Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. december 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/317/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512208214
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7512208214.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň
JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu Intrum Justitia Debt Finance
AG, Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanej P. S., narodenej XX.X.XXXX, bytom N.
R. XX, o zaplatenie 984,18 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 17C 387/2012-127 z

21.11.2016 Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok v napadnutom výroku o priznaní náhrady trov konania v rozsahu 100 %
Združeniu OZ Právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268.

Žalobcovi a Združeniu OZ právna pomoc spotrebiteľom nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol a Združeniu OZ právna pomoc spotrebiteľom priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 984,18 € s
príslušenstvom titulom neuhradených platieb jeho právnemu predchodcovi spoločnosti Telefónica

Slovakia s.r.o. za poskytnuté služby. Poukázal na to, že vedľajší účastník - OZ právna pomoc
spotrebiteľom vystupujúci na strane žalovanej vzniesol námietku premlčania, a preto v súlade s § 100
ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka žalobu zamietol ako podanú oneskorene. O trovách konania
rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a keďže postavenie vedľajšieho účastníka (ktorý do konania
vstúpil 6.7.2012) kopíruje osud strany, ktorej záujmy v konaní hájil, priznal združeniu nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

3. Rozsudok vo výroku o trovách združenia napadol včas podaným odvolaním žalobca a navrhol ho
zmeniť tak, že združenie nemá nárok na náhradu trov konania. Bol toho názoru, že postavenie združenia
ako vedľajšieho účastníka účinnosťou Civilného sporového poriadku k 1.7.2016 zaniklo ex lege a o
jeho vstupe do konania ako osobitného subjektu podľa § 95 CSP rozhodnuté nebolo. V dôsledku toho
uvedenému subjektu nebolo možné ani priznať náhradu trov konania.

4. Združenie OZ - právna pomoc spotrebiteľom vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhlo napadnutý
výrok o trovách konania ako vecne správny potvrdiť.

5. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku s účinnosťou od
1.7.2016ZdruženieOZ-právnapomocspotrebiteľomstratilopostavenievedľajšiehoúčastníkavkonaní,

s ktorým inštitútom nová procesná úprava ani nepočítala.6. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a § 379 CSP a dospel

k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu
a združenia potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je v
napadnutom výroku vecne správny.

7. Súd prvej inštancie o trovách konania vo vzťahu žalobcu a združenia rozhodol podľa § 255 ods. 1

CSP majúc za to, že vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovanej, majúcej úplný úspech v konaní
má nárok na náhradu trov. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi
súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

8. Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť

manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

9. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.).

10. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba.
Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdil ich súd po uvážení
všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.).

11. Zákonným predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje

ust. § 93 ods. 1 O.s.p., je právny záujem vedľajšieho účastníka na úspechu účastníka, na strane
ktorého vstúpil do konania. Vedľajší účastník pomáha v konaní hlavnému účastníkovi a podporuje ho;
poskytovaním pomoci navrhovateľovi alebo odporcovi sleduje ich záujmy, robí tak ale s cieľom prispieť
k ochrane aj svojich práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov. Vedľajší účastník sa usiluje dosiahnuť procesný úspech ním podporovaného účastníka, lebo

výsledok sporu nepriaznivý pre účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje, sa nepriaznivo prejaví
aj na jeho (vedľajšieho účastníka) právnych pomeroch.

12. V prípadoch, na ktoré dopadá ust. § 93 ods. 2 O.s.p., zákon nestanovuje ako podmienku účasti
tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup

vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu
(§ 93 ods. 1 O.s.p.), tu vyplýva priamo zo zákona (pozri tiež Števček/ Ficová a kol. Občiansky súdny
poriadok - Komentár, Nakladatelství C.H.Beck, 2009, str. 238). V prípade takejto právnickej osoby je pre
jej procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana
práv, o ktoré v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje

na niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho
účastníka. Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a
o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
podľa ktorého môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať návrh na
začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže

byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti (§ 25 ods. 1 písm. a/ zák. č.
250/2007 Z.z.).

13. V danej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách združenia aplikoval právnu úpravu
vyplývajúcu aj z pôvodne platného Občianskeho súdneho poriadku a bral do úvahy, že práve v dôsledku

procesnej aktivity združenia došlo k zamietnutiu žaloby. Prispeli k tomu bezosporu aj námietky združenia
argumentujúceho premlčaním uplatnenej pohľadávky. Do konania pritom združenie účinne vstúpilo ešte
6.7.2012 (teda ešte pred zmenami právnej úpravy z 1.1.2015). Trovy združenia uplatnené a priznané
súdom prvej inštancie tak možno považovať za účelné, keď ich vznik predchádzal zamietnutiu žaloby
a boli tak splnené podmienky pre aplikáciu § 255 ods. 1 CSP. Účelnosť trov vynaložených na právnu

pomoc možno vyvodiť z článku 47 Ústavy SR čo v podstate znamená, že trovy právneho zastúpenia je
nutné považovať za účelne vynaložené trovy. Každý (teda aj vedľajší účastník) mal právo na to, aby bol
zastúpený advokátom. Aj keď združenie v dôsledku legislatívnych úprav stratilo postavenie vedľajšiehoúčastníka, bolo by nespravodlivé nepriznať mu nárok na náhradu trov vzniknutých v čase, keď aktívne
hájilo záujmy žalovanej.

14. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal, preto nemá právo na náhradu jeho trov a úspešné
združenie nárok na náhradu trov ani neuplatnilo.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).