Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/19/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110221210
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5110221210.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany

Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu:
Pozemkové spoločenstvo súkromní vlastníci lesov, so sídlom 023 33 Povina 155, IČO: 36 146 285, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu: Y. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/XX, XXX
XX V. W. Y., občan Slovenskej republiky, naposledy podnikajúci pod IČO: 43 406 203, obaja zastúpení
právnymzástupcomJUDr.FrantiškomBeňom,advokátom,sosídlomXXXXXU.XXX,protižalovanému:
Poľnohospodárske obchodné družstvo Radola, so sídlom 023 36 Radoľa, IČO: 36 002 178, právne
zastúpenému: Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Belanského 2725, 024 01 Kysucké Nové Mesto,

IČO: 36 436 640, v konaní o neplatnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 10Cb 207/2010-103 zo dňa 27.09.2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb 207/2010-103 zo dňa 27.09.2011 p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol a vyslovil, že o trovách
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 37 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka zák. č.
40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), § 20 ods. 1, 2 OZ, § 8 Obchodného zákonníka
zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“), § 7 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. o
nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene
niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 504/2003 Z.z.“), § 10 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z., § 14 ods. 1 zák.
č. 504/2003 Z.z., § 6 ods. 1 zák. č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní
podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, § 7 ods. 1 písm. a) a i) zák. č. 243/2007 Z.z. o pôsobnosti

orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka (správne má byť
na č.l. 110 spisu zák. č. 543/2007 Z.z.), § 42 ods. 2 písm. c) zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), § 20 ods. 1 zák. č. 181/1995
Z.z. o pozemkových spoločenstvách, okresný súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

Okresný súd uviedol, že žalobca, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu, v žalobe
dôvodil tým, že dňa „ 10.1.2005 bola uzavretá zmluva o nájme poľnohospodárskej pôdy do užívania

Poľnohospodárskeho obchodného družstva Radola podľa ustanovení zákona č.
504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov“, medzi žalovaným ako nájomcom a žalobcom
ako prenajímateľom, ktorej predmetom je prenájom 80.597 m2 poľnohospodárskych pozemkov v
katastrálnom území T. (ďalej len „zmluva č. 1“). Toho istého dňa účastníci uzatvorili „Dohoduo prenechaní poľnohospodárskej pôdy do dočasného užívania Poľnohospodárskeho obchodného
družstva Radoľa podľa ust. zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ktorej
predmetom je prenájom 408.200 m2 poľnohospodárskych pozemkov v katastrálnom území T.“ (ďalej

len „zmluva č. 2“). Žalobca dôvodil, že predmetné právne úkony sú zo zákona neplatné, z dôvodu
neexistujúceho právneho subjektu - POD Radola, a tiež z dôvodu, že ako vlastník a prenajímateľ
predmetných pozemkov je v sporných zmluvách označený žalobca, a to napriek tomu, že vlastníkmi
týchto pozemkov sú fyzické osoby - členovia pozemkového spoločenstva, ktorí na základe nájomných
zmlúv tieto pozemky prenajali žalobcovi. Vyššie označené zmluvy sú neplatné z dôvodu ich neurčitosti

podľa § 37 ods. 1 OZ, nakoľko predmet nájmu je určený iba všeobecne výmerou, kultúrou a pokiaľ ide
o presnú identifikáciu podľa čísiel parciel odkazujú na prílohy, ktoré nikdy vyhotovené neboli a logicky
ani nemohli byť, pretože pri ich vyhotovovaní by zmluvné strany zistili, že vlastníkom a prenajímateľom
je iný subjekt ako žalobca. Za vlastníka - prenajímateľa predmetné zmluvy podpisoval pán E. T.,
podpredseda výboru pozemkového spoločenstva, avšak pre platnosť takýchto úkonov sa vyžadoval aj
podpis predsedu spoločenstva alebo iného člena výboru. Vedľajší účastník na strane žalobcu má právny

záujem na výsledku tohto sporu z dôvodu, že sporné pozemky má legálne v podnájme od žalobcu.
Vedľajší účastník požiadal na tieto pozemky Poľnohospodársku platobnú agentúru (správne má byť
Pôdohospodárska platobná agentúra viď č.l. 10 spisu, ďalej len „platobná agentúra“) o poskytnutie
podpory na využívanú poľnohospodársku pôdu. Vzhľadom k tomu, že k týmto pozemkom existujú
dva zmluvné vzťahy, platobná agentúra rozhodnutím č. 500/615/44/2009 zo dňa 10.06.2010 prerušila

správne konanie na 30 dní. V tejto lehote mal vedľajší účastník povinnosť preukázať, že podal žalobu
na súd.

Okresný súd tiež uviedol, že právne úkony vo všeobecnosti patria medzi právne najvýznamnejšie
skutočnosti, s ktorými zákon spája právne následky. Ide o taký prejav vôle, ktorý smeruje k určitým

právnym následkom a ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú. Aby išlo o platný právny
úkon, musí prejav vôle účastníkov vyhovovať všetkým náležitostiam, ktoré vyžadujú normy občianskeho
práva hmotného, najmä ust. § 37 a nasl. OZ. Ak právny úkon nespĺňa niektorú zo zákonom stanovených
náležitostí,jeabsolútneneplatný.Absolútnejneplatnostiprávnehoúkonu,najmäzmlúv,samôžedovolať
s úspechom každá osoba, ktorá má na takomto určení naliehavý právny záujem. Na podanie určovacej

žaloby je vecne legitimovaný účastník právneho vzťahu či práva, o ktoré v určovacej žalobe ide, ale
tiež subjekt, ktorý je vo svojom právnom postavení dotknutý existenciou či neexistenciou tohto právneho
vzťahu. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je však existencia naliehavého právneho záujmu.
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov je naliehavý právny záujem na požadovanom určení daný
spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcove právo ohrozené, alebo kde by sa bez tohto

požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Určovacia žaloba má mať preventívny
charakter,apretobudeopodstatnenánajmävprípadoch,keďkporušeniuprávaeštenedošlo.Naliehavý
právny záujem je spravidla daný aj vtedy, ak vytvorí určovacia žaloba pevný právny základ medzi
účastníkmi a tak naplní svoj preventívny charakter a cieľ, a teda zabráni ďalším prípadným sporom
medzi účastníkmi. Okresný súd primárne skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na strane

žalobcu, ktorý je hmotno-právnou podmienkou úspešnosti určovacej žaloby. Žalobca „svoj právny
záujem odôvodňoval neistým právnym postavením“, s poukazom na uzatvorenú podnájomnú zmluvu
medzi žalobcom a vedľajším účastníkom Y. I.. Napriek skutočnosti, že v čase rozhodovania okresného
súdu bolo preukázané nesporným tvrdením žalobcu a vedľajšieho účastníka, že zmluvný vzťah medzi
žalobcom a vedľajším účastníkom bol dohodou zmluvných strán ukončený, posúdenie platnosti či

existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi, má význam pre riešenie práv a povinností účastníkov,
vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy a dopad na právne postavenie žalobcu v súvislosti s možnou ďalšou
dispozíciou so spornými nehnuteľnosťami, z ktorých dôvodov je daný naliehavý právny záujem žalobcu
na určení platnosti, resp. neplatnosti sporných zmlúv.

Okresný súd konštatoval, že účastníci konania disponujú rôznymi vyhotoveniami zmluvy č. 1 a zmluvy č.
2. Zatiaľ čo žalobca predložil zmluvy, ktoré sú za stranu vlastníka a prenajímateľa opatrené len podpisom
pána E. T., ako jedinej osoby, konajúcej v mene prenajímateľa a neobsahujú prílohy, ktoré by bližšie
identifikovali ich predmet, zmluvy predložené žalovaným sú opatrené za stranu prenajímateľa podpismi
E. T. a U. M. a v prílohách č. 1 obsahujú identifikáciu predmetu zmluvy. Tak v čestných vyhláseniach

zo dňa 14.09.2010 (č.l. 26, 27 spisu), ako aj vo svojich svedeckých výpovediach, pán E. T. ako vtedajší
podpredseda pozemkového spoločenstva a U. M. ako člen výboru pozemkového spoločenstva, potvrdili
uzavretie sporných zmlúv a ich podpísanie. Svedkovia taktiež potvrdili, že v čase uzavretia zmluvy
č. 1 a zmluvy č. 2 tvorili ich súčasť prílohy č. 1, ktoré obsahovali identifikáciu poľnohospodárskychpozemkov, prenechaných žalovanému do dočasného užívania. Z obsahu rozhodnutia Okresného úradu
v Kysuckom Novom Meste zo dňa 11.02.1999 (č.l. 64 až 66 spisu) mal okresný súd preukázané,
že Pozemkové spoločenstvo súkromní vlastníci lesov Povina bolo zapísané do registra spoločenstiev

s právnou subjektivitou na základe rozhodnutia Okresného úradu v Kysuckom Novom Meste zo
dňa 11.02.1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.03.1999. Z rozhodnutia vyplýva, že v mene
spoločenstva koná a vystupuje navonok predseda spoločenstva, a ak je na právny úkon predpísaná
písomná forma, je potrebný podpis dvoch členov výboru. V čase uzavretia sporných zmlúv zo dňa
10.01.2005 bol E. T., člen výboru, vo funkcii podpredsedu pozemkového spoločenstva a U. M. členom

výboru pozemkového spoločenstva. Napriek skutočnosti, že v konaní boli predložené dve vyhotovenia
sporných zmlúv č. 1 a č. 2 s rozdielnymi formálnymi náležitosťami, z vykonaných dôkazov vyplynulo, že
žalobcaakoprenajímateľspornýchnehnuteľnostíbolpriichuzatváranízastúpenýosobamioprávnenými
konať v jeho mene, ktoré zmluvy č. 1 a č. 2 prejednali a za pozemkové spoločenstvo zmluvy podpísali.

Okresný súd ustálil, že z obsahu sporných zmlúv č. 1 a č. 2 vyplývalo, že označený žalobca ako

vlastník prenechal žalovanému s označením POD Radola, v zastúpení Ing. T. V., predseda družstva, ako
nájomcovi, do dočasného užívania pozemky o výmere 80.597 m2, trvalý trávnatý porast, za dojednané
nájomné v celkovej sume 4.835,- Sk ročne s odkazom na bližšiu špecifikáciu podľa príloh. Príloha č.
1 k zmluve č. 1 obsahuje špecifikáciu predmetu zmluvy - nehnuteľností podľa listu vlastníctva, parcely
KNE, výmery, m2, s označením spoluvlastníckeho podielu a jeho výmery. K námietke žalobcu, že

ako nájomca je v predmetných zmluvách označený neexistujúci právny subjekt, okresný súd uviedol,
že z nepresného označenia účastníka zmluvy nemožno automaticky dovodzovať, že zmluvu uzatvoril
niekto iný (od nej odlišná osoba), prípadne neexistujúci subjekt. Nepresné označenie účastníka zmluvy
možno vyhodnotiť ako vadu prejavu vôle, ktorú je možné odstrániť výkladom. V danom prípade je
relevantné, či ostatné v zmluve uvedené údaje, postačujú k identifikácii zmluvnej strany, a či tieto

údaje nevzbudzujú pochybnosti o jej identite. V posudzovanom prípade bol v oboch sporných zmluvách
označený ako účastník zmluvy POD Radola, v zastúpení Ing. T. V., predseda družstva, pričom zmluvy sú
opatrené pečiatkou Poľnohospodárskeho obchodného družstva Radola s uvedením miesta podnikania
a podpisom osoby oprávnenej konať v mene družstva. Z predsporovej korešpondencie účastníkov (č.l.
51 až 53 spisu) je zrejmé, že v listinách adresovaných žalobcom žalovanému je žalovaný označený

ako Ing. T. V., predseda „POD Radola“ (Výpoveď zmluvy zo dňa 30.10.2005 - č.l. 51 spisu, žiadosť o
vyjadrenie zo dňa 15.12.2006 - č.l. 52 spisu, list zo dňa 13.06.2007 - č.l. 53 spisu). Teda z konania
žalobcu je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že mu bolo určité, kto je druhou zmluvnou stranou a kto
je oprávnený v jej mene konať. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na § 35 ods. 2 OZ, podľa ktorého,
právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež

podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Podľa § 8
Obchodného zákonníka obchodným menom sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne
úkony pri svojej podnikateľskej činnosti. V prípade, že v písomnom právnom úkone podnikateľ uvedie
svoje obchodné meno nepresným alebo neúplným spôsobom, nemožno z toho automaticky vyvodzovať
neplatnosť právneho úkonu, respektíve skutočnosť, že právny úkon uskutočnila neexistujúca osoba. O

vadu prejavu vôle, ktorá spôsobuje neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak tento nedostatok nemožno
odstrániť výkladom podľa § 266 OBZ, respektíve podľa ust. § 35 ods. 2 OZ. Pokiaľ sporné zmluvy
č. 1 a č. 2 obsahujú označenie nájomcu „POD Radola, v zastúpení Ing. V. T., predseda družstva“, je
v kontexte uzatvorenej zmluvy, ktorá je opatrená pečiatkou s úplným obchodným menom nájomcu a
podpisom osoby konajúcej v jeho mene, možné identifikovať účastníka zmluvy, čo napokon vyplýva aj

zo skutočnosti, že žalobca (nesprávne v rozsudku na č.l. 109 spisu označený ako „odporca“) v rámci
predsporovej korešpondencie, v úkonoch smerujúcich vo vzťahu k žalovanému, takéto označenie sám
akceptoval a používal.

Okresný súd posudzoval aj námietku žalobcu, že ako vlastník a prenajímateľ sporných nehnuteľností je

vzmluváchuvedenépozemkovéspoločenstvoPSSúkromnívlastnícilesovPovina,napriektomu,žetoto
spoločenstvo nie je vlastníkom týchto pozemkov. Prvostupňový súd poukázal na to, že právo nakladať
s nehnuteľnosťou patrí medzi predmet vlastníckeho práva, ktoré spočíva v práve vlastníka disponovať
s predmetom vlastníctva, t.j. možnosť predmet vlastníctva previesť, zaťažiť vecným bremenom, dať do
nájmu a pod. Ako prenajímateľ spravidla vystupuje vlastník veci, ale môže ním byť aj iná osoba, ktorá

má právo týmto spôsobom disponovať s predmetom nájmu z iného dôvodu. Pre posúdenie platnosti
právneho úkonu je preto relevantné, či osoba, ktorá prenecháva vec do dočasného nájmu, je oprávnená
s vecou spôsobom vymedzeným v zmluve disponovať, ktorá skutočnosť medzi účastníkmi sporná
nebola. Obdobne ako v predchádzajúcom prípade, nepresné označenie zmluvnej strany nespôsobujebez ďalšieho neplatnosť právneho úkonu, ale môže ísť len o vadu prejavu vôle, ktorá v posudzovanom
prípade nie je v rozpore s vôľou zmluvných strán a účelom právnych úkonov. Nájomná zmluva o
poľnohospodárskej pôde a Dohoda o prenechaní poľnohospodárskej pôdy do dočasného užívania sa

spravuje ustanoveniami OZ o nájomnej zmluve, ak Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (zák. č. 504/2003
Z.z.) neustanovuje inak.

Z hľadiska určitosti predmetu uzatvorených zmlúv okresný súd konštatoval, že zmluva č. 1 obsahuje

v rámci prílohy č. 1 identifikáciu predmetu nájmu - poľnohospodárskych pozemkov špecifikovaných
podľa listu vlastníctva, s označením parcely registra KNE, výmery pozemku a spoluvlastníckeho
podielu. V zmluve č. 2 je predmet nájmu v prílohe č. 1 k dohode špecifikovaný podľa katastrálneho
územia, označených štvorcov a kódov dielu s vymedzením celkovej plochy, druhu pozemku a užívanej
plochy, ktoré vymedzenie zodpovedalo identifikácii nehnuteľností, realizovanej prostredníctvom tzv.
čísiel dielov leteckého mapovania, ktoré bolo určujúcim pre spôsob uplatnenia dotácií z platobnej

agentúry. Osoby, ktoré v mene zmluvných strán uzatvárali sporné zmluvy č. 1 a č. 2, potvrdili, že im
bol známy predmet zmlúv, že žalovaný tieto nehnuteľnosti užíval aj pred uzavretím zmlúv č. 1 a č.
2. Spôsob vymedzenia predmetu zmluvy č. 2 zodpovedá deklarácii poľnohospodárskych pozemkov
Pozemkového spoločenstva súkromných vlastníkov lesov adresovaný platobnej agentúre na rok 2005
pod registračným číslom žiadosti 6060000376 a takýto spôsob vymedzenia predmetu nájmu zodpovedal

pozemkovej evidencii vedenej platobnou agentúrou. Z obsahu rozhodnutia platobnej agentúry zo dňa
10.06.2010 (č.l. 9, 10 spisu), ktorým agentúra rozhodla o prerušení správneho konania o poskytnutí
podpory na skutočne využívanú poľnohospodársku pôdu, vyplývalo, že kontrolou zo dňa 16.09.2009
boli na plochy - pôdne bloky a diely pôdnych blokov, podané žiadosti o poskytnutie podpory na
jednotnú platbu tak žiadateľom Y. I. (vedľajším účastníkom na strane žalobcu), ako aj subjektom

Poľnohospodárske obchodné družstvo Radola, IČO: 36 002 178. Z predmetného rozhodnutia teda
vyplývalo, že tak vedľajší účastník ako aj žalovaný pre účely poskytnutia finančnej podpory na skutočne
využívanú poľnohospodársku pôdu, deklarovali tie isté plochy (pôdne plochy a diely pôdnych blokov
alebo ich častí vymedzené názvom štvorca, kódom dielu, celkovej výmery a deklarovanej výmery).
V prípade listín, ktoré sú „podkladom pre zápis do katastra nehnuteľnosti, musia byť nehnuteľnosti

špecifikované spôsobom stanoveným v zákone (§ 42 ods. 2 písm. c) zák. č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho
zákona)“. Pokiaľ ide o vymedzenie nehnuteľností v listinách, ktoré nie sú podkladom pre zápis do
katastranehnuteľností,musiabyťtietovymedzenédostatočneurčitýmspôsobomtak,abynevzbudzovali
pochybnosti o tom, čo tvorí predmet zmluvy. Z vykonaných dôkazov teda nesporne vyplynulo, že
spôsob vymedzenia predmetu nájmu v posudzovaných zmluvách, zodpovedal spôsobu evidencie

poľnohospodárskej pôdy pre účely poskytnutia podpory v poľnohospodárstve podľa zák. č. 543/2007
Z.z. Zvolený spôsob vymedzenia predmetu nájmu bol dostatočne určitý pre platobnú agentúru ako orgán
štátnej správy pri poskytovaní podpory a rovnakým spôsobom deklaroval predmet nájmu v žiadostiach
o poskytnutie podpory na základe uzatvorenej zmluvy so žalobcom aj vedľajší účastník konania, čo
vyplynulo z obsahu rozhodnutia platobnej agentúry zo dňa 10.06.2010 (č.l. 9, 10 spisu).

Okresný súd uviedol dôvody, pre ktoré návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedka C. V.,
bývalého člena výboru pozemkového spoločenstva a „prečítaním originálov sporných zmlúv, ktoré
žalobca poskytol pre účely trestného konania orgánom činným v trestnom konaní“, zamietol, a to z
dôvodu, že vzhľadom na hospodárnosť konania a procesnú ekonómiu ich vyhodnotil ako nadbytočné.

Okresný súd tiež zdôraznil, že pokiaľ z rozhodnutia o registrácii pozemkového spoločenstva s právnou
subjektivitou vyplývalo, že na právny úkon je predpísaná písomná forma, a že je potrebný podpis dvoch
členov výboru, a takýto spôsob konania bol v prípade sporných zmlúv č. 1 a č. 2 zachovaný, tak
potom je chránená dobromyseľnosť osoby, ktorej bol právny úkon určený. Teda aj pri zistení, že by

pracovník alebo člen právnickej osoby vybočil z medzí svojich oprávnení konať určitým spôsobom
v mene právnickej osoby, vznikajú práva a povinnosti právnickej osoby s výnimkou prípadu, ak o
prekročenie právomoci konať v mene právnickej osoby ten, s ktorým bolo konané, vedel alebo mohol
vedieť.

Z vykonaných dôkazov mal okresný súd preukázané, že dňa 10.01.2005 žalobca spolu so žalovaným
uzatvorili zmluvu o nájme poľnohospodárskej pôdy, ktorá je v prílohe č. 1 k zmluve špecifikovaná
dostatočne určitým a po jazykovej stránke zrozumiteľným spôsobom. Zmluvné strany sú v písomnom
právnomúkoneoznačenéspôsobom,nevzbudzujúcimpochybnostiotom,ktojezmluvnoustranou.Tedaak bola právnická osoba v zmluvách označená neúplným a nepresným spôsobom v záhlaví zmluvy,
pričom na konci textu zmluvy zmluvná strana pripojila pečiatku s presným obchodným menom právnickej
osoby, ku ktorému pripojil štatutárny orgán svoj podpis, je nepochybné, že nepresné obchodné meno

právnickej osoby je len formálnou nepresnosťou zmluvy, ktorá nemôže spôsobiť absolútnu neplatnosť
právneho úkonu z dôvodu jeho neurčitosti. Z hľadiska určitosti vymedzeného predmetu nájmu v písomne
uzatvorenej zmluve je identifikácia prenajatej veci určená spôsobom, ktorý pri použití hoci aj dielčich
údajov vyžadovaných inak katastrálnymi predpismi, umožňuje ich jednoznačnú individualizáciu. Pokiaľ
zmluvnéstranyvdohodeoprenechanípoľnohospodárskejpôdy,vzneníjejprílohyč.1zodňa10.1.2005,

špecifikovali poľnohospodársku pôdu spôsobom zodpovedajúcim evidencii poľnohospodárskej pôdy
vedenej platobnou agentúrou ako štátnou organizáciou zriadenou podľa zákona č. 543/2007 Z.z.,
nemôže takto zvolený spôsob vymedzenia predmetu nájmu spôsobiť absolútnu neplatnosť zmluvy
z dôvodu jej neurčitosti. V kontexte ostatných vykonaných dôkazov sa javí uplatnenie námietok
neplatnostispornýchprávnychúkonovžalobcuvočižalovanémuakoprávnyprostriedokúčelovoviazaný
na vyvolanie neúčinnosti medzi nimi uzatvorených zmlúv a dosiahnutie následnej zmeny pôvodne

dojednaných zmluvných podmienok, čo je z hľadiska právnej istoty účastníkov zmluvy a pri rešpektovaní
zásady autonómie vôle zmluvných strán právne neprípustné. Okresný súd vyslovil, že o náhrade trov
konania účastníkov rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ust.
§ 151 ods. 3 OSP.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že prvostupňový
súd pochybil, keď nájomcu označeného ako POD Radola uznal za vierohodný právny subjekt, hoci je to
v rozpore s ust. § 9 ods. 2 OBZ, pretože takto, ako sa sám označil, nie je zapísaný v obchodnom registri.
Tento nedostatok nemôže zhojiť ani tvrdenie, že na konci dohody je pečiatka s oficiálnym obchodným
názvom nájomcu. K tomuto argumentu je nutné poznamenať, že pečiatka nie je predpísaná náležitosť

právneho aktu a naviac je umiestnená znovu pri názve neexistujúceho subjektu: za „POD Radola“. Tento
zásadný nedostatok je o to závažnejší, že takto sa sám označil samotný žalovaný, pretože ako bolo v
priebehu konania jednoznačne preukázané, všetky administratívne podklady, ako aj samotnú dohodu a
zmluvu pripravoval a vyhotovoval žalovaný, ktorý výslovne klamal, keď svoju obranu zakladal na tvrdení,
že všetko pripravoval žalobca a že tento ho tak označil.

Žalobca v odvolaní v súvislosti s ním vznesenou námietkou neurčitosti oboch zmluvných dokumentov,
namietal závery prvostupňového súdu, že v prípade zmluvy o nájme ide o pozemky členov spoločenstva,
s ktorými je spoločenstvo oprávnené ďalej disponovať, pritom okresný súd vôbec nezisťoval, či žalobca
mal v tom čase v nájomných zmluvách, uzavretých s jednotlivými členmi spoločenstva aj právo dať

prenajaté pozemky do podnájmu. Predmet nájmu bol uvedený neurčito iba všeobecne výmerou s
odkazom na prílohy, ktoré v skutočnosti boli vypracované až dodatočne. Pri dohode o prenechaní
poľnohospodárskej pôdy do dočasného užívania sa okresný súd uspokojil s tvrdením, že špecifikácia
zmluvného predmetu podľa nič nehovoriacich štvorcov a dielov je určitá, pretože je to vraj v súlade s
požiadavkami platobnej agentúry. Lenže v danom prípade sa neuzatvárala nájomná, resp. podnájomná

zmluva medzi žalovaným a platobnou agentúrou pre účely poskytovania dotácií, ale táto sa mala
uzatvárať medzi žalobcom a žalovaným pre účely poľnohospodárskeho využívania, a preto identifikácia
mala byť robená na stav podľa KN. Na veci je pritom paradoxné, že kým u zmluvy o nájme je identifikácia
predmetu nájmu na stav KN, tak u dohody o prenechaní je už identifikácia predmetu nájmu na štvorce
a diely, hoci išlo o ten istý účel využitia poľnohospodárskych pozemkov. Ak by bol prvostupňový súd

pripustil doplnenie navrhovaného dokazovania výsluchom svedka C. V., ale najmä vyžiadaním originálov
sporných zmlúv, ktoré sú založené v trestnom spise, tak by bol zistil, že sporné zmluvy sú neplatné aj z
dôvodu, že ich skutočne podpísal iba jeden člen výboru, hoci pre platnosť právneho úkonu v písomnej
forme zákon aj stanovy spoločenstva vyžadovali podpis dvoch členov výboru. Žalobcovi sa nakoniec
podarilo získať z trestného spisu potvrdené kópie oboch sporných zmlúv, z ktorých jednoznačne vyplýva,

že ich podpísal iba jeden člen výboru pán T., z čoho vyplývalo, že obaja svedkovia klamali a klamali aj
v tom, že k zmluvám boli vypracované prílohy. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť tak, že žalobe žalobcu sa v celom rozsahu vyhovuje a žalovaný sa zaväzuje nahradiť
žalobcovi trovy prvostupňového ako aj odvolacieho konania.

K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Uviedol, že s odvolaním žalobcu nesúhlasí. Mal za to, že súd prvého stupňa vo veci vykonal riadne
dokazovanie, na jeho základe dospel ku správnemu právnemu záveru. Žalobca sa v odvolaní snažil
spochybniť správne označenie žalovaného na jednotlivých zmluvách, avšak toto označenie nie je možnéposudzovať len s poukazom na označenie žalovaného účastníka zmluvy v záhlaví, ale aj v priebehu
textu či na konci zmluvy a z celého obsahu zmluvy vyplýva, že účastníkom zmluvy žalovaný nesporne
bol a jeho subjektivita je v zmluvných listinách dostatočne identifikovaná. Nie je pravdou, že by okresný

súd nezisťoval, či žalobca mal v tom čase v nájomných zmluvách uzavreté s jednotlivými členmi
spoločenstva aj právo dať prenajaté pozemky do podnájmu. Žalobca ani žalovaný túto skutočnosť počas
celého konania nenamietali a v prípade nehnuteľnosti členského spoločenstva títo so spoločenstvom
nemuseli mať ani nájomné zmluvy uzavreté, pretože pozemkové spoločenstvo vzniklo práve za účelom
spoločnéhoobhospodarovaniaanehnuteľnosti,doktorýchpatriaajichďalšie,pričomobsahomtakéhoto

spoločného obhospodarovania je aj ich prenajímanie. Okresný súd správne posúdil určitosť predmetu
nájmu v oboch napadnutých listinách, najmä k ich rozsahu a rozdrobenosti. Pokiaľ žalobca tvrdí, že z
trestného spisu mu boli vyhotovené fotokópie zmlúv s overením jedným podpisom, táto skutočnosť sa
nezakladá na pravde. Okresný súd v dokazovaní vyhodnotil aj rozhodnutia orgánov činných v trestnom
konaní, z ktorých vyplývalo, že orgány činné v trestnom konaní mali k dispozícii právne zmluvy perfektné
a tvrdenia žalobcu v odvolaní sú účelové, v snahe vyvolať vrátenie veci súdu prvého stupňa na nové

konanie. Nie je pravdou, že by žalobca nemohol všetky dôkazy predložiť či označiť v konaní pred
súdom prvého stupňa. Je nesporné, že zmluvy uzavreté medzi účastníkmi boli uzavreté riadne, predmet
zmluvy bol špecifikovaný dostatočne určitým a po jazykovej stránke zrozumiteľným spôsobom, zmluvné
strany sú v písomnom právnom úkone označené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, kto je
zmluvnou stranou. Formálna nepresnosť zmluvy nemôže vyvolať absolútnu neplatnosť právneho úkonu

z dôvodu jeho neurčitosti. Žiaden zákon nestanovuje, že predmet nájmu musí byť totožný s popisom
údajovevidovanýchskatastromnehnuteľností.Vnapadnutýchzmluváchjeidentifikáciapredmetunájmu
určená spôsobom, umožňujúcim ich jednoznačnú individualizáciu a identifikáciu. Vzhľadom k vyššie
uvedenému navrhol, aby krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správne rozhodnutie.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods.
1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku podľa
§ 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil
podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté
hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa 214 ods. 2 OSP. V súlade s § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP
došlo na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/19/2012-131 zo dňa 06.11.2012 k
oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu v zákonnej lehote a o

termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení písomnosťou krajského
súdu zo dňa 06.11.2012 (č.l. 132 spisu) a tiež oznámením na internetovej stránke Krajského súdu Žilina.

Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Primárne odvolací súd uvádza, že v rámci odvolacích dôvodov, ktorými bol pri posúdení veci viazaný (§
212ods.1OSP),atolentýchdôvodov,ktorémaliväzbunauzavretýskutkovýstavvecivprvostupňovom
konaní, ktorým bol pri rozhodovaní odvolací súd rovnako viazaný (§ 213 ods. 1 OSP), bolo v
prvostupňovom konaní vykonané okresným súdom v intenciách návrhov účastníkov konania dostatočné

dokazovanie, z neho bol správne vyvodený skutkový stav, ktorý okresný súd rovnako správne právne
vyhodnotil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti meritórneho výroku napadnutého rozsudku
okresného súdu, ktorým žalobu zamietol a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení
rozsudku okresným súdom, krajský súd podľa § 219 ods. 2 OSP v plnom rozsahu odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.

Na zdôraznenie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu krajský súd poukazuje na skutkové a
právne vymedzenie žalobou uplatneného nároku, ako žalobca produkoval v rámci podanej žaloby a
v priebehu celého prvostupňového konania, kedy zotrval na argumentácií, že zmluva č. 1 a č. 2 súabsolútne neplatné, s ktorými závermi sa však okresný súd nestotožnil. Odvolací súd dospel k záveru,
že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádzal podstatný obsah prednesov, dôsledne
vyložil, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a

akýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovspravoval.Týmdalodpoveďnatieotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ktoré majú pre vec podstatný význam a dostatočne objasňujú skutkový stav veci. Nesporným
v konaní zostalo, že medzi účastníkmi boli uzavreté dve zmluvy č. 1 a č. 2.

Ako novo uvedeným tvrdením, neprodukovaným žalobcom v prvostupňovom konaní, bolo vyhodnotené

tvrdenie, v zmysle ktorého nebolo zisťované, či žalobca mal „v tom čase v nájomných zmluvách
uzavretých s jednotlivými členmi spoločenstva aj právo dať prenajaté pozemky do podnájmu“, že
sa neuzatvárala nájomná, resp. podnájomná zmluva medzi žalovaným a platobnou agentúrou pre
účely poskytovania dotácií, ale táto sa mala uzatvárať medzi žalobcom a žalovaným pre účely
poľnohospodárskeho využívania, a preto identifikácia mala byť robená na stav podľa KN. Ako novo
doložený dôkaz bola žalobcom až v odvolacom konaní doložená overená fotokópia „DOHODY O

prenechaní poľnohospodárskej pôdy do dočasného užívania POD Radola podľa ustanovenia zákona
č. 504/2003 Zb. o nájme poľnohospodárskych pozemkov“ (čl. 119 spisu) a „ZMLUVA O nájme
poľnohospodárskej pôdy do užívania POD Radola podľa ustanovenia zákona č. 504/2003 Zb. o nájme
poľnohospodár-skych pozemkov“ (č.l. 120 spisu). K novodoloženým dôkazom žalobca v odvolaní
uviedol, že ich nemohol bez svojej viny predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa podľa § 205a ods.

1 písm. d) OSP, „nakoľko oficiálne ich mohol vyžiadať iba súd, čo prvostupňový súd odmietol učiniť
aj cez náš návrh“. Ak žalobca argumentoval, že oficiálne si mohol predmetné listinné dôkazy vyžiadať
iba okresný súd, nie je zrejmé, na základe akých skutočností vychádzal, prečo žiadal zabezpečenie
týchto listinných dôkazov prostredníctvom okresného súdu, keď v rámci odvolacieho konania ich už
pripojil k podanému odvolaniu. Vzhľadom na uvedené sa potom nemohol odvolací súd stotožniť s

argumentáciou žalobcu, že tieto novo doložené dôkazy nemohol žalobca predložiť bez svojej viny v
prvostupňovom konaní. Za konštatovania splnenej procesnej poučovacej povinnosti okresného súdu
podľa § 120 ods. 4 OSP (č.l. 42 spisu, v spojení s doručenkami na č.l. 42 rub spisu), nebol naplnený
žiaden z dôvodov taxatívne uvedených v § 205a ods. 1 OSP, len za splnenia ktorých by bolo
možné prihliadať v odvolacom konaní ako na relevantné odvolacie dôvody na novo tvrdené skutočnosti a

novo doložené dôkazy, ktoré neboli použité v konaní pred súdom prvého stupňa. Vzhľadom na procesný
systém neúplnej apelácie, ktorým je ovládané odvolacie konanie, potom krajský súd nemohol na novo
tvrdené skutočnosti a novo doložené dôkazy v rámci uplatneného nároku žalobcu, produkované až v
odvolaní, prihliadať a zaoberať sa nimi ako relevantnými odvolacími dôvodmi.

Žalobca v odvolaní namietal, že prvostupňový súd pochybil, keď nájomcu označeného ako POD Radola
uznal za vierohodný právny subjekt, hoci je to v rozpore s ust. § 9 ods. 2 OBZ, pretože „takto ako sa
sám označil nie je zapísaný v obchodnom registri“. V súvislosti s touto odvolacou námietkou považoval
krajský súd za podstatné poukázať na označenie zmluvnej strany, a to v oboch zmluvách č.1 a č.2,
v ktorých je zhodne ako nájomca uvedený POD Radola, v zastúpení: Ing. T. V., predseda družstva

(ďalej len nájomca). Vzhľadom na uvedené nie je možné konštatovať, že toto označenie nájomcu v
záhlavovýchčastiachzmlúvč.1ač.2,zodpovedáobchodnémumenužalovanéhouvedenémuvovýpise
z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, Oddiel: Dr, Vložka číslo:120/L, v ktorom obchodné meno
znie Poľnohospodárske obchodné družstvo Radola. Samotná táto skutočnosť však nie dostatočným
základom pre konštatovanie absolútnej neplatnosti zmlúv č. 1 a č. 2, keď nosným dôvodom má byť práve

označenie žalovaného v záhlavových častiach zmlúv č. 1 a č. 2, keďže v predmetných zmluvách je aj
uvedené obchodné meno žalovaného, ktoré je už v súlade s obchodným menom uvedeným vo výpise
z Obchodného registra okresného súdu Žilina, Oddiel: Dr, Vložka číslo:120/L. Uvedené obchodného
meno žalovaného vyplýva z použitia pečiatky, ktorá obsahuje celé obchodné meno žalovaného. Ak za
tohto stavu okresný súd konštatoval, že nepresné označenie účastníka zmluvy možno vyhodnotiť ako

vadu prejavu vôle, ktorú je možné odstrániť výkladom a je relevantné, či ostatné v zmluve uvedené
údaje postačujú k identifikácii zmluvnej strany, a či tieto údaje nevzbudzujú pochybnosti o jej identite,
tak krajský súd sa s týmto konštatovaním stotožnil. Skutočnosť, že nevznikli pochybnosti o identite
zmluvnej strany - nájomcu, vyplýva okrem iného i z predsporovej korešpondencie účastníkov konania,
podľa ktorej i sám žalobca používal pri písomnom styku so žalovaným označenie POD Radola (č.l.

51, 52, 53 spisu). Ak identita nájomcu, čo by zmluvnej strany, je dotvrdená použitím pečiatky, z ktorej
vyplýva jeho obchodné meno, ktoré je v súlade s výpisom z obchodného registra, tak nemožno túto
skutočnosť opomenúť a nepresnosť označenia nájomcu v záhlavovej časti zmluvy potom pripísať na
ťarchu zmluvnej strany, ktorej identita sa takto dotvrdila.Žalobca v odvolaní namietal, že ak by okresný súd pripustil doplnenie dokazovania výsluchom svedka
C. V. a vyžiadaním originálov sporných zmlúv, bol by zistil, že sporné zmluvy sú neplatné, pretože

ich podpísal len jeden člen výboru, hoci pre platnosť právneho úkonu v písomnej forme zákon aj
stanovy spoločenstva vyžadovali podpis dvoch členov výboru. V súvislosti s touto odvolacou námietkou
považujekrajskýsúdzapotrebnézdôrazniť,žejeplnevkompetenciisúdu,činavrhnutýdôkazvykonaná,
ktorý záver je súladný s konštantnou judikatúrou. Podľa judikátu R 37/1993, nevykonanie dôkazov
navrhnutých účastníkom nie je postup, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. A

napokon podľa R 39/1993, podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f) OSP nie je splnená
v prípade, ak sa účastníkovi odňala možnosť konania pred súdom len pre časť konania do takej miery,
že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania napr. tým, že mohol podať proti
rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie. V tejto súvislosti len podporne krajský súd poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp.zn. 3 Cdo 204/2009, v zmysle ktorého „Dôkazy
hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;

pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci
(§ 132 OSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí
z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je
obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-
ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého

podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne,
avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 OSP. Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov
nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237 OSP (viď R 42/1993).“ Okresný
súd v rámci voľného hodnotenia dôkazov, považoval na základe vykonaného dokazovania, za stavu,
keď boli predložené dve verzie zmluvy č. 1 a zmluvy č. 2, za relevantné tie zmluvy č. 1 a č. 2, ktoré
boli predložené v konaní žalovaným a ktorých vierohodnosť žalobca nevyvrátil. Ak žalobca vyvodzoval

neplatnosť ním predložených zmlúv č. 1 a č. 2 z dôvodu, že neboli podpísané zodpovedajúcim počtom
oprávnených osôb, tak krajský súd poukazuje na to, že okresný súd vykonal dokazovanie originálom
zmlúv č. 1 a č. 2 predložených žalovaným (podľa obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 06.09.2011,
č.l. 77 spisu), z ktorých je zrejmé, že boli podpísané potrebným počtom osôb, ktorých kompetencia na
podpis nebola spochybnená.

Pre závery tak okresného ako aj krajského súdu boli nosné zmluvy č. 1 a č. 2, vo verziách
predložených žalovaným, ktorých vierohodnosť žalobca nevyvrátil. V tejto súvislosti krajský súd na
dotvrdenie záverov poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Obdo
10/2008, v zmysle ktorého, písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí:

písomnosti a podpisu. Písomnosť spočíva v tom, že prejav vôle (právny úkon) konajúceho subjektu
zahŕňa všetky podstatné náležitosti zachytené v písomnom texte a právne významný je len ten prejav
vôlekonajúceho,ktorýjevyjadrenývpísomnomtexte,pretoeventuálnezámerykonajúcehovpísomnom
texte nevyjadrené sú právne bezvýznamné. Forma média, nosiča textu, nie je rozhodujúca. Text môže
byť napísaný vlastnou rukou konajúceho, rukou inej osoby, strojom, tlačou. Písomný prejav musí

byť súčasne podpísaný. Až od podpisu konajúcej osoby je písomný prejav platný. Na rozdiel od
textu písomnosti musí byť podpis zásadne vlastnoručný, čím je zabezpečená jeho určitá jedinečnosť.
Nedodržanie písomnej formy robí právny úkon neplatným.

Žalobca v odvolaní zotrval na námietke neurčitosti zmluvy č. 1 a č. 2, ktorá neurčitosť vyplývala z toho,

že predmet nájmu bol uvedený (neurčito) s odkazom na prílohy, ktoré boli vypracované až dodatočne,
a pri zmluve č. 2 sa okresný súd uspokojil so špecifikáciou zmluvného predmetu nájmu podľa „nič
hovoriacich štvorcov a dielov“. Pokiaľ išlo zmluvu č. 1, určitosť predmetu nájmu okresný súd vyvodil
z prílohy č. 1 k zmluve, s ktorým záverom sa krajský súd stotožnil. Určitosť predmetu nájmu zmluvy
č. 2 okresný súd vyhodnotil vzhľadom na údaje v prílohe č. 1, z ktorej vyplývajú údaje o katastrálnom

území, označených štvorcoch a kódov dielu s vymedzením celkovej plochy, druhu pozemku a užívanej
plochy, ktoré vymedzenie zodpovedalo identifikácii nehnuteľnosti realizovanej prostredníctvom tzv.
čísiel dielov leteckého mapovania, ktoré bolo rozhodujúcim pre spôsob uplatnenia dotácií u platobnej
agentúry. Okresný súd tiež konštatoval, že osoby, ktoré uzatvárali zmluvu č. 2, potvrdili, že im bolpredmet známy, a že žalovaný tieto nehnuteľnosti užíval aj pred rokom 2005, ktorú konštatovanú
skutočnosť žalobca v podanom odvolaní, ani v priebehu prvostupňového konania nespochybnil. Spôsob
vymedzenia pozemkov v zmluve č. 2 zodpovedá deklarácií poľnohospodárskych pozemkov žalobcu

pod registrovaným číslom žiadosti 6060000376 adresovanej platobnej agentúre. Ak za tohto stavu
žalobca namietal neurčitosť predmetu nájmu zmluvy č. 2, tak krajský súd túto námietku vyhodnotil ako
námietku bez vplyvu na konštatovanú správnosť rozsudku okresného súdu. Krajský súd sa stotožnil
s argumentáciou okresného súdu v tom smere, že pokiaľ ide o vymedzenie nehnuteľností v listinách,
ktoré nie sú podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností, musia byť tieto nehnuteľnosti vymedzené

dostatočne určitým spôsobom, aby nevzbudzovali pochybnosti o tom, čo tvorí predmet zmluvy, ktoré
kritériá pre určitosť právneho úkonu spĺňala i zmluva č. 2.

Pre úplnosť krajský súd uvádza k odvolacej námietke žalobcu, že nebolo zisťované, či žalobca mal „v
tom čase v nájomných zmluvách uzavretých s jednotlivými členmi spoločenstva aj právo dať prenajaté
pozemky do podnájmu“, že uvedené tvrdenie je bez logickej súvislosti so skutočnosťami uvádzanými

žalobcom priamo v žalobe, kde žalobca uviedol, že vlastníkmi pozemkov „sú fyzické osoby - členovia
tohto spoločenstva, ktorí na základe nájomných zmlúv tieto ich pozemky iba prenajali pozemkovému
spoločenstvu.“

Odvolací súd napokon poukazuje, že ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov

okresného súdu v danej veci spočívalo v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v
danom konaní. Daná sporová vec nepredstavovala výnimočný prípad pre postup okresného súdu podľa
§ 120 ods. 1 veta tretia OSP, o možnosti vykonania výnimočne aj iných dôkazov, ako navrhli účastníci,
ak by ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z úpravy § 153 ods. 1 OSP tiež vyplýva,
že súd rozhoduje o veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.

Z dôkaznej situácie v prvostupňovom konaní, vo väzbe na závery tak prvostupňového ako aj krajského
súdu, nebolo možné v odvolacom konaní rozhodnúť inak, ako napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdiť, ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 OSP.

Krajský súd rozhodoval v odvolacom konaní len v rozsahu podaného odvolania o veci samej. Keďže v
prvostupňovom konaní nebolo rozhodované o trovách konania z dôvodu postupu okresného súdu podľa
§ 151 ods. 1, 3 OSP, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.