Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. jún 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 13Cb/89/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617212886
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7617212886.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Katarínou Šťastnou, v spore žalobcu: JUDr. Milan

Okajček - správca majetku úpadcu HS-INGREAL a.s., v konkurze so sídlom Bellova 3, 040 01 Košice,
IČO: 36 212 156, Žriedlová 3, Košice proti žalovanému: MIGI, spol. s r. o., IČO: 36 187 232, Matejovce
nad Hornádom 96, o zaplatenie 7.255,15 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa 26.06.2017 doručil žalobca tunajšiemu súdu návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým žiadal,
aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 7.255,15€ spolu s úrokom z omeškania 9,75% ročne

od 29.01.2013 ako aj paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-€ a
náhradu trov konania.

2.Svoj návrh odôvodnil žalobca tým, že Uznesením Okresného súdu Košice l sp. zn.: 31K/24/2016 zo
dňa 24.05. 2016 bol ustanovený za správcu majetku úpadcu RS - INGREAL a. S., so sídlom Bellova
3, 040 01 Košice, IČO: 36 212 156. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR dňa 31.
mája 2016, v čiastke OV Č. 104/2016. V súlade so Záväzným pokynom veriteľského výboru, ktorý bol

zverejnený v Obchodnom vestník SR, v čiastke OV Č. XXX/XXXX dňa 17. augusta 2016, pristúpil k
speňažovaniu pohľadávok úpadcu formou vymáhania týchto peňažných pohľadávok prostredníctvom
predžalobnýchvýzievadresovanýchjednotlivýmdlžníkom.Žalovanémubolapredžalobnávýzvazaslaná
dňa 15.12.2016 a bol ňou požiadaný o úhradu pohľadávky vo výške 7.255,15€ do 5. pracovných
dní odo dňa doručenia výzvy, alebo aby v tej istej lehote správcovi doručil podklady preukazujúce
zánik vymáhanej pohľadávky. Doručenie predžalobnej výzvy na úhradu pohľadávky bolo vykázané dňa
19.12.2016. Predmetná pohľadávka voči žalovanému vznikla v zmysle objednávky demolačných prác

na stavbe: " Penzión EURO CAMP Tatranská Lomnica", s poukazom na čo bola žalovanému vystavená
faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 14.01.2013, splatná 28.01.2013, na sumu 112.151,44€. Nakoľko časť
uvedenej sumy bola uhradená, úpadcovi má byť uhradená suma vo výške 7.255,15€. Keďže žalovaný je
v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku, uplatňuje si žalobca aj zákonné úroky z omeškania
vo výške 9,75% ročne zo žalovanej sumy počnúc od 29.01.2013 ako aj paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-€.

3. Súd vo veci vydal dňa 10.07.2017 platobný rozkaz, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
dlžnú sumu spolu s príslušenstvom ako aj nahradiť trovy konania. Voči platobnému rozkazu podal
žalovaný včas odôvodnený odpor, na základe čoho ho súd uznesením zo dňa 15.11.2017 zrušil.4. V podanom odpore žalovaný neuznal uplatnený nárok v celom rozsahu s poukazom, že v
danom prípade sa jedná o premlčaný záväzok, nakoľko tento bol splatný dňa 28.01.2013 a žalobca sa
domáhal práva na jeho zaplatenie na súde dňa 26.06.2017. Z tohto dôvodu žalovaný vzniesol námietku

premlčania.

5. Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že žalovaný v súvislosti so svojimi tvrdeniami o premlčaní
žalovaného záväzku vychádzal z dátumu splatnosti uvedenom na faktúre č. XXXXXXXX zo dňa 14.
januára 2013 vystavenej žalobcom žalovanému. Dátum splatnosti bol v tejto faktúre stanovený na deň

28. januára 2013. Žalobca má za to, že lehota určená na splnenie peňažného záväzku žalovaného, a
síce určenie dátumu splatnosti na deň 28. januára 2013, nespôsobí začatie plynutia 4 ročnej premlčacej
doby podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko v zmysle tohto ustanovenia pri práve na
plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho
plnením (doba splatnosti). Doba splatnosti je najčastejšie určená v zmluve. V prípade, ak si zmluvné
strany dobu splatnosti nedohodli, uplatnia sa ustanovenia splatnosti pri jednotlivých zmluvných typoch,

poprípade všeobecná úprava času plnenia. Nakoľko nie je preukázané ako si žalobca so žalovaným
dobu splatnosti určili v zmluve a ani o aký zmluvný typ v tomto záväzkovo- právnom vzťahu išlo, je
potrebné vychádzať zo všeobecných ustanovení času plnenia v zmysle § 340 Obchodného zákonníka,
kde v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia bol žalovaný v pozícii dlžníka povinný splniť svoj záväzok bez
zbytočného odkladu po tom, čo ho žalobca ako veriteľ o plnenie požiadal. To znamená, že pre začiatok

plynutia premlčacej doby sú relevantné dve skutočnosti: výzva veriteľa na plnenie a koniec lehoty bez
zbytočného odkladu, lebo to je deň, kedy mal byť záväzok splatný. S poukazom na uvedené žalobca
adresoval žalovanému predžalobnú výzvu na úhradu pohľadávky zo dňa 15. decembra 2016, v ktorej
žiadal žalovaného o úhradu pohľadávky vo výške 7.255,15€ do 5. pracovných dní odo dňa doručenia
výzvy. Doručenie bolo vykázané dňa 19. decembra 2016. Nakoľko posledný deň lehoty na úhradu

pohľadávky pripadol na deň 28. decembra 2016, žalobca má za to, že za dátum splatnosti predmetného
záväzku je možné považovať deň 28. decembra 2016. Zároveň žalobca svoje tvrdenia opiera aj o
rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 M ObdV/3/2011, na základe ktorého vyhotoveniu faktúry samo o sebe
nemožno priznať účinky dvojstranného právneho úkonu. Obdobne aj Krajský súd v Banskej Bystrici v
rozsudkusp.zn.43Cob/53/2015zodňa28.mája2015konštatoval,žefaktúrajelendaňovým-účtovným

dokladom, a teda sa jej nemôže priznávať viac účinkov, než má. Nakoľko dátumu splatnosti uvedenému
na faktúre, ktorá bola žalovanému vystavená žalobcom dňa 14. januára 2013, nie je možné pripísať
také účinky, akoby bol dohodnutý zmluvne, splatnosť predmetného záväzku je potrebné určiť v zmysle
všeobecných ustanovení OBZ o čase plnenia záväzkov, a síce § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, v
zmysle ktorého je predmetný záväzok splatný bez zbytočného odkladu po tom, čo žalobca ako veriteľ

vyzval žalovaného na plnenie, v tomto prípade ide o deň 28. decembra 2016.

6. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu ohľadom začatia plynutia premlčacej lehoty a vo svojom
vyjadrení uviedol, že z tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaný ako dlžník mal splniť svoj záväzok bez
zbytočného odkladu po tom, čo ho žalobca ako veriteľ o plnenie požiadal, pričom žiadosť o plnenie

predstavuje Predžalobná výzva na úhradu pohľadávky zo dňa 15. decembra 2016 a termín splatnosti
určil žalobca na deň 28.12.2016. Podľa názoru žalovaného tak z uvedeného možno vyvodiť, že
akýkoľvek subjekt by mohol po vystavení faktúry - účtovného dokladu žiadať jeho úhradu kedykoľvek
bez ohľadu na plynutie doby splatnosti a na to nadväzujúcu premlčaciu dobu. Poukázal, že účelom
premlčania je jednak stimulovať veriteľa k včasnému vykonaniu svojho subjektívneho občianskeho

práva (v oblasti záväzkového práva pohľadávky) a tým predchádzať vzniku ujmy, teda aby veritelia
príliš neodkladali vynútenie svojho subjektívneho občianskeho práva, jednak - a to najmä - čeliť tomu,
aby dlžníci neboli ohľadne svojich právnych povinností (dlhov) vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku (tzv. vynútiteľnosti) zo strany súdov. Základným účelom inštitútu premlčania
je pôsobiť na oprávnené osoby tak, aby v primeraných lehotách uplatnili svoje práva (nároky), a

čeliť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neobmedzenú dobu vystavené nutnosti splniť svoje
povinnosti. Inštitút premlčania (v súlade s celospoločenskou požiadavkou právnej istoty) takto bráni
dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcich povinností, ktoré môžu byť, najmä pokiaľ ide o ich
dokazovanie, spojené s neistotou, pochybnosťou a spornosťou a tým aj s prípadnými zložitými súdnymi
spormi. Na podporu svojho právneho názoru poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn.: 1Cdo 148/2004, podľa ktorého "Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na
subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň
zabránili tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania tým zabraňuje dlhodobému trvaniu a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynulazákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom na príslušnom
orgáne svoje právo nevykonala, oprávnenej osobe vzniká povinnosť vzniesť námietku premlčania, a tak
spôsobiť stav, že oprávnená osoba sa nemôže s úspechom domáhať svojho práva na súde. Dôvodné

vznesenie námietky premlčania voči uplatňovanej pohľadávke nemožno pokladať za konanie, ktoré je
v rozpore s dobrými mravmi. " S poukazom na uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že pohľadávka
vymáhaná žalobcom je premlčaná, keďže sa jedná o pohľadávku v zmysle faktúry Č. XXXXXXXX zo dňa
14. januára 2013 vystavenej žalobcom žalovanému, splatná dňa 28. januára 2013. Premlčacia doba v
súlade s § 397 Obchodného zákonníka je štyri roky, z čoho je zrejmé, že právo na vymoženie pohľadávky

žalobcu bolo premlčané dňa 28. januára 2017.

7. Žalobca s právnym názorom žalovaného nesúhlasil, trval na svojich vyjadreniach a naďalej mal za
to, že pre začiatok plynutia premlčacej doby sú relevantné dve skutočnosti: výzva veriteľa na plnenie a
koniec lehoty bez zbytočného odkladu, lebo to je deň kedy mal byť záväzok splatný. Je teda zrejmé, že
predmetnú pohľadávku nepovažuje za premlčanú.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa žalobca nezúčastnil a svoju neúčasť neospravedlnil.
Predvolanie bolo žalobcovi doručované elektronicky na adresu podľa IČO uvedeného žalobcom v
žalobnom návrhu a keďže pri doručení tohto predvolania žalobcovi vypršala úložná lehota s fikciou
doručenia, považoval súd predvolanie žalobcovi za doručené, preto v zmysle § 180 CSP rozhodol, že

bude konať v neprítomnosti žalobcu a otvoril pojednávanie.

9. Ako prostriedky procesného útoku použil žalobca skutkové tvrdenia a listinné dôkazy, a to faktúru
číslo XXXXXXXX, Predžalobnú výzvu zo dňa 15.12.2016 s doručenkou, uznesenie o vyhlásení konkurzu
a návrh na vypočutie konateľa žalovaného W. W.. Žalovaný ako prostriedky procesnej obrany

použil skutkové tvrdenia a uplatnenie námietky premlčania. Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie
navrhnuté stranami sporu.

10. Žalovaný na pojednávaní trval na tom, že pohľadávka je premlčaná a konateľ žalovaného W. W. vo
svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že spolupráca medzi ním a úpadcom bola dlhoročná, vzájomne

si pre seba vykonávali práce a pokiaľ ide o dátum splatnosti, tak ten bol určený na základe dohody,
inak by faktúru ani neprevzali a museli si byť vedomí o akú splatnosť sa jedná. V čase, keď mal úpadca
indície, že na neho bude vyhlásený konkurz, urobili zápočet ich vzájomných pohľadávok, z ktorého
vyšiel rozdiel, ktorý je predmetom tejto žaloby. Poukázal tiež na to, že faktúra nie je len daňový doklad,
ale určuje sa z nej aj DPH a všetky ostatné povinnosť, preto nesúhlasí s názorom žalobcu, že pre

plynutie premlčania má byť podstatná nejaká výzva.

11. Z listinných dôkazov súd zistil, že žalovanému ako odberateľovi bola vystavená faktúra číslo
XXXXXXXX zo dňa 14.01.2013 na sumu 112.151,44€ splatnú 28.01.2013. Ako dodávateľ bol uvedený
úpadca - HS - INGREAL a.s. a fakturované boli stavebné práce v zmysle objednávky a podľa priloženého

súpisu vykonaných prác za vykonané demolačné práce na stavbe " Penzión Eurocamp tatranská
Lomnica" s tým, že cena bola stanovená dohodou. Zo sumy 112.151,44e predstavuje suma 93.459,53€
základ pre DPH a suma 18.691,91€ výšku DPH. Faktúra obsahuje pečiatky a podpisy tak dodávateľa
ako aj odberateľa, pričom odberateľ potvrdil prevzatie. Druhá strana faktúry obsahuje Súpis vykonaných
prácadodávokzamesiacdecember2012spečiatkamiapodpismidodávateľaaodberateľa.Uznesením

zo dňa 24.05.2016 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a ustanovený správca listom zo dňa
15.12.2016 označeným ako " Predžalobná výzva na úhradu pohľadávky " vyzval žalovaného na úhradu
dlžnej sumy 7.255,15€ do 5. pracovných dní od doručenia výzvy, pričom dlžná suma mala byť titulom
faktúry číslo XXXXXXXX zo dňa 14.01.2013 splatnej 28.01.2013. Podľa poštovej doručenky bola výzva
žalovanému doručená dňa 19.12.2016.

12. Podľa § 324 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne /
1 /. Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol
odstúpením veriteľa od zmluvy / 2 /.

13. Podľa § 340 ods. 1,2 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v

zmluve /1 /. Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku
ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho
veriteľ o plnenie požiadal / 2 /.14. Podľa § 340a ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvne určená lehota na splnenie peňažného
záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia
faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej

len "doklad"), alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To
neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti výslovne dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom
nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d.
Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.

15. Podľa § 340a ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť prehliadka
plnenia na účel zistenia či veriteľ plnil riadne, začína lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka
plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila prehliadka, ktorou sa zistilo riadne plnenie.
Ustanovenie odseku 1 sa na zmluvne určenú lehotu splatnosti použije rovnako.

16. Podľa § 340 ods. 3 Obchodného zákonníka, dohoda o dlhšej lehote prehliadky podľa odseku 2 ako

30 dní odo dňa, v ktorom došlo k poskytnutiu plnenia veriteľom, je platná, len ak je výslovná a nie je
v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa
§ 369d.

17. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité

dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

18. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

19. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

20. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť
na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe,
keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

21. Podľa § 359 Obchodného zákonníka, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú
pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

22.Podľa§364Obchodnéhozákonníka,nazákladedohodystránmožnozapočítaťakékoľvekvzájomné
pohľadávky.

23. Podľa § 387 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom / 1 /. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou
práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú / 2 /.

24. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

25. Podľa § 391 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť

premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo
iné /1/. Pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol
urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné / 2 / .

26. Podľa § 392 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia

doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak
obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti
alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti / 1 /. Pri práve na
čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenieniektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti
nesplneného záväzku / 2 / .

27.Podľa§397Obchodnéhozákonníka, akzákonneustanovujeprejednotlivéprávainak,jepremlčacia
doba štyri roky.

28. Podľa § 402 Obchodného zákonníka, premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom
uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu

upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

29.Predmetomtohtokonaniabolozaplateniedlžnejsumy7.255,15€spolusúrokomzomeškania9,75%
od 29.01.2013 do zaplatenia titulom faktúry číslo XXXXXXXX za demolačné práce, ktoré pre žalovaného
ako odberateľa vykonal úpadca ako dodávateľ. V konaní nebolo sporná výška žalovanej sumy ani dôvod
jej vzniku. Spornou skutočnosťou bolo, či dlžná suma je už premlčaná.

30. Procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v uplatnení námietky premlčania považoval súd za
relevantnú a rovnako tak ako žalovaný je toho názoru, že žalobca si uplatnil nárok na súde po uplynutí
4 ročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňom 28.01.2017, pričom návrh na súd bol podaný dňa
26.06.2017. Pokiaľ ide o určenie začiatku plynutia premlčacej lehoty, súd sa nestotožnil s právnym

názorom žalobcu, a teda, že lehota začala plynúť od poskytnutia lehoty na plnenie v predžalobnej výzve,
t.j. od 28.12.2016. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že medzi úpadcom a žalovaným
vznikol záväzkový vzťah titulom zmluvy o dielo, nakoľko úpadca vykonal pre žalovaného demolačné
práce. Tieto práce boli podľa súpisu, ktorý je súčasťou žalovanej faktúry, vykonané v decembri 2012,
cena bola stanovená dohodou a bola vyfakturovaná faktúrou číslo XXXXXXXXX splatnou 28.01.2013.

Z uvedenej faktúry, ktorá bola na sumu 112.151,44€ si žalobca uplatnil len sumu 7.255,15€ a podľa
výpovede konateľa žalovaného má ísť o zostatok dlžnej sumy po započítaní vzájomných pohľadávok.
Pri zmluve o dielo vzniká nárok na zaplatenie ceny vykonaním diela, pričom z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že práce boli vykonané v decembri 2012 a následne vyfakturované. Z uvedeného má súd
za to, že doba splatnosti, od ktorej sa začína plynutie premlčacej lehoty, je doba určená splatnosťou

spornej faktúry. Súd zároveň poukazuje na to, že žalobca si sám protirečí v určení začiatku plynutia
premlčacej lehoty, keď na jednej strane požaduje zaplatenie úrokov z omeškania zo žalovanej sumy od
29.01.2013 a na strane druhej tvrdí, že splatnosť nastala až dňa 28.12.2016. Rovnako tak je súd toho
názoru, že stanovenie splatnosti tak, ako uvádza žalobca, t.j. po predžalobnej výzve na plnenie, by v
danom prípade bolo v hrubom nepomere pre veriteľa v zmysle § 340a ods. 1 ObZ a 369d ObZ, nakoľko

k plneniu došlo vykonaním prác v decembri 2012, pričom cena za tieto práce by mala byť splatná až štyri
roky po ich vykonaní. Zo všetkých uvedených dôvodov považoval súd námietku premlčania vznesenú
žalovaným za relevantnú a žalobu z uvedeného dôvodu zamietol.

31. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí , samostatným uznesením , ktoré vydá
súdny úradník.

33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

35. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadol súd k tomu, že žalobca, ktorý si náhradu trov
uplatnil, bol v konaní neúspešný, keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, úspešný žalovaný si trovy

konania neuplatnil a z obsahu spisu vyplynulo, že mu ani žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak,
že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, kterým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.