Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. júl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/73/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516205881
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7516205881.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátuJUDr.MariannyHraboveckejaJUDr.FrederikyZozuľákovejvovecistarostlivostisúduomal.L.Y.
nar. X.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach
dieťaťa rodičov Mgr. O. Y. nar. X.X.XXXX bývajúceho vo L. X. č. XXX zastúpeného advokátkou JUDr.
Silviou Sovovou so sídlom na Diamantovej ul. č. 10 v Košiciach a J. Y. rod. J. nar. X.X.XXXX bývajúcej vo
L. X. č. XXX zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kerecman, s. r. o. so sídlom na Rázusovej
ul. č. 1 v Košiciach v konaní o určenie výživného na čas po rozvode o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Košice - okolie z 11.9.2017 č.k. 9P/118/2016-633 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal otca prispievať na výživu maloletej L. 200,- €
mesačne od 30.11.2016, ktoré je povinný platiť matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu.
Dlžné výživné 50,- € za obdobie od 30.11.2016 do 11.9.2017 zaviazal otca zaplatiť matke maloletej do
30 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden
z nich nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací sú zmenil

napadnuté rozhodnutie a zaviazal ho prispievať na výživu maloletej 150,- € mesačne matke maloletej
vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu od 30.11.2016. Vyjadril názor, že konajúci súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a nesprávne
vec právne posúdil. Konštatoval, že konajúci súd napriek usmerneniu odvolacieho súdu opäť svoje

rozhodnutie riadne neodôvodnil, pričom podľa jeho názoru skreslene interpretoval vyjadrenia strán a
účelovo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal iba na niektoré tvrdenia, napr. jeho prednesy
ohľadom jeho výdavkov len stručne zhrnul a výdavky matky dôsledne vymenoval podľa uvedených
položiek. Zdôraznil, že konajúci súd konštatoval, že rodičia maloletej sa dohodli na výživnom 250,- €
mesačne bez toho, aby sa vysporiadal so skutočnosťou, že on tieto tvrdenia poprel a označil ich za
nepravdivé. Vyjadril nesúhlas s konštatáciou súdu ohľadom realizácie jeho styku s maloletou a označil
ich za účelové, zavádzajúce a neodrážajúce skutočnosť. Konajúci súd si osvojil nepravdivé tvrdenia

matky bez toho, aby sa vysporiadal s jeho tvrdeniami napríklad, že maloletá kým nastúpila do škôlky
sa s ním stretávala každý víkend. V konaní o rozvod manželstva bola úprava styku prispôsobená
režimu maloletej, ktorá už v tom čase navštevovala škôlku, preto bolo potrebné rozdeliť čas počas
víkendov rovnomerne medzi obidvoch rodičov. Dodal, že matka napriek „štedrému výživnému“ muneumožňuje stretávať sa s maloletou v zmysle právoplatného rozhodnutia. Vytkol konajúcemu súdu
aj vedenie konania, vykonávanie dôkazov a ich hodnotenie a tiež, že v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol skutočnosti, ktoré nesúviseli s predmetom konania a boli predmetom dokazovania

v konaní o rozvod manželstva. Vyjadril názor, že súd prvej inštancie „sa mal namiesto neprimeraných
emocionálností sústrediť na predmet konania, na vykonanie riadneho dokazovania a na zistenie jeho
skutočných možností a oprávnených potrieb mal. dieťaťa“. Súd prvej inštancie neobjektívne zohľadnil
výdavky matky spojené s chodom domácnosti, pričom sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, že
matka si zálohové platby umelo navýšila napriek tomu, že mala za predchádzajúce obdobie preplatky.

Namietal aj matkou vyčíslené výdavky na maloletú, pretože maloletá, ktorá má tri roky už plienky
nenosí a tiež namietal výdavky na jej oblečenie s tým, že matka na pojednávaní uviedla, že oblečenie
maloletej jej posiela jej sestra. Uviedol, že napriek tomu, že súd prvej inštancie dopodrobna popísal
jeho výdavky, z veľkej časti odôvodnil určené výživné iba všeobecne, preto nie je zrejmé, na základe
akých skutočností určil výživné 200,- € mesačne. Pri určovaní výživného tiež nezohľadnil, koľko času
strávila maloletá v jeho domácnosti počas víkendov ani výdavky na stravu pre maloletú, ktoré musel v

tom čase vynaložiť. Rovnako namietal výdavky na plienky s odôvodnením, že maloletá má 3 roky a
plienky nepotrebuje, pričom konštatoval, že vzhľadom na to, že „súd nebol pri prebaľovaní“ nemohol mať
dostatočne preukázané, že maloletá plienky stále potrebuje. S maloletou navštevuje kúpaliská alebo
kultúrne podujatia len on, pričom pri takto určenom výživnom mu do budúcna na tieto aktivity nezostanú
finančné prostriedky. Namietal, že konajúci súd nevyčíslil ani nekonkretizoval jeho výdavky, ktoré

zohľadnil pri určovaní výživného a ktoré nezohľadnil, preto nie je zrejmé, z akej sumy pri rozhodovaní
o výživnom vychádzal a zdôraznil, že „si vyprosí tendenčné a účelové odôvodňovacie metódy súdu“,
pretože konajúci súd má dbať na to, že strany sporu majú vo vzťahu k nemu rovnaké práva a jeho
prístup k niektorej z nich nemá byť tendenčný. Rovnako nesúhlasil s tým, že konajúci súd nezohľadnil
jeho výdavky spojené so splatením úveru za dom, v ktorom býva matka s maloletou s tým, že tieto

budú predmetom vyporiadania BSM a zdôraznil, že z dôvodu účelového konania matky dôjde podľa jeho
názoru k vyporiadaniu BSM až o niekoľko rokov. Z uvedených dôvodov označil napadnuté rozhodnutie
za nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené, v dôsledku čoho mu bola odňatá možnosť konať pred
súdom.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť s tým, že konajúci súd správne vyhodnotil príjem otca a jeho výdavky a tiež odôvodnené potreby
maloletej.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, pretože

súd prvej inštancie správne a úplne zistil skutočný stav veci, vykonal všetky potrebné dôkazy a správne
vec právne posúdil. Odmietla tvrdenia otca o tom, že konajúci súd sa dôsledne neriadil usmernením
odvolacieho súdu, pretože vykonal riadne dokazovanie v súlade s usmernením odvolacieho súdu a
náležite zistil skutočný stav veci. Pri posudzovaní a výpočte príjmu otca vychádzal z potvrdenia o jeho
príjme, ktoré na tento účel vystavil jeho zamestnávateľ, preto námietky otca neobstoja. K odvolacím

námietkam týkajúcich sa nepreukázania výdavkov na plienky z dôvodu, že sa súd „nezúčastnil pri
prebaľovaní dieťaťa“ konštatovala, že súd sa nezúčastňuje ani pri iných činnostiach súvisiacich so
starostlivosťou o dieťa a napriek tomu sa pri určovaní výživného zohľadňujú. Plienky dáva maloletej
na noc, pretože si to ešte vyžaduje maloletá a ich kúpu preukázala predloženými dokladmi. Poukázala
aj na to, že výdavky spojené so splácaním pôžičky nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou

otca voči maloletej, týkajú sa výlučne majetkových vzťahov manželov, ktoré budú vyporiadané v rámci
BSM a rozhodne nemôžu byť na ťarchu maloletej pri rozhodovaní o výživnom. Takýto postup vyplýva
aj z ustálenej súdnej praxe, v zmysle ktorej skutočnosť, že povinný rodič uhrádza splátky z úverových
zmlúv uzavretých počas existencie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je možné zohľadniť iba
pri vyporiadaní BSM, nie v konaní o určenie výživného pre mal. dieťa. Zdôraznila, že sama uhrádza

všetky výdavky spojené s chodom domácnosti v rodinnom dome, ktoré si nemôže dovoliť, preto nemá
záujem ostať v rodinnom dome, ale vzhľadom na to, že investovala do domu všetky svoje úspory, nemá
finančné prostriedky na zabezpečenie iného bývania v súčasnosti. K námietkam otca ohľadom zvýšenia
mesačných zálohových platieb poukázala na to, že tieto platby zvýšil dodávateľ bez jej iniciatívy a
odmietla tvrdenia otca ohľadom toho, že sa nevie o mal. postarať, pretože ona zabezpečuje všestrannú

riadnu starostlivosť o maloletú, pravidelne jej varí a dbá o jej všestranný rozvoj. Rovnako odmietla
tvrdenia otca o tom, že uprednostňuje život bez práce so zreteľom na to, že pred narodením maloletej
dlhodobo pracovala, následne bola SZČO a od roku 2016 si aktívne hľadala prácu, zúčastňovala sa
na výberových konaniach a od 30.9.2017 pracuje na základe dohody o vykonaní práce na určitú dobu.Zdôraznila, že otec vyčíslené výdavky žiadnym spôsobom nepreukázal. V tejto súvislosti uviedla, že
stravu mu počas pracovného týždňa zabezpečuje a v prevažnej väčšine hradí zamestnávateľ, pričom
otec sa na týchto výdavkoch podieľa iba minimálne cca 10,- € mesačne. Počas víkendov, ako to sám

uviedol vo svojom vyjadrení, mu stravu zabezpečuje matka, pretože býva so svojimi rodičmi. Vyslovila
presvedčenie, že určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej, ako aj schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom otca, preto je primerané a zákonné.

5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka a matky okrem skutočností, ktoré uviedol v

konaní a v odvolaní uviedol, že kolízny opatrovník okrem „bežných fráz“, ktoré používa vo všetkých
obdobných prípadoch neuviedol žiadne relevantné skutočnosti a vyslovil presvedčenie, že sa vo
všeobecnosti prikláňa vždy k vyššiemu výživnému bez ohľadu na zákon. Vyjadrenia matky označil
za zavádzajúce a účelové. Nesúhlasil s vyčíslením jeho príjmu, pretože vo výpočte boli zahrnuté aj
odmeny, na ktoré nemá nárok a nie je garantovaná ich pravidelná výplata. Opäť odmietol, žeby maloletá
potrebovala plienky a predloženie pokladničných dokladov o ich kúpe podľa jeho názoru nepreukazuje

skutočnosť, že ich maloletá potrebuje a matka ich pre ňu kúpila. K tvrdeniam ohľadom jeho výdavkov
na stravu uviedol, že keď mu matka varí, to neznamená, že jej na stravu finančne neprispieva a
nenakupuje potraviny. Pretože maloletá navštevuje materskú škôlku, vyživovacia povinnosť matky nie je
plnekompenzovanájejosobnoustarostlivosťou.Vzáverevyjadreniaopäťzdôraznil,žetrvánapodanom
odvolaní v plnom rozsahu a žiada, aby bola jeho vyživovacia povinnosť určená spravodlivo tak, aby

„dieťa vo všeobecnosti neslúžilo len ako prostriedok matky ani ako nástroj pre jej zvrátené manipulácie,
zlobu a pomstu“.

6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

7.Podľa§395CMP,ak§396CMPneustanovujeinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu

dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní

na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu

danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil
skutočný stav veci, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP
vyhodnotil dôkazy, každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, prihliadal na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd

sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu
konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné
skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia dodáva, že vyživovacia povinnosť je vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny,
ktorej účelom je zabezpečiť pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou

pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Povinnými subjektami sú rodičia
dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je
schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne
za každého z nich. Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodinya zabezpečovaní výživy jej členov, súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nerozhoduje. Každý
z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné
na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické

potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských
povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón, ako aj potreby súvisiace
s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoj jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a
rekreačnépotreby,t.j.všetkypotrebynevyhnutnépreživotkultúrnehočlovekavspoločnosti.Mieratýchto
potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to

možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečiť dieťaťu primeraný podiel na výhodách,
ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou
starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej
povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti
je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa
osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako je bývanie, strava,

nákup ošatenia, zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti a podobne a tiež osobnou starostlivosťou.
Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie
výšky vyživovacej povinnosti je určujúca životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá
premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak
životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne

je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča, a
tosúhrnnealebojednotlivépoložky.Pokiaľježivotnáúroveňrodičovnízka,nemajújumožnosťzvyšovať,
je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Základné bežné potreby
dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé
alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Rozdiel úrovne obidvoch rodičov sa

premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak
dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča,
potom je možné zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb
dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť
formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča

treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

11. Odvolací súd k odvolacím námietkam otca ohľadne porušenia jeho práva na spravodlivý proces
konajúcim súdom konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa
§ 220 ods. 2 CSP, pričom odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu

uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku nerobí rozsudok nepreskúmateľným a nezákonným.
Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a
právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné

právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Právo na spravodlivý
proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po
použití relevantných noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú
svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka

konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za
porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhoveniu návrhu v konaní.

12. K odvolacím námietkam otca ohľadom nedostatočného zistenia skutočného stavu veci odvolací
súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dôsledné dokazovanie ohľadom príjmu otca, vyžiadal si

potrebné listinné dôkazy od jeho zamestnávateľa, ktoré správne zohľadnil, a to každú zložku jeho príjmu,
pričom sa starostlivo vysporiadal so skutočnosťou, že príjem otca bol v jednotlivých mesiacoch rozdielny
a riadne vyčíslil, z akého príjmu pri určovaní výživného vychádzal. Odvolací súd poukazuje na to, že
určené výživné predstavuje cca 18 % z príjmu otca, pričom na jeden deň pripadne na výživu maloletej
približne 6,- €, čo vzhľadom na jej vek a stupeň vývoja zodpovedá uspokojovaniu jej odôvodnených

potrieb v rozsahu zodpovedajúcom životnej úrovni otca, so zreteľom na čas, ktorý maloletá strávila s
otcom. Pre úplnosť dodáva, že určené výživné nepokrýva iba výdavky na stravu, ale uspokojujú sa z
neho všetky potreby maloletej súvisiace s jej zdravotným stavom a tiež vývojom. Je všeobecne známou
skutočnosťou, že deti vo veku 3 rokov ešte môžu nosiť plienky na istú časť dňa, resp. na noc, tátoskutočnosť nie je vzhľadom na okolnosti ničím neobvyklá a nevymykajúca sa z bežných potrieb mal. detí
vo veku mal. L., pričom matkou predložená výška výdavkov na plienky zodpovedá množstvu plienok
potrebných pre mal. iba na noc, preto je predloženie pokladničného dokladu o ich kúpe dostatočným

dôkazom preukazujúcim tieto výdavky, a preto ďalšie dokazovanie navrhované otcom na preukázanie
týchto výdavkov nebolo potrebné. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie venoval dôslednú
pozornosť posudzovaniu výdavkov otca v rozsahu potrebnom pre posúdenie jeho schopností, možností
amajetkovýchpomerovsozreteľomnavýdavky,ktorémusínevyhnutnevynaložiť,tietovýdavkysprávne
a zákonne vyhodnotil a svoje rozhodnutie riadne a zákonne odôvodnil. K námietkam otca ohľadom

starostlivostimatkyomaloletúkonštatuje,žematkazabezpečujevšestrannevšetkyodôvodnenépotreby
maloletej nielen osobnou starostlivosťou o ňu, ale aj prácami nevyhnutnými pre túto starostlivosť, ako
je varenie, pranie, žehlenie a iné, ktoré vykonáva aj v čase, kedy s maloletou nie je v bezprostrednom
kontakte, čím si plní svoju vyživovaciu povinnosť voči nej v rozsahu zodpovedajúcom jej schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom, preto neobstoja námietky otca, že matka si už v súčasnosti neplní
vyživovaciu povinnosť v plnom rozsahu osobnou starostlivosťou o maloletú, keďže táto už navštevuje

materskú škôlku.

13. K ďalším odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že vyživovacia povinnosť má prednosť
pred ostatnými výdavkami, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, medzi ktoré patria aj výdavky spojené so
splácaním pôžičiek a úverov, platenie splátok otcom namietanej pôžičky, tieto budú totiž vyporiadané v

rámci konania o BSM. Skutočnosť, že majetkové vzťahy medzi rodičmi nie sú vysporiadané, nemôže
byť na škodu maloletej a ovplyvňovať výšku určeného výživného, rovnako tiež skutočnosť, že rodičia
sa nevedia dohodnúť na realizácii styku s maloletou, a preto sa styk riadne nevykonáva, nemôže mať
negatívny dopad na určenie rozsahu výživného. V takýchto prípadoch má oprávnený rodič iné zákonné
prostriedky, ktorými sa môže domôcť výkonu svojho práva.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

15. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).