Rozhodnutie ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. február 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25Csp/58/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116221813
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4116221813.1

Rozhodnutie

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu : Poštová banka, a.s. so sídlom v Bratislave, Dvořákovo
nábrežie 4, IČO: 31340890, zastúpený: Relevans s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, Dvořákovo
nábrežie 8A proti žalovanej: V. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., B. XX, v konaní o zaplatenie sumy
9.531,20 eura s príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 10.013,43 eura s 5 % úrokom z omeškania zo sumy

9.531,20 eur od 9.7.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žalobcovi súd priznáva plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 10.013,43 eura s úrokom
výške 10,90 % zo sumy 9.531,20 eura od 17.04.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5
% zo sumy 9.531,20 eura od 09.07.2016 do zaplatenia z titulu neuhradenia záväzku na základe zmluvy
o úvere.

2.Vo veci nebol vydaný platobný rozkaz. Vo veci bolo nariadené pojednávanie, súd rozhodol podľa §

180 CSP v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovanej.

3. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil.

4.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi prečítaním, a to: zmluvou o úvere z
č.l. 4, obchodnými podmienkami z č.l. 5,6, všeobecnými obchodnými podmienkami z č.l. 7 až 11, výzvou

na úhradu z č.l. 12,13, aktuálnym stavom úveru z č.l. 14 až 16, ospravedlnením neúčasti právneho
zástupcu žalobcu z č.l. 25,26 a zistil tento skutkový a právny stav :

5.Žalobca s žalovanou dňa 08.11.2012 uzavrel zmluvu o úvere na základe čoho poskytol finančné
prostriedky. Žalovaná nedodržala zmluvné dojednania a žalobca ku dňu 16.04.2014 určil splatnosť
celého dlhu čo žalovaná. Žalobca si podaným návrhom uplatňoval sumu 10.013,43 eura s úrokom výške

10,90 % zo sumy 9.531,20 eura od 17.04.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % zo
sumy 9.531,20 eura od 09.07.2016 do zaplatenia

Suma 10.013,43 pozostávala z nesplatenej istiny v sume 9.531,20 eura, úrokov do splatnosti dlhu v
sume 482,23 eura.6.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

7.Podľa §51 O.z. účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

8.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na

uzavretie zmluvy.

10.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

13.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

14.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16.Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

17.Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je

ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

18.Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

19.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.20.Podľa § 546 Občianskeho zákona dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na sebe voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku
uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

21.Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákona splnením dlh zanikne.

22.Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákona dlh musí byť splnený riadne a včas.

23.Podľa § 657 Občianskeho zákona, zmluvou o pôžičke prenechá veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

24.Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákona pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

25.Podľa § 879 j) Občianskeho zákona ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy

vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

26.Podľa § 778 Občianskeho zákonníka zmluva o vklade vzniká medzi fyzickou alebo právnickou
osobou (ďalej len "vkladateľ") a peňažným ústavom zložením vkladu v peňažnom ústave a jeho prijatím

peňažným ústavom.

27.Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

28.Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52 a
nasledujúcich. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou
spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to

pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I
v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim
spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného
práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané

pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši
od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva
dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy
povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na
ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods.

1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález Ústavného
súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010,
uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp.
zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na
spotrebiteľskú zmluvu.

29. Záväzkový vzťah založený zmluvou o úvere je obchodným záväzkovým vzťahom. Ide o tzv.
absolútny obchod (§ 261 ods. 3, resp. ods.6 s účinnosťou od 01.02.2013 Obchodného zákonníka).
Ide o označenie právnej teórie a súdnej praxe pre záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami
Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu. Medzi takého

záväzkové vzťahy patrí aj vzťah založený zmluvou o úvere (§ 497a nasl. Obchodného zákonníka).
Teda tu nie rozhodujúci subjekt, ale objekt tohto záväzkového vzťahu. Korigujúcim ustanovením však
v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad,
je už vyššie spomínané ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca saspotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu
k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou
úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č.

102/2014Z.z.)precizovaldovtedyúčinnéustanovenie§52ods.2Občianskehozákonníka,podľaktorého
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je
spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj toto znenie: Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď

by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu účinná právna úprava stanovuje
povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uvedený právny záver súdu je
súladný aj s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp.zn.
3MCdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015).

30.Nastolená tak bola otázka, kedy sa má postupovať podľa Obchodného zákonníka, a kedy podľa

Občianskeho zákonníka. Toto má aj vplyv na určenie rozhodného práva. Navrhovateľ nevysvetlil v čom
by mal odporca ako spotrebiteľ výhodu pri posudzovaní veci podľa Obchodného zákonníka a podľa
súdu takýto fakt ani neexistuje. Predchádzajúci odsek by mohol nabádať pri podobných zmluvných
vzťahochpriurčitýchvzniknutýchprávnychotázkachčisporochnamožnosťpostupupodľaObchodného
zákonníka a pri iných podľa Občianskeho zákonníka. Súd chce tak poukázať na tú skutočnosť, že

je právne možné aby sa celý zmluvný vzťah riadil Občianskym zákonníkom. Úprava spotrebiteľských
práv sa sústreďuje do Občianskeho zákonníka nie do Obchodného zákonníka. Úmysel zákonodarcu
z toho vyplývajúcu je riešiť spotrebiteľské vzťahy podľa Občianskeho zákonníku. Je pravdou, že
neznalosť zákona neospravedlňuje, avšak je logické, že občan ako spotrebiteľ bude mať skôr prehľad
o občianskom práve, ako o obchodnom, teda o všeobecnom zákone ako o špeciálnom. Veriteľovi nič

nebránilo v postupe podľa Občianskeho zákonníka. Občianske právo je na to aby upravovalo všeobecne
vzťahymedziosobami,právnickýmiafyzickými.Obchodnýzákonníkješpeciálnenaúpravuobchodných
vzťahov. Žalovaná nebola podnikateľka, peniaze neboli poskytované pre podnikateľské účely. Žalobca
nemôže tvrdiť, že v občianskom práve nie je ustanovenie podľa ktorého by zmluvný vzťah uzavreli.
Súd napríklad poukazuje na § 51 O.z., § 657 O.z. a § 778 O.z.. Podľa Obchodného zákonníka sú

obchodné podmienky prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka, napr. ohľadne premlčania, výšky
úrokov, zmluvnej pokuty. Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver, prečo by mala byť
zmluva uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Úroky je možné si uplatňovať i po skončení zmluvy
do úplného splatenia, podľa Občianskeho zákona do skončenia zmluvy, zmluvné pokuty sú možné
vo vyššej miere ako podľa Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je o rok kratšia v Občianskom

zákonníku ako v Obchodnom. Podľa súdu je toto jasný dôvod výhodnejšej úpravy ako u Obchodného
zákonníku. Tento inštitút slúži k ochrane spotrebiteľa. Dlžník má tak väčšiu právnu istotu. Vie, že veriteľ
si môže bez námietky premlčania uplatniť voči nemu pohľadávku do troch rokov a nie až do štyroch
od jej splatnosti. Kratší čas znamená menšie riziko straty podkladov, možnosť pamätať si svedkov,
resp. konkrétne situácie. Teda väčšia ochrana spotrebiteľa. V konečnom rade neprichádza k väčšiemu

navýšeniu pohľadávky do uplatnenia si na súde. V Slovenskom práve bola napríklad upravená trojročná
doba na uplatnenie si pohľadávky voči spotrebiteľovi v exekúcii v § 61b ods. 2, 3 exekučného poriadku
(nemožno vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom) na
rozdiel od iných exekučných konaní. Doba uplatnenia má teda preukázateľne význam pre spotrebiteľa.
Premlčanie má v každom prípade väčší vplyv na dlžníka, ako na veriteľa. Spotrebiteľ je vždy dlžník. Súd

mal teda za to, že rozhodné právo vo veci strán i z tohto pohľadu je občianske právo SR.

31. Označenie zmluvy ako úver samo osebe neznemená, že ide o obchodnoprávny vzťah. V danom
prípade strany uzatvorili podľa označeného paragrafu zmluvu o úvere, ktorí je formálne absolútnym
obchodným vzťahom. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust. § 52 a nasl. Občianskeho

zákonník ako aj ust. osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že úverová zmluva je
absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka vzhľadom na charakter
účastníkovzmluvyvpostavenídodávateľaaspotrebiteľaakoajvzhľadomnatzv.formulárovýtypzmluvy,
keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny
vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona a zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa

§ 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
priamo uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka
(rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co/312/2010, rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn.
7Co/284/2010). Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver, prečo by mala byť zmluvauzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Žalovaná nebola podnikateľ, peniaze neboli poskytované
pre podnikateľské účely. Občiansky zákonník má dostatočné množstvo ustanovení, ktoré v plnej miere
mali možnosť upraviť vzťahy medzi účastníkmi, konkrétne § 657 a nasl. O.z.. Súd posudzoval vec

podľa Občianskeho zákonníka. Ak by aj čisto teoreticky išlo o obchodnú vec na rozhodnutie súdu by
to nemalo žiaden vplyv. Súd by rozhodol rovnako s poukazom na nižšie uvedené skutočnosti týkajúce
sa aj obchodných vzťahov.

32.V konaní bolo preukázané, že medzi stranami bol zmluvný vzťah, v ktorom si žalovaná nesplnila svoju

povinnosť preukázanú listinnými dôkazmi. Súd preto považoval návrh žalobcu, čo sa týka nesplatenej
istiny v sume 9.531,20 eura, úrokov do zosplatnenia dlhu v sume 482,23 eura za dôvodne podaný. S
plnením dlhu sa žalovaná dostala do omeškania. Žalovanú ako dlžníčku súd zaviazal na úhradu sumy
s 5 % úrokom z omeškania, tak ako je špecifikované vo výroku tohto rozhodnutia v súlade s § 517 O.z.
a Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.. Žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky, ktoré nevrátila. Z
dokladov bola jasná výška dlhu. Žalovaná nesplatila svoju zmluvnú povinnosť voči žalobcovi.

33.V rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami súd považoval nárok žalobcu, kde si uplatňoval
úrok i do budúcnosti z úveru po splatnosti dlhu. Výzvou na predčasné splatenie dlhu a následné
zosplatnenie celého dlhu zaniká zmluva ako celok, teda platnosť všetkých zmluvných dojednaní, i tých
čo by mali podľa zmluvy platiť po odstúpení od zmluvy. Žalobca poukazoval na zmluvné dojednanie

strán. Podľa žalobcu do konečnej úhrady dlhu sa vlastne zmluvný vzťah medzi stranami vlastne nikdy
nekončí. Súd sa s týmto stanoviskom nestotožňoval, zmluva o bežnom účte či úverová zmluva boli
časovo ohraničená do jej ukončenia zmluvnými stranami, po tomto dátume si už žalobca nemohol
uplatňovať úrok, ale len úrok z omeškania, čo mu aj súd priznal. Úrok je možné totiž si uplatňovať len v
prípade, že si to strany výslovne dohodnú a aj to len počas obdobia, na ktorý si to dohodnú. Podľa zmlúv

strán si žalobca a žalovaná dohodli úrok do splatenia úveru. Zmluva bola vopred pripravená (formulárový
typ zmluvy) a tak ho nemožno považovať za vyslovene dohodnuté dojednanie strán zmluvného vzťahu.
V časti 10,90 % úroku zo sumy 9.531,20 eura od 17.04.2014 do zaplatenia súd zamietol z dôvodu, že
nepriznal žalobcovi nárok na úrok po splatnosti, zrušení zmluvného vzťahu, pretože podľa ustálenej
súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/98) vyplýva, že

dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti ( platnosti) dlhu
(jeho splátok). Súd poukazuje aj na rozsudok KS v Nitre č.k. 25Co/527/2015-63 zo dňa 02.12.2015, ktorí
zaujal rovnaký právny názor. Splatnosť nastáva aj vyhlásením splatnosti celého dlhu ku dňu povinnosti
splatenia dlhu (16.04.2016). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože
v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v

podobeúrokovzúveru,akoajúrokovzomeškania,čobyspôsobovaloznačnúnerovnováhuvovzťahoch
medzi účastníkmi. Na tomto výklade a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských
úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia
spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Toto ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch má na
mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú

dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako spotrebiteľ povinnosť platiť úroky. Nič to však nemení na
situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný
(tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru.
Dohodnutá splatnosť úveru je v tomto prípade totožná so zosplatnením úveru ku dňu odstúpenia od
zmluvy. Po zosplatnení sa už nemôžu so svojimi nárokmi odkazovať na znenie skončenej zmluvy. Takýto

postup by bol podľa súdu aj v rozpore s dobrými mravmi z uvedených dôvodov. Podľa súdu nič na
danej súdnej praxi analogicky nemôže zmeniť ani Obchodný zákonník tak ako ani uvádzaný zákon o
spotrebiteľských úveroch i keď vzhľadom na postup podľa Občianskeho zákonníka je toto konštatovanie
irelevantné.

34.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal
plnú náhradu trov konania. Neúspešný bol žalobca v nepatrnej časti ohľadne príslušenstva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania