Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. júl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/405/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817202412
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7817202412.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Andrey Galdunovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu Friendly Finance Slovakia s. r. o., so sídlom
Košice, Hlavná 104, IČO: 47243368, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom
Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, proti žalovanému: P. C., nar. XX.XX.XXXX, W. Č. D. XXX, o zaplatenie
70,26 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku č.k. 12Csp/55/2017-17 zo 17.5.2017 Okresného
súdu Rožňava

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 70,26 €, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 70,26 € od 8.4.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava rozsudkom č.k. 12Csp/55/2017-17 zo dňa 17.5.2017 zamietol žalobu (výrok
I.) a náhradu trov konania stranám sporu nepriznal (výrok II.). Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa
žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 70,26 € s príslušenstvom a náhrady trov konania s

odôvodnením, že dňa 23.8.2015 medzi ním a žalovaným došlo k vzniku právnemu vzťahu, na základe
ktorého poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 400 €. Predpokladom vzniku právneho
vzťahubolaregistráciažalovanéhonaadreseinternovéhosídlažalobcuakoveriteľazaúčelomzriadenia
užívateľského účtu, v ktorom žalovaný uviedol svoje nezameniteľné osobné údaje spolu s číslom účtu,
na ktorý žiada zaslať peňažné prostriedky. Z dôvodu, že žalobca nemá k dispozícii zmluvu o poskytnutí
úveru ani inú písomnú zmluvu, nepožaduje od žalovaného zaplatenie odplaty za poskytnutie pôžičky ani
úhraduinýchpoplatkovanákladov,aledomáhasaibavráteniaistiny,pričomponechalnazváženiesúdu,

či sa jedná o záväzok z titulu zmluvy o pôžičke, resp. o úvere alebo titulom bezdôvodného obohatenia.
V dôsledku omeškania so zaplatením dlžnej sumy si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania.
Žalovaný prevzal žalobu spolu s prílohami a s uznesením obsahujúcim aj poučenie o procesných
právach a povinnostiach dňa 6.4.2017, avšak k žalobe sa nevyjadril, nenavrhol doplnenie dokazovania.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a § 657 OZ, pričom
poukázal na to, že pre absenciu zmluvy, nie je možné zistiť, o aký typ zmluvy alebo dojednania sa
jednalo, či išlo o spotrebiteľskú zmluvu, ktorej úprava podlieha právnej úprave Zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch, alebo o zmluvu o pôžičke v zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“). Existencia zmluvy nebola v konaní preukázaná. Ak by išlo o spotrebiteľský úver podľa
Zákona č. 129/2010 Z.z., písomná forma je povinná a jej nedodržanie má za následok neplatnosť takej
zmluvy (ust. § 9 ods. 1 Zákona). V prípade zmluvy o pôžičke podľa ust. § 657 OZ písomná forma síce nieje podmienkou platnosti zmluvy, avšak podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o prenechaní
veci(jej reálnomodovzdaní),odruhovomurčeníveci,opovinnostivrátiťvecrovnakéhodruhuao určení
času vrátenia. Čas vrátenia nemusí byť určený konkrétnym dňom, ale stačí, ak je dohodnutý tak, že čas

vrátenia možno určiť. V tomto prípade nie je možné zistiť ani čas vrátenia ani spôsob jeho určenia.
Následne s poukazom na ust. § 132 ods. 1,2,3 a § 150 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v odôvodnení
dôvodil, že dôkazné bremeno spočíva na tej strane ktorá mieni preukázať svoje tvrdenia, pretože na
nej spočíva procesná zodpovednosť za to, či budú v konaní jej tvrdenia preukázané alebo nie, čo má na
následok rozhodnutie v jeho neprospech takej strany. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu

rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva
pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujúsúduprijaťzáveraniopravdivostitvrdeniatejtoskutočnosti,aniotom,žebytátoskutočnosť
bolanepravdivá.Dôkaznébremenoohľadomurčitýchskutočnostíležínatomúčastníkovikonania,ktoríz
existencietýchtoskutočnostívyvodzujepresebapriaznivéprávnedôsledky.Súdkonštatoval,žežalobca
neuniesol dôkazné bremeno a z toho dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f a h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 70,26 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 400 € od 18.9.2015 do 4.12.2015 a zo sumy 70,26 € od 5.12.2015 do zaplatenia, resp. navrhol

aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. . Uplatnil
si trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 € a trov právneho
zastúpenia vo výške 61,06 € , aj trovy odvolacieho konania v celkovej sume 30,52 €. Žalobca má
za to, že súd prvej inštancie nesprávne a nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vyhodnotil
dôkazy. Žalobca zdôraznil, že žalovaný sa k žalobe nijakým spôsobom nevyjadril, nenamietal, že účet,

na ktorý boli poukázané prostriedky nie je jeho účtom, nepoprel žiadne skutkové okolnosti uvedené v
žalobe. Naopak žalobca preukázal, že žalovanému poskytol finančné prostriedky a to na účet, ktorý
uviedol vo svojom internetovom profile, pričom profil obsahoval aj identifikačné údaje žalovaného,
a to rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a ďalšie. K tvrdeniu súdu ohľadom nepreukázania
uzavretia zmluvného vzťahu, resp. zmluvy o pôžičke žalobca zdôraznil, že si uplatňuje nárok z titulu

bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovanému boli prostriedky poskytnuté bez právneho dôvodu. Súd
nijakým spôsobom nezohľadnil skutočnosť, že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky z účtu
žalobcu a tento nepoprel prijatie prostriedkov, preto táto skutočnosť v zmysle § 151 ods. 1 CSP medzi
účastníkmi nebola sporná.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a

námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné pričom boli splnené podmienky na zmenu napadnutého
rozhodnutia, preto rozsudku zmenil v súlade s § 388 CSP a nanovo rozhodol o trovách konania v
zmysle § 396 ods.2 CSP.

5. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).

6. Žalobca podal odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP , pretože súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane ,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, zároveň konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tiež súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci .

7. Odvolací dôvod podľa § § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený v prípade ak dôjde k vadám konania
alebo aj vadám rozhodnutia v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva naspravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie
hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených

záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor
na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má

právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl.46 Ústavy SR sa každý môže
domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa
čl.48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v
jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.Pod odňatím možnosti
konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, v dôsledku ktorého
účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom za

účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej
súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným postupom súdu, ktorý
rozhodnutiu predchádza. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom,
môžedôjsťnielenprocesnýmpostupomsúdutakakojetovyššieuvedené,aleajrozhodnutímsamotným
a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa §
365 ods. 1 písm. d/ CSP sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia, s výnimkou tých,
ktoré sú uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP .

9. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré

boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§
191 ods 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobom vyplývajúcim zust. § 192,193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

10. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.

vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

11. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že odvolacie dôvody boli naplnené z
nasledujúcich dôvodov:

12. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

13. Podľa § 150 ods . 1,2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové
tvrdenia.14. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú
za nesporné.

15. Už samotnými pojmami procesný útok a procesná obrana zákonodarca zdôrazňuje kontradiktórnosť
procesného postavenia protistrán v sporovom konaní. Ustanovenia § 149 až 154 CSP predstavujú,
inštitucionálne prehĺbenie sporovosti konania upraveného v Civilnom sporovom poriadku, pričom ich
cieľom je prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania. Nová právna úprava
v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie

je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok
procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1
CSP) alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP).
Koncentráciakonaniapredstavujeefektívnynástrojracionálnehoaodôvodnenéhozrýchleniasporového

konania a tvorí jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového konania, a to s
princípom arbitrárneho poriadku.

16. Postup súdu prvej inštancie sa odvolaciemu súdu javí rozporný s ust. § 215 CSP, v zmysle
ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu procesným postupom podľa CSP. V tejto

súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. §151 ods. 1 CSP, podľa ktorého je potrebné postupovať aj v
spotrebiteľských sporov (pri ktorých sa nepoužijú ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii v
zmysle § 296 CSP).

17. Dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie bolo nepreukázanie zo strany žalobcu, že k

uzavretiu zmluvy došlo, keď súd mal pochybnosť, že osoba, ktorá cez internet uzatvorila so žalobcom
zmluvu, je totožná so žalovaným. Vzhľadom na tieto pochybnosti nemal súd za preukázané, že medzi
žalobcom a ním označeným žalovaným existuje tvrdený záväzkovo-právny vzťah.

18. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žaloba spolu s prílohami, výzvou na vyjadrenie k žalobe

a procesným poučením bola žalovanému doručená 6.4.2017, avšak žalovaný sa k tejto žalobe vôbec
nevyjadril., t.j. nevyjadril sa k jednotlivým skutkovým tvrdeniam uvedeným v tejto žalobe, ani neoznačil
žiadne dôkazy, ktoré navrhuje v konaní vykonať vo vzťahu k prípadným svojim tvrdeniam.

19. Uvedená otázka uzatvorenia a podpísania zmluvy je otázkou skutkovou a odvolací súd zdôrazňuje,

že súd v konaní pri posúdení existencie zmluvy bol povinný v zmysle ust.§ 151 CSP vychádzať z
nesporných skutkových tvrdení , t.j. z tvrdení strany (žalobcu), ktoré protistrana výslovne nepoprela
(preto sa považujú za nesporné).

20. V tejto súvislosti treba poukázať na skutočnosť, že žalovaný existenciu zmluvy uzatvorenej medzi

stranami, ako aj poskytnutie peňažných prostriedkov tak, ako to tvrdí žalobca, nepoprel. Je neprípustné,
aby súd bez spochybnenia skutkových tvrdení žalobcu žalovaným, tieto sám vlastnou činnosťou
spochybňoval bez riadneho dokazovania na pojednávaní.

21. Nakoľko súd prvej inštancie nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom a neriadil sa ustanovením §

151 CSP, postup okresného súdu sa javí odvolaciemu súdu ako nepredvídateľný a prekvapivý, čo je v
rozpore s právom sporovej strany na spravodlivý súdny proces.

22. Odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil zástupca žalobcu, pričom
sa ospravedlnil podaním z 27.6.2018 a súhlasil s tým, aby pojednávanie prebehlo bez jeho účasti.

Na pojednávaní bol prítomný žalovaný, ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že zo strany žalobcu mu
boli poskytnuté finančné prostriedky. Vyjadril ochotu zaplatiť tú časť poskytnutej sumy, ktorú nesplatil,
t.j. požadovanú čiastku 70,26 € s prísl. som. Uviedol, že pred podaním žaloby na plnenie formou
predžalobnej výzvy nebol vyzvaný, doručená mu bola až žaloba.

23. Podľa § 451 ods.1,2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.24. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

25. S poukazom na žalovaným nespochybnené skutkové tvrdenie žalobcu o vyplatení finančných
prostriedkov v sume 400 eur na účet uvedený žalobcom v žiadosti o poskytnutie úveru (ktoré v
odvolacomkonanívýslovnepotvrdil),odvolacísúdmalzanespornepreukázané,žežalobcažalovanému
poskytol finančné prostriedky a to na účet, ktorý uviedol vo svojom internetovom profile (pričom profil

obsahoval aj identifikačné údaje žalovaného, a to rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a ďalšie) bez
preukázania uzavretia zmluvného vzťahu (zmluvy o pôžičke alebo úvere). Ako dôvodný preto vyhodnotil
nárok žalobcu na zaplatenie istiny 70,26 eur, uplatnený z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko
žalovanému boli prostriedky poskytnuté bez právneho dôvodu a ich časť v žalobou uplatnenej výške
nebola žalovaným vrátená.

26. Žalovaný sa dostal s úhradou sumy 70,26 eur do omeškania, preto mu odvolací súd uložil uhradiť
žalobcovi túto istinu spolu s úrokom z omeškania v súlade s § 517 ods.1,2 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z.

27. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, dlžník, ktorý svoj dlh

riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu
veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa
za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

28. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Nakoľko je žalovaný v omeškaní so zaplatením žalovanej sumy, podľa § 517 ods. 2 OZ v spojitosti s
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. uložil mu súd povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške
5,05 % od 8.4.2017 do zaplatenia.. Nakoľko žalobca nepreukázal skoršie doručenie výzvy na zaplatenie

bezdôvodného obohatenia žalovanému, súd za kvalifikovanú výzvu považoval až doručenie žaloby s
prílohami dňa 6.4.2017. Žalovaný bol povinný plniť v súlade s § 563 OZ prvý deň po tom čo ho o to
veriteľ požiadal, t.j. 7.4.2017 a od nasledujúceho dňa sa dostal do omeškania.

30. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak ako je

to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

31. Odvolací súd v súlade s § 396 ods.2 CSP nanovo rozhodol o trovách konania (t.j. konania na
súde prvej inštancie ako aj trovách odvolacieho konania) s tým, že v danom prípade bol žalobca plne
úspešný(žalobabolazamietnutáibavnepatrnejčastipríslušenstva)apretomupriznalnároknanáhradu

trov konania v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods.1 CSP).

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).