejto časti považuje za

nepreskúmateľné. Záverompoznamenal,žeposúdeniefinančnýchmožnostížalovanejpreúčelyúhrady
dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho
rozhodnutia, keď pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej vymoženia
nebude rozhodujúci iba predpokladaný mesačný príjem a vyživovacia povinnosť žalovanej, ale jej
celkové majetkové pomery. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní rozhodol nad zákonom dovolený

rozsah, čo je v priamom rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolateľ navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a žalobe vyhovel v plnom rozsahu,
pričom zaviaže žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň aby

mu priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych
poplatkov.

10. K odvolaniu žalobcu sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila žalovaná. S podaným
odvolaním žalobcu ako aj s odôvodnením predmetného odvolania v plnom rozsahu nesúhlasila a

považovala ho za účelové, zavádzajúce, pričom právne posúdenie danej veci uvedené v predmetnom
odvolaní žalobcu je podľa nej nesprávne. Žalovaná považovala rozhodnutie za správne a založené na
dostatočne zistenom skutkovom stave, ako aj správnom posúdení veci, kedy sa súd zaoberal všetkými
relevantnými dôkazmi a skutočnosťami. Navyše, žalobcom tvrdené právo na úroky z omeškania z
úrokov, podľa nej nevyplýva jednak z podmienok dohodnutých predmetnej úverovej zmluve, ako ani zo

všeobecných obchodných podmienok žalobcu. Ďalej poukázala na ust. § 52 ods. 2 a ust. § 53 ods. 1
a ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu v časti poskytnutia splátok
žalovanej, toto tvrdenie žalobcu nemá podľa nej oporu v zákone. Podľa žalovanej sa žalobca vo svojich
odôvodneniach nesprávne opiera o ust. § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej v texte len ,,CSP“), nakoľko toto upravuje záväznosť rozsudku, nie rozhodovaciu činnosť

súdu a rozhodnutie vo veci, ako ani postup pri vykonávaní dokazovania a vydaní rozhodnutia. Žalovaná
má za to, že žalobca tiež zámerne nespomenul ust. § 232 ods. 4 CSP. Je teda podľa nej zrejmé,
že možnosť poskytnutia splátok tak, ako súd rozhodol, nie je nijakým spôsobom zakázaná a ani
obmedzená, ako to tvrdí žalobca. Navyše vykonateľnosť takýchto splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti. Na záver podotkla, že súd vzal do úvahy taktiež jej ťaživú finančnú situáciu, nakoľko je

nezamestnaná, pričom nepoberá ani dávky v nezamestnanosti, bola vyradená z evidencie. Poukázala
na skutočnosť, že poberá iba prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur, pričom iný príjem nemá. Na základe
vyššie uvedených skutočností preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne
správny.

11. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril, pričom mal za to, že priznaním možnosti plnenia dlhu
v splátkach po 50 Eur postupoval súd v rozpore so zákonom. Rozhodnutie súdu naviac musí byť
spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Priznaním splátok vo výške
50 Eur priznal žalovanej splácať úver v nižšej výške než v akej mala hradiť úver v zmysle zmluvy (84,05
Eur). Namiesto určitej sankcie za to, že si žalovaná neplnila svoje zmluvné povinnosti, bola teda touto

formou za porušenie zmluvy „odmenená“. Priznaním splátok vo výške 50 Eur mesačne súd jednak
zapríčinil, že žalovaná bude splácať istinu viac ako 8 rokov. Poukázal na rozsudok Krajského súdu
v Trnave č.k. 24Co/322/2016-85 zo dňa 1.3.2017 ako aj na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
7Co/33/2017-62 zo dňa 22.2.2017.12. Žalovaná sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k vyjadreniu žalobcu vyjadrila, pričom
s predmetným vyjadrením žalobcu v plnom rozsahu nesúhlasila a považovala ho za účelové a

zavádzajúce. Navyše poukázala na zrejmý zámer žalobcu, nakoľko v odvolaní zo dňa 24.03.2017 sa
odvolávalvčasti,kdesúdžalobusčastizaplateniaúrokuzomeškaniavovýške5%ročnenezaplatených
úrokov v sume 243,09 Eur od 23.02.2016 do zaplatenia zamietol, pričom už v predmetnom vyjadrení
dôvodil jedine ohľadom rozhodnutia v časti, kde povolil žalovanej splátky. Žalovaná poukázala na
skutočnosť,žesasvojejpovinnostiuhradiťpredmetnýdlhnikdynevyhýbala,avšakzuvedenýchdôvodov

vzhľadom na jej aktuálne osobné, sociálne a majetkové pomery nemohla tento uhradiť vcelku, a nemôže
tak urobiť ani doteraz. Pokiaľ sa žalobca vo svojom vyjadrení opieral o citované rozhodnutia súdov, tieto
nemožno podľa žalovanej brať do úvahy, nakoľko ide o rozdielne situácie založené na úplne odlišných
skutkových základoch. Žalovaná mala za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vzhľadom na jej
osobné, sociálne a majetkové pomery správne umožnil splácať dlžnú sumu v splátkach. Navyše svoje
rozhodnutie náležite odôvodnil, a to nielen pomermi na jej strane, ale s prihliadnutím na skutočnosť, že

takéto platenie dlhu v splátkach nebude ani na úkor žalobcu, čo je zákonnou podmienkou na povolenie
platenia dlžnej sumy v splátkach. Na základe vyššie uvedených skutočností preto navrhla, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

13. Žalovaný sa už k vyjadreniu žalovanej písomne nevyjadril.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvej
inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 379 CSP a § 380 CSP, prejednal
vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti II. výroku je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods.

1 CSP a v časti I. výroku, ktorou súd prvej inštancie povolil žalovanej zaplatiť dlh v splátkach ako aj v
závislom výroku o náhrade trov konania rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie v súlade s § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 CSP.

15. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

16. Podľa § 389 ods. 1, písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

17. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci
sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

18. V konaní súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

19. Odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvej

inštancie, keď žalobu žalobcu sčasti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 % ročne nezaplatených
úrokov v sume 243,09 Eur od 23.02.2016 do zaplatenia zamietol. Odvolací súd zdôrazňuje, že
je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Súd prvej inštancie ako jednoznačne vyplýva z výroku
rozhodnutia zamietol nárok žalobcu, ktorým si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 243,09 Eur (z nezaplatených úrok) od 23.02.2016. Žalobca v odvolaní,

proti tejto časti rozhodnutia namietal, že súd nesprávne vec právne posúdil, z dôvodu že nárok na
zaplatenie úroku ako dohodnutej odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov trvá až do ich vrátenia,
následne uvádzal svoju argumentáciu poukazujúcu na správnosť svojho tvrdenia. Uvedený odvolací
dôvod nemá vplyv na posúdenie správnosti/nesprávnosi rozhodnutia súdu prvej inštancie, z dôvodu, žeokresný súd nerozhodoval o nároku na úrok z poskytnutých finančných prostriedkov po zosplatnosti,
ale rozhodol v súlade s podaným návrhom žalobcu o ním uplatnenom nároku na úrok z omeškania.
Argumentácia odvolateľa uvedená v odvolaní nemá za následok nesprávnosť rozhodnutia v tejto časti,

a preto odvolací súd viazaný dôvodmi odvolanie rozhodnutie v tejto časti potvrdil.

20. Odvolateľ ďalej namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, ktorou súd povolil
žalovanej plniť dlh v splátkach, mal za to, že súd pri rozhodovaní v tejto veci postupoval podľa neplatnej
právnej úpravy, nakoľko v aktuálne platnej a účinnej úprave splnomocnenie chýba - ust. § 232 ods. 3

CSP, súd môže v odôvodnených prípadoch určiť (len) dlhšiu lehotu. Rozhodnutie v tejto časti považuje
za nepreskúmateľné. Súd nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možnosti žalovanej uhradiť
dlžnú pohľadávku, nebola splnená podmienka, podľa ktorej v odôvodnených prípadoch môže súd určiť
dlhšiulehotunaplnenie, súdsanedostatočne zaoberalmajetkovýmipomermižalovanejasvojezistenie
obmedzil len na posúdenie žalovanou tvrdeného mesačného príjmu bez ďalšieho preukazovania.

21. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie, ktorým žalovanej povolil plniť dlh v splátkach, tak že
„pri určení výšky splátky vzal súd do úvahy výšku pohľadávky, možnosti a schopnosti žalovanej, ktorá je
nezamestnaná, vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie, má vyživovaciu povinnosť k jednému
maloletému dieťaťu“. Odvolateľ namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tejto časti.

22. Je potrebné prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že súd sa v odôvodnení rozhodnutia
nevysporiadal riadne s predpokladmi pre záver rozhodnutia o plnení v splátkach V tejto časti je
rozsudok okresného súdu pre nedostatok dôvodov potrebné považovať za arbitrárny, taký, ktorým došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces.

23. Odvolací súd udáva, že ustanovenie § 232 ods. 3 CSP upravuje lehotu, v ktorej je potrebné splniť
povinnosť uloženú v rozsudku. Základná zákonná lehota je tri dni a začína plynúť od právoplatnosti
rozsudku. Zákonná úprava tejto lehoty však pripúšťa výnimku, keď v odôvodnených prípadoch môže
súd určiť dlhšiu lehotu, čo zahŕňa aj možnosť určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach,

ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd, pričom súd súčasne môže rozhodnúť, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 CSP).

24. Z odôvodnenia rozhodnutia však musí byť zrejmé na základe akých skutkových zistení a úvah

dospel k záveru, že skutkové okolnosti pripúšťajú výnimku a odôvodňujú rozhodnúť o plnení v splátkach.
Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé ako súd prihliadol k povahe prejednávanej veci, osobným
pomeromúčastníkovkonania,vyhodnotil objektívneschopnostiamožnostipovinnéhoplniťdlhvurčenej
výške splátky (vzhľadom aj na jeho príjmy, výdavky, resp. majetkové pomery povinného), ako prihliadol
na oprávnené záujmy veriteľa, keďže povolenie splátok povinnému subjektu (žalovanému) je vždy

zásahom do práva oprávneného subjektu (žalobcu) na dosiahnutie priznaného plnenia, ako posúdil,
či zdržaním plnenia súdom ustanovenej povinnosti nebudú nad primeranú mieru dotknuté záujmy
oprávneného, vzhľadom aj na výšku dlhu s prihliadnuť za akú dobu bude dlh splatený, ako zhodnotil
okolnosti, z akých dôvodov nedošlo k postupnému plneniu dlhu a iné, tak aby rozhodnutie zodpovedalo
spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi.

25. Odvolací súd pre úplnosť udáva, že nemôže súhlasiť s tvrdením žalobcu, že preskúmanie
majetkových pomerov žalovaného patrí až do štádia konania o výkon rozhodnutia. Je síce pravda,
že v rámci exekúcie súdny exekútor posúdi, ktorá forma výkonu rozhodnutia bude najvhodnejšia aj
vzhľadom na majetkové pomery povinného, to však neznamená, že by posúdenie majetkových pomerov

žalovaného bolo možné výlučne v exekučnom konaní. Ustanovenie § 232 ods. 3 CSP umožňuje súdu
aj v základnom (nachádzacom) konaní určiť plnenie v splátkach.

26. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku v napadnutej časti odvolací súd zistil, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné v časti rozhodnutia, ktorou rozhodol o lehote

na plnenie (v splátkach), a preto odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť ako rozhodnutie v tejto časti
zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na zrušenie
rozhodnutia v časti odvolací súd zrušil aj závislí výrok o náhrade trov konania.27. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o lehote na plnenie. Na základe ustálenej
súdnej praxe je pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie
sa môže vykonať v splátkach nutné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, súd musí prihliadnuť na

osobné a majetkové pomery sporových strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovanej,
prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovanou, dobu, po ktorej by umožnením vykonania plnenia v
splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie
dlžníkanaúkorveriteľa(čozohľadníprivýškesplátokapodmienkachichzročnosti)akoajto,čipovolenie
plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa, pričom

súd môže určiť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia; súd
teda musí lehotu na plnenie určiť tak, aby jej dĺžka nepoprela samotný účel súdneho konania a v
konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi sporovými stranami; záver súdu o
splnení podmienok na určenie dlhšej lehoty na vykonanie plnenia ako tri dni od právoplatnosti rozsudku
musí byť vždy náležite odôvodnený. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uvedie skutkový stav, ktorý
považoval za rozhodujúci pre rozhodnutie, uvedie aké právne závery vyvodil, akými úvahami sa pri

aplikácii príslušných ustanovení riadil.

28. V súlade s § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade
trov konania.

29. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).