Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. december 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/124/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616211402
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7616211402.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň

JUDr.DanyPopovičovejaJUDr.TáneVeščičikovejvsporežalobkyne:B.O.,F..B.,D..XX.X.XXXX,N.Š.
D. XXXX/XX, Z. D. S., zastúpenej JUDr. Zuzanou Kollárovou, advokátkou so sídlom Zimná 59, Spišská
Nová Ves, proti žalovaným: 1./ Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu s. č. XXXX D. X.
Š. D. XX,XX,XX, Z. D. S., zapísaní na liste vlastníctva č. XXXX, G.. Ú.. Z. D. S., zastúpení na základe
zmluvy o výkone správy správcom: Bytové družstvo Z. D. S., L.: XX XXX XXX, Z. Z. G. X, Z. D. S., 2./
VDS, s. r. o., so sídlom Kamenárska 5, Spišská Nová Ves, IČO: 46 306 536, 3/ M.D. C., D.. XX.X.XXXX,
N. G. XXXX/XX, Z. D. S., zastúpenému JUDr. Ivetou Fabianovou, advokátkou so sídlom Štefánikovo

nám. 5, Spišská Nová Ves, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobkyne a žalovaného
v 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 7C/251/2016-301 z 19.12.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd zamietol žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Žalobkyni uložil povinnosť
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vypratať dvojizbový byt č. X, D. Z. S. Z. D. S., D. X.. Š. D., D. X.
poschodí, v bytovom dome súpisné číslo XXXX, S. Č. XX, ktorý bytový dom stojí na pozemku parc. č.

XXXX/XX,zapísanýnaLVč.XXXX,vedenomkatastrálnymodboromOkresnéhoúraduZ.D.S.,preobec
a katastrálne územie Z. D. S., spolu so všetkými členmi domácnosti a so všetkými osobami, ktoré sa s
jej súhlasom alebo vedomím v byte zdržiavajú a odovzdať tento byt žalovanému v 3. rade M. C., F.. C.P.,
D.. XX.X.XXXX, H. N. G. XXXX/XX, Z. D. S.. Návrh žalovaného v 3. rade o predbežnej vykonateľnosti
protinávrhu vo vyššie uvedenom znení zamietol. Zároveň rozhodol, že žalobkyňa a žalovaní v 1. a 2.
rade nemajú nárok na náhradu trov konania a žalovaný v 3. rade má nárok na plnú náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe o určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorej priebeh bol osvedčený
Notárskou zápisnicou N 173/2016, Nz 22712/2016, NCRIs 23370/2016 zo dňa 23.6.2016 notárom JUDr.
Ľ. Barabášom a ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX S. G.. Ú.. Z. D. S., V. H.
N. Č.. X D. Z. D. X. poschodí bytového domu Č.. Z.. XXXX postaveného na parc. č. Y. G. XXXX/XX,
vchod č. XX D. V. Š. D. XX, Z. D. S. v podiele 1/1 z celku, spoločné časti a spoločné zariadenia obytného
domu č. súp. XXXX postaveného na parc. č. C-G. Č.. XXXX/XX v podiele 138/10000, pozemok parc. č.
Y.-G. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 703 m2 v podiele 138/10000. Zároveň rozhodol

o vzájomnej žalobe žalovaného v 3. rade vo vzťahu k žalobkyni, ktorou sa žalovaný v 3. rade domáhal
vypratania predmetného bytu s tým, aby rozsudok o uloženie povinnosti vypratať predmetný byt sa stal
vykonateľný doručením a bola mu priznaná náhrada trov konania.3. Po právnom posúdení veci podľa § 137 ods. 1 písm. c/, d/ C.s.p., § 7 ods. 1,2, § 12 ods.
1,4,5,6, § 17 ods. 1 písm. a/ až l/ ods. 2,7, § 21 ods. 2,3,4 zák. č. 527/2002 Z.z., vychádzajúc
z vykonaného dokazovania, uzavrel, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na podanej

žalobe, nakoľko iným spôsobom ako predmetnou žalobou sa nemôže domôcť zápisu vlastníctva na
draženej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti. Žaloba žalobkyne považoval v celom rozsahu za
nedôvodnú a vo vzťahu k žalovanému v 3. rade tendenčnú a účelovú. Poukazujúc na ust. § 7 ods. 1
zákona o dobrovoľných dražbách konštatoval, že dražobník správne označil navrhovateľa dražby tak,
ako je uvedené v origináli oznámenia o dobrovoľnej dražbe, nakoľko navrhovateľom dražby je nielen

vlastník predmetu dražby (vlastníci ostatných bytov v bytovom dome), ale aj osoba, ktorá je oprávnená
navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona, v danom prípade podľa zák. č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov a podľa Zmluvy o výkone správy č.XXXX, XXXX a dodatku k
nejjetakoutoosobou,resp.subjektomBytovédružstvoZ.D.S..Pretopovažovalzamylnéazavádzajúce
tvrdenie právneho zástupcu žalobkyne, že oznámenie o dobrovoľnej dražbe uverejnené v Obchodnom
vestníku zo dňa 2.6.2016 obsahovalo nesprávne označenie navrhovateľa dobrovoľnej dražby. Zákonný

postup dražobníka podľa súdu potvrdzujú aj jeho ďalšie právne úkony vykonané v súlade s § 17 ods.
5 cit. zák.. Uzavrel, že nezistil žiadne pochybenia pri postupe dražobníka v súvislosti s oznámením
o dražbe v Obchodnom vestníku. Jeho postup bol v súlade so zákonom. Dražba prebehla v súlade
s ustanovením § 12 ods. 1 až 6 cit. zák.. Originál oznámenia o dobrovoľnej dražbe a jeho ďalšie
kópie doručované ďalším subjektom sú dôkazom toho, že pokiaľ zápisy v elektronických formulároch

Obchodného vestníka majú určité údaje neúplné, v žiadnom prípade takáto okolnosť nezakladá zákonný
dôvod na vyrieknutie neplatnosti dražby. Oznámenie o dražbe vypracované dražiteľom spĺňa všetky
zákonom stanovené náležitosti. Okrem zverejnenia na úradnej tabuli obce bolo zverejnené aj inzerciou
v tlači (denník Pravda zo dňa XX.X.XXXX) a tieto údaje boli zrozumiteľné a dostačujúce na to, aby
žalobkyňaavšetciostatnízáujemcoviaodražbubolionejdostatočneazákonneinformovaní.Žalobkyňa

v priebehu dražby si neuplatnila svoje právo v zmysle § 12 ods. 5, v zákonnej lehote, nepodala námietky
proti ohodnoteniu predmetu dražby. Vydražená nehnuteľnosť bola zakúpená za vyššiu cenu, ako bolo
určenéznaleckýmposudkomč. 44/2016,ktorýpostuphodnotilzapostupvsúladesozákonom.Tvrdenie
žalobkyne, že byt mal byť odpredaný za vyššiu cenu, nakoľko takéto byty na mieste kde sa nachádza
aj predmetný byt boli ponúkané v podstatne vyššej všeobecnej hodnote (37.800,- eur - 41.900,- eur)

považoval za tvrdenie subjektívne a mylné, poukazujúc na to, že ňou uvádzané ceny sú ceny, za
ktoré sa byty ponúkajú, čo neznamená, že v týchto cenách sa darí tieto byty aj odpredávať. Znalecký
posudok znalec vyhotovil znalec ku dňu 14.4. 2016 a súd nemal dôvod pochybovať o správnosti určenia
všeobecnej hodnoty oceňovaného bytu. Zdôrazňoval, že rozhodujúcou skutočnosťou vo vzťahu k tejto
námietke bolo, že žalobkyňa, ktorá bola osobne na dražbe prítomná, absolútne nenamietala cenu

draženej nehnuteľnosti, teda sa so závermi znaleckého posudku stotožnila. Za nedôvodnú považoval
argumentáciu žalobkyne, že dražba vôbec nemala prebehnúť z dôvodu nezákonného rozhodnutia a
nesprávneho právneho posúdenia v konaní sp. zn. 1C/358/2013 a následne z dôvodu nesprávneho
rozdelenia výťažku na uspokojenie pohľadávok, ktoré smerovali aj voči S. O., poukazujúc na to, že táto
otázka bola vyriešená právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.

zn. 1C/358/2013, v odôvodnení ktorého bol vyslovený záver, že oneskoreným zápisom rozhodnutia o
povolení vlastníckeho práva titulom kúpnej zmluvy o odpredaji bytu (predmetného bytu, ktorý odpredával
bývalý manžel žalobkyne žalobkyni) bolo rozhodnuté XX.X.XXXX a nie až oneskoreným zápisom
rozhodnutia o povolení vkladu XX.X.XXXX. Právne účinky vkladu teda nastali dňom XX.X.XXXX a
nie dňom XX.X.XXXX. Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.

2Co/707/2014-88 a v tomto konaní bol uvedeným rozhodnutím viazaný. Z uvedeného dôvodu považoval
za mylné aj ďalšie tvrdenie žalobkyne, že duplicitne voči nej mali byť vymáhané platby, ktoré už boli raz
žalovaným v 1. rade vymáhané od S. O..

4. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa od r. 2005 je rozvedená, s bývalým manželom S. O.,

s ktorým majú tri deti, a s ktorým do roku 2008 bývala v Z. H. u jej rodičov, od roku 2009 do roku 2012
rodina bývala vo vydraženom byte, v roku 2012 prechodne bývali v Anglicku a od roku 2013 žalobkyňa
aj so svojím druhom (bývalým manželom) a deťmi naďalej býva v predmetnom - vydraženom byte.
Konštatoval, že žalobkyňa so svojím bývalým manželom sa snažili uzavrieť so žalovaným v 3. rade
dohodu, podľa ktorej by sa z bytu dobrovoľne vysťahovali potom, čo im vydražiteľ vyplatí sumu 10.000,-

eur s tým, že pokiaľ sa tak nestane, z bytu sa nikdy nevysťahujú, napadnú dražbu a spor budú ťahať roky,
pokiaľ sa vydražiteľ dostane do bytu, O. byt zničí, znehodnotí. Zdôrazňoval, že podobné skutočnosti
uvádzala aj samotná žalobkyňa počas dražby za prítomnosti notára, čo bolo zaprotokolované aj v
zápisnici o dražbe. Mal za preukázané, že žalobkyňa aj napriek tomu, že už nie je vlastníčkou bytu, sa vbyte naďalej zdržiava s celou svojou rodinou, preto považoval za dôvodnú vzájomnú žalobu žalovaného
na vypratanie nehnuteľnosti, keďže žalovaný v 3. rade je legitímnym vlastníkom, ktorý sa doposiaľ ani
za asistencie polície, ani iným spôsobom nemôže domôcť svojich vlastníckych práv. Poukazujúc na

ust. § § 126 ods. 1 OZ, čl. 20 ods. 1,3,5 Ústavy SR uzavrel, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné
bremeno tvrdenia, že predmetná dobrovoľná dražba je neplaná, žalobu v celom rozsahu zamietol. V
konaní mal preukázané, že k odovzdaniu vydraženého bytu žalobkyňou žalovanému v 3. rade nikdy
nedošlo. Žalobkyňa byt naďalej užíva a voči žalovanému v 3. rade používa nezákonné spôsoby, preto
vyhovel protinávrhu v celom rozsahu ako bolo uvedené vo výroku rozsudku.

5. Nevyhovel návrhu o predbežnej vykonateľnosti vzájomnej žaloby - výroku o vyprataní bytu,
konštatujúc, že nie je možné vopred prejudikovať výsledok rozhodnutia prvoinštančného súdu v prípade
odvolania zo strany žalobkyne alebo inej sporovej strany v tomto konaní. Vychádzal aj zo záveru
vysloveného v obdobnom právnom posúdení veci vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod
sp. zn. 11C/175/2016.

6. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. s s prihliadnutím na ust. § 262 ods. 1,2 C.s.p. rozhodol o nároku na
náhradu trov konania a žalovanému v 3. rade, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal plnú náhradu
trov konania (vo výške 100 %), o ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku. Žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí boli v konaní plne úspešní si náhradu trov konania neuplatnili,

preto rozhodol, že tak žalobkyňa, ktorá v konaní nebola úspešná, ani žalovaní v 1. a 2. rade nemajú
nárok na náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobkyňa a žalovaný v 3. rade. Žalobkyňa napadla
odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, f/, h/

C.s.p.. Navrhla zmeniť rozsudok, žalobe o určenie neplatnosti dobrovoľnej držby vyhovieť, vzájomnú
žalobu zamietnuť a priznať jej plnú náhradu trov konania. Uviedla, že z vykonaného dokazovania
bolo preukázané, že zo strany žalovaného v 2. rade došlo k viacerým porušeniam zák. č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách, že: a/označenie navrhovateľa dobrovoľnej dražbe v elektronickom
oznámení o dobrovoľnej dražbe zverejnené v Obchodnom vestníku bolo nesprávne, nesúladné s

písomným vyhotovením oznámenia o dobrovoľnej dražbe, b/ písomné vyhotovenie oznámenia o
dobrovoľnej dražbe bolo zverejnené v neúplnej podobe v notárskom centrálnom registri, c/ oznámenie
o dobrovoľnej dražbe zverejnené v Obchodnom vestníku neobsahovalo odhadnutú alebo zistenú cenu
predmetu dražby, kolónka v elektronickom formulári Obchodného vestníka bola vypísaná nesprávne,
d/ cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom nezodpovedala cenám, za aké sa v meste

Z. D. S. predávajú porovnateľné dvojizbové byty, f/ oznámenie o dobrovoľnej dražbe nebolo bez
zbytočného odkladu od zverejnenia oznámenia v registri dražieb zaslané aj ministerstvu na zverejnenie
v Obchodnom vestníku. Zdôrazňovala, že v žalobe uviedli, že k nesprávnemu označeniu navrhovateľa
dobrovoľnej dražby došlo len v oznámení o dobrovoľnej dražbe, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom
vestníku, čím došlo k vzniku nesúladu medzi označením navrhovateľa dobrovoľnej dražbe v origináli

oznámenia o dobrovoľnej dražbe a označením navrhovateľa v oznámení zverejnenom v Obchodnom
vestníku. Bola toho názoru, že v takých závažných veciach musí existovať súlad medzi dražobníkom
vypracovanými dokumentmi a údajmi o dražbe uvedenými v oznámení o dobrovoľnej dražbe, v písomnej
aj elektronickej forme musia byť totožné a úplné a zverejňované včas. Odmietla konštatovanie súdu, že
jej tvrdenie o všeobecnej hodnote bytu je subjektívne a mylné, lebo súdu predložili ponuky realitných

kancelárií na odpredaj dvoj a jednoizbových bytov. Ide o objektívne skutočnosti. Samotná skutočnosť,
že nenamietala ocenenie nehnuteľnosti počas dražobného procesu neznamená, že sa so závermi
znaleckého posudku stotožnila. Ohodnotením predmetu dražby cenou, ktorá nezodpovedá cenám
za aké sa v lokalite predávali byty, jej spôsobilo majetkovú ujmu. Jej práva boli v dôsledku porušení
ustanovení zákona dotknuté, čo je dôvod na vyhlásenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Nesprávnosť

rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým rozhodol o vyprataní bytu odôvodňovala tým, že
vzájomnú žalobu bol povinný súd vylúčiť na samostatné konanie, lebo neboli splnené podmienky na
spojenie vecí. Rozhodnutie v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby konštituuje základ pre
rozhodnutie vo veci uplatnenia práv vyplývajúcich zo vzájomnej žaloby žalovaného v 3. rade, takže
rozhodnutie súdu o vzájomnej žalobe prejudikuje rozhodnutie súdu vo veci žaloby o určenie neplatnosti

dobrovoľnej dražby. Rozhodnutím o protinávrhu podľa nej súd vytvoril priestor pre vznik stavu, keď
v prípade, že by bolo podané odvolanie len proti výroku č. 1 (výrok týkajúci sa žaloby o neplatnosť
dobrovoľnej dražby - pozn. odvolacieho súdu) rozsudok v časti výroku č. 2 (o protinávrhu na vypratanie
bytu - pozn. odvolacieho súdu) by nadobudol právoplatnosť a následne aj vykonateľnosť, v čase keďby nebolo právoplatne rozhodnuté o platnosti, či neplatnosti dobrovoľnej dražby bola by zároveň
povinná vypratať byt, ktorý bol predmetom dražby. Tak isto podľa nej súd mal skúmať, či vzájomná
žaloba obsahuje podstatné náležitosti podania. Podľa nej táto vzájomná žaloba neobsahuje opísanie

rozhodujúcich skutočností.

8. Žalovaný v 3. rade napadol odvolaním výrok, ktorým bol na jeho návrh na vyslovenie predbežnej
vykonateľnosti protinávrhu zamietnutý z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. g/, h/ C.s.p.. Navrhol
rozsudok v napadnutej časti zmeniť a určiť, že rozsudok je vykonateľný doručením. Už vo vyjadrení

navrhoval žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, účelovú a šikanóznu, poukazujúc na to, že žalobkyňa
zjavne zneužila svoje právo, že je ukrátený na svojich právach, nakoľko nemôže vydražený byt užívať.
Zdôrazňoval, že dôvodom podania žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bolo to, že odmietol
žalobkyni, resp. jej druhovi zaplatiť finančnú čiastku za to, že sa z vydraženého bytu dobrovoľne
vysťahujú a ako dôkaz o vyhrážkach zo strany žalobkyne, resp. jej druha navrhoval pripojiť súdny
spis, vedený na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 11C/175/2016, v ktorom konaní sa

domáhal vydania neodkladného opatrenia o vypratanie vydražených nehnuteľností, avšak tento návrh
bol zamietnutý. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie v súvislosti so zamietnutím návrhu na
vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku. V konaní podľa neho bolo jednoznačne preukázané, že
je výlučným vlastníkom vydražených nehnuteľností, ktorých vlastníctvo nadobudol príklepom licitátora
na dobrovoľnej dražbe, že žalobkyňa, resp. osoby jej blízke predmetný byt užívajú, vyhrážali sa podaním

žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby bez toho, aby na to mali zákonný dôvod, vyhrážali sa, že byt
zničia, poškodia, znehodnotia. V tejto súvislosti poukázal na dôkaz, ktorý nemohol nie z vlastnej viny
navrhnúť vykonať v konaní pred súdom prvej inštancie a to písomné upozornenie Bytového družstva Z.
D.S.nazistenievysokejspotrebystudenejvody,pretozisťoval,čiskutočnedochádzakúnikuvody,resp.
z akého dôvodu vykazuje tento byt, vysokú spotrebu vody a zistil, že v byte býva väčší počet osôb, teda v

jeho byte, na jeho účet, na jeho náklady žije cca 7 osôb. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že neuzavrel
so žalobkyňou, alebo s inou osobou bývajúcou v tomto byte nájomnú zmluvu. Vyzýval žalobkyňu, aby
sa z bytu vysťahovala, na ktorú výzvu nereagovala. Namietal, že prípadná argumentácia o vymožení
prípadnejškodyodžalobkyne,čiužmimosúdne,alebosúdnoucestoujezjehopohľadunereálna.Okrem
nebezpečenstva značnej škody, mu hrozí aj ťažko nahraditeľná škoda a iná ujma a to nemajetková ujma

tým, že nemôže svoje vlastníctvo užívať. Pokiaľ by súd vyslovil predbežnú vykonateľnosť rozsudku o
tom, že žalobkyňa je povinná vypratať vydražený byt, žalobkyňa by neutrpela žiadnu ujmu. Názor o
tom, že vyslovením predbežnej vykonateľnosti by došlo k prejudikovaniu rozsudku s ohľadom na to, že
žalobkyňa, resp. iné strany sporu majú právo podať voči rozhodnutiu opravný prostriedok vnímal ako
neodôvodnený, ničím nepodložený.

9. Odvolanie žalobkyne bolo žalovaným v 1. až 3. rade doručené 14.2.2017, resp. 6.3.2017. Odvolanie
žalovaného v 3. rade bolo žalobkyni a žalovaným v 1. a v 2. rade doručené 14.2.2017, 16.2.2017, resp.
6.3.2017.

10. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 3. rade uviedla, že sa nestotožňuje s jeho
právnym názorom, tykajúcim sa predbežnej vykonateľnosti rozsudku v časti týkajúcej sa jej povinnosti
vypratať vydražený byt. Poukázala na svoj názor vyjadrený už odvolaní podľa ktorého v tomto prípade
neboli ani splnené podmienky pre spojenie vecí, veci, preto nemal súd v rámci konania o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby rozhodnúť o vzájomnej žalobe a mal ju vylúčiť na samostatné konanie.

11. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne a žalovaného v 3. rade uviedol,
že k odvolaniu žalovaného v 3. rade sa vyjadrovať nebude vzhľadom na to, že výrok ním napadnutý
sa ho priamo nedotýka. K odvolaniu žalobkyne uviedol, že v zmysle § 14 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z. z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci bytov a nebytových priestorov daného bytového

domu sú oprávnení odsúhlasiť vykonanie dražby, avšak návrh na vykonanie dražby bytu a nebytového
priestoru je v zmysle § 8b ods. 2 písm. i/ zák. č. 182/1993 Z. z. povinný podať správca daného bytového
domu, ide teda o výslovnú povinnosť správcu. Poukázal na to, že vlastníci bytov a nebytových priestorov
však nedisponujú právnou subjektivitou, preto v tomto konaní za nich musí konať niekto iný. Mal za to, že
zastúpenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov správcom bytových domov vyplýva nielen priamo

z uzatvorenej Zmluvy o výkone správy, ale aj zo zákona. Bol toho názoru, že bez ohľadu na to, či by
boli ako navrhovatelia dobrovoľnej dražby uvedení vlastníci bytov a nebytových priestorov zastúpení
správcom, alebo len správca, na vykonaní dražby by to nič nezmenilo, pretože boli splnené zákonnépodmienky pre vykonanie dražby nehnuteľnosti. Navrhol rozsudok vo výroku č. I. rozsudku súdu prvej
inštancie potvrdiť. Ostatné výroky ponechal na zvážení a vyjadrení právneho názoru odvolacieho súdu.

12. Žalovaný v 3. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok v rozsahu
odvolaním žalobkyne napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Zároveň navrhol jeho odvolaniu
vyhovieť. Bol toho názoru, že vychádzajúc z § 147 os. 1,2,3,4 C.s.p., § 166 ods. 1,2 C.s.p., § 234
ods. 1 C.s.p. mohol v prebiehajúcom konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby uplatniť svoje právo proti
žalobkyni vzájomnou žalobou. Rozhodovanie o vzájomnej žalobe bolo a je v záujme hospodárnosti

konania, išlo o právo ním uplatnené, tak ako právo bolo uplatnené aj žalobkyňou. Tieto práva sa týkajú
vecí, ktoré skutkovo spolu súvisia, týkajú sa tých istých strán, preto nevidel dôvod, pre ktorý by mal
súd vylúčiť konanie o vzájomnej žalobe na samostatné konanie. Poukazujúc na ust. § 147 ods. 1,2,3
C.s.p., § 131 C.s.p., § 132 ods. 1,2,3 C.s.p., § 138 C.s.p., § 123 ods. 1,2 C.s.p., § 124 ods. 1,2 C.s.p.
a § 127 ods. 1,2 C.s.p. uviedol, že ním predkladaná vzájomná žaloba obsahuje náležitosti v rozsahu
náležitostí obsiahnutých v ust. § 127 ods. 1 C.s.p.. Vzájomná žaloba bola jasná, určitá, zreteľná a riadne

doručená žalobkyni.

13. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 3. rade doručenom súdu 24.2.2017
uviedla, že navrhuje odvolanie žalovaného v 3. rade zamietnuť v časti vypratania bytu z dôvodov,
ktoré uviedla vo svojom vyjadrení. Trvala na tom, že dôvody na podanie žaloby o určenie neplatnosti

dobrovoľnej dražby mala a stále má, dôvodmi sú pochybenie - porušenie jej vlastníckych práv
katastrálnymúradom,-strataspisujejvklad.Vďalšejčastivyjadreniaopisovalapriebehdražbyzosvojho
pohľadu. Poukazovala na listy vlastníctva podľa ktorých nie je vlastníčkou nehnuteľností napriek tomu
bol dlh prepísaný na ňu z bytového družstva, na písomnosti týkajúce sa dlhu, na list verejnej ochrankyne
práv, v ktorom bolo konštatované, že zistili nedostatky na Katastrálnom úrade v Z. D. S.. Vyjadrovala sa

k obsahu čestného vyhlásenia domovníčky p. A..

14. Vyjadrenie žalovaného v 3. rade bolo žalobkyni a žalovaným v 1. a 2. rade doručené 3.3.2017, resp.
6.3.2017 a 9.3.2017.

15. Tak isto vyjadrenie žalovaného v 1. rade k odvolaniu žalobkyne bolo doručené žalobkyni a
žalovanému v 3. rade 3.3.2017, resp. 9.3.2017.

16. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení z 9.3.2017 uviedol, že k vyjadreniu žalovaného v 3.
rade sa vyjadrovať nebude, tak isto nepodáva žiadne vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu

žalovaného v3. rade doručeného súdu 22.2.2017. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného
v 3. rade doručeného súdu 24.2.2017 uviedol, že predmetom tohto súdneho konania nie je určenie
vlastníckeho práva k bytu č. X S. N. W. D. X.. Š. D. XX S. Z. D. S.. Otázkou, kto bol vlastníkom bytu v
čase kedy vznikal nedoplatok na úhradách za plnenia, preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv
a príspevku na správu, kvôli ktorému sa dražba nehnuteľnosti uskutočnila, sa podľa jeho dostupných

informáciisúdužrazzaoberal.Zanepravdivé označiltvrdeniežalobkyne,že dlhp.S.O.sadalzodňana
deň jej (žalobkyni). Správcovi bola priznaná celá dlžná suma v niekoľkých súdnych konaniach vedených
Okresným súdom v Spišskej Novej Vsi. Špecifikoval spisové značky súdnych konaní o zaplatenie dlžnej
sumy.

17. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 3. rade doručenom súdu 13.3.2017
uviedla, že naďalej zotrváva na svojich vyjadreniach a zdôvodneniach. Navrhuje, aby odvolací súd
rozhodol tak ako bolo navrhnuté v ňou podanom odvolaní. Naďalej zotrvala na názoru, že vzájomná
žaloba na vypratanie bytu nebola prípustná.

18. Žalovaný v 3. rade v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 1. rade k odvolaniu žalobkyne a
k jeho odvolaniu, k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu doručenom súdu 15.3.2017 navrhol rozsudok
súdu v rozsahu odvolaním žalobkyne napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny a jeho odvolaniu
vyhovieť. Uviedol, že sa so skutkovou a právnou argumentáciou žalovaného v 1. rade v plnom rozsahu
stotožňuje, preto sa nevyjadruje k tomuto vyjadreniu. K vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu uviedol,

že trvá na doterajších vyjadreniach o skutkovom a právnym stave. K druhému vyjadreniu žalobkyne
z 24.2.2017 uviedol, že toto vyjadrenie nedáva žiaden zmysel. Vyjadroval sa k námietkam v tomto
vyjadrení uvedeným vo vzťahu k osobe svedka G. Z., osobe domovníčky p. A. a k ďalším skutočnostiam,
ktorými žalobkyňa poukazovala na to, že ju chce zastrašovať.19. Vyjadrenie žalovaného v 1. rade z 9.3.2017 doručeného súdu prvej inštancie 13.3.2017 a vyjadrenie
žalovanéhov3.radez13.3.2017doručenésúduprvejinštancie15.3.2017bolozaslanénaoboznámenie

žalobkyni, žalovanému v 1. rade, žalovanému v 2. rade, žalovanému v 3. rade dňa 21.3.2017.

20. Žalobkyňa písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu 7.9.2017 označeným ako doplnenie
informácií, opisovala konanie žalovaného v 3. rade v súvislosti s riešením otázky trvalého pobytu,
konaním ktoré popisovala ako nekalú praktiku voči nej. Opätovne opisovala situáciu v súvislosti s

nesprávnym postupom katastra ohľadne zápisu vlastníctva - na vklad z r. XXXX, konanie žalovaného v
2. rade v čase dražby. Opätovne vyjadrovala nesúhlas s existenciou a výškou dlhu v súvislosti s platbami
súvisiacimi s užívaním predmetného bytu.

21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobkyne a žalovaného
v 3. rade ako podané včas, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,

beznariadeniapojednávaniavzmysle§385ods.1C.s.p.acontrariovrozsahuvyplývajúcomzust.§379
a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne,
ani žalovaného v 3. rade nie je možné vyhovieť.

22. Rozsudok je vecne správny preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

23. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19.12.2017 o 9.40 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 13.12.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1,3 C.s.p.

24. Žalobkyňa namietala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, f/, h/ C.s.p., Žalovaný v 3. rade
namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. g/, h/ C.s.p.

25. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú dané.

26. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok

jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192
- § 194 C.s.p. alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

27. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods.
1,2 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu
vyvodilajsprávnyprávnyzáver,pričomrozsudokajnáležiteodôvodnil,pretoodvolacísúd jehorozsudok
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

28. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobkyne a
žalovanéhonemalivplyvnavecnúsprávnosťrozsudkuvnapadnutomrozsahuaniesúspôsobiléprivodiť

zmenu napadnutého rozsudku.

29. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam odvolací súd
udáva:

30. Predmetom konania vo veci samej je žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že akékoľvek porušenie zákona o dobrovoľných
dražbách nie je dostatočným dôvodom na určenie neplatnosti dražby, ale relevantné je také porušenie
zákona o dobrovoľných dražbách, ktorým je zároveň osoba, ktorá sa domáha neplatnosti dobrovoľnejdražby dotknutá na svojich právach (viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. 7Cdo 481/2014). Z obsahu žaloby
je zrejmé, že žalobkyňa dôvody neplatnosti dobrovoľnej držby videla v porušení povinnosti vyplývajúcich
z § 17 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách poukazujúc na to, že oznámenie o dobrovoľnej

dražbe zverejnené v Obchodnom vestníku obsahovalo nesprávne označenie navrhovateľa dobrovoľnej
dražby, že oznámenie o dobrovoľnej dražbe zverejnené v Obchodnom vestníku neobsahovalo
odhadnutú alebo zistenú cenu predmetu dražby, obsahovalo iba údaj, že cena predmetu dražby bola
stanovená znaleckým posudkom, že dražobná spoločnosť vychádzala z ceny predmetu dražby určenej
znalcom, ktorá nezodpovedala všeobecnej hodnote nehnuteľnosti v mieste a čase konania dražby, že

oznámenie o predmete dražby uverejnené v notárskom centrálnom registri dražieb súčasťou ktorého
má byť sken originálneho oznámenia o dražbe s predpísanými náležitosťami, ale sken nie je možné
zobraziť celý, ale iba jeho druhú stranu, preto údaje z prvej strany originálneho oznámenia o dražbe
v tomto oznámení neboli uvedené, že žalovaný v 2. rade oznámenie o dražbe v Obchodnom vestníku
nezrealizoval bez zbytočného odkladu, teda bezprostredne potom, čo ho publikoval v notárskom
centrálnom registri dražieb a že dražba nemala vôbec prebehnúť z dôvodu, že žalovaný v 1. rade v

konaní vedenom pod sp. zn. 1C/358/2013 sa nezákonne duplicitne domáhal od nej zaplatenia dlhu
o ktorej pohľadávke už malo byť rozhodnuté v konaniach vedených pod sp. zn. 1Ro/207/82011 a
5Ro/310/2012 a to z dôvodu pochybenia správy katastra pri zápise rozhodnutie o povolení vkladu titulom
kúpnej zmluvy pod sp. zn. S.. Pri posudzovaní (ne)dôvodnosti žaloby vzhľadom na odvolacie námietky,
bolo potrebné prihliadať predovšetkým na účel ust. § 17 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných

dražbách a o doplnení zákona o notároch (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“), ako to bolo
definované v dôvodovej správe, t.j. umožniť aby o konaní dražby a jej priebehu bola informovaná čo
najširšia verejnosť.

31. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňou uvádzané dôvody neplatnosti dobrovoľnej dražby

týkajúce sa formálnych pochybení pri uverejňovaní písomností o dražbe, nepredstavujú zásah do práv
žalobkyne, keďže žalobkyni bolo oznámenie o dražbe, ktoré malo všetky náležitosti uvedené v § 17 ods.
1 zákona o dobrovoľných dražbách, ktorá skutočnosť v konaní ani nebola spornou, doručené v zákonom
určenej lehote. V tomto smere je potrebné poukázať na správny záver súdu prvej inštancie o neunesení
dôkazného bremena na preukázaní neplatnosti dražby. Povinnosťou žalobkyne bolo v súlade s § 132

C.s.p. ( ktorému zodpovedá ust. § 120 O.s.p. platného a účinného v čase začatia konania) označiť
dôkazy na preukázanie, že uvádzanými pochybeniami boli porušené jej práva, ale predovšetkým bolo
povinnosťou uviesť, ktoré jej práva boli týmito pochybeniami porušené. Žalobkyňa mala v súlade s § 132
C.s.p. povinnosť tvrdenia a aj povinnosť dôkazného bremena, ale žalobkyňa nielen, že nepreukázala
porušenie jej práv, ale ani neuviedla ktoré jej práva porušené boli. Tak isto námietky týkajúce sa

ceny bytu nemôžu mať za následok neplatnosť dražby. Žalobkyňa do 10 dní od doručenia znaleckého
posudku bola oprávnená vzniesť námietky voči výške ceny predmetu dražby (§ 12 ods. 5 zákona
o dobrovoľných dražbách), túto povinnosť si žalobkyňa nesplnila, v konaní táto okolnosť ani nebola
spornou. Za takýchto okolností tvrdenie o tom, že cena predmetu dražby určená znalcom nezodpovedá
všeobecnej hodnote nehnuteľnosti nemožno považovať za dôvodné. Navyše v tejto súvislosti odvolací

súd poukazuje na skutočnosť, že aj v prípade, keby cena predmetu dražby nezodpovedala všeobecnej
hodnote nehnuteľnosti a žalobkyni by vznikla škoda, ako to uvádzala, uvedená okolnosť nemôže byť
dôvodom neplatnosti dražby a môže byť iba prípadným nárokom na náhradu škody v prípade, že došlo
k odpredaju bytu pod hodnotu. Tak isto neuvedenie výšky ceny predmetu dražby číselným označením
v oznámení o dobrovoľnej dražbe zverejnenom v Obchodnom vestníku, ale poukazom, resp. odkazom

na znalecký posudok nemožno hodnotiť ako porušenie zákona, pretože takáto povinnosť z § 17 ods. 3
zák. č. 527/2002 Z.z. nevyplýva a nemožno ho hodnotiť ako postup, ktorým by žalobkyňa bola dotknutá
na svojich právach.

32. Za nedôvodné odvolací súd považoval námietky žalobkyne vo vzťahu k rozhodnutiu o povinnosti

vypratať vydraženú nehnuteľnosť, keďže v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa byt - predmet dražby,
vydražiteľovi neodovzdala. Táto povinnosť jej vyplýva z § 29 zákona o dobrovoľných dražbách, preto
nemožno súhlasiť s jej tvrdením, že protinávrh nebol spôsobilý na spojenie veci a bolo potrebné ho
vylúčiť na samostatné konanie.

33. Za nedôvodné je potrebné považovať odvolanie žalovaného 3. rade proti výroku o zamietnutí
návrhu na vyslovenie vykonateľnosti rozhodnutia dňom vyhlásenia rozhodnutia. Tento výrok je potrebné
považovať za výrok súvisiaci s výrokom o neplatnosti dražby, preto, pri zohľadnení okolností prípadu (§
232 C.s.p.), odvolací súd dospel k záveru, že nemožno vysloviť predbežnú vykonateľnosť len jedného zdvochnavzájomsúvisiacichvýrokov,t.j.bezurčeniapredbežnejvykonateľnostiajdruhéhozosúvisiacich
výrokov, preto správanie sa žalobkyne v súvislosti s užívaním predmetu dražby samo o sebe nemôže
byť dôvodom pre vyslovenie predbežnej vykonateľnosti výroku rozsudku o vyprataní bytu.

34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, keďže správny a zákonu zodpovedajúci je aj výrok o trovách
konania, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 C.s.p. potvrdil.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení

s § 255 ods. 1,2 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p.

36.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).