Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. december 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/111/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914205438
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7914205438.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu

JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: KMA Servis, s.r.o., so
sídlom Čerenčianska 22, Rimavská Sobota, IČO: 36 631 442, zastúpeného JUDr. Martinom Landlom,
advokátom, Rázusova 47, Lučenec, proti žalovanému: TOKAJ & CO s.r.o., so sídlom Malá Tŕňa 202,
IČO: 36 193 828, zastúpenému Mgr. Alžbetou Štefánkovou, advokátkou, Hlavná 1, Trenčín, o zaplatenie
4.884,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k.
14Cb/19/2014-133 zo dňa 8.9.2015 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
4.149,60 eur, 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 4.149,60 eur od 26.4.2012 do 14.4.2014 vo výške
734,65 eur, 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 4.149,60 eur od 15.4.2014 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania vo výške 2.499,27 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie konštatovaním, že predmetom konania je navrhovateľom
uplatnený peňažný nárok špecifikovaný vo výroku napadnutého rozsudku, a to titulom zaplatenia ceny

diela fakturovanú vystavenou faktúrou č. 0F 12/007, ktorú bol povinný odporca uhradiť v lehote do
25.4.2012. Odporca si svoju povinnosť nesplnil, na prvú upomienku nijakým spôsobom nereagoval, z
dôvodu ktorého navrhovateľ zaslal k rukám odporcu dňa 26.10.2012 druhá upomienku. Navrhovateľ
tvrdil, že s odporcom uzatvorili ústnu zmluvu na základe cenovej ponuky vypracovanej v spolupráci
s obchodnou spoločnosťou Lambda Control s.r.o. zo dňa 14.6.2011 a po vzájomnom odsúhlasení
podmienok tejto zmluvy, že predmetom zmluvy bol záväzok navrhovateľa v prospech odporcu vykonať
prestavbu pastéra z parného na elektrické vyhrievanie a v nadväznosti na to záväzok odporcu zaplatiť

za dodané služby navrhovateľovi. Dňa 14.2.2012 navrhovateľ fakticky vykonal prestavbu predmetného
pastéra a následne dňa 14.3.2012 aj jeho prebehlo úspešné odskúšanie. Odporca vo včas podanom
odpore proti vydanému platobnému rozkazu namietal, že z obsahu podaného návrhu nevyplýva
žiadny právne relevantný dôkaz, ktorý by preukázal platný záväzok odporcu voči navrhovateľovi, že
s navrhovateľom neuzatvoril žiadnu zmluvu ústnu, ani písomnú, na základe ktorej by bol navrhovateľ
povinný vykonať určité dielo a odporca by sa zaviazal zaplatiť cenu za jeho vykonanie a teda neeviduje
voči navrhovateľovi žiaden záväzok. Uviedol, že ohľadom objednávky na prerábku pastéra od roku 2010

komunikoval so spoločnosťou Lamdba Control s.r.o. zastúpenou Ing. Q. - konateľom, ktorá mu zaslala
cenovú ponuku zo dňa 14.6.2011, teda že ohľadom prerábky pastéra komunikáciu viedol výlučne s
Ing. Q., ktorý mal časť diela technologickú montáž vykonať prostredníctvom spoločnosti navrhovateľa
ako osoby, ktorú môže zhotoviteľ poveriť vykonaním časti diela, čo podľa neho umožňuje aj ust. § 538Obchodného zákonníka. Uviedol tiež, že spoločnosť Lambda Control s.r.o. vykonanie diela odporcovi
neúčtovala, že dielo nebolo vykonané riadne v zmysle požiadavky odporcu a v súčasnosti je pastér pre
odporcu nepoužívaný z dôvodu jeho nefunkčnosti na účely výroby vína v prevádzke odporcu. Tvrdil,

že o uvedenom má spoločnosť Lambda Control s.r.o. vedomosť, nakoľko za vykonané dielo, ktorého
výsledkom je pre odporcu nefunkčný pastér, nežiadala ani zaplatenie ceny diela a cenu nefakturovala.
V nadväznosti na navrhovateľom predloženú elektronickú komunikáciu uviedol, že zo strany odporcu
nejde o uznanie nároku navrhovateľa, pretože odporca žiaden určitý záväzok ani žiaden rozsah záväzku
v e-mailovej komunikácii neuznal, a preto žiadal návrh zamietnuť.

3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní po vykonaní dokazovania vychádzal zo zistenia, že cenová
ponukanaprerobeniepastéranaelektrickýohrevzodňa14.6.2011bolavypracovanáIng.B.Q.,Lambda
Control s.r.o., predmetom ponuky bola dodávka a montáž MaR, prerobenie ohrevu pastéra na elektrický,
cenová ponuka MaR je vo výške 1.490,00 eur a strojno-technologická montáž KMA Servis, fakturácia
na základe skutočného stavu, cena inštalácie za čas strávený na ceste, za výkon, dopravné, materiál

za strojnú montáž, termín dodávky 3 týždne, záručná doba 12 mesiacov.

4.Konštatovalsúdprvejinštancie,žefaktúrač.OF12/007bolavyhotovenánavrhovateľom 16.3.2012na
sumu 4.149,60 eur s dátumom splatnosti 25.4.2012 a jej predmetom je prestavba pastéra na elektrické
vyhrievanie. Z elektronickej komunikácie medzi stranami sporu zistil, že navrhovateľ elektronickou

formou (listom zo dňa 11.7.2012 a opakovane 26.10.2012) vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy
spolu so zaslaním upomienok, následne elektronickou komunikáciou (listom zo dňa 13.11.2012) Ing..
- výkonný riaditeľ odporcu navrhovateľovi oznamuje, že po telefonickom rozhovore s p. Q. potvrdzuje
termín vysporiadania predmetnej záležitosti v termíne do 23.11.2012.

5. Súd prvej inštancie poukázal aj na vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 8.8.2014, v ktorom navrhovateľ
popiera tvrdenie odporcu, že voči navrhovateľovi neeviduje žiaden záväzok, považoval takéto tvrdenie
za zrejmú účelovú obranu zo strany odporcu, ktorá je v rozpore so skutočným stavom vyplývajúcim
aj z listinných dôkazov - elektronickej komunikácie, na ktorú poukázal a z ktorej vyplýva, že sa jedná
o záväzok odporcu voči navrhovateľovi za služby spojené s prestavbou strojno-technologickej časti

pastéra, ktoré navrhovateľ v prospech odporcu vykonal. Na podporu týchto tvrdení poukázal aj na
elektronickú komunikáciu zo strany odporcu, ktorá je preukázateľným a jednoznačným potvrdením
vysporiadania predmetnej záležitosti t.j. úhrady faktúry za služby spojené s prestavbou pastéra v
termíne najneskôr do 23.11.2012, čo znamená, že odporca evidoval svoj záväzok voči navrhovateľovi.
K tvrdeniu odporcu, že Lambda Control s.r.o. neúčtovala časť svojej práce, navrhovateľ predložil

elektronickú komunikáciu zo dňa 22.11.2012 medzi spoločnosťou Lambda Control, s.r.o. a odporcom,
v ktorej si spoločnosť Lambda Control s.r.o. preukázateľne vyfakturovala svoje náklady, ktoré jej vznikli
v súvislosti s dodávkou, pričom zo strany navrhovateľa bolo samostatne vyfakturované prerobenie a
strojno-technologická montáž pastéra zo strany navrhovateľa.

6. Súd prvej inštancie po právnom posúdení veci podľa § 536 ods. 1, 2, 3, § 537 ods. 1, 2, § 546 ods.
1 Obchodného zákonníka, prihliadnuc aj na výsledky vykonaného dokazovania uzavrel, že vykonaným
dokazovaním mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bol založený záväzkový vzťah týkajúci
sa vykonania opravy pastéra, ktorý sa mal vzhľadom na výkon podnikateľskej činnosti na oboch stranách
spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Aj napriek tomu, že odporca namietal existenciu

zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, súd jeho tvrdenia vyhodnotil ako účelové. Konštatoval, že nebolo
medzi účastníkmi sporné, že medzi nimi neexistovala písomná zmluva, keď navrhovateľ tvrdil, že
účastníci uzatvorili ústnu zmluvu o dielo a odporca tvrdil, že nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu s
navrhovateľom, ale iba s tretím subjektom spoločnosťou Lambda Control s.r.o. Právny základ sporu bol
tak založený zmluvou o dielo, kde pre jej uzavretie Obchodný zákonník nevyžaduje písomnú formu ako

obligatórnu náležitosť jej uzavretia. Uviedol tiež, že v konaní boli tvrdenia o tom, či medzi účastníkmi
vznikol zmluvný vzťah sporné a protichodné a nakoľko úpravy pastéra bol zúčastnený aj tretí subjekt,
bola to práve jeho písomná výpoveď, na základe ktorej súd dospel k rozhodnutiu. V nadväznosti na to
poukázal súd prvej inštancie na výpoveď Ing. Q. zo spoločnosti Lambda Control s.r.o., ktorý okrem iného
uviedol vo svojej písomnej výpovedi, že medzi jeho spoločnosťou a navrhovateľom nebola uzavretá

žiadna zmluva na subdodávku strojnotechnologickej časti prerobenia pastéra, rovnako uviedol, že bol
to on, kto skontaktoval navrhovateľa a odporcu a samotný rozsah dodávky si odsúhlasovali navzájom
odporca a navrhovateľ, keďže takto to bolo s Ing. Q. (výkonným riaditeľom odporcu) dohodnuté. Vo
svojej výpovedi presne popísal komunikáciu s výkonným riaditeľom odporcu aj o tom, kto vykonástrojnotechnologickúdodávku.Zároveňtiežuviedol,žeďalšípostuppristrojnotechnologickej prerábkea
rozsah dodávky poškodených dielov si už účastníci odsúhlasovali medzi sebou. Na základe uvedeného
súd uzavrel, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k vzniku zmluvného vzťahu založeného ústnou

zmluvou o dielo. Čo sa týka dohody o cene, aj v tejto časti mal súd písomnou výpoveďou Ing. Q. za
preukázané, že bola ním vypracovaná cenová ponuka, ktorá mala zahŕňať aj cenu prác realizovaných
navrhovateľom a práve Ing. Q. ho požiadal, aby v cenovej ponuke tretieho subjektu bola zahrnutá
cenová ponuka navrhovateľa. Na základe uvedeného preto tvrdenie odporcu o tom, že mal za to,
že spoločnosť navrhovateľa je subdodávateľom spoločnosti Lambda Control s.r.o., považoval súd za

tvrdenie účelové. Súd mal teda za to, že bola splnená náležitosť zmluvy o dielo ohľadne ceny diela,
nakoľko bol medzi účastníkmi dohodnutý spôsob určenia ceny diela, teda najprv cenová ponuka, ktorá
mala byť odsúhlasená a doplnená po obhliadke na mieste samom. Skutočnosť, že k obhliadke došlo,
bola v konaní preukázaná svedeckými výpoveďami, nakoľko ani svedok Ing. Q. nepoprel, že k obhliadke
došlo. To, že došlo k vykonaniu diela nebolo medzi účastníkmi sporné, nakoľko samotný odporca v rámci
svojej obrany použil tú námietku, že výsledkom prerábky je nefunkčný pastér, pričom o vykonaní diela

boli súdu navrhovateľom predložené aj montážne listy, ktoré túto skutočnosť potvrdili. S prihliadnutím na
to, že v konaní nebolo preukázané, že odporca cenu prác navrhovateľovi uhradil a jej úhradu odporca
v konaní ani netvrdil, súd na základe vykonaného dokazovania žalobe vyhovel.

7. Pri úrokoch z omeškania vychádzal súd z ustanovenia § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka

v znení činnom v čase vzniku omeškania, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. a priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej
sumy počnúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúry do zaplatenia s prihliadnutím na vyčíslenie
úroku z omeškania k dátumu 14.4.2014 vo výške 734,65 eur (ako 9% úrok z omeškania zo sumy
4.149,60 eur od 26.4.2012 do 14.4.2014). Súd mal totiž za preukázané, že odporca neuhradil cenu prác

vyúčtovanú faktúrou v lehote splatnosti a dostal sa tak počnúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti
do omeškania. Vychádzal tiež zo zistenia, že medzi zmluvnými stranami neboli zmluvne dohodnuté
úroky z omeškania. Podľa zistenia súdu, základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. 26.4.2012 bola vo výške 1%. Vzhľadom na
skutočnosť, že navrhovateľom uplatnená výška úroku z omeškania 9% nebola vyššia ako výška úrokov

prípustná podľa zákona alebo na základe zákona (8 percentuálnych bodov + 1 percento = 9%), súd
priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9% ročne.

8. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku a priznal navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný ich náhradu, ktoré pozostávajú zo

zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 248,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške
2.250,77 eur. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia, pričom hodnota úkonu
bola vyčíslená podľa ust. § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (ďalej vyhláška) zo sumy 4.884,25 eur.
Trovy právneho zastúpenia priznal súd prvej inštancie v zmysle § 10 vyhlášky vo výške 1.289,86 eur
vrátane DPH, a to za 6 úkonov právnej služby (prevzatie veci a príprava zastupovania 16.07.2013,

podanie žalobného návrhu 16.04.2014, písomné podanie 08.08.2014 - vyjadrenie k odporu, účasť
na pojednávaní dňa 05.02.2015, účasť na pojednávaní dňa 10.03.2015, účasť na pojednávaní dňa
08.09.2015), odmena za 1 úkon bola priznaná vo výške 170,97 eur a režijný paušál 1x7,81 eur (r. 2013),
2x8,04eur(r.2014),3x8,39eur(r.2015).Súdprvejinštancievzmysle§17ods.1,3vyhl.č.655/2004Z.z.
priznal aj náhradu za stratu času vo výške 603,94 eur vrátane DPH za zastupovanie na pojednávaní dňa

a/05.02.2015 za 12 začaté polhodiny po 13,98 eur z AK Lučenec do Trebišova a späť; b/dňa 10.03.2015
za 12 začaté polhodiny po 13,98 eur z AK Lučenec do Trebišova a späť; c/ dňa 08.09.2015 za 12 začaté
polhodiny po 13,98 eur z AK Lučenec do Trebišova a späť; V zmysle §15 písm./a v spojení s § 16 ods.
4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. priznal súd aj cestovné v celkovej výške 356,96 eur vrátane DPH a/ za účasť na
pojednávaní dňa 05.02.2015 vo výške 98,53 eur, pozostávajúce zo základnej náhrady za každý km jazdy

0,183 eur, počet km 2x200=400 km, náhrady za spotrebované pohonné hmoty cestného motorového
vozidla zn. Ford Fiesta, ev. č. LA., spotreba na 100 km je 5,2 l, cena 1 l PHM (BA95) 1,218 eur, b/
za účasť na pojednávaní dňa 10.03.2015 vo výške 99,53 eur, pozostávajúce zo základnej náhrady za
každý km jazdy 0,183 Eur, počet km 2x200=400 km, náhrady za spotrebované pohonné hmoty cestného
motorového vozidla zn. Ford Fiesta, ev. č. K., spotreba na 100 km je 5,2 l, cena 1 l PHM (BA95) 1,266 eur,

c/ za účasť na pojednávaní dňa 08.09.2015 vo výške 99,41 eur, pozostávajúce zo základnej náhrady za
každý km jazdy 0,183 eur, počet km 2x200=400 km, náhrady za spotrebované pohonné hmoty cestného
motorového vozidla zn. Ford Fiesta, ev. č. LC XXX CF, spotreba na 100 km je 5,2 l, cena 1 l PHM (BA95)1,26 eur a s poukazom na ust. § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na náhradu týchto trov
zaviazal odporcu zaplatiť ich advokátovi, JUDr. Martinovi Landlovi.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Odvolací dôvod zakladal na
ustanovení § 205 ods. 2 písm.d/ a f/ O.s.p. t.j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo svojom rozsiahlom odvolaní, poukazujúc aj na dôvody

napadnutého rozhodnutia, nestotožnil sa so závermi súdu prvého stupňa. Zastával názor, že súd
vykonané dôkazy vyvodené okrem iného aj z odpovedi Ing. Q. na otázky strán sporu nesprávne
vyhodnotil, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých potom rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že z rozhodnutia sa nedá zistiť, akým
spôsobom a na základe akých dôkazov dospel súd k ustáleniu záveru o oprávnenosti výšky nárokov
navrhovateľa, že od začiatku žiadal návrh zamietnuť, že s navrhovateľom neuzatvoril žiadnu zmluvu o

dielo, ústnu, ani písomnú, na základe ktorej by bol navrhovateľ povinný vykonať určité dielo a odporca
by sa zaviazal zaplatiť určitú, prípadne jednoznačne určiteľnú cenu za jeho vykonanie. Preto v konaní
uviedol, že neeviduje voči navrhovateľovi žiaden právoplatný záväzok a navrhovateľ nie je preto aktívne
legitimovaný na podanie návrhu proti odporcovi. V odvolaní spochybňoval právny základ a konkrétnu
výšku nároku, ako neexistujúcu, z dôvodu, že nedošlo medzi stranami sporu k dohode o predmete

diela, k dohode o cene ani k dohode o spôsobe jej určenia, ani k platnému záväzku odporcu zaplatiť
navrhovateľovi vyúčtovanú cenu v spornej faktúre. Pokiaľ súd vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia až na základe písomných výpovedí Ing. Q. zo spoločnosti Lambda Control s.r.o. na otázky
strán sporu dospel k záveru, že bola splnená náležitosť ohľadne ceny diela, uviedol, že vyúčtovanie
navrhovateľom tvrdenej ceny diela v spornej faktúre v ničom nezodpovedá cenovej ponuke spoločnosti

zhotoviteľaLambdaControls.r.o.zodňa14.6.2011.Pokiaľsúdprvejinštanciespoukazomajnavýpoveď
navrhovateľa vyvodil, že bol medzi účastníkmi dohodnutý spôsob určenia ceny diela, najprv cenová
ponuka, ktorá mala byť odsúhlasená a doplnená po obhliadke na mieste samom, pričom navrhovateľ
ničím v konaní nepreukázal, akým spôsobom, v akom rozsahu predmetu plnenia a v akej výške tomu
zodpovedajúcej ceny bola cenová ponuka doplnená a stranami odsúhlasená, súd pri prijatí tohto záveru

nevychádzal zo skutočnosti preukázanej v konaní spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť. Ďalej
uviedol, že z cenovej ponuky vypracovanej Ing. B. Q. nie je možné ustáliť spôsob určenia ceny, ani
rozsah časti prác, ktorý je ponúkaný vyhotoviteľom ponuky a rozsah prác ponúkaný cez vyhotoviteľa
navrhovateľom. Nie je zrejmý predmet plnenia navrhovateľa, opísaný vo faktúre navrhovateľom a
nesúhlasí ani s montážnymi listami odporcom nepodpísanými a z ponuky sa nedá ustáliť ani celková

cena navrhovateľa, na ktorú by mal nárok pri riadnom plnení. V nadväznosti na to uviedol, že vôľa
strán uzavrieť Zmluvu o dielo aj bez dohody o cene, resp. o spôsobe jej určenia musí existovať v čase
vznikuzmluvy.Opakovanetvrdil,ženeexistujecenováponukanavrhovateľa,aniobjednávkanapredmet
plnenia od odporcu preukazujúca určité plnenie v rozsahu konkrétnych prác a materiálu za cenu, tak
ako to navrhovateľ požaduje, že neexistuje dohoda strán sporu o predmete diela ani o jeho cene, ani

dohoda účastníkov o tom, že chcú uzavrieť zmluvu bez určenia ceny a že dohoda nebola uzavretá ani
pred začatím prác, ani neskôr, že odporca neprevzal písomne ani iným spôsobom konkrétne práce a
materiál spôsobom, z ktorého prevzatia by bol zrejmý predmet plnenia a že odporca ani následne právne
významným a platným spôsobom neuznal existenciu konkrétnej výšky nároku. V nadväznosti na to, dal
do pozornosti vyjadrenie navrhovateľa v konaní na prvom pojednávaní dňa 5.2.2015, ktoré citoval. Ďalej

uviedol, že faktúra ako účtovný doklad nie je právnou skutočnosťou, na základe ktorej by vznikol záväzok
acitovalustanovenie§489Občianskehozákonníka.Samotnéuvedenievýškysumy,ktorámábyťcenou
diela na faktúre bez toho, aby navrhovateľ dokázal akokoľvek čo i len zdôvodniť jej výšku, vychádzajúc
z právnej úpravy ceny diela obsiahnutej v § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka a § 546 ods. 1 tohto
zákona nestačí na bezpečný záver o tom, že cena plnenia, na ktorú vznikol nárok zhotoviteľovi diela voči

odporcovi zodpovedá vyúčtovanej sume. Navrhovateľ neprodukoval také dôkazy, ktoré by bezpečne
svedčili výške faktúrou účtované plnenie. Aj prípadné zaúčtovanie faktúry nie je dôkazom o vzniku
záväzkového vzťahu a zákon s uvedenou skutočnosťou nespája ani právnu domnienku o trvaní záväzku
(uznanie záväzku). Uviedol, že nie je mu jasné, aké úkony súd popisuje na základe výpovede Ing. Q.
vedúce k údajnému založeniu Zmluvy o dielo, a to úkony strán sporu o odsúhlasovaní rozsahu dodávky,

ďalší postup pri strojno-technologickej prerábke a rozsah dodávky, ktoré si mali strany odsúhlasovať
medzisebou. Súdpriprijatízáveruotom,žedošlokvykonaniudielaažetvrdeniaodporcuoneexistencii
zmluvného vzťahu sú účelové, nevychádzal zo skutočnosti preukázanej v konaní spôsobom vylučujúcim
akúkoľvek pochybnosť. Odporca spochybňoval a rozporoval vykonanie prác navrhovateľom už predaj počas prác, o čom svedčia podľa odporcu aj vyjadrenia navrhovateľa - konateľa Martina Q. na
pojednávaní dňa 5.2.2015, ktorý tvrdil, že už dňa 30.1.2012 bola vykonaná kontrola pastéra a po nej
konštatovali, že tento pastér nie je schopný spĺňať výkonnostné podmienky, ktoré boli nakoniec uvedené

Ing. T. (konateľ odporcu) 1000 litrov za hodinu, že právny zástupca navrhovateľa v konaní potvrdil
na uvedenom pojednávaní, že odporca už počas obhliadky uvádzal požiadavky a parametre, ktoré
má upravený pastér spĺňať, že ohľadne úprav vykonávaných navrhovateľom boli navrhnuté aj nové
riešenia za účelom splnenia týchto požiadaviek odporcu, čo je v rozpore s tvrdeniami navrhovateľa z
uvedeného pojednávania aj Ing. Q. v písomnej odpovedi, že odporca nedefinoval žiadne požiadavky na

úpravu pastéra. Podľa názoru odporcu súd nevzal do úvahy pri hodnotení dôkazov najmä skutočností,
ktoré vykonanie diela riadnym spôsobom spochybňujú. Z uvedeného vyvodil záver, že vyjadrenia
spochybňujú výpoveď navrhovateľa a že ani sám zrejme nerozumel, čo mal vykonať vzhľadom k
výkonnostným parametrom pastéra, že tvrdenia navrhovateľa o tom, že žiadne ďalšie požiadavky
ako prerábka pastéra z pary na elektrinu, žiadne reklamácie, námietky vo vzťahu k navrhovateľovi
neboli odporcom vznesené uvádza odporca, že opak vyplýva z priamej výpovede konateľa M. Q.,

že konateľ navrhovateľa, ktorý sa zúčastnil prerábky potvrdil rovnaké požiadavky na teplotu a žiadaný
výkon pastéra, ako to tvrdí odporca a že už pri prvej obhliadke pastéra boli zistené rozpory medzi
účastníkmi týkajúce sa kvality a rozsahu prevedenia prác, že bola zistená potreba rozšírenia prác oproti
cenovej ponuke spoločnosti Lambda Control s.r.o., ktoré rozpory neboli odstránené dohodou strán a
rozsah prác nebol stranami konkrétne dohodnutý. Pokiaľ teda súd vyvodil záver, že tvrdenie odporcu o

tom, že spoločnosť navrhovateľa je subdodávateľom Lambdy Control s.r.o., je účelové, zastával názor,
že súd rovnako nevychádzal zo skutočnosti preukázanej v konaní spôsobom vylučujúcim akúkoľvek
pochybnosť. Mal za to, že v konaní bolo preukázané, že odporca požiadal ešte na konci roka 2010
o vykonanie úpravy na zariadení pastéra (prerábka pastéra) spoločnosť Lambda Control s.r.o., nie
navrhovateľa, že spoločnosť na základe uvedeného požiadania odporcu vypracovala 14.6.2011 cenovú

ponuku na prerobenie pastéra na elektrický ohrev, ako celok t.j. na časť, ktorú bude realizovať táto
spoločnosťanačasť,ktorúmávykonaťnavrhovateľaposlalajuodporcovie-mailom15.6.2011.Uvedená
spoločnosť oboznámila odporcu s osobou navrhovateľa a s vykonaním časti diela navrhovateľom až dňa
15.12.2011 dala odporcovi kontaktné údaje na osobu navrhovateľa. Podľa názoru odvolateľa, z cenovej
ponuky a jej výkladom sa nedá ustáliť, že odporca mohol vedieť a mal objektívne dôvod predpokladať

v čase pred začatím realizácie prác navrhovateľom, že nie je a nebude subdodávateľom spoločnosti
Lambda Control s.r.o., napriek tomu Ing. Q. v konaní tvrdil, že dôvodom zahrnutia ponuky navrhovateľa
bola požiadavka odporcu. Táto pohnútka, príčina zahrnutia ponuky navrhovateľa nie je významná, nedá
sa vyvodiť na jej základe iný výklad cenovej ponuky. Navrhovateľ vedel, že bol oslovený Ing. Q. zo
spoločnosti Lambda Control s.r.o., aby sa spolupodieľal na realizácii diela pre odporcu. Samostatnú

cenovú ponuku, z ktorej by bol zrejmý predmet plnenia v zmysle špecifikácie a rozsahu, ako aj ceny jeho
časti diela pre odporcu nevypracoval. S poukazom na vyššie uvedené opakovane tvrdil, že nie je možné
v konaní objektívne dospieť k záveru, že samotný odporca konajúci prostredníctvom zamestnanca
Ing. Q. mohol v čase zadania objednávky spoločnosti Lambda Control s.r.o. vedieť, že navrhovateľ
nie je subdodávateľom tejto spoločnosti, ktorú odporca požiadal o prerábku pastéra v roku 2011a

poukazujúc na e-maily zo dňa 3.12.2010, 15.6.2011 a 15.12.2011 je zrejmé, že až dňa 15.12.2011 sa
odporca dozvedel konkrétny kontaktný údaj na navrhovateľa a nemal dôvod pokladať ho za nezávislého
dodávateľa zrejme spojenej jednej prerábky. Ďalej uviedol, že z písomnej odpovede Ing. Q. vyplýva,
že Ing. Q. informoval, že jeho spoločnosť je úzkym spolupracovníkom navrhovateľa a to nielen v rámci
predmetu tohto sporu, ale aj v iných obchodných prípadoch, že nie je možné nechať bez povšimnutia

skutočnosť, pokiaľ by to Ing. Q. pripustil, že v rámci rokovaní s odporcom ohľadne prerábky v roku
2011 mohol odporca považovať navrhovateľa za subdodávateľa jeho spoločnosti a že by tým pripustil
aj možnosť vzniku pohľadávky navrhovateľa z titulu vykonania svojej prerábky priamo voči spoločnosti
Lambda Control s.r.o. Rovnako nie je možné nechať bez povšimnutia aj skutočnosť, že Lambda Control
s.r.o. platne nevyúčtovala svoju časť diela riadnou faktúrou ako daňovým dokladom. Zastával názor, že

z odpovedí Ing. Q. je zrejmé, že potvrdzuje aj skutočnosti, ktoré nepozoroval vlastnými zmyslami, keď
tvrdil že nebol prítomný na obhliadke, napriek tomu opisuje, kto bol na nej prítomný, že v odpovedi Ing.
Q. tvrdí, že zástupca odporcu Ing. Q. vzniesol požiadavku na vyššiu teplotu pastéra až po prerábke (bez
uvedenia dátumu) a navrhovateľ (konateľ) uviedol, že sa tak stalo už v dňoch 30.1.2012 až 14.2.2012,
kedy podľa navrhovateľa jeho práce ukončené neboli. Odporca zdôraznil, že podľa vyjadrenia Ing. Q.

realizáciadodávkyamontážestrojno-technologickejčastiniejepredmetomjehopodnikania,predmetom
jeho živnosti a nie sú na takúto činnosť ani vybavení, preto z odpovedí na otázky navrhovateľa a
odporcu je zrejmé, že sa Ing. Q. vyjadruje iba k vlastnému predmetu činnosti, keď podľa jeho slov konal
nezávisle na navrhovateľovi. Odporca zastával názor, že vzhľadom na to sa tieto odpovede netýkajúvzťahu medzi stranami sporu a ani písomnou výpoveďou Ing. Q. nebolo preukázané vykonanie prác a
dodanie materiálu v rozsahu a špecifikácii, ako boli navrhovateľom odporcovi vyúčtované a zrejme ani
nemohlo byť preukázané, keďže nie je odborníkom v tejto oblasti. Z uvedeného dôvodu vyjadrenie Ing.

Q. odporca nepovažuje za nezávislé, nestranné, bez pomeru k stranám, k veci, k prejednávanému sporu
a z uvedených dôvodov za hodnoverné a nemožno ho považovať ani za dôkaz s rovnakou dôkaznou
silou, ako by bola priama ústna a bezprostredná svedecká výpoveď s poučením podľa § 126 O.s.p.
Uviedol, že tento dôkaz nebol ani riadne vykonaný v súlade s O.s.p., keďže súd vykonáva dokazovanie
na pojednávaní, pričom postup ako vykonať dôkaz listinnou je uvedený v § 129 O.s.p. Mal za to, že

písomné odpovede S.. Q. na otázky strán nie je možné považovať za svedeckú výpoveď, že Ing. Q.
nebol ako svedok prítomný, nie je naplnená požiadavka bezprostrednosti a priamosti výsluchu osoby
ako svedka pred súdom, kde je svedok riadne poučený a kde súd zisťuje aj vzťah svedka k stranám
sporu za účelom posúdenia vierohodnosti a nezávislosti výpovede. Odporca citujúc ust. § 132 O.s.p.,
§ 37 ods. 1, § 489 Občianskeho zákonníka, § 263 ods. 2 prvá časť vety, § 269 ods. 1, § 536 ods.
1, § 548 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka a poukazujúc aj na výklad k zmluvám o dielo

uviedol, že navrhovateľovi nič nebránilo, aby urobil vlastnú cenovú ponuku, prípadne si dal potvrdiť
objednávku s presným rozsahom a cenou na práce a materiál, nenavrhoval uzatvorenie písomnej
zmluvy o dielo, prípadne dohodu strán, že netrvajú na určení ceny, vykonané práce a dodaný materiál
riadne neodovzdal ani nedal odsúhlasiť odporcovi, prípadne oprávnenému zástupcovi, kedy by takáto
dohoda strán spĺňala náležitosti uvedené v ním citovaných ustanoveniach. Preto opakovane vyslovil

nesúhlas so záverom súdu, že medzi stranami sporu došlo k vzniku zmluvného vzťahu založeného
ústnou zmluvou o dielo, že úkony vedúce k založeniu zmluvy o dielo preukazujúce dohodu strán o
predmete diela, o spôsobe určenia ceny diela neboli preukázané spôsobom vylučujúcim akúkoľvek
pochybnosť. Rovnako navrhovateľ nepreukázal, že odporca sa zaviazal zaplatiť za práce a materiál
vyúčtovanú navrhovateľom ich cenu. V nadväznosti na to poukázal na niektoré rozhodnutia Krajských

súdov SR, z ktorých vyplýva, že žalobca (zhotoviteľ) je v pozícii, že musí jednoznačne preukázať v
akom finančnom vyjadrení vykonal práce, rozsah vykonania predmetu diela, ako i spôsob určenia ceny
a napriek tomu, že v konaní predkladal dôkazy, presvedčivo nepreukazoval, že plnenia vyúčtované
faktúrami boli skutočne poskytnuté v takom rozsahu, ako to deklaroval vo vystavených faktúrach.

10. V odvolaní namietal aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách právneho zastúpenia a zastával
názor, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že navrhovateľ v
návrhu uviedol hodnotu sporu vo výške 4.884,25 eur, pričom z návrhu je zrejmé, že táto hodnota je
súčtom hodnoty pohľadávky 4.190,60 eur a sumy 734,65 eur, ktorú tvorí úrok z omeškania od 26.4.2012
do 14.4.2014. Pri určovaní trov právneho zastúpenia a základnej sadzby tarifnej odmeny súd vychádzal

z § 10 vyhl.č. 655/2004 Z.z., teda zo základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby z tarifnej
hodnoty 4.884,25 eur a nie z hodnoty pohľadávky 4.190,60 eur. Citujúc ust. § 10 ods. 2 vyhlášky č.
655/2004 Z.z. zastával názor, že pri výpočte odmeny sa malo vychádzať z hodnoty pohľadávky, ktorej
sa právna služba týka, teda z hodnoty 4.190,60 eur, nakoľko len táto suma tvorí pohľadávku. Suma
734,65 eur určená vo výroku rozsudku tvorí úrok z omeškania od 26.4.2012 do 14.4.2012. Obdobne aj

pri určovaní súdneho poplatku vychádzal zo základu poplatku, ktorým je cena predmetu poplatkového
úkonu a to suma pohľadávky 4.190,60 eur, keďže cena príslušenstva sa zahrňuje do základu poplatku
len vtedy ak je príslušenstvo samostatným predmetom poplatkového úkonu.

11. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadril.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

13. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 22.12.2015, teda za účinnosti Zákona č.
99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku.

14. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania
začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.15. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

16. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1.7.2016, odvolací súd posúdil vec podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku. Dôvodom je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane
naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti

skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i
eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (článok 3 ods. 1 CSP).

17. Podľa § 60 CSP sa označujú sporové strany ako žalobca a žalovaný. Preto odvolací súd ďalej bude
označovať strany sporu v súlade s platnou právnou úpravou.

18. Žalovaný odôvodnil podané odvolanie dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm.d/ a f/ O.s.p., t.j. že
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p. (obdobne § 365 ods. 1 písm.f/ CSP) je

daný vtedy, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Tento odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia,
na základe ktorých súd posúdil vec po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo
vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak výsledok
hodnotenia dôkazov súdom nezodpovedá ust. § 132 O.s.p. (obdobne § 191 CSP), pretože súd vzal

do úvahy skutočnosti, ktoré nevyplynuli z vykonaného dokazovania a nevyšli najavo inak v priebehu
konania, alebo neprihliadol na rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo vyšli najavo inak alebo že je v hodnotení dôkazov alebo skutočností z hľadiska ich závažnosti,
zákonnosti, pravdivosti logický rozpor.

20. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p. (obdobne § 365 ods. 1 písm.h/ CSP) je daný
vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav t.zn., že právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil
vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak

nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

21. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.

22. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje

správnosť jeho dôvodov (387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k
odvolacím dôvodom odporcu uvádza nasledovné:

23.Obranažalovanéhospočívalapredovšetkýmvjehotvrdení,žezmluvuodieloneuzavrelsožalobcom
a že zmluva o dielo nevznikla platne z dôvodu, že nebola dohodnutá cena diela.

24. Po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov sa
odvolací súd stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym posúdením
prejednávanej veci ako i s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu v súlade s ust.
§ 387 ods. 2 poukazuje. Odvolanie žalovaného nemožno považovať za opodstatnené, lebo súd prvej

inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav veci, vzal do
úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vykonané dôkazy
správne vyhodnotil podľa svojej úvahy. Na zistený skutkový stav aplikoval relevantné právne predpisy
a správne tak posúdil žalobcom uplatnený nárok.

25. Pre platnosť zmluvy o dielo podľa § 526 a nasl. Obchodného zákonníka sa nevyžaduje písomná
forma, teda zmluvné strany môžu zmluvu o dielo uzavrieť aj ústne. V predmetnej veci nie je sporné, že
zmluva o dielo, ktorej predmetom bola prerábka pastéra z pary na elektrinu, nebola uzavretá písomne.
Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že zmluvu o dielo uzatváral len so spoločnosťou LambdaControl, s.r.o. a mal za to, že žalobca je subdodávateľom tejto spoločnosti. Toto svoje tvrdenie opieral
o cenovú ponuku zo dňa 14.6.2011.

26. Odvolací súd zastáva názor, že práve táto cenová ponuka svedčí o tom, že prerábku pastéra mali
vykonávať dva subjekty - realizáciu merania a regulácie mala vykonať spoločnosť Lambda Control,
s.r.o. a dodávku a montáž strojno-technologickej časti mal vykonať žalobca, keďže cenovú ponuku
zadávali dve spoločnosti. K tomuto záveru dospel odvolací súd (zhodne so súdom prvej inštancie) nielen
vzhľadom na výpoveď Ing. Q., že výkonný riaditeľ žalovaného S. žiadal uviesť cenovú ponuku obidvoch

spoločností na jednom liste, ale najmä z dôvodu, že ak by bola dodávateľom len spoločnosť Lambda
Control, s.r.o., cenovú ponuku by uvádzala za celé dielo a len za seba. Nebol by potom dôvod uvádzať,
koľko požaduje subdodávateľská spoločnosť za svoju prácu, pretože je to vzťah medzi zhotoviteľom a
jeho subdodávateľom. Pre uzavretie zmluvy o dielo nie sú podstatné subdodávateľské vzťahy, keďže
dodávateľ podľa zmluvy o dielo zodpovedá za práce vykonané subdodávateľom tak, ako keby ich
vykonalsám(§538Obchodnéhozákonníka).Súdprvejinštanciepreto,vzhľadomnarozpornévýpovede

strán sporu, správne vychádzal z výpovede Ing. Q., ktorý uviedol, že pre žalovaného mal zabezpečiť
len dodávku a montáž merania a regulácie a poprel, že by so žalobcom uzavrel zmluvu na subdodávku
strojno-technologickej časti prerobenia pastéra, ale po dohode s Ing. Q. skontaktoval strany sporu, aby
si navzájom odsúhlasovali rozsah dodávky (strojno-technologickej časti) žalobcu pre žalovaného.

27. Vzhľadom na uvedené námietka odvolateľa, že nebol v zmluvnom vzťahu so žalobcom nie je
dôvodná.

28. Podľa § 536 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka Zmluvu o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Cena musí byť v zmluve dohodnutá

alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť
zmluvu aj bez tohto určenia.

29. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že strany sporu si dohodli spôsob
určeniaceny,atopredbežnevcenovejponukezodňa14.6.2011,ktorámalabyťupresnenápoobhliadke

pastéra žalobcom. Podľa tejto cenovej ponuky mala cena pozostávať z nákladov na materiál podľa
skutočného stavu, nákladov na čas strávený na ceste, z dopravného a nákladov na výkon, teda na
realizáciu prác. V takejto špecifikácii žalobca vystavil aj spornú faktúru, ktorú žalovaný žalobcovi nevrátil,
nenamietal faktúrou vyúčtované výkony, materiál a dopravu (osobnú i materiálnu), ba dokonca na výzvu
žalobcu na úhradu dlžnej sumy potvrdil termín vysporiadania predmetnej záležitosti do 23.12.2012.

30. Keďže strany sporu si dohodli predmet diela a tiež spôsob určenia ceny diela, sú splnené zákonné
podmienky pre vyslovenie záveru, že Zmluva o dielo uzavretá stranami sporu ústne je platná.

31. Odvolací súd k námietke žalovaného o neexistencii zmluvného vzťahu medzi stranami sporu

dodáva, že možno prisvedčiť žalovanému v tom, že len existencia faktúry nezakladá aj existenciu
zmluvného vzťahu. Vzhľadom však na nepochybne existujúce jednania strán sporu a skutočne
zrealizovanú prerábku pastéra žalovaného, aj zavedenie faktúry žalobcom žalovaným do jeho
účtovníctva svedčí o existencii zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, inak by žalovaný faktúru bez
zbytočného odkladu vrátil žalobcovi s tým, že nie je s ním v žiadnom zmluvnom vzťahu, pretože Zmluvu

o dielo uzavrel so spoločnosťou Lambda Control s.r.o.

32. Pokiaľ ide o samotnú výšku fakturácie, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný po doručení
faktúry vo vzťahu k žalobcovi nenamietal rozsah a výšku vyúčtovaných prác a materiálu. V konaní
pred súdom prvej inštancie jeho obrana bola založená len na tvrdení o nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu a nefunkčnosti pastéra. Len v súvislosti s týmito námietkami poukazoval aj na
nedôvodnosť a výšku nároku ako neexistujúceho, čo vyvodzoval zo žalovaným tvrdenej neexistencie
zmluvného vzťahu. Žalovaný však v konaní pred súdom prvej inštancie nevzniesol konkrétne námietky
k výške žalobcom vykonanej fakturácie za vykonané dielo a na dôvodnosť ceny diela vyúčtovanej
spornou faktúrou nenavrhol vykonať ani žiadne dokazovanie. Súd prvej inštancie dôvodne vychádzal

zo žalobcom predložených dôkazov - faktúry a montážnych listov (ktoré boli žalovanému nepochybne
žalobcom zaslané, čo v konaní nerozporoval) ako dôkazov nesporných, pretože žalovanému sa v konaní
nepodarilo ich opodstatnenosť spochybniť. Len všeobecná námietka k výške nároku žalovaným, bez
návrhu na vykonanie dokazovania v tomto smere, nezakladala ani podľa § 120 ods. 1 O.s.p. povinnosťsúdu vykonať dôkazy, ktoré strany sporu nenavrhli. V takom prípade súd vždy vychádzal z dôkazov,
ktoré strany v spore predložili a zo skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo.

33. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

34. Predmetom Zmluvy o dielo bola prerábka pastéra - hnuteľnej veci nachádzajúcej sa u žalovaného.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že k prerábke pastéra došlo a bola žalobcom za
prítomnosti žalovaného vykonaná aj jeho skúška. Keďže z prednesov zmluvných strán nemožno vyvodiť
záver, že si dohodli určitý spôsob odovzdania diela, treba mať s poukazom na vyššie citované zákonné
ustanovenie za to, že zhotoviteľovi vznikol nárok na cenu diela jeho vykonaním, kedy mal žalovaný
možnosť s dielom nakladať. Možnosť nakladať s prerobeným pastérom žalovaný v konaní nepoprel a
pre toto konanie je bez právneho významu jeho námietka, že prerobený pastér je pre neho ekonomicky

nerentabilný.

35. V odvolaní žalovaný namietal, že písomnú výpoveď Ing. Q., okrem iného na ktorej súd prvej inštancie
založilsvojerozhodnutie,nemožnopovažovaťzadôkazzrovnakouprávnousilou,akokebybolvypočutý

priamo ústne na pojednávaní s poučením podľa § 126 OSP a tvrdil, že tento dôkaz nebol vykonaný
postupom podľa § 129 OSP.

36. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov,

znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a
výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd (§ 125 OSP).

37.Citovanézákonnéustanovenielenpríkladmouvádzavýpočetnajbežnejšíchdôkaznýchprostriedkov.

Dôkaz však možno vykonať akýmkoľvek dôkazným prostriedkom za predpokladu, že ním možno zistiť
stav veci.

38. To znamená, že za dôkaz je potrebné považovať aj písomnú odpoveď konateľa spoločnosti Lambda

Control, s.r.o. S.. Q. na otázky predložené stranami sporu a následne doručené mu súdom prvej
inštancie, pretože nepochybne odpovede Ing. Q. na stranami sporu formulované otázky sa týkali
predmetu sporu a mali objasniť skutkový stav veci týkajúci sa záväzkového vzťahu medzi stranami sporu
a medzi stranami sporu a spoločnosťou Lambda Control, s.r.o. Písomnú odpoveď S.. Q. na otázky strán
sporu je potrebné považovať okrem iného za listinný dôkaz, ktorý bol doručený stranám sporu a mali

možnosť sa k nemu vyjadriť nielen písomne, ale aj na pojednávaní. Nie je preto dôvodná námietka
odporcu, že súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal v súlade s ustanovenia OSP.

39. Navyše, je potrebné zdôrazniť, že strany sporu s takýmto procesným postupom vyjadrili výslovný
súhlas vzhľadom na vážne zdravotné problémy S.. Q., ktoré mu znemožňovali osobnú účasť na

pojednávaní a ani na poslednom pojednávaní tento procesný postup súdu prvej inštancie pri vykonávaní
dôkazov žalovaný nenamietal. Odvolací súd zastáva názor, že písomná výpoveď S.. Q. ako listinný
dôkaz má rovnakú dôkaznú silu ako jeho osobná výpoveď na pojednávaní, keďže odpovedal aj na
otázky, ktoré považoval pre objasnenie veci za podstatné sám žalovaný. Pokiaľ v odvolaní žalovaný
vyslovil názor, že „písomnú výpoveď S.. Q. nepovažuje za podstatnú pre posúdenie tohto nároku“, toto

stanovisko žalovaného je potrebné považovať za účelové, pretože práve S.. Q. objasnil záväzkové
vzťahy medzi stranami sporu a ich vzťahy k spoločnosti Lambda Control, s.r.o.

40. Súd prvej inštancie preto správne vo veci rozhodol, keď uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi žalovanú cenu diela 4.149,60 eur, kapitalizované úroky z omeškania 734,65 eur a zaviazal
žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne 15.4.2014 do zaplatenia, keďže
žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku.41. Žalovaný odvolaním napadol aj výrok o trovách právneho zastúpenia a tvrdil, že súd prvej inštancie
nesprávne vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej

hodnoty veci 4.884,25 eur a nie z hodnoty pohľadávky 4.190,60 eura (zrejme správne 4.149,60 eur -
poznámka odvolacieho súdu), pretože len táto suma tvorí pohľadávku a suma 734,65 eur určená vo
výroku rozsudku tvorí úrok z omeškania od 26.4.2012 do 14.4.2014. S odkazom na ustanovenie § 10
ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. žalovaný tvrdil, že pri začatí poskytovania právnej služby právnym
zástupcom žalobcu dňa 16.7.2013 bola hodnota pohľadávky nesporne 4.190,60 eur.

42. Odvolací súd žalovaným tvrdenú námietku nepovažuje za dôvodnú. Žalobca podanou žalobou
uplatnil nárok na zaplatenie ceny diela, nárok na zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania a
žiadal priznať ako príslušenstvo pohľadávky úroky z omeškania a trovy konania. Pre posúdenie výšky
uplatnenej pohľadávky v súdnom konaní je rozhodujúci stav v čase podania žaloby, preto súd prvej

inštancie správne vychádzal z tarifnej hodnoty veci 4.884,25 eur predstavujúcej dva samostatné
peňažné nároky, a to cenu diela 4.149,60 eur a kapitalizovaný úrok z omeškania 734,65 eur. Z judikatúry
súdov vyplýva, že kapitalizované úroky z omeškania sú samostatným predmetom konania nielen vtedy,
keď sú v súdnom konaní uplatnené ako jediný nárok, ale aj vtedy, keď sú vyčíslené a samostatne
uplatňované spolu s inými peňažnými nárokmi, napríklad s kúpnou cenou, cenou diela a pod.

43. Dôvodná nie je ani odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa súdom prvej inštancie určenej výšky
základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, keď tvrdil, že súd mal vychádzať z
tarifnej hodnoty veci určenej pri začatí poskytovania právnej služby, ktorá bola ku dňu 16.7.2013 vo

výške 4.149,60 eur (nesprávne uvádzal žalovaný sumu 4.190,60 eur).

44. Trovami konania sú trovy, ktoré vznikli stranám sporu po začatí konania, čiže po podaní žaloby.
Trovami konania sú však aj ďalšie trovy, ktoré strane sporu vznikli pred začatím konania, ale

bezprostredne v súvislosti so súdnym konaním. Všeobecne sa za takéto trovy konania považujú najmä
trovy, ktoré strane sporu vznikli jej právnym zastúpením (pred začatím konania), ktoré vyhláška č.
655/2004 Z. z. definuje ako úkon právnej služby prevzatie a príprava právneho zastúpenia. Odvolací
súd zastáva názor, že nielen pre posúdenie výšky uplatnenej pohľadávky v súdnom konaní, ale aj pre
určenie odmeny advokáta za úkony právnej služby vrátane úkonu prevzatie a príprava zastúpenia (pred

podaním žaloby) je rozhodujúci stav v čase podania žaloby. Ak by tomu tak nebolo a prihliadalo by
sa, ako to tvrdí žalovaný, na výšku peňažného plnenia určenú pri začatí poskytovania právnej služby,
t. j. v plnomocenstve udelenom advokátovi pri prevzatí zastúpenia, potom by mohla nastať situácia,
že v tomto plnomocenstve by žalobca účelovo uviedol vyššiu sumu akú by v skutočnosti následne
uplatňoval v súdnom konaní, alebo by uplatňoval nižšiu sumu v súdnom konaní preto, že dlžník časť

dlhu zaplatil, a napriek tomu - ako tvrdí odporca - práve suma uvedená pri začatí poskytovania právnej
služby (v plnomocenstve) by bola rozhodujúca pre určenie odmeny advokáta za úkony právnej služby
v súdnom konaní. Výklad prezentovaný žalovaným by bol v rozpore s procesným predpisom, ktorý
upravuje rozhodovanie o náhrade trov konania vrátane trov právneho zastúpenia vzniknutých v súdnom
konaní, t. j. v čase od podania žaloby, resp. bezprostredne v súvislosti so súdnym konaním (prevzatie

a príprava zastúpenia pred začatím súdneho konania).

45. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne určil tarifnú hodnotu veci a tiež základnú sadzbu
tarifnej odmeny advokáta pre určenie výšky trov právneho zastúpenia, ako aj celkovú výšku trov

právneho zastúpenia.

46. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

47. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalovanýnebol v tomto konaní úspešný a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, trovy odvolacieho
konania nevznikli.

48. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).