Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. marec 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/128/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215206925
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4215206925.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: Quantum Credit,
a.s., Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: S. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX W., o zaplatenie sumy 129,34 eura s príslušenstvom, o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 14C/295/2015-44 zo dňa 15.06.2016
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia

povinnostižalovanémuzaplatiťsumu129,34euraspríslušenstvomanáhradytrovkonania.Rozhodnutie
vo veci samej odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 52, § 53 ods. 1 a 5 a § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako
„zákon o ochrane spotrebiteľa“) a § 43 ods. 1, § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu. O trovách konania súd rozhodol

v zmysle § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) tak, že žalovanému náhrada trov konania nepriznal
z dôvodu, že si ich neuplatnil.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 21.04.2015 domáhal
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 129,34 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný neuhradil cenu za služby poskytnuté mu právnym predchodcom
žalobcu, a porušil zmluvnú povinnosť, na základe čoho mu vznikla povinnosť zaplatiť dlžnú sumu
za poskytnuté služby ako aj zmluvnú pokutu, zaplatenia ktorej sumy celkove vo výške 129,34 eura
sa domáhal v tomto konaní. Taktiež si uplatnil i príslušenstvo pohľadávky, a to úrok z omeškania
z dlžných súm počnúc odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr až do zaplatenia a náhradu trov
konania titulom zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Po vykonaní dokazovania

súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. V prvom rade sa zaoberal tým, či
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným platne vznikol záväzkový vzťah, z ktorého plnenie
je predmetom tohto konania. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vôľou žalovaného
bolo na základe zmluvného vzťahu získať od právneho predchodcu žalobcu mobilný telefón so SIM
kartou a programom služieb. Preto, keď zo strany žalobcu bola v priebehu konania predložená zmluva
o poskytovaní verejných služieb a jej dodatok, predmetom ktorých bolo len poskytovanie služieb

prostredníctvom SIM karty bez toho, aby žalovanému bol poskytnutý aj mobilný telefón, súd mal za
to, že táto zmluva neobsahovala skutočnú a vážnu vôľu žalovaného, ktorý navyše v priebehu konaniauviedol, že právnym predchodcom žalobcu poskytnutú SIM kartu vrátil a služby žalobcu titulom zmluvy
nikdy nevyužíval. Žalobca hodnoverne nepreukázal, že jeho právny predchodca žalovanému skutočne v
období od 08.03.2012 do 07.07.2012 poskytol služby, za ktoré si predloženými faktúrami vyúčtoval cenu

za tieto služby, pričom žalovaný využívanie týchto služieb popieral, súd zamietol žalobu pre neunesenie
dôkazného bremena zo strany žalobcu v rozsahu, že na základe zmluvného vzťahu skutočne jeho
právny predchodca dodal žalovanému služby a tento ich aj v spornom období využíval. V tejto súvislosti
súd poukázal aj na článok 1 bod 1.15 všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom,

a.s., podľa ktorého aktivácia SIM karty je pripojenie SIM karty k verejnej mobilnej telefónnej sieti, pričom
aktivácia SIM karty predstavuje technologický a administratívny predpoklad pre prevádzku SIM karty
a využívanie služieb účastníkom, teda na využívanie služieb je potrebné aktivovať si SIM kartu, čo
žalovaný v priebehu konania popieral.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok

zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne
posúdenie veci. Uviedol, že na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanému plnenie riadne a včas
a poskytnutú službu riadne fakturoval, preto mu vznikol nárok na úhradu faktúry. Žalovaný zmluvu
na program služieb Relax 60+ (120) porušil tým, že faktúry nezaplatil, resp. nedobíjal si zmluvne
dohodnutý kredit, v dôsledku čoho žalobcovi vznikol nárok fakturovať aj zmluvnú pokutu. Žalovanému

bolo poskytnuté plnenie v zmysle zmluvných dokumentov, t.j. SIM karta k mobilnému telefónu, ktorý
žalovaný už mal, inak by nepožiadal o vydanie SIM karty s príslušným programom. Prejav vôle oboch
strán bol dostatočne jasný a zrozumiteľný, a to poskytnúť SIM kartu aj s programom Relax 60+ (120).
Poskytnutie SIM karty nie je podmienené aj poskytnutím mobilného telefónu. Žalovaný hodnoverne
nepreukázal,ževrátilSIMkartuaanito,žemalzáujemajomobilnýtelefón.Akbymalžalovanýzáujemo

mobilný telefón, ten bol žalovanému ponúkaný za 1 euro, nie však zadarmo, túto ponuku by akceptoval.
Svojou výpoveďou žalovaný potvrdil, že zmluvné dokumenty dobrovoľne a sám podpísal. Svoj podpis
nespochybnil a nespochybnil ani skutočnosť, že s právnym predchodcom žalobcu komunikoval. Žalobca
má za to, že predložením Zmluvy a Dodatku dostatočne preukázal vznik záväzkovoprávneho vzťahu.
Keďže ide o synalagmatický vzťah, žalovanému by v prípade porušenia zmluvy zo strany právneho

predchodcu žalobcu stačilo prestať platiť zo zmluvy. V prípade porušenia na strane žalovaného však
tomuto právny predchodca žalobcu neprestane poskytovať služby ihneď, ale až po pár mesiacoch, na
základe nerešpektovania výziev na plnenie. Právny úkon žalovaného bol urobený slobodne, vážne,
určite a zrozumiteľne, a preto je platný, netrpí žiadnymi vadami, ktoré by mali vyvolať jeho neplatnosť.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi (§ 379, 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci urobil
záver, že nie sú dané podmienky ani na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku. Preto tento

rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Odvolací súd rozhodujúc vo veci postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods.
1,2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Podľa obsahu spisu sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 129,34 eura s príslušenstvom z dôvodu,
že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa
23.02.2012 spolu s dodatkom, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanému
poskytovať elektronické komunikačné služby, konkrétne program služieb Relax 60+ (120), a žalovaný

sa zaviazal za poskytnuté služby platiť odplatu. Doba viazanosti žalovaného bola stanovená na 24
mesiacov. Počas trvania viazanosti právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúru zo dňa
08.04.2012 na sumu 11,90 eura, faktúru zo dňa 08.05.2012 na sumu 11,90 eura, faktúru zo dňa
08.06.2012 na sumu 54,24 eura, faktúru zo dňa 08.07.2012 na sumu 3,50 eura a faktúru zo dňa
08.05.2013 na sumu 47,80 eura. Žalovaný odmietal zaplatiť uvedené sumy s odôvodnením, že on nemal

vôľu uzavrieť predmetnú zmluvu bez poskytnutia mobilu. Prevzatie faktúr nepoprel a uvádzal, že si na to
nepamätá. Aj keď najskôr vypovedal, že mobil vrátil a služby nevyužíval, na druhej strane uviedol, že ak
by ich mal platiť, tak žiada povolenie splátok po 10 eur mesačne. Dôkazy na svoje tvrdenia nenavrhol.6. Odvolací súd po prejednaní veci urobil záver, že súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď len na základe rozporných tvrdení žalovaného
prednesených na pojednávaní dňa 15.06.2016, ktoré neboli podložené žiadnymi dôkazmi, považoval

žalobu za neopodstatnenú.

7. Dôkaznú povinnosť môže strana sporu plniť od začiatku konania. Povinnosť označiť dôkazy sa
vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovanej strany. Poslednou
procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih pred vyhlásením rozhodnutia vo veci

samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné
bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného
z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila
alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou
povinnosťou)sarozumiezodpovednosťstranyzavýsledokkonania,ktorýzávisíodzisteníznavrhnutých

a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho
uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté
dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej
dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva

leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného
práva.

8. Žalovaný počas konania prebiehajúceho na súde prvej inštancie nenamietal skutočnosti tvrdené
žalobcom. Ani na pojednávaní konanom dňa 15.06.2016 nepoprel, že došlo k uzatvoreniu Zmluvy o

poskytovaní verejných služieb spolu s dodatkom, že mu boli doručené faktúry na žalobcom uvádzané
sumy a že predmetné faktúry nezaplatil. Ak na druhej strane tvrdil, že SIM kartu vrátil a služby právneho
predchodcu žalovaného nikdy nevyužíval, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné
dôkazy na preukázanie týchto skutočností tak, ako to vyžadovalo v tom čase účinné ustanovenie § 120
OSP. Ak na druhej strane existovali dôkazy na podporu tvrdenia žalobcu, bolo úlohou súdu označené

a navrhnuté dôkazy zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy, každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadať na všetko, čo vyšlo najavo, vrátane
toho, čo uviedli strany sporu. V tomto prípade je predmetná zmluva o poskytovaní verejných služieb
v znení dodatku zmluvou spotrebiteľskou, ktorá bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je
spotrebiteľom. Žalovaný ako spotrebiteľ sa síce na jednej strane bránil tvrdením, že služby podľa zmluvy
nevyužíval, ale na druhej strane žiadal o možnosť zaplatenia žalovanej sumy v splátkach po 10 eur. Súd
prvej inštancie túto rozpornosť nevyhodnotil, aj keď je zrejmé, že žalovaný by v prípade zotrvania na
svojom stanovisku o neuzavretí zmluvy a o nevyužívaní služieb žiadal žalobu nesporne zamietnuť, a

nie žiadať o povolenie splátok na úhradu žalovanej sumy. Zjavne išlo o účelové tvrdenia žalovaného,
ktorými sa snažil docieliť zamietnutie žaloby a vyhnúť sa zaplateniu žalovanej sumy.

9. S ohľadom na uvedené právne závery odvolací súd konštatoval, že v odvolacom konaní nie sú
dané podmienky na potvrdenie alebo zmenu napadnutého rozsudku. Odvolanie žalobcu posúdil ako

opodstatnené v tom smere, že žalobca na dôkaz svojho tvrdenia doložil konkrétne listinné dôkazy a
že žalovaný hodnoverne nepreukázal, že by zmluvné dokumenty nepodpísal, že by SIM kartu vrátil a
že služby nevyužíval. Odvolací súd odvolanie žalobcu posúdil ako opodstatnené, a preto napadnutý
rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Pri
novom rozhodovaní sa súd prvej inštancie bude najskôr zaoberať preukázaním aktívnej legitimácie

žalobcu v dôsledku postúpenia pohľadávky zo spoločnosti Slovak Telecom, a.s., na žalobcu a v prípade
konštatovania aktívnej legitimácie žalobcu bude vychádzať zo žalobcom preukázaných skutočností, t.
j. z uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane dodatku, ktoré žalovaný podpísal, a z
vystavených faktúr, ktorými boli žalovanému vyfakturované sumy za poskytnuté služby, ktoré neuhradil.
Pokiaľ súčasťou fakturovaných súd boli aj sumy z iného titulu, než len z ceny služieb (zmluvná pokuta

a i.), súd zváži, či povinnosti spotrebiteľa v tomto smere boli zmluvne dojednané platne v súlade
s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl., § 544). Keďže v súčasnosti je
účinným procesným predpisom Civilný sporový poriadok, odvolací súd poukazuje na ja ustanovenie §
151 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého: (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sapovažujúzanesporné.(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Svoje nové
rozhodnutie súd odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavke presvedčivosti v súlade s ustanovením §

220 ods. 2 CSP, pričom právnym názorom odvolacieho súdu je viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). V novom
rozhodnutí rozhodne zároveň aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).