Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. jún 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/252/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611210408
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5611210408.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobkyne D. F., nar.

XX. X. XXXX, bytom Q. K., I. XXXX/X, zastúpenej Mgr. Martinom Čižmárom, advokátom so sídlom v
BanskejBystrici,Československejarmády1617/24,protižalovaným:1)Stavebnémubytovémudružstvu
LiptovskýMikuláš,sosídlomLiptovskýMikuláš,Kollárova3,IČO:00222011,zastúpenémuJUDr.Janou
Čončolovou, advokátkou so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Štúrova 17 a 2) K. V., nar. XX. X. XXXX,
bytom N. XXX/X, okres Q. K., v spore o zaplatenie 2140,77 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobkyne na prerušenie konania s a z a m i e t a.

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanému 1) s a p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Žalovanej 2) s a p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 10. 2011, sa žalobkyňa a pôvodný
žalobca 2) W. F. domáhali voči žalovaným 1) a 2) zaplatenia 2140,77 eura, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,5 % ročne od 23. 10. 2011 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedli,

že dňa 28. 10. 2009 vložili na účet žalovaného 1) sumu vo výške 2100 eur a dňa 8. 12. 2009 sumu
vo výške 40,77 eura. Uvedené sumy boli zaplatené na úhradu dlhu, ktorý mala mať žalovaná 2) a jej
manžel, ich syn Rudolf Flóro, vo výške uvedenej v stave konta správy priestorov zo dňa 14. 9. 2009.
Uvedené sumy zaplatili za účelom ochrany vlastníckeho práva žalovanej 2) a v tom čase jej manžela,
ich syna, k bytu číslo XX R. X. poschodí vo vchode číslo X bytového domu súpisné číslo XXX C. Q. K.,
vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, nakoľko
hrozilo,žebudepreúčelyúhradyžalovaným1)tvrdenéhodlhupredmetomdobrovoľnejdražby.Uvedená

dražba následne bola aj vykonaná, a to dňa 16. 12. 2009 a dňa 24. 9. 2010. Neplatnosť opakovanej
dobrovoľnej dražby je predmetom súdneho konania, vedeného Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod
sp. zn. 8C/238/2010. Suma by mala pozostávať z nedoplatku na zálohových platbách a zo zmluvnej
pokuty podľa zmluvy o výkone správy číslo 105/2003 v znení jej dodatkov, pričom nie je známe, v akej
výške suma pozostáva z nedoplatkov na zálohových platbách a v akej výške zo zmluvnej pokuty. Na
vyplatenie sumy 2140,77 eura žalovaný 1) nemal právny nárok, a to najmenej do zložky, ktorú mala
predstavovať zmluvná pokuta podľa zmluvy o výkone správy, preto je povinný bezdôvodné obohatenie

vydať. Voči žalovanej 2) si nárok uplatnili z opatrnosti, najmä s ohľadom na plynutie premlčacích lehôt
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ak by súd dospel k záveru, že žalovaný 1) mal právny
nárok na vyplatenie sumy 2140,77 eura, bolo by dané bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej 2) v
zmysle § 454 Občianskeho zákonníka, keďže za ňu plnili to, čo mala ako vlastníčka bytu plniť ona, resp.jej manžel. Žalovanú 2) na vrátenie žalovanej sumy vyzvali listom zo dňa 25. 1. 2011, a to v rozsahu
jednej polovice žalobou uplatňovanej sumy.

2. Uznesením zo dňa 16. 2. 2016, číslo konania 10C/252/2011-59, súd konanie o žalobe žalobcu 2)
zastavil, nakoľko žalobca 2) vzal podanú žalobu späť.

3. Žalobkyňa na pojednávaní na podanej žalobe trvala.

4. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa a jej manžel plnili za žalovanú 2) a jej manžela
dlh, v snahe zabrániť dobrovoľnej dražbe bytu. Žalobkyňa s manželom boli informovaní o dlhu zo strany
ich syna a dcéry, ktorá zisťovala okolnosti dlhu. Žalobkyňa s manželom konali spontánne, keďže chceli
pomôcť žalovanej 2) s manželom zachrániť byt. Syn žalobkyne určite vedel o tom, že žalobkyňa s
manželom budú platiť ich dlh a zrejme aj žalovaná 2) o tom vedomosť mala. Poukázal na to, že súčasťou
úhrady, vykonanej žalobkyňou, bol aj nedoplatok vo výške 1344,58 eura za rok 2009, pričom zálohové

platby sa stávajú splatnými až k 31. 5. nasledujúceho roka. Pokiaľ bola uhradená uvedená suma v roku
2009, hoci sa mala stať splatnou až v roku 2010, je žaloba voči žalovanému 1) minimálne v uvedenom
rozsahudôvodná.Žalovaná2)malaprospechzplneniazostranyžalobkyne.Žalovaná2)malasbývalým
manželom nerozlučné spoločenstvo, preto bolo možné uplatniť si nárok voči ktorémukoľvek z manželov.
Na strane žalovanej 2) vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle ustanovenia § 454 Občianskeho

zákonníka. Žalovaná 2) sama uviedla, že mala vedomosť, že žalobkyňa sa snaží ochrániť ich vlastníctvo
k bytu a tomuto konaniu sa nebránila. O úhrade dlhu bola informovaná výzvou zo strany žalobkyne.
Keďže v čase plnenia bola žalovaná 2) a syn žalobkyne manželmi, zodpovedali za záväzky spoločne a
nerozdielne. Navrhol podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

5. Žalovaný 1) s podanou žalobou nesúhlasil.

6. Právna zástupkyňa žalovaného 1) namietla nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1).
Poukázala na to, že žalobkyňa netvrdila, prečo plnila dlh a v prípade, ak plnila za žalovanú 2) a jej
manžela, mala žalovať ich. Uhradená suma predstavuje dlh na službách k 31. 8. 2009, ktorý pozostáva

z nedoplatku vyúčtovania za služby spojené s užívaním bytu za rok 2008 vo výške 796,19 eura a
nedoplatku na zálohových platbách za rok 2009 vo výške 1344,58 eura. Žalobkyňa mala žalovať toho, za
koho plnila, čo mal podľa práva plniť sám, preto nie sú pasívne vecne legitimovaní v konaní. Z podanej
žaloby nie je zrejmé, či žalobkyňa plnila z dôvodu daru, pôžičky alebo iného dôvodu. Každá zálohová
platba je splatná jeden mesiac vopred, t. j. k poslednému dňu mesiaca predchádzajúcemu mesiacu,

za ktorý sa zálohová platba platí. Žalobkyňa od začiatku vedela, že platí nedoplatok za svojho syna.
Žaloba je nedôvodná aj voči žalovanej 2), z dôvodu nedostatku tvrdení. Poukázala na nesúlad medzi
žalobným petitom po zmene strany sporu, keďže žalobkyňa žaluje, aby všetky peniaze, ktoré patrili
do jej bezpodielového spoluvlastníctva manželov, boli vyplatené výlučne jej. Žalobkyňa netvrdila, ani
nepreukázala existenciu pôžičky vo vzťahu k žalovanej 2) a jej bývalému manželovi. Mohlo sa teda

jednať najskôr o darovanie, pričom v takom prípade by nebol dôvod na akékoľvek plnenie. Poukázala na
skutočnosť, že nie je dôvod na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 257 CSP. Navrhla podanú
žalobu zamietnuť.

7. Žalovaná 2) s podanou žalobou nesúhlasila.

8. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že sa dozvedeli od svojej dcéry, ktorá bola u
žalovaného 1), že ich syn s nevestou majú nedoplatky na byte. Následne to povedali synovi a neveste,
dohodli sa, že to za nich zaplatia z toho, čo mali s manželom našetrené. So žalovanou 2) žiadnu
zmluvu neuzatvárala. Žalovanú 2) vyzvala, aby jej zaplatila to, čo za ňu uhradili. Nevedela uviesť, či jej

syn vedel o tom, že sú nedoplatky, hovorila synovi aj neveste, že je tam dlh, že to za nich zaplatia,
aby ich nevyhodili z bytu. Na tom, že dlh za syna s nevestou zaplatia, sa dohodli s manželom. Asi to
synovi a neveste povedali, že za nich dlhy zaplatili až vtedy, keď to bolo zaplatené. Povedali staršiemu
vnukovi, aby povedal rodičom, že majú dlžoby na byte. Nevedela uviesť, odkiaľ vedeli presné sumy
a variabilné symboly, pod akými bolo treba dlh uhradiť, ani ako nadobudla listinný dôkaz - stav konta

správy priestorov. So synom sa o dlhoch rozprávali asi až potom, ako dlh zaplatili. S nevestou sa asi
o dlhoch nerozprávali.9. Žalovaná 2) pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že na úhradách spojených s užívaním bytu boli
určite dlžoby. Od žalobkyne a jej manžela žiadne peniaze nedostala. So žalobkyňou sa nedohodla, že
by mala prevziať dlh na nedoplatkoch, nekomunikovala s ňou o tom. V rokoch 2008 až 2009 mali dlhy na

úhradách na bývanie. Z bytu sa odsťahovala ešte pred rozvodom, a to možno dva - tri týždne. Zálohové
platby za rok 2009 sa v nejakom rozsahu uhrádzali. Nevedela uviesť, či bolo zaplatené vyúčtovanie
za rok 2008. Má vedomosť od príbuzných rodiny žalobkyne, že žalobkyňa chodila po rodine a zháňala
peniaze pre syna. O tom, že dlh na úhradách spojených s užívaním bytu bol uhradený žalobkyňou a
jej manželom, sa dozvedela od príbuzných. Dlh za roky 2008 až 2009 neuhrádzala, predpokladala,

že ho uhradila žalobkyňa s manželom z prostriedkov, ktoré si požičali od príbuzných. O úhrade dlhu
sa s bývalým manželom nerozprávala. Na výzvu žalobkyne nereagovala. Žiadne výhrady voči úhrade
dlhu žalobkyňou a jej manželom nevzniesla, neurobila nič ani potom, ako sa o úhrade dozvedela z listu
žalobkyne.

10. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový

stav:

11. Podľa stavu konta správy priestorov vlastníka bytu W. F., S. XXX/X, Q. K., zo dňa 14. 9.
2009, predstavoval predpis zálohových platieb od februára do septembra 2009 spolu 1344,58 eura,
vyúčtovanie za rok 2008 434,63 eura, uhradené bolo spolu 171,93 eura a nedoplatok 2140,77 eura, ku

dňu 31. 8. 2009. Dňa 25. 1. 2011 žalobkyňa vyzvala žalovanú 2) na zaplatenie sumy vo výške 1070,40
eura, ktorú za ňu zaplatila dňa 28. 10. 2009 v sume 1050 eur a dňa 8. 12. 2009 v sume 20,40 eura
v prospech Stavebného bytového družstva na nedoplatky, ktoré spôsobila, v lehote 30 dní. Uvedenú
výzvu žalovaná 2) prevzala 3. 2. 2011. Z potvrdení o pokladničných operáciách mal súd preukázaný
vklad žalobkyňou na účet žalovaného 1) dňa 28. 10. 2009 vo výške 2100 eur a dňa 8. 12. 2009

vo výške 40,77 eura. Manželstvo žalovanej 2) a jej manžela bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 19. 11. 2009, číslo konania 7C/161/2009-29. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 16. 12. 2009. Z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 22. 3. 2016, číslo
konania 10C/103/2010-277, v spore žalobcu W. F. proti žalovanému Stavebné bytové družstvo Liptovský
Mikuláš, mal súd preukázané, že žalovanému bolo uložené zaplatiť žalobcovi 4037,87 eura, spolu s 9 %

úrokom z omeškania od 8. 1. 2010 do zaplatenia, vo zvyšku bola žaloba zamietnutá. Podľa odôvodnenia
rozsudku, medzi stranami sporu nebolo sporné, že obchodná spoločnosť Slovenský bytový servis, s.
r. o., poukázala dňa 25. 6. 2007 na účet žalovaného sumu 28.4147,-Sk, ktorú žalovaný zaúčtoval na
nedoplatok na zálohových platbách k 28. 2. 2007 vo výške 138.507,-Sk, na zmluvnú pokutu vyčíslenú k
31. 1. 2007 vo výške 121.645,-Sk a na úrok z omeškania vo výške 23.995,-Sk. Žalovanému bolo uložené

vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške zaplatenej zmluvnej pokuty. Podľa špecifikácie dlhu,
ktorý bol uhradený žalobkyňou a jej manželom, pozostával dlh žalovanej 2) a jej manžela vo výške
2140,77 eura z nedoplatku vyúčtovania služieb za rok 2008 vo výške 796,16 eura (predstavujúceho
rozdiel medzi celkovými nákladmi na byt vo výške 1675,30 eura a úhradami vo výške 879,14 eura) a
nedoplatkunazálohovýchplatbáchk31.8.2009vovýške1344,58eura(1516,51eurasumazálohového

predpisu, po odpočítaní vykonanej úhrady vo výške 171,93 eura). Podľa vyúčtovania služieb spojených
s užívaním bytu vlastníka, vystaveného na meno W. F., S. XXX/X, Q. K., za obdobie od 1. 1. 2008 do
31. 12. 2008 predstavoval nedoplatok 1483,90 eura. Celkové náklady na užívanie bytu predstavovali
spolu 50.470,07,-Sk, t. j. 1675,30 eura. Podľa zálohového predpisu uvedeného bytu, platného od 1. 9.
2009, predstavovala výška zálohovej platby za užívanie bytu 141,07 eura, podľa zálohového predpisu

účinného od 1. 1. 2009 predstavovala výška zálohového predpisu 171,93 eura. Dňa 20. 1. 2009 bola
vykonaná úhrada zálohy vo výške 171,93 eura.

12. Podľa § 164 Civilného sporového poriadku, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie
prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam

pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

13. Podľa § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd
rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

14. Súd návrh žalobkyne na prerušenie konania podľa § 164 Civilného sporového poriadku, do
právoplatného skončenia konania, vedeného Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn.
10C/103/2010, zamietol, nakoľko nemal preukázanú jeho dôvodnosť. Žalobkyňa návrh odôvodnila tým,
že vec právneho nároku žalovaného 1) je predmetom uvedeného súdneho sporu. Na pojednávaní dňa 7.9.2016právnyzástupcažalobkynenávrhnaprerušeniekonaniaodôvodniltým,žejeotázne,čižalovaná
suma nepozostáva aj zo zmluvnej pokuty, keďže nie je zrejmé, z akých položiek suma, ktorú žalobkyňa,
uhradila, pozostáva. Pokiaľ je aj zrejmé, že sa nejedná o totožné plnenie, v spore, vedenom pod sp. zn.

10C/103/2010, ide o právne posúdenie, či prislúchal žalovanému 1) nárok na zmluvnú pokutu alebo nie.
Žalobkyňa však nepreukázala, že v spore, vedenom pod sp. zn. 10C/103/2010, sa rieši otázka, ktorá
môže mať význam pre rozhodnutie v prebiehajúcom spore. Predmetom sporu, vedeného pod sp. zn.
10C/103/2010, bolo vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zmluvnej pokuty, ktorá bola uhradená
v roku 2007, teda je zrejmé, že sa nemohlo jednať o totožné plnenie, ako plnila žalobkyňa v roku 2009.

Navyše, zo špecifikácie dlhu, ktorý žalobkyňa s manželom uhradili, predloženého žalovaným, vyplynulo,
žedlhnepozostávalzozmluvnejpokuty,alelenznedoplatkunavyúčtovaníslužiebspojenýchsužívaním
bytu za rok 2008 a nedoplatku na zálohových platbách na služby spojené s užívaním bytu za rok 2009.

15. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

16. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

18. Podľa § 534 Občianskeho zákonníka, kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho
veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame

právo nevznikne.

19. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd, na základe výsledkov vykonaného
dokazovania, podanú žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobkyňa sa
domáhala žalovaného nároku právnym dôvodom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo

vzniknúťtak,že,spolusjejmanželom,splnilidlhžalovanej2)ajejbývaléhomanželažalovanému1).Súd
nemal preukázaný vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného 1), ktoré by vzniklo plnením
dlhu žalovanej 2) a jej bývalého manžela. Existencia dlhu žalovanej 2) a jej bývalého manžela voči
žalovanému 1), ktorý splnila žalobkyňa a jej manžel, bola v konaní preukázaná a žalobkyňa ho napokon
(po predložení listinných dôkazov žalovaným 1)) ani nerozporovala. Dlh pozostával z nedoplatku na

vyúčtovaní za služby spojené s užívaním bytu za rok 2008 vo výške 796,16 eura (vypočítaného ako
rozdiel medzi celkovými nákladmi na byt vo výške 1675,30 eura a úhradami vo výške 879,14 eura) a
nedoplatku na zálohových platbách na služby spojené s užívaním bytu za rok 2009 vo výške 1344,58
eura (za mesiace 1,3-8/2009 7 x 171,93 eura + za mesiac 9/2009 141,07 eura). Z vykonaného
dokazovania nebolo preukázané, že by súčasťou uhradeného dlhu bola zmluvná pokuta. Pokiaľ aj

poukazoval právny zástupca žalobkyne na nedôvodnosť nároku na úhradu zálohových platieb na služby
spojené s užívaním bytu, z dôvodu ich splatnosti až v nasledujúcom kalendárnom roku, súd dôvodnosť
uvedenej argumentácie preukázanú nemal. Už zo samotného označenia platby ako „záloha“ je zrejmé,
že sa jedná o preddavok na služby spojené s užívaním bytu, ktorý sa platí na uvedené služby vopred.
Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo zálohového predpisu, ktorý, v súlade so zmluvou o výkone správy,

určuje, že záloha je splatná za bežný mesiac mesačne vopred a z ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy
poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv a § 10 ods. 6 citovaného
právneho predpisu, podľa ktorého úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v

dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na
skutočnosť, že v prípade vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka
je zásadne povinným na vydanie bezdôvodného obohatenia ten, za koho sa dlh plnil. Podľa ustálenej
judikatúry (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 23/2011), ten, kto plnil za iného
(dlžníka), má právo požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia od toho, za koho plnil, a nie od toho,

komu plnil. Nie je rozhodujúce, či plnenie bolo poskytnuté so súhlasom dlžníka, no nesmie ísť o situáciu,
kedy by bolo plnené proti jeho vôli. Len v prípade plnenia dlhu, ktorý už zanikol, prípadne neexistujúceho
dlhu, by došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane veriteľa (napr. rozsudok Nejvyššího soudu České
republikysp.zn.29Odo289/2001).Vzmyslecitovanýchprávnychzáverov,byžalovaný1)nebolpasívnevecne legitimovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka.
Keďže žalobkyňa plnila žalovanému 1) existujúci dlh žalovanej 2) a jej manžela, nevzniklo bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného 1) ani v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (t. j. plnením

bez právneho dôvodu). Súd nemal preukázané, že by k plneniu žalovanému 1) došlo proti vôli žalovanej
2) a jej bývalého manžela ako dlžníkov, čo by zakladalo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
voči žalovanému 1). Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že s nevestou (žalovanou 2)), aj so synom
o dlhu aj o tom, že by dlh za nich zaplatili, hovorili. Následne síce tvrdila, že sa tak asi stalo len
prostredníctvom vnuka, asi až po úhrade dlhu, avšak uvedené skutkové tvrdenia, najmä s ohľadom na

ich vzájomnú rozpornosť, súd nepovažoval za preukázané. Naopak, z predložených listinných dôkazov,
ako aj zo samotnej skutočnosti vykonania úhrady dlhu žalobkyňou a jej manželom mal súd preukázané,
že žalobkyňa a jej manžel pred splnením dlhu žalovanej 2) a jej bývalého manžela mali vedomosť o
výške dlhu, o čísle účtu, vrátane variabilného symbolu, na ktorý treba dlh zaplatiť, ktoré mohli získať
len od samotných dlžníkov, t. j. žalovanej 2), resp. jej bývalého manžela. Žalobkyňa spolu s podanou
žalobou predložila listinný dôkaz - Stav konta správy priestorov, vystavený na jej syna, ktorého obsahom

bol prehľad dlhu na službách spojených s užívaním bytu k 31. 8. 2009. Hoci pri výsluchu nevedela uviesť,
ako uvedený listinný dôkaz nadobudla, je zrejmé, že ho mohla získať len od dlžníkov, t. j. žalovanej 2)
a jej bývalého manžela, čo súd považoval za pravdepodobné, najmä vzhľadom na príbuzenský vzťah
žalobkyne a bývalého manžela žalovanej 2). Z uvedených skutočností súd vyvodil záver, že minimálne
syn žalobkyne mal vedomosť o tom, že žalobkyňa a jej manžel sa rozhodli uhradiť dlh za užívanie bytu.

20. Žalobkyňa sa žalovaného nároku voči žalovanej 2) domáhala právnym dôvodom vydania
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa bezdôvodne
obohatí ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2 M Cdo 23/2011: „Táto skutková podstata je naplnená za predpokladu, že ten, kto plnil inému

(poskytol mu plnenie, ktoré má majetkovú hodnotu), túto povinnosť nemal a plnil, namiesto toho, kto
bol na toto plnenie povinný (t. j. namiesto dlžníka). Predpokladom je, že prijatím plnenia veriteľom
zanikol dlh dlžníka. Dlžník, za ktorého bolo plnené, sa tak stáva obohateným na úkor toho, kto za neho
veriteľovi plnenie poskytol (uspokojil veriteľovu pohľadávku, prípadne iba čiastočne). Takýmto splnením
dlžníkovho dlhu sa jeho majetkový stav neznížil, ako by tomu bolo, pokiaľ by svojmu veriteľovi plnil

zo svojho. Obohatený tak získava majetkový prospech v okamihu, keď zanikol jeho dlh.“ Povinnosť
vydať bezdôvodné obohatenie však nevzniká, ak plneniu predchádzala dohoda dlžníka a tretej osoby,
že dlh za dlžníka splní veriteľovi. Uvedený právny názor vyslovil aj Nejvyšší soud České republiky v
uznesení sp. zn. 20 Cdo 2958/2006. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobkyňa
a jej manžel sa minimálne s bývalým manželom žalovanej 2) dohodli na prevzatí plnenia v zmysle §

534 Občianskeho zákonníka, teda že žalobkyňa a jej manžel zaplatia žalovanému 1) ako veriteľovi
spoločný dlh žalovanej 2) a jej bývalého manžela. Dohodou o prevzatí plnenia sa tretia osoba zaväzuje,
že splní za dlžníka jeho záväzok voči veriteľovi. Na uzavretie dohody sa nevyžaduje písomná forma a k
jej vzniku môže dôjsť aj konkludentne tak, že tretia osoba dlh za dlžníka splní a dlžník uvedené plnenie
akceptuje a nenamieta. Žalobkyňa vypovedala, že o dlhu so žalovanou 2) a jej bývalým manželom

hovorili,rovnakoakooúhradedlhužalovanému1)žalobkyňouajejmanželom.Potom,pokiaľajžalovaná
2) uviedla, že so žalobkyňou o dlhu a jeho úhrade nerozprávala, bola uvedená skutočnosť preukázaná
minimálnevovzťahukjejbývalémumanželovi.Uvedenáskutočnosťvyplývaajzpredloženýchlistinných
dôkazov, najmä Stavu konta správy priestorov, ako aj zo samotnej skutočnosti vykonania úhrady dlhu
žalobkyňou a jej manželom, tak ako to už bolo súdom vyhodnotené vyššie. Súd mal preukázané, že

syn žalobkyne mal bezpochyby vedomosť o tom, že žalobkyňa a jej manžel sa rozhodli uhradiť jeho
dlh, a to ešte pred samotným vykonaním plnenia, o čom svedčí najmä spôsob vykonania plnenia na
účet žalovaného 1), pričom uvedenú skutočnosť akceptoval a nenamietal. Žalovaná 2) uviedla, že o
úhrade dlhu žalobkyňou a jej manželom sa dozvedela od ich príbuzných, keďže žalobkyňa sa pokúšala
zabezpečiť prostriedky na úhradu dlhu. Dlh za roky 2008 až 2009 neuhrádzala, predpokladala, že

ho uhradila žalobkyňa s manželom z prostriedkov, ktoré si požičali od príbuzných. Po doručení výzvy
žalobkyne na úhradu sumy, ktorú žalobkyňa zaplatila, žalovaná 2) skutočnosť úhrady dlhu žalobkyňou
akceptovala a žiadnym spôsobom nenamietala. Navyše, podľa právneho názoru súdu, predstavovalo
uzavretie dohody o prevzatí plnenia bežnú vec (s prihliadnutím na charakter prevzatého plnenia - dlh za
služby spojené s užívaním bytu), ktorú mohol vybaviť bývalý manžel žalovanej 2) samostatne. Keďže

súd mal preukázané, že žalobkyňa a jej manžel uzavreli konkludentne s bývalým manželom žalovanej
2) dohodu o prevzatí plnenia, v ktorej sa dohodli, že žalobkyňa a jej manžel zaplatia za bývalého
manžela žalovanej 2) a žalovanú 2) ich spoločný dlh žalovanému 1), pričom odplatnosť prevzatia plnenia
preukázaná nebola, nevznikol žalobkyni voči žalovanej 2) nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.21. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne, ktorá bola namietaná právnou zástupkyňou
žalovaného 1) v súvislosti so skutočnosťou, že plnenie za žalovanú 2 a jej bývalého manžela bolo

poskytnuté zo spoločných prostriedkov, patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a jej
manžela, súd dôvodnosť uvedenej argumentácie preukázanú nemal. Podľa ustálenej judikatúry (napr.
rozsudok Najvyššieho súdu ČSR 3 Cz 61/88, rozsudok Nejvyššího soudu České republiky sp. zn. 28
Cdo 555/2002), každý z bezpodielových spoluvlastníkov je oprávnený na podanie žaloby na vydanie
neoprávnene zadržiavanej veci. Preto aj každému z manželov samostatne prislúcha právo domáhať

sa vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Z uvedeného dôvodu bola žalobkyňa oprávnená domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia
samostatne.

22. Už len okrajom súd uvádza, že, vzhľadom na solidaritu manželov za splnenie spoločných záväzkov,
vzniknutých počas trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 145 ods.

2 Občianskeho zákonníka, nemusel na strane žalovaných vystupovať aj bývalý manžel žalovanej 2).

23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Nakoľko v konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní, vznikol im voči žalobkyni nárok na
náhradu trov konania, ktoré im súd priznal v plnom rozsahu. Súd nemal preukázané dôvody hodné

osobitného zreteľa v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku, ktoré by odôvodňovali nepriznanie
náhrady trov konania v konaní úspešným žalovaným. Navyše, žalobkyňa uvedené dôvody ani netvrdila
a rozhodnúť v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku nenavrhovala. V súlade s ustanovením §
262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka

konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.