Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. november 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 0T/121/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716000441
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kollár
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6716000441.1

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.11.2016 pred sudcom pre prípravné
konanie JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného H. L., stíhaného pre prečin útoku na
verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zákona takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný H. L. H. G. Á. J. F., nar. XX.XX.XXXX P. I., t.č. v ÚVV Banská Bystrica

j e v i n n ý,

že
dňa 11. 10. 2016 v čase okolo 17.00 hod. v meste Zvolen, okres Zvolen v služobnom motorovom vozidle
Mestskej polície Zvolen, počas eskorty na oddelenie Mestskej polície Zvolen inšpektormi Mestskej

polície Zvolen v zložení inšp. Z. Y. a inšp. U. X. po tom, čo v dôsledku agresívneho správania použil inšp.
Z. Y. proti nemu donucovacie prostriedky a to hmaty a chvaty, nakoľko tento neuposlúchol jeho výzvu,
aby v aute sedel v kľude a ruky mal na viditeľnom mieste, následne začal vykrikovať, aby ho pustili a
začal sa trhať smerom k inšp. U. X., ktorá v tom čase viedla služobné motorové vozidlo a hrozilo, že
prípadným atakom na jej osobu dôjde k dopravnej nehode, fyzicky napadol inšp. Z. Y. tým spôsobom, že

ho pravou rukou udrel do oblasti úst, pričom aj napriek výzvam inšp. Z. Y. neupustil od svojho konania,
na tieto výzvy nereagoval a kládol Ďalej aktívny odpor, pričom inšp. Z. Y. poškriabal po rukách, kde týmto
konaním spôsobil inšp. Z. Y., B.. XX. XX. XXXX, O. X. Z., B.T. X povrchové poranenia pery a ústnej
dutiny a iné povrchové poranenia ruky, ktoré zranenia si práceneschopnosť nevyžiadali,
t e d a

použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa,

č í m s p á c h a l

prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.1 písm. a/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 323 ods.1 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods.4, § 49 ods.2 Tr. zákona na trest
odňatia slobody v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods.2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 62 ods. 1 Tr. zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu pobytu v súdnom okrese Zvolen /
okresy Zvolen, Detva, Krupina / v trvaní 2 / dvoch / rokov. o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný H. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinný zo spáchania žalovaného
skutku. Ďalej dodal, že bol zobratý príslušníkmi mestskej polície za účelom overenia totožnosti. Nemal

žiadne doklady pri sebe. Nastúpil na zadné miesto za sedadlo spolujazdca a vedľa neho sedel z ľavej
strany policajt za šoférom. Keď nastúpil do vozidla, nemal spútané ruky. Bol poučený o tom, ako má
sedieť vo vozidle a ruky si dal na kolená a to obidve. Išli z námestia ako je obchod KARTUŠ - čínsky
obchod. Ako bolo naštartované auto, tak policajt ho buchol pravou päsťou spakruky do oblasti nosa a
zubov a potom na neho skočil. Chytil ho oboma rukami okolo krku a začal dusiť. Tlačil ho pravou rukou
do chrbta a popri tom ho ešte bil pravou aj ľavou päsťou, ťahal mu vlasy. Policajtka ho ešte podporovala

so slovami „ len mu daj “. Tým, že ho dusil, nevládal dýchať. Je možné, že ho omylom poškriabal alebo
zasiahol rukou. Nebolo to úmyselné. Naposledy ho kopol do rebier tak, že tam odpadol. Zlomil mu rebrá
a má poškodené obličky. Policajt sa choval agresívne ako taký úchylák a potreboval by ísť na liečenie, na
psychiatriu.Policajtkasaešteotočilasmeromkunemuatakistomuťahalavlasyapopritomajšoférovala.
Toto trvalo asi 15 minút až pokým neprišli na mestskú políciu. Po celý čas toho skutku bol na mieste za

spolujazdcom. Následne ho vytiahli z auta. Pokračovali na ulici a ešte jeden im prišiel pomôcť. Ťahali ho
po zemi na ulici smerom do budovy. Roztrhli mu aj kabát. Pritom on vôbec nebol pod vplyvom alkoholu.
Pokiaľ mal poškodené pravé predkolenie, bolo to z dôvodu toho, že policajt do neho kopal. Obžalovaný
uviedol, že nenapadol policajta. Je možné, že keď sa bránil, tak policajta udrel.

Napriek popieraniu skutku zo strany obžalovaného je tento usvedčovaný výpoveďou poškodeného Z.
Y., ktorý vypovedal o prvotnom zákroku polície zhodne ako v spise na čl. 25 a k jazde autom dodal, že v
čase, keď si obžalovaný sadol do motorového vozidla, rešpektoval výzvy ako má sedieť vo vozidle a toto
prestal rešpektovať akonáhle sa pohli a to tým, že začal hovoriť, aby ho pustili. Ruky dal preč zo stehien,
začal rukami gestikulovať. Nahol sa smerom dopredu šikmejšie a poškodenému to prišlo tak, ako keby

chcel chytiť kolegyňu, ktorá šoférovala a preto na toto reagoval tým spôsobom, že ho z predklonenej
polohy vrátil naspäť do sediacej klasickej polohy tým, že ho chytil za ramená a strhol naspäť. To sa mu aj
podarilo. Ako ho vrátil naspäť, tak obžalovaný sa otočil smerom k nemu doľava a udrel ho päsťou pravej
ruky do tváre do oblasti úst. Poškodený sa snažil reagovať tak, že sa mu snažil chytiť ruky. Keďže sa
ďalej aktívne bránil, musel sa celým telom na neho zavážiť, aby mu znemožnil pohyb, pričom on kládol

stále aktívny odpor a pri tomto ho aj poškriabal na rukách. Potom sa mu podarilo chytiť jeho ruky a bol
na ňom zavalený celým telom. Obžalovaný bol v takom polo ľahu, polo sede na pravej strane svojho
tela a poškodený bol na ňom zavážený. Ako došli pred základňu tak obžalovaný sa nejako ukľudnil.
Po príchode otvorili dvere na aute a keďže obžalovaný nechcel spolupracovať, bol vytiahnutý z toho
auta. Ako ho dostali na chodník, tak tam stál kľudne a začal počúvať výzvy. Pokiaľ sa týka povrchového

poranenia pery a ústnej dutiny, o tom hovoril, ako sa to stalo. Pokiaľ sa týka povrchových poranení rúk,
tieto utrpel pri zápase s obžalovaným ešte vo vnútri vozidla. Pokiaľ sa týka zranení obžalovaného a
to zlomeniny rebra, poškodený o tom rozmýšľal, ako sa to mohlo udiať a povedal by, že sa to udialo
pri tom ako na neho tlačil rukou alebo kolenom. Pokiaľ sa týka zranenia pravého predkolenia, možno
to mohol utrpieť o prednú sedačku. Okrem toho, že kolegyňa adresovala obžalovanému výzvy, aby

upustil od svojho konania, inak do zápasu nezasiahla a len počas šoférovania informovala kolegov o
tejto záležitosti. Ona sa ho fyzicky ani nedotkla.

V rovnakom smere vypovedá aj svedkyňa U. X., ktorá vypovedala zhodne ako na čl. 43 a ďalej dodala,
že kým nemali auto v pohybe, tak sa obžalovaný správal pomerne kľudne a ako sa pohli, tak začal

verbálne hovoriť to, aby sme ho pustili, či je to nutné, aby s ním šli na políciu. Svedkyňa sa v prvom rade
musela venovať vedeniu motorového vozidla, ale periférne videla, že sa obžalovaný dostal na jej úroveň,
pomedzi dve sedačky. Nevedela presne, o čo mu ide, tak sa snažila chrániť rukou priestor ručnej brzdy a
volantu. Registrovala to, že kolega ho vtiahol naspäť. Potom ešte registrovala, ako keby sa obžalovaný
pootočil smerom ku kolegovi. Videla pohyb obžalovaného smerom k tvári kolegu. Kolega sa prezentoval

slovami „ on ma udrel“. Vzadu prebiehal medzi nimi zápas a kolega sa mu snažil chytiť ruky a videla, že
predvádzaná osoba stále kladie odpor. Ešte sa kolegu pýtala, či má zastať a on povedal, že to zvládne.
Boli asi minútu od základne. Svedkyňa hlásila tento incident do vysielačky. Svedkyňa uviedla, že sa
fyzicky nedotkla obžalovaného počas vedenia motorového vozidla. Povrchové poranenie pery a ústnej
dutiny si na kolegovi všimla ešte v aute. Ďalej mal kolega škrabance na rukách, ale to si všimla až na

základni. Pokiaľ sa týka zranení obžalovaného a to zlomenina rebra, podľa nej sa to muselo udiať akobol kolega na ňom v aute zavesený. K poraneniu pravého predkolenia nevie bližšie uviesť ako to mohlo
vzniknúť, ale toto zranenie prvotne ani nespomínal. Spomínal hlavne bolesť v oblasti rebra, preto aj išiel
na ošetrenie. Počas vedenia motorového vozidla vyzývala obžalovaného, keď videla ten zápas, aby sa

skľudnil a obžalovaný na to nereagoval. Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že ho mala držať za vlasy, toto nie je
pravdou a ani si to nevie predstaviť. Takisto nie je pravdou, že by sa vyjadrila počas vedenia motorového
vozidla slovami „len mu daj“.
V rámci prípravného konania boli do spisu zadovážené aj listinné dôkazy, ktoré boli postupom podľa §
269 Tr. poriadku prečítané a to:

- lekárske správy z čl. 48-50
- záznam o dychovej skúške z čl. 47
- správy a RT z čl. 51-55
- rozhodnutia súdov z čl. 56-64, 67-71
- lekárska správa z hospitalizácie obžalovaného v Nemocnici ÚVTOS Trenčín.

Z lekárskej správy z ošetrenia obžalovaného je zrejmé, že obžalovaný bol vyšetrený dňa 11.10.2016
o 20:14 hod. kde sa zistila na pravom predkolení drobná povrchová exkoriácia a zlomenina 9.rebra.
Lekársky ošetrený bol aj poškodený Z. Y. dňa 11.10.2016 o 17:45 hod. kde sa konštatovala odrenina
pery a ústnej dutiny a odrenina zápästia ruky.

Zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného zo dňa 11.10.2016 vyplýva, že v čase 20:32 hod. nebol
obžalovaný pod vplyvom alkoholu.

Aj napriek popieraniu skutku je obžalovaný usvedčovaný výpoveďami mestských policajtov, ktorí
obidvaja zhodne potvrdili, že dôvodom vyslania hliadky bola okolnosť podozrenia zo spáchania

protiprávneho konania obžalovaného deň pred skutkom. Aj keď je zrejmé, že zo začiatku obžalovaný
s hliadkou spolupracoval, uviedol jej pravé meno, nemal pri sebe žiadne doklady, čo bolo dôvodom
na predvedenie na mestskú políciu. Obaja svedkovia na rozdiel od obžalovaného vypovedali, že kým
auto bolo v kľude, obžalovaný žiadnym spôsobom neprejavoval nejaké známky odporu. Akonáhle
sa dalo auto do pohybu, mal žiadať policajtov, aby ho pustili a nepredvádzali na oddelenie. Pokiaľ

policajti toto odmietli, obžalovaný začal klásť aj aktívny odpor tým, že sa mal nahnúť smerom dopredu,
pravdepodobne v snahe zamedziť vodičke motorového vozidla v ďalšej ceste. Bolo preto na mieste, aby
policajt, ktorý sedel vedľa obžalovaného na túto situáciu reagoval, pričom obžalovaného vrátil na miesto
a do polohy, kde sedel predtým. Je zrejmé, že potom mal obžalovaný fyzicky napadnúť policajta úderom
do oblasti úst, čo je verifikované lekárskou správou. Pri následnom zápase mal poškodený utrpieť aj

povrchové poranenia kože, čo takisto vyplýva z lekárskej správy. Pokiaľ obžalovaný tvrdil, že hneď po
tom ako nasadli do auta, začal ho policajt, ktorý vedľa neho sedel biť, súd tejto verzii neuveril, pričom
pokiaľ obžalovaný tvrdil, že zlomeninu 9.rebra utrpel pri kopoch poškodeného, poškodený vysvetlil, že
k tomuto zraneniu mohlo dôjsť, keď bol na obžalovanom navážený za účelom mu obmedziť a prekonať
aktívny odpor. Súd je toho názoru, že pokiaľ by obžalovaný dodržal všetky pokyny, ktoré mu hliadka ešte

pred samotnou jazdou tlmočila, nebol dôvod na takýto zákrok. Obžalovaný ďalej tvrdil, že ho za vlasy
mala držať aj vodička motorového vozidla, čo nepotvrdil jej kolega, resp. to priamo vylúčil a navyše podľa
názoru súdu by takýmto konaním ohrozila celú posádku motorového vozidla tým, že by sa nemohla plne
venovať jeho riadeniu.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin útoku
na verejného činiteľa podľa § 323 ods.1 písm. a) Tr. zákona, keďže použil násilie v úmysle pôsobiť na
výkon právomoci verejného činiteľa. Konanie bolo naplnené po tom, ako sa obžalovaný najprv slovne
pokúsil zabezpečiť, aby ho nepredviedli na mestskú políciu a keď zistil, že mu nebude vyhovené, použil
aj fyzické násilie. Na naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu zákon nevyžaduje, aby použitím

násilia došlo aj k ublíženiu na zdraví. Násilím je okrem iného aj konanie proti telu napadnutého, pri
ktorom je použitá fyzická sila, ale nevyžaduje sa, aby týmto konaním v konečnom dôsledku došlo k
ublíženiu na zdraví.

Obžalovaný H. L. bol doposiaľ 16 krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom OS Banská

Bystrica XT XX/XX Z. J. XX.XX.XXXX, kedy bolo upustené od uloženia súhrnného trestu. V bode 14
registra trestov je odsúdenie rozsudkom OS Zvolen XT XXX/XX Z. J. XX.XX.XXXX so skúšobnou dobou
do 18.05.2017. V bode 15 je trestný rozkaz OS Rimavská Sobota XXT XX/XX Z. J. XX.XX.XXXX s
podmienečným trestom a skúšobnou dobou od 16.05.2016 do 17.05.2017. Obžalovaný je ďalej vedenýv priestupkovej agende MV SR s viacerými záznamami a to aj z roku 2016, pričom 01.09.2016 sa mal
dopustiť priestupku tým, že neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci. Obdobné
konanie je zaznamenané aj v roku 2014 a 2011.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská
nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v úmyselnom porušení právom chráneného záujmu
štátu a spoločnosti na ochrane výkonu právomocí verejných činiteľov. Súd u obžalovaného nezistil
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Tr. zákona. Priťažujúcou okolnosťou je odsúdenie v minulosti (§ 37

písm. m) Tr. zákona). Pri prevahe priťažujúcich okolností sa trestná sadzba zvyšuje na rozmedzie 28
mesiacov až 5 rokov. Keďže skutok bol spáchaný v rámci skúšobnej doby podmienečného odsúdenia
( dokonca dvoch), súd podľa § 49 ods.2 Tr. zákona musel ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody.
Vzhľadom na citované odsúdenia a ďalšie protiprávne konania s prihliadnutím, že obžalovaný má
tendenciu opakovane nerešpektovať výzvy verejných činiteľov, súd ukladal trest odňatia slobody v trvaní
36 mesiacov nepodmienečne do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods.

2 písm. b) Tr. zákona.
Obžalovaný má trvalý pobyt v okrese I., napriek tomu sa protiprávneho konania a to aj opätovného
dopúšťa v súdnom okrese Zvolen, preto je na mieste pôsobiť na obžalovaného aj trestom zákazu pobytu
v súdnom okrese Zvolen ( okresy Zvolen, Detva, Krupina) podľa § 62 ods.1 Tr. zákona v trvaní 2 rokov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).