Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. júl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/126/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215218627
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4215218627.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: Q. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX T. P. XXXX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Kubániho 16, Pribinova 28, 811 04 Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 14C/641/2015-67 zo dňa 07.06.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX

uzatvorená medzi stranami sporu dňa 30.06.2014 je neplatná. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s
odkazom na ustanovenie § 2 ods. 2, § 3 ods. 1, § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 41, § 52, § 53 ods. 1, 2,
3, 5, 6, § 551 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b), d) zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, čl. 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS a § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 (ďalej aj „CSP“). Rozhodnutie o náhrade trov konania
odôvodnilpodľa§255ods.1CSP.Súdvodôvodneníuviedol,žedohodaozrážkachzomzdypredstavuje

zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom, a pre jej platnosť
je nevyhnuté, aby v čase uzatvorenia bola zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná,
inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného
zabezpečovacieho prostriedku. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch
(§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie
ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
neobsahovala. Pokiaľ ide o výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená („spoločnosť bude mať - má

voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne“), predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy opisuje len možné
spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky v znení: „všetky revolvingy, príslušenstvo,
prípadné zmluvné pokuty, náklady, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok,
a prípadne ďalšie pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej
prípadných dodatkov“, je neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Suma
1.500eurpodľaboduI.dohodyozrážkachzomzdy,bolauvedenálenvsúvislostisoznačenímbudúceho
poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru.

2. Za neurčité súd považoval aj zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy týkajúce sa
výšky splátok. Ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške,
bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu.Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody. Uvedené
ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má
byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Neprípustné zvyšovanie

zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných
zrážok zo mzdy. Dohoda predstavuje formulárovú zmluvu, do ktorej obsahu žalobca ako dlžník nemohol
zasahovať.Obsahdohodyozrážkachzomzdybolvopredurčenýžalovaným,čožalovanýajpotvrdil,keď
žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru.
Žalovaný tiež nepreukázal, že žalobcu poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Súd je

povinný skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Samotný naliehavý
právny záujem na požadovanom určení videl v tom, že bez určenia neplatnosti dohody by právne
postavenie žalobcu ako dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené právo žalobcu na disponovanie
so svojou mzdou. Konštatujúc neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo žalobu zamietnuť. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci, nesprávny procesný postup, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a je
tu aj iná vada konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej

inštancie urobil záver o neurčitosti právneho úkonu bez toho, aby vykonal jeho výklad podľa § 35
ods. 2 Občianskeho zákonníka, preto jeho postup nemá oporu v zákone. Dohoda o zrážkach zo mzdy
zabezpečuje pohľadávku veriteľa, ktorú má v čase vzniku voči dlžníkovi (titulom poskytnutia úveru na
základe zmluvy o revolvingovom úvere) a súčasne ktorá môže vzniknúť výlučne v rámci a na základe
zmluvného vzťahu z uvedenej zmluvy. Právny dôvod, z ktorého pohľadávka vznikne je identifikovaný

dostatočne na to, aby nevyvolával žiadne pochybnosti. Predmetom zmluvy o revolvingovom úvere je
poskytnutie úveru a za dohodnutých podmienok aj poskytnutie revolvingu. Zákonná úprava dohody
o zrážkach zo mzdy nešpecifikuje, akým spôsobom má byť vymedzený predmet zabezpečenia.
Určenie zabezpečovanej pohľadávky nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len číselné, ale môže byť
uskutočnenékaždýmspôsobom,nazákladektoréhosapohľadávkadáidentifikovať.Právnyvzťah(resp.

dôvod) vzniku pohľadávky je základný spôsob identifikácie pohľadávky. Namietal nepreskúmateľnosť
rozsudku, pretože z rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd považoval za neplatnú celú dohodu, aj
pokiaľ ide o vymedzenie pohľadávky v časti úveru. Ohľadne úveru dohoda obsahuje aj uvedenie výšky
pohľadávky, a teda spĺňa súdom formulovanú požiadavku. Nestotožnil sa ani so závermi súdu vo vzťahu
k ustanoveniu umožňujúcemu zvýšenie zrážky nad dohodnutú sumu. Súd sa podľa jeho názoru vôbec

nezaoberal obsahom daného ustanovenia a príslušnej právnej úpravy, ktorá predstavuje objektívnu
hranicu pre výšku zrážky zo mzdy (§ 551 Občianskeho zákonníka); zrážka zo mzdy nemôže byť nikdy
vyššia, ako určuje zákon.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§
379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
vec s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po
prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s
výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie a na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:

6. Podľa obsahu spisu strany sporu uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 30.06.2014, ktorej
predmetom bolo zabezpečenie pohľadávky, ktorá vznikne žalovanému zo zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, poskytnutého vo výške 1.500 eur. Odvolací súd sa stotožnil s dostatočne
odôvodneným záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka pre jej neurčitosť. Z uvedenej dohody jasne a určito nevyplýva, aká bude výška
konečnej pohľadávky, ktorá by mala byť zrážkami zo mzdy uspokojovaná. V bode IV. dohody je uvedené,
že úver predstavuje 1.500 eur a dlžníkovi môže byť poskytnutý aj revolvingový úver, pričom dohoda
má zabezpečiť pohľadávky žalovaného tvorené úverom, prípadným revolvingom, príslušenstvom úveru/revolvingu, uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v
súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami
spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej

prípadných dodatkov. Z takto formulovanej dohody skutočne nie je zrejmé, aká pohľadávka žalovaného
avakejvýškebymalabyťzabezpečená,akézmluvnépokutyavakejvýškemalžalovanýnamysli,atiež
nie je zrejmé, akú výšku by tvorili náklady vzniknuté v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ako aj ďalšie
prípadné pohľadávky a ktoré to vôbec sú. V bode V. dohody je uvedené, že „strany výslovne súhlasia
s tým, že ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale vo

výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo
mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu
prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo
mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Dlžník s
takýmtopostupomvýslovnesúhlasí.“Ztakejtoformuláciedohodyniejezrejmé,akámaximálnabymohla
byť výška finančných prostriedkov, ktoré by sa žalobcovi zrážali zo mzdy. Výška zvýšenej mesačnej

zrážky je preto neurčitá, nie je zrejmá ani doba, po ktorú by sa takáto zvýšená zrážka vykonávala, a
to bez ohľadu na to, že by neprekročila zákonom stanovenú výšku, ako namietal žalovaný v odvolaní.
Žalobca by si nemohol ani overiť, čo všetko sa zo zrazenej mzdy uhrádza a koľko z nej sa má započítať
na úhradu tej - ktorej zložky pohľadávky žalovaného.

7. Vychádzajúc z uvedeného aj odvolací súd na podklade skutkového stavu zisteného súdom prvej
inštancie urobil záver, že dohoda o zrážkach zo zmluvy je neplatným právnym úkonom v zmysle § 37
ods.1 Občianskeho zákonníka, citovaného v odôvodnení napadnutého rozsudku, pretože tento úkon je
neurčitý v tom, jednoznačne aká pohľadávka má byť zabezpečená a v akej výške, pričom žalobcovi
nemohla byť známa ani výška prípadných pohľadávok obsiahnutých v bode IV. dohody, ani výška zrážky,

ktorá je upravená v bode V. dohody, a ani doba, po ktorú by sa zvýšená zrážka vykonávala. Bod IV.
dohody požaduje od žalobcu plnenia, o ktorých nebol preukázateľne pred uzatvorením dohody (§ 53
ods. 4 písm. v/ Občianskeho zákonníka) a ani po nej informovaný. Žalovaný by si na základe spornej
dohody mohol zrážkami zo mzdy vymôcť svoju pohľadávku, avšak žalobca by bol v právnej neistote
ohľadne výšky pohľadávky, pozostávajúcej z príslušnej zložky.

8. Odvolací súd s ohľadom na uvedené námietku žalovaného voči záveru súdu prvej inštancie o
neurčitosti právneho úkonu bez vykonania jeho výkladu podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka
považoval za nedôvodnú. Tiež sa nestotožnil s námietkou odvolateľa, že súd prvej inštancie uprednostnil
neplatnosť celej dohody o zrážkach zo mzdy, hoci uvádzané dôvody sa vzťahujú len na niektoré jej

časti. Na základe zistenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je dostatočne určitá v časti zabezpečenej
pohľadávky, nie je možné prijať iný záver, ako záver o neplatnosti celej dohody, keďže určenie
pohľadávky, ktorá má byť zrazená, je obsahovou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 551
Občianskeho zákonníka. Za ustálenie zabezpečovanej pohľadávky však v žiadnom prípade nemožno
považovať pohľadávky, ktoré možno vzniknú v budúcnosti tak, ako je to uvedené v čl. IV. predmetnej

dohody, a ktoré budú tvorené z pokút, z nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky a ďalšími
prípadnými pohľadávkami. Odvolací súd preto námietky žalovaného vznesené v odvolaní považoval za
neopodstatnené a nedôvodné. Na základe toho rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP v nadväznosti na ustanovenie § 470 ods. 1 CSP potvrdil.

9. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania má úspešný žalobca nárok na náhradu trov konania (§
255 ods. 1 CSP). Keďže mu však v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol
(§ 396 ods. 1 CSP), že sa mu nárok na ich náhradu nepriznáva.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).