Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Matyiová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/142/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115212017
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7115212017.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom
A., A. 5, proti žalovanému F. K., nar. X.X.XXXX, bytom A., I. XX, zast. JUDr. Jozefom Jendrekom, so
sídlom Košice, Bratislavská 45, o zaplatenie 2.500 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 19C
244/2015-71 z 11.11.2016 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov

konania vo výške 100 %.

2.Rozhodoltakožalobe,ktorúžalobkyňaskutkovoodôvodnilatým,že žalovanýdňa23.7.2004uzatvoril
zmluvu o úvere a zmluvu o úvere GE F. a.s. na svoj účet, meno a adresu trvalého bydliska. V roku 2009
sa domáhal od nej sumy 2.863,71 € s príslušenstvom v konaní pod sp. zn. 12Ro/826/2009, toto konanie
12Ro/826/2009 bolo ukončené a žalovaný sa opäť a bezdôvodne v konaní 10C/261/2009 dožaduje od
nej zaplatenia uvedenej sumy. V konaní 10C/261/2009 uviedla dôvody a pohnútky zo strany žalovaného,

pre ktoré sa bezdôvodne domáha finančného plnenia. Žalobkyňa preto žiadala, aby si súd preštudoval
jej návrh z 5.5.2015 na zastavenie konania v konaní 10C/261/2009, kde zdôvodnila, že žalovaný
neopodstatnene, účelovo a špekulatívne od roku 2009 ju obťažuje a podáva bezdôvodné žaloby za
účelom obohatiť sa na jej úkor, a tak neoprávnene získať finančný majetkový prospech v podobe sumy
2.863,71 €. Uviedla, že v konaní 10C/261/2009 súdu poukázala aj zmluvu a šeky žalovaného, že si
sám uvedené zmluvy uzatváral. Keďže žalovaný ju bezdôvodne obťažuje a neopodstatnene sa chce
obohatiť na jej úkor už od roku 2009 a dôkazné listiny nie sú jej záväzkom, ani jej záležitosťou, podala na

žalovaného predmetnú žalobu za bezdôvodné obohatenie sa zo strany žalovaného, poškodenie mena a
narúšaniesúkromia.Navrhlapreto,abysúdžalovanéhozaviazalkzaplateniusumy2.500€súrokom7,5
% ročne od 7.4.2009 od podania prvej žaloby, ktorú žalovaný podal a to, aby žalovaný zaplatil náhradu
za škody, ktoré jej spôsobil.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe namietal, že žaloba je nezrozumiteľná a nepodarilo
sa mu identifikovať, na základe čoho sa mal na jej úkor obohatiť a tiež na základe čoho by jej mal

vzniknúť nárok na odškodnenie vo výške 2.500 €. Žalobkyňou doložená listina - fotokópie platieb, ktoré
za ňu zaplatil, preukazujú opak jej tvrdenia, čiže skutočnosť, že ona sa obohatila na jeho úkor a nie on
na jej. Uviedol, že k nezrozumiteľnému návrhu nie je možné sa racionálne vyjadriť, a že predpokladá,
že jej ide o to, že o sume 86.272,- Sk je vedené konanie na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.10C/261/2009, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené, pričom v tomto konaní mala možnosť
sa aktívne brániť za predpokladu, že by sa ho riadne zúčastňovala. Žalobkyňa si je vedomá toho,
že v tomto spore nebude úspešná a zrejme očakáva, že ju súd zaviaže zaplatiť mu 86.272,- Sk, čo

by ona považovala za jeho neoprávnený majetkový prospech (dedukuje tak z vyjadrenia žalobkyne v
odseku 1 na strane druhej návrhu za čiarkou, kde uvádza: „ktorý chce žalovaný získať bez právneho
dôvodu na úkor navrhovateľky.“) Žalobkyňa sa teda domáha odškodného za na jej úkor neoprávnene
získaného majetkového prospechu, ktorý by mal nastať v budúcnosti, teda v čase podania návrhu a ani
do dnešného dňa však táto skutočnosť nenastala, a preto ani k získaniu neoprávneného majetkového

prospechu na jej úkor nemohlo dôjsť a vyslovil presvedčenie, že ani v budúcnosti nedôjde. Pokiaľ súd v
uvedenom prípade zaviaže žalobkyňu (v tomto konaní) zaplatiť mu predmetnú sumu, tak pôjde o plnenie
na základe rozhodnutia súdu, a teda nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie na jej úkor. Upresnil, že sa
súdom domáha jedine zaplatenia sumy, o ktorej Okresný súd Košice I koná pod sp. zn. 10C/261/2009
a ďalšie žaloby, tak ako to žalobkyňa na strane 3 ods. 1 uvádza, nepodal. Naopak, žalobkyňa podáva
neopodstatnené žaloby, návrhy na rozšírenie petitu žaloby, odvolania proti rozhodnutiu súdu v právnej

veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 37C/186/2014 a 10C/261/2009, ako aj túto žalobu.
On si pritom iba plnil povinnosti, ktoré mu súd uzneseniami v uvedených prípadoch uložil, aby sa
k návrhom písomne vyjadril. Zdôraznil, že opodstatnenosť návrhu žalobkyňa ničím nepreukázala a
domáha sa zaplatenia akéhosi odškodnenia za bezdôvodné obohatenie, ktoré by on údajne chcel získať
v budúcnosti na základe súdneho rozhodnutia. Žalobkyňa ničím nepreukázala ani to, že svojim konaním

poškodil jej meno, a že z uvedeného dôvodu jej vznikla nejaká škoda. Žiadal preto žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.

4. Žalobkyňa v reakcii na písomné vyjadrenie k žalobe uviedla, že voči žalovanému vedie konanie na
Okresnom súde Košice I, sp. zn. 14Ro/55/2014, keďže žalovaný ju poškodil exekúciou, a to exekučne

záložným právom a predajom nehnuteľností, návrh jej žaloby je oprávnený, keďže majetok, a to byt,
už nemá. Žalovaný si je vedomý, že ju poškodil cez T-Mobile Slovensko. Mala za to, že špekuluje a
priamo na jej osobu útočí, slovne ju uráža preto, že mu tento stav nevyhovuje. Žalobu pod sp. zn.
19C/244/2015 podala ona, pre záložné právo na jej nehnuteľnosť, ktorú jej žalovaný spôsobil. Jedine
žalovaný sa obohatil na jej úkor a to tým, že ju donútil uhradiť exekúciu formou a prostredníctvom jej

nehnuteľného majetku. Preto žiadala súd, aby bral do úvahy skutkový stav a škody, ktoré jej žalovaný
úmyselne spôsobil v čase, keď s ňou žil a nevedel sa preniesť cez to, že nadobudla nový vzťah a
žalovaného opustila. Nesúhlasila s návrhom žalovaného na náhradu trov jeho právneho zástupcu a
navrhla, aby trovy konania si žalovaný hradil sám.

5. Súd po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa § 420 ods. 1, § 415 ods. 1, 2, § 11
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

6. Konštatoval, že žalobkyňa nárok proti žalovanému uplatnila titulom peňažného plnenia, ktoré jej malo
vzniknúť bezdôvodným obohatením žalovaného na jej úkor, resp. titulom náhrady škody v súvislosti s

poškodením jej mena a narúšaním súkromia zo strany žalovaného, a to v súvislosti s konaním vedeným
na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 10C 261/2009, v ktorom žalovaný vystupuje v pozícii žalobcu
a v ktorom si voči žalobkyni ako žalovanej uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 2.863,71 €, prípadne s
inými spormi, ktoré strany vedú. Pre dôvodnenosť a úspešnosť nároku uplatneného či už titulom náhrady
škody, titulom bezdôvodného obohatenia, alebo titulom poškodzovania mena a narúšania súkromia

musia byť splnené určité hmotnoprávne predpoklady stanovené zákonom, ktorých preukázanie zaťažuje
žalobkyňu, ktorá má povinnosť nielen tvrdenia ale aj ich preukázania.

7. Súd uviedol, že žalobkyňa dáva predmetný nárok na zaplatenie peňažnej sumy do súvisu so
skutkovým tvrdením, že žalovaný si v inom súdnom konaní (resp. iných konaniach vedených proti

žalobkyni) uplatňuje určité peňažné čiastky, príp. iné nároky, na ktoré podľa nej zrejme nemá nárok,
čím ju takýmto spôsobom nielen obťažuje a poškodzuje, ale na základe toho sa takýmto spôsobom
mieni na jej úkor bezdôvodne obohatiť. Súd uzavrel, že skutočnosť, že žalovaný podáva žaloby voči
žalobkyni, resp. vedie voči nej exekučné konania, príp. že v iných súdnych a obdobných konaniach
podáva vyjadrenia a stanoviská, nenapĺňa zákonnú definíciu protiprávneho úkonu ako základného

predpokladu zodpovednosti za škodu, ani vznik bezdôvodného obohatenia, pretože podávaním žalôb a
návrhov zo strany žalobcu voči žalovanej v iných súdnych konaniach, resp. v exekučných konaniach a
podávaním vyjadrení v nich, žalobca využíva iba svoje právo zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR,
podľa ktorého každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom anestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Samotné
posúdenie dôvodnosti takýchto návrhov a žalôb pred súdom, prípadne pred iným orgánom SR je
vecou právneho posúdenia a zhodnotenia príslušného oprávneného orgánu, a preto nemôže byť nikdy

posudzované ako protiprávne konanie, z ktorého preto nemôže vzniknúť ani žiadna škoda. Navyše,
pokiaľnazákladetakýchtonávrhovalebožalôbjesúdom,prípadneinýmorgánomSlovenskejrepublikyv
prípadoch ustanovených zákonom priznané voči inej osobe určité právo alebo uložená určitá povinnosť,
ich priznaním, napr. priznaním peňažného plnenia, a následným vymožením takejto čiastky, nemožno
hovoriť o neoprávnenom majetkovom prospechu toho, komu takéto peňažné plnenie bolo priznané. V

kontexte spomínaného výkonu ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle článku 46
Ústavy SR preto nemožno hovoriť ani o poškodzovaní mena a narúšania súkromia iba tým, že niekto sa
domáha svojho práva zákonnom ustanoveným postupom na súde, prípadne na inom orgáne Slovenskej
republiky v prípadoch ustanovených zákonom, čo je v prípade podávania žalôb, prípadne návrhov na
exekučné konanie aj prípad žalovaného. Skutkové vymedzenie žalobného návrhu teda neodôvodňuje
záver o tom, že by sa žalovaný mal na jej úkor či už bezdôvodne obohatiť alebo že by mal poškodiť

žalobkyňu v podobe tvrdenej škody, resp. že ju mal nejakým spôsobom poškodiť na mene a narušiť
jej súkromie.

8. Výrok o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1
CSP a vychádzajúc z toho, že žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania

vo výške 100 %. Zároveň uviedol, že o výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude
rozhodnuté po právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

9. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa a navrhla ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Mala za to, že súd rozhodol nesprávne, svoje rozhodnutie

odôvodnil nedostatočne a zmätočne. Uviedla odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/,
f/, g/ a h/ CSP, t.j. súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnila jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Namietala, že rozsudok sa voči nej nezakladá na pravde, nestotožňuje sa s ním Žalovaný využíva
praktiky bezdôvodného obohatenia na jej úkor, súdu klame, ako klamal aj v konaní sp. zn. 37C 186/2014.

V konaní sp. zn. 10C 261/2009 sa žalovaný bezdôvodne domáha od nej zaplatenia 2.863,71 €, v tomto
konaní bola vznesená námietka premlčania, žalovanému ide iba o jeho prospech, ju chce poškodiť len
preosobnúpomstu.Žalovanýjejspôsobilexekúciubytu,zanechaljejdlhy,spôsobilexistenčnéproblémy,
čím sa dopustil aj na maloletej osobe nekalých praktík. Namietala proti rozsudku aj vo výroku o trovách
konania, poukázala na to, že je dlhodobo práceneschopná, vedená na úrade práce, úplne bez príjmu a

nebolo by etické ani spravodlivé priznať žalovanému trovy konania, pretože tento ju hmotne poškodil.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav,
vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami uvedenými v žalobe ako aj vo vyjadrení k nej a nepochybne
dospel k tomu, že žalobkyňa nepreukázala, že by sa žalovaný mal a mohol na jej úkor obohatiť, či

spôsobiť jej škodu alebo poškodiť ju na mene. Navrhol odvolanie ako nedôvodné zamietnuť.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa

3.8.2017 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379
a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je vecne
správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie

i s dôvodmi napadnutého rozsudku týkajúcimi sa výroku vo veci samej ako aj výroku o trovách
konania, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť
nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti,ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor,
prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne

zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie
je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. V konaní neboli zistené ani žiadne vady v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ O.s.p.,
ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods. 1 CSP,
z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá
by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Správne, presvedčivé, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

15. Žalobkyňa v odvolaní uvádza skutočnosti a námietky, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť

zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia veci, a neumožňujú ani záver, že by v
konaní nesprávnym procesným postupom súdu znemožňujúcim strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces bola účastníkom odňatá
možnosť konať pred súdom, resp. že konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie. Odvolateľka neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré

by pre ňu ako žalobkyňu privodili priaznivé rozhodnutie. Dôvody, ktoré uviedla v odvolaní, uvádzala už
aj v konaní pred súdom prvej inštancie stupňa, s týmito sa tento dôsledne vysporiadal, a tieto nie sú
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť výroku napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností
(skutkového stavu) a právneho posúdenia veci.

16. Odvolací súd dodáva, že pod nesprávnym procesným postupom súdu znemožňujúcim strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces [§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP], treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu
tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho sporu procesné predpisy priznávajú
za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. O naplnenie

tohto odvolacieho dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov alebo nezrozumiteľnosť, čo má za následok jeho nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu vyžaduje,
aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými
a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné

(nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/2006, II. ÚS 383/2006). Odôvodnenie má obsahovať
dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie
spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať
základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku
nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia.

Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok,
ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže
prejaviť v nezrozumiteľnosti, a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov,
čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri správnom odôvodnení
správny. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením

základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces a táto vada zakladá zároveň aj
dôvodnosť podaného odvolania.

17. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí teda vychádzať zo zisteného skutkového stavu, pričom
povinnosťou súdu je zistený skutkový stav podradiť pod príslušnú právnu normu a v odôvodnení

rozsudku vysvetliť, z akých dôvodov zistený právny vzťah (skutkový stav veci) podradil pod dané
zákonnéustanovenie,akototoustanovenieinterpretovalaaplikovalnaprávnyvzťah,ktorýjepredmetom
konania. Zároveň sa musí súd vysporiadať s relevantnými argumentmi sporových strán.18. V prejednávanej veci odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie spĺňa všetky zákonné kritéria v
zmysle § 220 CSP, je preskúmateľné, obsahuje odpovede na všetky argumenty, uvádzané žalobkyňou
(aj v odvolaní). Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

iné rozhodnutie vo veci.

19. Odvolací súd poukazuje na to, že predmetné konanie je sporovým konaním, ktoré je ovládané
prejednávacou zásadou, preto účastníkov konania podľa § 132 ods. 1 CSP v konaní zaťažuje povinnosť
tvrdenia (tvrdiť určité skutočnosti) a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce ich

pravdivosť. Pokiaľ ide o určité tvrdené skutočnosti, dôkazné bremeno v konaní zaťažuje toho účastníka,
ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ak účastník v
konaní nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť, dostáva sa do situácie dôkaznej
núdze, kedy súdu neostáva iné, len zhodnotiť túto procesnú situáciu v jeho neprospech so záverom, že
tvrdená okolnosť nebola preukázaná. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej
inštancie (dôsledne a logicky vysvetlenému v rozsudku), že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno,

pokiaľ ide o ňou tvrdené skutočnosti týkajúce sa toho, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohacuje,
poškodzuje ju finančne a na dobrom mene.

20. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobkyne proti výroku o trovách konania, odvolací súd uvádza:

21. V sporovom konaní (o také konanie ide aj v prejednávanej veci) platí v súvislosti s náhradou trov
konania zásada úspechu vo veci, t.j. strany, ktoré viedli spor, konajú na „vlastné nebezpečenstvo“ a
nesú tak zodpovednosť za výsledok sporu. Táto zásada má význam okrem iného aj význam výchovný,
a to, že zdržiava strany od ľahkomyseľného vedenia, resp. vyvolania sporu. Vychádzajúc zo zásady
úspechu v sporovom konaní, je namieste, aby strana, ktoré v spore so svojím nárokom zvíťazila, dostala

ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Strane, ktorá nebola úspešná v konaní, potom vzniká
povinnosť nahradiť trovy konania strane v konaní úspešnej. V tejto konkrétnej veci bola žalobkyňa v
konaní v celom rozsahu neúspešná, keď jej žaloba bola zamietnutá, a teda žalovaný bol úspešný.
Správnepretosúdprvejinštanciepriznalúspešnémužalovanémunáhradutrovkonaniavcelomrozsahu
(§ 255 ods. 1 CSP).

22. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobkyne, že by nebolo etické a spravodlivé priznať žalovanému
náhradu trov konania a že je dlhodobo práceneschopná a má nárok na právne zastúpenie a „vec
posúva na právne zastúpenie“ odvolací súd dáva do pozornosti, že rozhodnutím sp. zn. 317/2016-
KaKE z 3.2.2016 Centra právnej pomoci, kancelárie Košice bolo konanie o poskytnutie právnej pomoci

zastavené. O odvolaní žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu rozhodlo Centrum právnej pomoci Bratislava
dňa 22.4.2016 rozhodnutím sp. zn. 6325/2016, r.z. 26435/2016 tak, že odvolanie bolo zamietnuté.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 os. 1
CSP, a pretože žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, bol mu priznaný nárok na

plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 CSP). Odvolací súd dodáva, že v prejednávanej veci žalobkyňa nepreukázala žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nepriznal náhradu trov konania v konaní úspešnému
žalovanému.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.