Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. marec 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/664/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214210685
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214210685.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. B. E., nar.
XX. XX. XXXX, bytom C. pri Y., T. XXX, 2. X. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. pri Y., T. XXX, o zaplatenie

5.315,04 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa
20. mája 2016 č. k. 6C/416/2014-86 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov

konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1 až 4, § 100 ods. 1, § 101 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 05. 2014, § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. a
o ochrane spotrebiteľa a vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 26. 06. 2006 žalovaní
ako dlžníci a právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa a. s. - ako veriteľ) uzatvorili zmluvu
o splátkovom úvere, na základe ktorej veriteľ žalovaným poskytol úver v sume 150.000 Sk (4.979,08
eura). Tento úver žalovaní mali splácať v mesačných splátkach po 2.224 (73,82 eura). Listom zo dňa

27. 12. 2011 pôvodný veriteľ oznámil dlžníkom postúpenie pohľadávky vyplývajúcej z tejto úverovej
zmluvy žalobcovi. Medzi žalobcom a pôvodným veriteľom bola uzavretá zmluva o postúpení spornej
pohľadávky dňa 15. 12. 2011. Je bezpochybné, že zmluvu, ktorú uzatvoril žalovaný a právny predchodca
žalobcu dňa 26. 06. 2006 treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, pretože túto uzatvoril dodávateľ
a žalovaní ako spotrebitelia. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver

poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou tejto spotrebiteľskej
zmluvy sa stali aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalovaní ovplyvniť nemohli, nakoľko
boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je bezpochybné, že právny predchodca žalobcu
má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalobcom tvrdené a
ani preukázané, že sporný úver bol poskytnutý žalovaným za účelom výkonu zamestnania, povolania
alebo podnikania. Táto zmluva neobsahuje žiadnu zmienku o poskytnutí úveru na výkon zamestnania,

povolania alebo podnikania a ani nič nenasvedčuje na to, aké je povolanie žalovaných ako odberateľov
a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním, či predmetom činnosti odberateľov vôbec uzavretie tejto
zmluvy má. Na právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy s prihliadnutím na ust. § 52 ods. 2 vetu tretiu
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Toto ustanovenie OZ nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právny predpis, ktorého

súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom. Súd preto predmetný právny vzťah považoval za spotrebiteľskýprávny vzťah a posudzoval ho podľa ustanovení OZ a to aj z hľadiska premlčania. Takýto záver o
charaktere predmetného právneho vzťahu, ako aj o aplikácii ustanovení OZ o premlčaní na takýto
právny vzťah, je v súlade s rozhodnutím NS SR zo dňa 21. 04. 2015 sp. zn. 3MCdo 12/2014, ako aj 4

MCdo17/2014zodňa26.11.2015.Žalovanínevznieslinámietkupremlčaniauplatnenéhopráva,napriek
tomu súd, plniac si svoju zákonnú povinnosť podľa § 5b zákon č. 250/2007 Z. z. predovšetkým zisťoval,
či uplatnené právo nie je premlčané. V tomto konaní si žalobca uplatňuje zaplatenie dlhu vyplývajúceho
zo spotrebiteľskej zmluvy. Súd teda zisťoval, kedy nastala možnosť vykonania práva po prvý raz, teda od
ktorého dňa začala plynúť premlčacia doba veriteľovi na uplatnenie svojho práva z predmetnej zmluvy.

Začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde
splnenia záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať
žalobu na plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívne vymedzuje začiatok plynutia premlčacej
doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o
svojom práve. Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný

objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda, či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom
práve. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom
prostredníctvom návrhu na začatie konania. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo
dňa 15. 12. 2011 (č. l. 32) ku dňu 15. 12. 2011 žalovaní boli v omeškaní 1130 dní (čo je doba vyše
troch rokov) a posledná úhrada bola žalovaným vykonaná dňa 03. 10. 2008. Prvýkrát veriteľ svoje

predmetné právo mohol uplatniť na súde už 01. 03. 2009, pretože podľa predložených všeobecných
obchodných podmienok pôvodného veriteľa, ten mohol kedykoľvek (aj) bez uvedenia dôvodu vypovedať
predmetnú úverovú zmluvu, prípadne mohol odstúpiť od úverovej zmluvy (keď žalovaný s tým, že
nezaplatil splatnú splátku podstatným spôsobom porušil ustanovenia zmluvy) a tým vytvoriť možnosť
žiadať od dlžníka celý dlh vyplývajúci zo zmluvy o splátkovom úvere. Zrejme tieto ustanovenia sa dostali

do VOP pôvodného veriteľa práve za tým účelom, aby veriteľ mohol bezodkladne vykonať úkony, ktorými
návrat ním poskytnutých finančných prostriedkov mohol čím skôr dosiahnuť. Ak veriteľ napriek takejto
možnosti po dobu 1138 dní (do 15. 12. 2011 bol takýto počet dní omeškania), keď postúpil predmetný
dlh, čo je viac ako 3 roky, nevykoná žiaden možný úkon za tým účelom, aby mohol žiadať svoje
finančné prostriedky od svojho dlžníka, robí to zrejme za účelom predĺženia zákonnej premlčacej doby

a tým zabezpečiť si výhodu možnosti uplatnenia práva na súde aj po neprimerane dlhej dobe. Takáto
obchodná praktika však je v rozpore s ustanovením § 3 OZ, podľa ktorého výkon práv vyplývajúcich z
občianskoprávneho vzťahu nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Jednostranné predĺženie zákonnej
premlčacej doby nečinnosťou oprávneného subjektu považuje súd za obchodnú praktiku, ktorá je v
rozpore s dobrými mravmi, a preto nemôže požívať zákonnú ochranu. Vzhľadom na vyše uvedené

súd pri rozhodovaní vychádzal z tohto, že veriteľ prvýkrát na súde svoje právo mohol uplatniť voči
žalovanému najneskôr 01. 03. 2009 (pretože po poslednej úhrade - 03. 10. 2008, za dobu 4
mesiacov mohol vykonať hociktorý úkon podľa VOP pre zosplatnenie predmetného dlhu). Takto potom
veriteľovi od 02. 03. 2009 začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie
sporného dlhu a uplynula dňa 02. 03. 2012. Návrh na súd bol podaný dňa 03. 06. 2014, teda zjavne po

uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že
sporné právo je premlčané, preto ho žalobcovi priznať nemohol a žalobu v celom rozsahu zamietol. Na
podporenie správnosti záveru o tom, kedy sa právo môže prvýkrát vykonať, súd poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 MCdo 17/2014 zo dňa 26. 11. 2015, v ktorom sa uvádza: „Veriteľ môže
už nasledujúci deň po vzniku dlhu vyvolať splatnosť dlhu, a teda svoje právo aj vykonať. Napr. v prípade

zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá jej splatnosť, mohol veriteľ požiadať dlžníka o splátku dlhu
už v deň nasledujúci po uzavretí zmluvy o pôžičke. Ak plnenie spočíva v povinnosti niečoho sa zdržať, či
niečo opomenúť, dostane sa právo do štádia actio nata vtedy, keď povinný po prvý raz porušil túto svoju
povinnosť, t. j. vykonal to, čo nemal, resp. postavil sa na odpor správaniu, na ktoré bol inak povinný“. O
trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, keď v konaní úspešným žalovaným

nepriznal náhradu trov konania, pretože si ich náhradu neuplatnili a ani nevyčíslili.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, odôvodniac ho nesprávnym právnym
posúdením veci a nedostatočným zistením skutkového stavu. Uviedol, že súd pri posudzovaní
premlčania vychádzal z počtu dní omeškania ako údaju uvedeného v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení

pohľadávok, ktorý vyjadruje počet dní, ktoré uplynuli od splatnosti splátky, s ktorou sa žalovaní dostali
prvýkrát do omeškania. Uvedený počet dní omeškania nemožno spájať s vyhlásením mimoriadnej
splatnosti úveru postupcom a ani s iným právnym úkonom, na základe ktorého by došlo k splatnosti
všetkých splátok úveru do budúcna. Právne posúdenie súdu, keď posudzoval premlčanie od splatnostisplátky, s ktorou sa žalovaní dostali prvýkrát do omeškania a uzavrel, že pohľadávka je premlčaná, nemá
oporu v zákone. Postupca a žalovaní si v zmluve o splátkovom úvere dojednali plnenie v splátkach
s presným stanovením termínov splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaní sa dostali do omeškania,

uvedené termíny neplnili a žalobcovi tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti.
Postupca toto právo nevyužil a k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pristúpil až žalobca - podaním
zo dňa 24. 01. 2012 označeným ako „výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru“. K účinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo ku dňu 12. 02. 2012. Premlčacia doba
pre splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru teda plynula pre každú splátku

samostatne, odo dňa splatnosti tej-ktorej splátky. Z uvedeného dôvodu si žalobca v konaní uplatnil len
nepremlčané splátky. Aj v prípade, že na uvedený záväzkový vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka, čo žalobca nepripúšťa, je z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka
nesporné, že pri plnení v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie celého dlhu len do splatnosti
najbližšej nasledujúcej splátky. Ak veriteľ svoje oprávnenie nevyužije, plynie premlčacia doba pre
každú splátku samostatne. Ak však dlžník nesplní v určenom termíne ani ďalšiu splátku, veriteľovi

opätovne vzniká právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, pričom ak toto právo využije, tak premlčacia
doba všetkých splátok do budúcna začne plynúť od splatnosti tejto ďalšej nesplnenej splátky. Žalobca
svoje právo zosplatniť pohľadávku využil ku dňu 12. 02. 2012. Teda aj v prípade aplikácie
ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa premlčacej doby by začala plynúť premlčacia doba pre
všetky splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti v súlade s ustanovením § 103 Občianskeho

zákonníka od 21. 11. 2011, pričom pre splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti by plynula
samotná trojročná premlčacia doba odo dňa ich splatnosti. Vzhľadom k uvedenému zastáva názor, že
súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko na uvedený záväzkový vzťah aplikoval nesprávny právny
predpis a tento právny predpis navyše aj nesprávne interpretoval. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe
akých zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že pohľadávka bola splatná najneskôr dňa 01. 03.

2009. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 20. 05. 2016 a žalobca si v konaní uplatnil len
nepremlčané splátky úveru, teda splátky splatné od 20. 06. 2010 do konečnej splatnosti úveru - 20. 05.
2016. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a
v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. v zmysle ustanovenia §
389 ods. 1 CSP ho zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň

si voči žalovaným uplatnil trovy konania a právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvej inštancie,
ako aj v odvolacom konaní.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
účinného od 01. 07. 2016, ďalej len CSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a

dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a

nerozdielne zaplatiť mu sumu 5.315,04 eura spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od
21. 06. 2010 do 12. 02. 2012 vo výške 113,47 eura, ročný úrok z omeškania 9% zo sumy 5.315,04
eura od 13. 02. 2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaní
s právnym predchodcom žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a. s. dňa 26. 06. 2006 uzavreli zmluvu č.
212203694. Na základe tejto zmluvy boli žalovaným poskytnuté peňažné prostriedky. Na základe zmluvy

o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2011 žalobca nadobudol voči žalovaným pohľadávku, ktorá ku
dňu postúpenia predstavovala sumu 7.415,08 eura. Žalobca si uplatnil podanou žalobou pohľadávku
len v časti dlžnej istiny vo výške 5.315,04 eura. Zároveň si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania zo
splátok za obdobie od 21. 06. 2010 do 12. 02. 2012 vo výške 113,47 eura a ročný úrok z omeškania 9%
zo sumy 5.315,04 eura od 13. 02. 2012 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania titulom zaplateného

súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

5. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaní
uzatvorili dňa 26. 06. 2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0212203694. Na základe tejto zmluvy
bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 150.000 Sk (4.979,08 eura), ktorý sa žalovaní zaviazali

uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu spolu s dohodnutým zmluvným úrokom vo výške 12% ročne v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 2.224 Sk (73,82 eura) v období od 20. 07. 2006 do 20. 05.
2016 (v mesačných splátkach splatných vždy k 20. dňu v mesiaci). Súd prvej inštancie žalobu žalobcu
zamietol pre premlčanie, keď vychádzal z toho, že žalovaní boli ku dňu postúpenia pohľadávky, teda kudňu 15. 12. 2011 v omeškaní 1130 dní a posledná úhrada žalovanými bola vykonaná dňa 03. 10. 2008.
Prvýkrát veriteľ mohol svoje právo uplatniť na súde už 01. 03. 2009, a ak veriteľ napriek takejto možnosti
nevykoná žiaden úkon za tým účelom, aby mohol žiadať svoje finančné prostriedky od dlžníka, robí to

zrejme za účelom predĺženia zákonnej premlčacej doby a tým zabezpečiť si výhodu možnosti uplatnenia
práva na súde aj v neprimerane dlhej dobe. Takáto obchodná praktika však je v rozpore s ustanovením §
3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv vyplývajúcich z občianskoprávneho vzťahu nesmie
byť v rozpore s dobrými mravmi, a preto nemôže požívať zákonnú ochranu. Súd vychádzal z toho, že
veriteľ prvýkrát mohol uplatniť svoje právo na súde najneskôr 01. 03. 2009 a od 02. 03. 2009 začala

plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie sporného dlhu a uplynula dňa 02.
03. 2012. Keďže návrh bol podaný dňa 03. 06. 2014, teda zjavne po uplynutí trojročnej premlčacej
lehoty.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, a ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Podľa čl. 46 ods. 1 CSP).11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil, keď sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal
pre rozhodnutie významnými námietkami a argumentmi strán, avšak dospel k záveru, že záver súdu

prvej inštancie, že premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy zo zmluvy o úvere na súde začala plynúť
najneskôr od 02. 03. 2009 a uplynula 02. 03. 2012, nie je správny a nie je ani dostatočne odôvodnený.

12. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0212203694 zo dňa 26. 06. 2006 vyplýva, že jej súčasťou
sú všeobecné obchodné podmienky a úverové podmienky, ktorými sa riadia všetky právne vzťahy

neupravené v úverovej zmluve. Zo všeobecných obchodných podmienok bodu 7.6.1. je banka
oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o
úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení
o mimoriadnej splatnosti, ak je klient v omeškaní s platením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré
trvá viac ako 10 dní. Takisto aj bod 17.2. písm. b) všeobecných obchodných podmienok upravuje,
že banka je oprávnená odstúpiť od zmluvy, najmä ak klient porušil ustanovenia zmluvy podstatným

spôsobom. Uvedené body všeobecných obchodných podmienok tak upravujú oprávnenie banky využiť
uvedené právne možnosti v prípade neplnenia si povinností klientom z úverovej zmluvy, avšak uvedené
oprávnenia nie sú povinnosťou banky, to znamená, že banka ho môže využiť, ale nemusí, a teda nie je
možné jej toto oprávnenie dať za povinnosť. Ak teda aj žalovaní zaplatili poslednú splátku 03. 10. 2008
a svoje právo na požadovanie celej poskytnutej sumy úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti

dohodnutým v úverovej zmluve z tohto dôvodu nevyužil, pričom vo výzve k úhrade a oznámenia o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 24. 01. 2012 (č. l. 21) vyplýva, že žalobca žalovanému
oznámil, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru k 24. 01. 2012 a žiadal okamžité splatenie
úveru najneskôr do 03. 02. 2012, nemožno počiatok plynutia premlčacej doby posúdiť tak, ako to
urobil súd prvej inštancie, preto je tento jeho záver nesprávny. Z uvedených dôvodov bude potrebné

opätovne sa zaoberať posúdením otázky splatnosti jednotlivých splátok úveru, vychádzajúc z dokladov,
založených v spise a toto svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, pričom právnym názorom odvolacieho
súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

13. K námietke žalobcu, uvedenej v odvolaní, že nepripúšťa aplikáciu Občianskeho zákonníka na danú

vec, odvolací súd považuje za potrebné tiež uviesť, že zmluva o splátkovom úvere je absolútnym
obchodom, na ktorý sa vzťahuje Obchodný zákonník, to však nevylučuje posúdenie danej veci aj v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže v danej veci išlo o poskytnutie splátkového úveru,
pričom právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ, t. j. ako osoba, ktorá
konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaní vystupovali ako spotrebitelia, t. j. ako osoby,

ktoré nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Záver
súdu prvej inštancie v tom, že premlčanie je potrebné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka je
preto správny. To, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, <. aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva
v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky

vo svojich rozhodnutiach sp. zn. 4M Cdo 17/2014, 8M Cdo 13/2014, 2M Cdo 5/2015, 3M Cdo 12/2014,
4M Cdo 4/2014 a 8 M Cdo 3/2015, v ktorých uviedol, že keďže ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka nadobudlo účinnosť 1. mája 2014, pričom tento predpis nemá prechodné ustanovenia, od
jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. V týchto rozhodnutiach NS
SR posudzoval to, či sa pri úverovej zmluve, ktorá je zároveň spotrebiteľskou zmluvou má premlčanie

posudzovať podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka.

14. Súd prvej inštancie teda správne postupoval, keď na otázku premlčania, vzhľadom na spotrebiteľský
charakter zmluvy, aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Takéto pravidlo je v ustálenej
aplikačnejpraxisúdov,ktorériešenieodobrilajÚstavnýsúdSRvuznesenípodsp.zn.I.ÚS402/2013-10

zo dňa 19. 06. 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na
prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k
porušeniu ústavných práv veriteľa.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danej veci nesprávne

určil počiatok plynutia premlčacej doby, a preto vec nesprávne právne posúdil, preto napadnuté
rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).