Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. september 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/144/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813205951
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5813205951.6

Rozhodnutie

OkresnýsúdNámestovosudkyňouJUDr.MiriamSrogončíkovouvprávnejvecižalobkyne:A.W.,rod.W.,
nar.XX.X.XXXX,bytomO.,V.Č..XXX,zastúpenásplnomocnenýmzástupcom:KUBINEC&PARTNERS
advokátska kancelária s.r.o., Tvrdošín, Trojičné nám. 122, proti žalovaným: 1/ R. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytomO.,V.Č..XXXa2/O.S.,rod.X.,nar.XX.XX.XXXX,bytomO.,V.Č..XXX,obajažalovanízastúpení
splnomocneným zástupcom: JUDr. Peter Vevurka, advokát, Námestovo, Mieru 312, v konaní o ochranu

vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaní v I/ a II/ s ú p o v i n spoločne a nerozdielne namontovať na streche svojho rodinného
domu súp.č. XXX, ktorý je postavený na pozemku C KN parc. XXX/X v obci a katastrálnom území O. tri
rady tyčových zachytávačov snehu podľa návrhu vypracovaného zodpovedným projektantom v súlade
s príslušnou technickou normou tak, aby nedochádzalo k zosuvu snehu z uvedeného domu na stavbu
rodinného domu súp.č. XXX, ktorý je postavený na pozemku C KN parc. XXX v obci a katastrálnom

území O., do tridsiatich dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II/ Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III/ Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou, doručenou súdu 16. 8. 2013 žalobkyňa žiadala, aby súd žalovaným uložil spoločne a
nerozdielne urobiť vhodné opatrenia proti ohrozovaniu susednej stavby rodinného domu súp. č. XXX,
postaveného na pozemku C KN parc. č. XXX v obci a k.ú. O., ktorý je zapísaný na LV č. XXX a za týmto
účelom namontovať tri rady tyčových zachytávačov snehu podľa návrhu vypracovaného zodpovedným
projektantom tak, aby nedochádzalo k zosunu snehu zo strechy rodinného domu súp. č. XXX, ktorý
je postavený na pozemku C KN parcela č. XXX/X, evidovaný na LV č. XXX pre obec a k.ú. O., v

súlade s príslušnými technickými normami a aby súd žalovaným uložil spoločne a nerozdielne odstrániť
z obvodovej steny rodinného domu súp. č. XXX, ktorý je postavený na pozemku C KN parcela č. XXX/X,
evidovanýnaLVč.XXXpreobeck.ú.O.striešku,ktorájenamontovanánatejobvodovejstenerodinného
domu súp. číslo XXX, postavený na pozemku CKN parcela č. XXX/X v obci a k.ú. O., ktorá je susedná
s obvodovou stenou rodinného domu súp. číslo XXX, ktorý je postavený na pozemku C KN parcela
č. XXX v obci a k.ú. O., evidovaný na LV č. XXX . Žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou

domu súp. číslo XXX v obci O., ktorý bol postavený v roku 1963 na základoch pôvodného rodinného
domu. Pre užívanie stavby bolo vydané dodatočné rozhodnutie o prípustnosti stavby zo dňa 26. 8. 1965.
Žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. číslo XXX v obci O.. Tento dom
bol postavený približne v roku 1967, teda v čase, keď už existovala stavba rodinného domu súp. číslo
XXX ( pôvodne súp. číslo XXX ), teda rodinného domu žalobkyne. Podľa miestneho zisťovania, ktoré
uskutočnil znalec Ing. Ivan Čierny, strecha rodinného domu súp. číslo XXX je sedlová s podvalbou a

plechovou krytinou. Rodinný dom sp. číslo XXX je osadený približne 35 cm od hranice pozemku, pričom
hranica pozemku v teréne nie je vyznačená. Strecha rodinného domu žalovaných je umiestnená nadúrovňou strechy rodinného domu žalobkyne, a to približne o 50 cm vyššie, v dôsledku čoho dochádza k
zosunu snehu zo strechy rodinného domu žalovaných na strechu rodinného domu žalobkyne. Žalovaní
na obvodovú stenu svojho rodinného domu, ktorá je susednou stenou s rodinným domom žalobkyne,

namontovali po celej dĺžke tejto obvodovej steny striešku, ktorá v prípade zosuvu menšieho množstva
snehu tento zosúvajúci sneh odráža na obvodovú stenu rodinného domu žalobkyne, čím dochádza
k jeho poškodzovaniu zvýšeným vlhnutím obvodového muriva. V prípade, ak dochádza k zosuvu
väčšieho množstva snehu, v dôsledku namontovanej striešky na obvodovej stene rodinného domu
žalovaných, zosúvajúci sa sneh sa ďalej nezosúva, no hromadí sa na spodnej časti strechy rodinného

domu žalobkyne, čím dochádza ku škode na jej majetku, pretože roztápajúci sa sneh presakuje
cez spoje plechovej krytiny pod krytinu strechy na drevenú nosnú konštrukciu krovu, ktorú následne
poškodzuje a oslabuje jej stabilitu. Strecha rodinného domu žalovaných nespĺňa požiadavky príslušného
zabezpečenia, ktoré vyžadujú technické normy pred hroziacou ujmou na majetku susediaceho vlastníka.
Žalobkyňa je názoru, že vlastníci rodinného domu súp. číslo XXX, teda žalovaní, sú povinní urobiť
vhodné opatrenia na to, aby splnili svoju prevenčnú povinnosť na zabránenie vzniku hrozby vážneho

ohrozenia, aby tak objektívne znemožnili vznik škôd na bezprostredne susediacej stavbe, od ktorej je
strecha rodinného domu č. XXX vzdialená len niekoľko centimetrov. V prípade, ak prevenčná povinnosť
zo strany žalovaných nebude splnená, hrozí, že strecha rodinného domu žalobkyne sa zrúti, čím je
zároveň preukázaná aj odôvodnená obava nielen hroziacej škody na majetku žalobkyne, ale tiež obava,
že zrútením strechy rodinného domu so značnou hmotnosťou, môže dôjsť aj k vážnej, nenapraviteľnej

ujmenazdravíčiživotežalobkyne,prípadneajinýchosôb,ktorésavčasevznikuškodymôžunachádzať
v rodinnom dome žalobkyne, alebo v jeho bezprostrednej blízkosti.

2.Rozsudkom sp.zn. 8C/144/2013 zo dňa 29. 9. 2014 súd žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaným 1/
a 2/ náhradu trov konania nepriznáva. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn.

10Co/819/2014 zo dňa 29. 5. 2015 tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

3.Po tom, čo sa vec vrátila z krajského súdu na ďalšie konanie, súd vo veci uskutočnil dňa 13. 9. 2017
pojednávanie a dospel k záveru, že žalobe je potrebné čiastočne vyhovieť.

4.Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru
primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad

mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať,
aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

5.Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa sa voči žalovaným 1/ a 2/ domáha uloženia opatrení
proti ohrozovaniu jej stavby rodinného domu súpisné číslo XXX na pozemku C KN parcela č. XXX v obci

a k.ú. O. a to z dôvodu, že strecha rodinného domu žalovaných je umiestnená nad úrovňou strechy
rodinného domu žalobkyne, približne o 50 cm vyššie, v dôsledku čoho dochádza k zosunu snehu zo
strechy rodinného domu žalovaných na strechu rodinného domu žalobkyne. Z dôvodu zosuvu snehu zo
strechy domu žalovaných sa žalobkyňa obáva hroziacej škody na svojom majetku, ale aj živote alebo
zdraví, pretože v dôsledku toho, že sneh sa na streche jej domu udržiava a spôsobuje poškodzovanie

krovu strechy, môže dôjsť k zrúteniu strechy so značnou hmotnosťou. Tvrdila tiež, že strieška, ktorú
žalovaní namontovali po celej dĺžke obvodovej steny svojho domu, ktorá je susednou stenou s jej
rodinným domom, zosúvajúci sneh odráža na obvodovú stenu jej rodinného domu, zosúvajúci sneh
sa ďalej nezosúva, no hromadí sa na spodnej časti strechy rodinného domu žalobkyne, čím dochádza
ku škode na jej majetku, pretože roztápajúci sa sneh presakuje cez spoje plechovej krytiny pod krytinu

strechy na drevenú nosnú konštrukciu krovu, ktorú následne poškodzuje a oslabuje jej stabilitu. Žalovaní
sa proti žalobe bránili tým, že žalobkyňou navrhovaný žalobný petit je nevykonateľný, pretože podľa §
127 Občianskeho zákonníka sa vlastník nemôže voči tomu, kto do jeho vlastníckeho práva zasahuje,
domáhať, aby mu súd uložil niečo aktívne konať; môže sa len domáhať, aby sa osoba, ktorá zasahujedo jeho vlastníctva, zdržala svojho konania. Podľa žalovaných v znaleckom posudku, ktorý predložila
žalobkyňa, sa konštatuje, že ku škode na streche žalobkyne dochádza v dôsledku čoho, že na oboch
rodinných domoch nie sú realizované dostatočné technické opatrenia na zabránenie zachytávania

snehu. Zo znaleckého posudku Ing. Čierneho podľa žalovaných vyplýva aj, že ku škode na streche
žalobkyne dochádza v dôsledku jej zlého technického stavu. Žalovaní sú názoru, že žalobkyňa by mala
v prvom rade dať opraviť strechu svojho rodinného domu, namontovať lapače snehu a až po vykonaní
týchto opatrení sa prípadne domáhať nejakých opatrení od žalovaných.

6.Zo znaleckého posudku Ing. Ivana Čierneho č. 16/2013 vyplýva, že pri pohľade na juhovýchodné
a severozápadné fasády rodinných domov žalobkyne a žalovaných je zrejmé, že odkvapová hrana
strechy rodinného domu súp. číslo XXX (žalovaných) je vyššie ako odkvapová hrana strechy rodinného
domu súp. číslo XXX (žalobkyne) v porovnaní s horizontálnou zrovnávacou rovinou, a to o cca 50
cm. . Znalec zistil tiež, že na streche rodinného domu žalovaných nie sú osadené v ploche strechy
žiadne zachytávače snehu, preto snehu z celej plochy strechy nič nebráni v zosúvaní po ploche strechy

(čiastočne bráni v pohybe snehu nadstrešný žľab osadený nad odkvapovou hranou strechy, pri väčšom
množstve zosunutého snehu však snehová masa „pretečie„ ponad nadstrešný žľab). Nadstrešný žľab
osadený na streche rodinného domu žalovaných nemôže byť považovaný za zachytávač snehu ani za
dostatočnú bariéru proti zosúvaniu snehu zo strechy. Z vyhlášky MŽP č. 532/2002 Z.z. vyplýva, že šikmá
strecha stavby so sklonom strešných rovín strmším ako 25° musí mať zachytávač zosúvajúceho sa

snehu a v zmysle STN 73 1901:2005, Príloha G, bod G.10 sneh z vyššie umiestnených striech objektu
by nemal padať a voda stekať na strechy umiestnené nižšie na objekte. Podľa zistení znalca strechy
rodinných domov oboch strán sporu majú približne rovnaký sklon strešných rovín - 45°..Znalec tiež
zistil, že hromadenie snehu na streche rodinného domu žalobkyne, zosunutého zo strechy rodinného
domu žalovaných a zo spodnej polovice strechy rodinného domu žalobkyne a hromadiaceho sa v mieste

okapových hrán striech zapríčinilo poruchy na streche rodinného domu žalobkyne. Zatekanie vody pod
krytinu strechy na drevenú nosnú konštrukciu krovu má za následok degeneratívne zmeny drevenej
konštrukcie - vznik plesní, hniloby, zníženie pevnosti drevenej konštrukcie krovu ( krokvy a latovanie )
a ohrozenie stability strešnej konštrukcie objektu.

7.Zo znaleckého posudku Ing. Ivana Čierneho teda vyplynulo, že v dôsledku skutočnosti, že odkvapová
hrana strechy rodinného domu žalovaných je o 50 cm vyššie než odkvapová hrana strechy rodinného
domu žalobkyne, dochádza v zimnom období k zosúvaniu snehu zo strechy žalovaných na strechu
rodinného domu žalobkyne. Z tohto znaleckého posudku tiež vyplynulo, že hromadenie snehu na
streche rodinného domu súp. číslo 100 ( rodinný dom žalobkyne ) spôsobilo poruchu strechy rodinného

domu žalobkyne, kde sú hnilobou a plesňou poškodené nosné drevené časti krovu. Ďalšie nepriaznivé
následky na konštrukciu strechy rodinného domu žalobkyne môžu byť z nahromadeného snehu, teda
z nadmerného zaťaženia konštrukcie krovu, na ktorú zrejme nebola nosná konštrukcia krovu v čase
prípravy a realizácie rodinného domu žalobkyne dimenzovaná (rodinný dom žalobkyne bol realizovaný
skôr než rodinný dom žalovaných). Z týchto zistení znalca je zrejmé, že skutočne na streche rodinného

domu žalobkyne už došlo k poškodeniu nosných drevených častí krovu v dôsledku hromadenia snehu,
zosunutéhozostrechyrodinnéhodomužalovanýchahrozíeštezávažnejšínásledok -oslabeniestability
konštrukcie strechy. Obava, ktorú vyjadrila žalobkyňa, že môže dôjsť k zrúteniu strechy jej domu, v
dôsledku čoho môže dôjsť k nezvratnému poškodeniu jej majetku, ale aj škode na zdraví alebo živote
jej a osôb, ktoré sa v jej dome zdržiavajú, je teda odôvodnená. Z dokazovania - rozhodnutí o povolení

užívania stavby - súčasne vyplynulo, že dom žalovaných bol realizovaný neskôr, než dom žalobkyne a
napriek tomu, že sklon jeho strešných rovín je viac ako 25°, v rozpore s vyhláškou MŽP č. 532/2002
Z.z. nemá osadené zachytávače zosúvajúceho sa snehu. Súd preto vyhovel žiadosti žalobkyne, aby
súd žalovaným uložil namontovať zachytávače snehu, ako opatrenie na predídenie hroziacej škody.
Súd toto opatrenie, ktorého vykonanie uložil žalovaným, považuje za primerané a vhodné na predídenie

hroziacej škode, pretože nepochybne môže prispieť k odstráneniu hromadenia zosunutého snehu a jeho
vykonanie navyše vyplýva pre žalovaných priamo z právneho predpisu - vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Toto
opatrenie súd žalovaným uložil v zmysle § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd preto nepovažuje
za dôvodný argument žalovaných, že žalobkyňa sa v rámci ochrany svojho vlastníckeho práva voči nim
nemôže domáhať uloženia povinnosti niečo vykonať, ale len zdržať sa určitého konania, ktoré zasahuje

do jej vlastníckeho práva. Je zrejmé, že ustanovenie § 417 ods. 2 je použiteľné práve na situáciu, ktorá
nastala u žalobkyne v dôsledku ohrozenia stability strechy jej rodinného domu a z tohto ustanovenia
explicitne vyplýva možnosť súdu uložiť vykonanie opatrení na odvrátenie hroziacej škody.8.V časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala, aby súd žalovaným uložil odstrániť z obvodovej steny svojho
rodinného domu striešku, ktorá je na nej namontovaná, pretože táto odráža zosúvajúci sa sneh na
obvodovú stenu jej rodinného domu, toto jej tvrdenie z vykonaného dokazovania nebolo preukázané. Zo

znaleckého posudku, ale ani z iného dôkazu nevyplýva, že by k odrážaniu snehu v dôsledku umiestnenia
striešky dochádzalo a v dôsledku čoho k nejakým nepriaznivým dôsledkom na majetku alebo zdraví
žalobkyne, pre ktoré by bolo potrebné uložil žalovaným vykonať toto opatrenie . Súd preto žalobu v tejto
časti ako nedôvodnú zamietol.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žiadnej zo
strán nepriznal náhradu trov konania, pretože strany boli v konaní čiastočne úspešné.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.
1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.