Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/110/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117200861
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117200861.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: Sberbank Slovensko, a.s.,
Vysoká 9, Bratislava, právne zastúpený advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom
Partizánska 2, Bratislava, proti žalovanému: F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, o zaplatenie
7.659,78 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 22.05.2017, č.
k. 9Csp/11/2017 - 84 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiadnej zo strán nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) vo výroku I. zastavil
konanie v časti o zaplatenie sumy prevyšujúcej sumu 5 842,93 eur a úroky z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 5 535,83 eur od 02.12.2006 až do zaplatenia, vo výroku II. žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 149,23 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
vo výroku III. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku IV. vyslovil, že žalobca nemá nárok na
náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 7 ods. 1, 9 ods. 2 písm. j) a §
11 ods. 1 písm, b) a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

3. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 17.04.2014 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere číslo 613835, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 5700
eur ktorý mal splatiť v 120 mesačných splátkach vo výške 92,51 eur. Žalobca vyhlásil predčasnú/

mimoriadnu splatnosť úveru“ s dátumom vyhotovenia 13.05.2015, na základe ktorým bol žalovaný
vyzvaný k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo ku dňu 01.06.2015. Vyslovil právny názor,
že z ustanovenia § 53 ods.9 OZ je nepochybné, že proces predčasného zosplatnenia spotrebiteľského
úveru je rozdelený do 2 fáz. 1. fáza - upozornenie na možnosť zosplatnenia najmenej 15 dní pred jeho
vykonaním. 2. fáza - samotné zosplatnenie. Obe vyššie uvedené fázy sú rovnocenné a možnosť 2. fázy
je podmienená fázou č. 1. Je preto len a len vecou dodávateľa, aby pre prípad sporu vedel preukázať
realizáciu oboch fáz zosplatnenia. V tejto súvislosti preto konštatoval, že žalobca upozornenie na

možnosť predčasného zosplatnenia úveru súdu nezaslal, preto k platnému predčasnému zosplatneniu
nedošlo. Vychádzal ďalej z názoru, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný
brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré
možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnostiočakávať. Dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť

alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje. Dospel k záveru, že žalobca uvedeným spôsobom nepostupoval, keďže súdu
žiaden doklad o zisťovaní bonity žalovaného nezaslal. Dodal, že úver je bez úrokov a bez poplatkov aj
preto,žezmluvaneobsahujevýpočetpredpokladov,zktorýchsavychádzaloprivýpočteRPMN.Uviedol,
že zo záverov súdu o tom, že k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo a žalovaný nie

je povinný platiť úroky vyplýva, že súd mohol žalobcovi priznať iba splátky istiny splatné ku dňu jeho
rozhodovania. Ku dňu rozhodovania súdu bola podľa amortizačnej tabuľky splatná istina splátok 1. - 37.
v celkovej sume 956,75 eur. Ku dňu rozhodnutia súdu bola žalovaným vrátená suma 807,52 eur a preto
dlžná istina je 149,23 eur. Keďže ku dňu 02.12.2016, od ktorého žalobca požaduje úroky z omeškania
mala byť zaplatená istina 767,93 eur a táto aj zaplatená bola, žalobcovi úroky z omeškania nepatria.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 Civilného sporového poriadku.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne
právne posúdil. Vo vzťahu k výroku I. uviedol: výrok I. rozsudku je zmätočný a obsahuje aj chyby

v písania a počítaní. Správne má byť rok 2016, a nie 2006. Súd zastavil konanie vo väčšej časti
než navrhoval žalobca. Pokiaľ súd nechcel vyhovieť žalobe v časti úrokov z omeškania, správny
procesný postup mal byť taký, že konanie v časti 1.816,85 eur zastaví a v časti úrokov z omeškania
žalobu zamietne. Vo vzťahu k výroku II uviedol: Do konania boli predložené všetky relevantné listinne
dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú oprávnenosť nároku žalobcu voči žalovanému. Súd výzvou

zo dňa 08.02.2017, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 16.02.2017, vyzval žalobcu na špecifikáciu
dlžnej sumy, na predloženie listinných dôkazov preukazujúcich preverenie bonity žalovaného zo strany
žalobcu a preukázanie postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobca preveroval bonitu
žalovaného v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. K tomu žalobca poskytol aj opis postupu
zisťovania žaloby, ktoré je uvedené vo vyjadrení zo dňa 23.02.2017. Ustanovenie § 7 ods. 1 a § 11

ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. nevyžaduje v žiadnej svojej časti, aby banka (žalobca) preveroval bonitu
klienta písomnými podkladmi. Zákon č. 129/2010 Z.z. účinný v čase uzavretia zmluvy neupravoval
žiadny postup, resp. formu akou má žalobca postupovať. Všetky údaje boli zisťované od žalovaného
s odbornou starostlivosťou, ktorá však písomnú formu nevyžaduje. Banky v spolupráci so sociálnou
poisťovňou, resp. daňovým úradom skúmajú príjmy klientov a to tak, aby mali klienti také príjmy,

aby s prihliadnutím na ich vyživovacie povinnosti, výšku ich splácaných zväzkov, životné minimum
a pod. im zostala dostatočná rezerva na plnenie ďalšieho záväzku. Namietal, že súd prvej inštancie
nesprávne uviedol vo svojom odôvodnení rozsudku, že žalobca do konania nedoložil upozornenie v
zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V zmysle zaužívaného výkladu musia byť obe podmienky
uvedené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka splnené súčasne. Podmienka, že právo na jednorazové

splatenie pohľadávky bude mať veriteľ najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky bola zo strany žalobcu dodržaná, čoho dôkazom je aj výpis z úverového účtu žalovaného.
Druhá kumulatívna podmienka je ustálená v rovine pozitívneho konania dodávateľa, ktorý je pred
jednorazovým zosplatnením pohľadávky povinný spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní pred
jednorazovým zosplatnením pohľadávky upozorniť spotrebiteľa na výkon tohto práva. Žalobca zaslal

do konania dokument pod názvom Vyhlásenie predčasnej/jednorazovej splatnosti zo dňa 13.05.2015
a Hromadný podací hárok, z ktorého je zrejme, že tento dokument bol zaslaný žalovanému dňa
14.05.2015. V zmysle bodu 19.06 písm. f) Všeobecných podmienok žalobcu bol tento dokument
doručený žalovanému dňa 17.05.2015. Nakoľko bolo v predmetnom dokumente uvedené, že predčasná
splatnosť bola vyhlásená ku dňu 02.06.2015, je toho názoru, že zo strany žalobcu bola dodržaná 15-

dňová lehota, ktorú od dodávateľa požaduje zákonne ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Dodal, že zákon v žiadnom svojom ustanovení nešpecifikuje, akú má mať podobu, formu upozornenie
vydané dodávateľom a adresované spotrebiteľovi, resp. akým spôsobom má dodávateľ postupovať.
Zákon vyžaduje podmienku jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu, ktoré boli v tomto
prípade dodržané. Je potrebné dokument posudzovať na základe jeho obsahu, z ktorého je zrejme, že

žalobca postupoval v medziach požadovaných zákonom. Napadal aj výrok o trovách konania, ako výrok
bezprostredne súvisiaceho s predchádzajúcimi výrokmi rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie tak, že vyhovie žalobnému petitu v plnom rozsahu.6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len ,,C.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362
ods. 1 C.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v

zmyslezásadvyplývajúcichzust.§378,§379a§380C.s.p.,vecprejednalbeznariadeniapojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Žalobca odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci a nedostatočne zisteným
skutkovým stavom zo strany súdu prvej inštancie. Mal za to, že v konaní predložil všetky potrebné

relevantné dôkazy, potrebné v súvislosti so skúmaním bonity žalovaného a splnením podmienok na
vyhlásenie predčasnej splatnosti podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

8. Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. V súvislosti s odvolacími námietkami uvádza:

9. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa
17.04.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v
celkovej výške 5.700 eur. Úver mal byť splatený 120 mesačnými splátkami po 92,51 eura s fixnou
úrokovou sadzbou 14,9 % ročne. Splatnosť prvej splátky bola stanovená na 20.04.2014 a poslednej na
20.04.2024.

10. V konaní nebolo sporné, že predmetná zmluva predstavuje spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“) a zároveň ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle
zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V záväzkovom vzťahu založenom predmetnou
úverovou zmluvou má žalovaný postavenie spotrebiteľa.

11. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej

databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

12. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné

opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy
osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií
a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity

a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté
ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.
júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,

ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

13. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,

EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol
stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v
zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice
2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa
ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu

dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne
znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto
zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53)
(bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej).14. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o úvere veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou

tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak
je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo

cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.
Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia, okolnosti, ktoré má veriteľ brať do úvahy pri posudzovaní
bonity spotrebiteľa sú uvedené demonštratívne, t.j. ako neuzavretý okruh (arg.: „najmä“).

15. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 128/2010 Z.z. , ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V

prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o
sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať
úver, ako tomu v

skutočnosti je.

16. Podľa ustanovenia § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany
sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,
námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na
ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie
skúmania bonity klienta zo strany dodávateľa. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti

a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa,
t.j. § 52 a nasl. OZ, zákon č. 129/2010 Z.z. a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že
bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. Súd prvej inštancie vyzval v priebehu konania žalobcu, aby zaslal súdu všetky doklady
a výstupy z registrov, ktorými sa overovala bonita žalovaného. V odpovedi na výzvu súdu doručenej

dňa 27.02.2017 žalobca opísal procesy skúmania bonity klienta banky (napr. v spolupráci so Sociálnou
poisťovňou a daňovými úradmi); žiadne dôkazy svedčiace o relevantnom skúmaní bonity klienta však
súdu prvej inštancie nepredložil. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.04.2014 nevyplývajú
žiadne informácie o pomeroch žalovaného, resp. preverovaní jeho bonity žalovaného len to, že klient
súhlasí s tým, aby Sociálna poisťovňa poskytla žalobcovi osobné údaje o žalovanom.

18. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo

nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani
o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010)

19. Podľa názoru odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru v tom smere, že
žalobca nepreukázal splnenie svojej povinnosti skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver a že svojim
ne/konaním sa dopustil hrubého porušenia svojej zákonnej povinnosti, čo má za následok bezúročnosť
a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, ako aj skutočnosti, že k predčasnému zosplatneniu nedošlo.

Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.20. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

21. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

22. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinnosti spotrebiteľom, dosiahol
splatnosť celej pohľadávky, ale sleduje aj zamedziť tejto možnosti v prípade, ak neplnenie povinnosti
zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania
so zaplatením splátky.

23. Zákonodarca pre konanie dodávateľa a jeho právo vyhlásiť splatnosť celej pohľadávky, a tým
na strane spotrebiteľa privodiť stav straty výhody splátok stanovil kumulatívne zákonné podmienky
pozostávajúce z oddialenia výkonu práva dodávateľa a súčasne jeho pozitívneho konania smerujúceho
k včasnému upozorneniu na uplatnenie svojho práva podľa § 565 OZ.

24. V poradí prvá z kumulatívnych zákonných podmienok ustanovuje, že právo na jednorazové splatenie
pohľadávky bude mať veriteľ najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky.

25. V poradí druhá kumulatívna podmienka je ustálená v rovine pozitívneho konania dodávateľa, ktorý je
pred jednorazovým zosplatnením pohľadávky povinný spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní pred

jednorazovým zosplatnením pohľadávky upozorniť spotrebiteľa na výkon tohto práva. Ak zákonodarca
ustanovil povinnosť upozorniť spotrebiteľa, je dôležité, aby túto povinnosť dodávateľ splnil vzhľadom na
zákonnú lehotu jednak uplynutia 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a jednak na zákonnú
lehotu 15 dní pred vykonaním svojho práva. Upozornením má zákonodarca na mysli adresovanú
písomnosť, ktorá sa musí nevyhnutne dostať do sféry dispozície spotrebiteľa, a z ktorej obsahu musí

byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu odseku 9, a jednak výslovné
upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva dodávateľa podľa § 565 OZ a v súlade s odsekom 9 §
53 OZ.

26. Je zrejme, že listom zo dňa 13.05.2015 adresovaným žalovanému žalobca vyhlásil predčasnú/

mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 02.06.2015 a požiadal o zaplatenie splatnej pohľadávky s
príslušenstvom, ktorá ku dňu 12.05.2015 predstavovala sumu vo výške 5747,36 eur. Súd prvej inštancie
s ohľadom na predčasne zosplatnenie vyzval žalobcu na preukázanie postupu podľa § 53 ods. 9 OZ. V
odpovedi na výzvu súdu prvej inštancie zo dňa 23.02.2017 žalobca predložil hromadný podací hárok,
z ktorého vyplýva odoslanie vyhlásenia splatnosti úveru žalovanému. Upozornenie pred jednorazovým

zosplatnením v zmysle § 53 ods. 9 OZ však žalobca nepredložil. Existenciu a doručenie upozornenia
dlžníkovi na uplatnenie tohto práva veriteľa (v zmysle vyššie uvedeného právneho výkladu odvolacieho
súdu), ktoré by predchádzalo samotnému úkonu veriteľa smerujúcemu k zosplatneniu dlhu, žalobca
i napriek výzve súdu v konaní nepreukázal. Uvedený právny záver nedokázali zmeniť ani odvolacie
námietky žalobcu. Za tohto stavu je správnym záver súdu prvej inštancie, že ak teda veriteľ nepreukázal

zaslanie upozornenia na predčasné zosplatnenie, k platnému predčasnému zosplatneniu nedošlo.

27. Ak teda veriteľ listom zo dňa 13.05.2015 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, taký úkon nemôže
byť právne účinný, k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo a keďže je predmetný úver
bez úrokov a bez poplatkov, má žalobca právo iba na zaplatenie istiny ku dňu rozhodnutia súdu, čo

pri pomere splatných splátok (956,75 eur ) a žalovaným vrátenej sumy (807,52 eur) zakladá povinnosť
žalovaného vrátiť žalobcovi ešte sumu 149,23 eur.

28. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods.
1 C.s.p.).

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnejžalovanémuvsúvislostisodvolacímkonanímžiadnetrovynevznikliažalobcanebolvodvolacomkonaní
úspešný.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).