Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. máj 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8Csp/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216211005
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1216211005.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v spore žalobcu: TELERVIS PLUS a.s.,

Staré Grúnty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zast.: JUDr. Alan Strelák, advokát, Na vŕšku 12,
811 01 Bratislava proti žalovanej: S. D., nar. XX.XX.XXXX, U. XX, XXX XX H., o zaplatenie 2.018,93
EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 859,45 EUR s 5,25 % ročným úrokom z omeškania
od 08.01.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 01.07.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 2.018,93 EUR s príslušenstvom.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.05.2013 bola medzi stranami uzavretá Zmluva o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na sumu 1.700,- EUR za odplatu vo výške 646,- EUR. Žalovaná
sa zaviazala celkovú sumu 2.346,- EUR uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných

splátkach vo výške 8,50 EUR a ďalej v 10 mesačných splátkach vo výške 232,05 EUR. Prvá splátka
bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň
po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné
strany inak. Žalovaná uhradila celkovo 327,07 EUR, pričom posledná úhrada 50,- EUR bola uhradená
dňa 27.02.2015. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas, žalobca jej oznámil stratu výhody
splátok. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 10.01.2014 žalobca oznámil žalovanej, že celý dlh

sa stal splatným ku dňu 07.01.2014. Po zosplatnení záväzku bola uhradená suma 280,- EUR. Ku dňu
vypracovania žaloby činí dlžná čiastka 2.018,93 EUR, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým
úverom spolu s odplatou v celkovej sume 2.346,- EUR a čiastkou 327,07 EUR, ktorá bola uhradená
žalovanou.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa so Zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 28.05.2013, predžalobnou upomienkou zo dňa 03.12.2013, oznámením o zosplatnení

záväzku zo dňa 10.01.2014, splátkovým kalendárom, návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa
17.06.2015, úradným záznamom súdneho exekútora zo dňa 14.09.2016, sp. zn. EX 2877/2016, spismi
Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 39Er/3943/2017 a 9C/291/2015 a ďalšími listinami založenými v
súdnom spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav:4. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške
1.700,- EUR za odplatu vo výške 646,- EUR. Žalovaná sa zaviazala uhradiť úver vrátane odplaty v 13

mesačných splátkach, a to v prvých troch splátkach vo výške 8,50 EUR a ďalej v 10 splátkach vo výške
232,05 EUR. Priemerná RPMN predstavovala 20,44%.

5. Žalobca žalovanej oznámila zosplatneniu záväzku ku dňu 07.01.2014 a vyzval ju k úhrade celej dlžnej
sumy.

6. Žalovaná súdu predložila splátkový kalendár k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX (tzv. knižku), podľa
ktorej mala zaplatiť odplatu za domáci servis vo výške 696,15 EUR v 3 splátkach po 232,05 EUR. Podľa
záznamov v knižke zaplatila spolu 530,48 EUR. Ďalej mala zaplatiť poskytnutý úver 1.700,- EUR s
odplatou 646,- EUR, t.j. spolu 2.346,- EUR, pričom podľa záznamov v knižke zaplatila spolu 310,07 EUR.

7. Žalovaná ďalej súdu predložila návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 17.06.2015, ktorým sa
voči nej žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.893,22 EUR s príslušenstvom. Podľa úradného záznamu
súdneho exekútora zo dňa 14.09.2016 žalovaná ako povinná vyhlásila, že nemá finančné prostriedky
na uhradenie pohľadávky a je ochotná splácať pohľadávku v mesačných splátkach vo výške 100,- EUR.
Z pripojených spisov súd zistil, že žaloba o zaplatenie 1.893,22 EUR bola prejednávaná v konaní sp.

zn. 9C/291/2015. žalobca odvodzoval nárok od zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.05.2013, kde
na strane dlžníkov vystupovala žalovaná spolu s p. I. H.. Konanie bolo právoplatne skončené ku dňa
07.04.2016 schválením súdneho zmieru, č.k. 9C/291/2015-29. Na podklade súdneho zmieru sa vedie
voči žalovanej exekučné konanie, sp. zn. 39Er/3943/2017.

8. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že je v zložitej sociálnej situácii. Po podvode prišla o byt, býva u
dcéry a stále pracuje, aby mohla splatiť svoje záväzky. Čo sa týka žalujúceho, uzavrela s ním v priebehu
rokov niekoľko zmlúv o spotrebných úveroch, pričom podľa informácií od exekútora tieto boli uhradené.
Čo sa týka predloženého kalendára, tzv. knižky, zaviazala sa uhradiť sumu, ktorú jej žalobca požičal vo
výške 1.700,- EUR, ako odplatu 646,- EUR, ale aj ďalšiu sumu vo výške 696,15 EUR, pričom táto mala

prioritu a bola určená ako odmena pre zamestnancov žalujúceho, ktorí chodili k nej vyberať peniaze. Z
údajov v knižke vyplýva, že v deň uzavretia zmluvy dostala na ruku 1.700,- EUR a hneď uhradila aj prvú
splátku z tejto odmeny vo výške 232,05 EUR. Kým nebola uhradená celá táto odmena, nemohla začať
s uhrádzaním samotnej istiny a odplaty a to potom pokračovalo nepravidelne, podľa toho, ako mala
peniaze. Na otázku, že predmetná žaloba aj splátkový kalendár sa týka spotrebnej zmluvy s konečným

trojčíslím 555 a úradný záznam u exekútora, návrh na vydanie platobného rozkazu a potvrdenia o vklade
v hotovosti sa majú týkať spotrebnej zmluvy s koncovým číslom 556 nevedela uviesť, ako je to možné,
keďže v uvedený deň podpisovala len jednu zmluvu a prax bola taká, že pokiaľ nebol uspokojený starý
úver, žalobca neuzavrel zmluvu na nový. Predchádzajúca zmluva bola uzavretá spolu s jej bratom, ktorý
zomrel. Žalovaná sa vzdala dedičstva a nemala by teda uhrádzať jeho dlhy. Má aj iné záväzky, takto

riešili situáciu, keďže manžel bol ťažko chorý a nevládali platiť veci, riešili to opakovanými úvermi. Keď
chceli dať založiť dom, podvodník ich oň pripravil a musí bývať u dcéry.

9. Právny zástupca žalovanej vo svojom prednese uviedol, že boli uzavreté dve zmluvy s rôznym
poradovým číslom, pričom nárok jednej z nich je vďaka súdnemu zmieru už v exekúcii a druhá zmluva sa

týka predmetného konania. Nestretol sa s tým, že by žalobca neposkytol úver osobe, ktorá úver čerpá už
z inej zmluvy. Zmluva, ktorú spomínala žalovaná, bola uzavretá s dvomi dlžníkmi, pričom v predmetnej
zmluve bola výlučnou dlžníčkou žalovaná.

10. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

13. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú
úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové
obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky

a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby
spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách
spotrebiteľského úveru.

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

17. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

19. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Súd má za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere uzavretej dňa 28.05.2013, ktorá bola žalobcom vyhotovená ako formulár určený pre vyšší počet
žiadateľov o úver. Súd po preskúmaní písomného vyhotovenia zmluvy zistil, že v rozpore s ustanovením
§ 9 ods. 2 písm. f) neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Konečnásplatnosť úveru musí byť stanovená presným časovým údajom (deň, mesiac, rok). Tento údaj nemožno
nahrádzať údajom o počte splátok a dátume ich splatnosti.

21. V zmluve o úvere tiež nebola v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 psím. i) vymedzená sadzba
úroku, od ktorej sa mala odvíjať výška splátky. Bola len uvedená výška úroku 20%, pričom celá suma
budúcich úrokov ako výnosov bola zahrnutá v celkovej čiastke 646,- EUR, ktorá bola označená ako
celková odplata. Takýmto spôsobom sa obchádza uvedené ustanovenie a tiež ustanovenie § 2 písm.
j) zákona č. 129/2010 Z.z., keďže úroková sadzba by zásadne mala byť uvedená ako sadzba za jeden

rok. Predmetný úver pritom nebol poskytnutý na dobu splácania len jedného roka. Žalobca síce uvádza
úrokovú sadzbu 20%, ale uplatňuje si aj odmenu za poskytnutie úveru, čo z hľadiska účelu plní funkciu
odplaty. Odmena má pritom predstavovať 18% z istiny, teda nie je uvedená konkrétnou sumou. Zákonom
stanovené členenie a označenie jednotlivých zložiek úveru nie je svojvoľné. Predstavuje prehľadné
vymedzenie, aby sa dlžník ako spotrebiteľ dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby nebolo možné,
že si veriteľ bude voči nemu uplatňovať aj nároky, ktoré mu neprislúchajú.

22. Zmluva ďalej neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Zmluva obsahuje iba údaj,
podľa ktorého RPMN činí pri splatnosti úveru na 7 mesiacov 66,19% a pri splatnosti 13 mesiacov
67,70%. Žalobca tak paušálne uviedol výšku RPMN v závislosti od doby splatnosti úveru, nezohľadnil
však vstupné údaje vzťahujúce sa ku konkrétnemu úveru. V písomnom vyhotovení zmluvy tak žalobca

neuviedol údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov pre daný úver tak, ako to vyžaduje ustanovenie
§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., pričom uviedol iba údaj o priemernej ročnej percentuálnej
mierenákladov.ÚčelompovinnéhouvedeniaRPMNdanéhoúveruasúčasnepriemernejhodnotyRPMN
na príslušný spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpisu zmluvy je poskytnúť spotrebiteľovi možnosť
porovnať si tieto dva údaje, prípadne ich porovnať s údajmi od iných poskytovateľov úverov a slobodne

sa rozhodnúť, či za daných podmienok úverovú zmluvu s veriteľom uzavrie.

23. Absencia predpísaných náležitosti má v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení za
následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca poskytol žalovanej peňažné
prostriedky vo výške 1.700,- EUR, pričom povinnosťou žalovanej bolo vrátiť len prostriedky, ktoré jej

boli reálne poskytnuté. Podľa listinných dôkazov predložených žalovanou uhradila za službu „Domáci
servis“ celkovo sumu 530,48 EUR, pričom na účely splácania poskytnutého úveru zaplatila spolu 310,07
EUR. Hoci žalobca si v súvislosti s poskytnutím služby domáceho servisu v konaní neuplatňoval žiadne
nároky a ani nepredložil súdu zmluvu o poskytovaní tejto služby, z listinných dôkazov je zrejmé, že k
uzavretiu takejto dohody medzi stranami sporu došlo, pričom má bezprostredný súvis so Zmluvou o

úvere č. XXXXXXXXX, a teda by ju nebolo možné považovať za novú, obsahovo odlišnú zmluvu. Vo
vzťahu k danej „poskytnutej službe“ súd nezistil žiadne finančné poradenstvo alebo správu, prípadne
výhodu klienta, ktorému by bol v súvislosti s uzavretím zmluvy poskytovaný „servis“ od žalobcu. Takéto
konanie žalobcu je v rozpore s ust. § 9 ods. 7 zák. č. 129/2010 Z.z., keď vymedzením takejto služby
bola zvýšená odplata spojená s poskytnutím úveru. Uvedenú zmluvu považoval za výslovne účelovú

so snahou obchádzať zákon, ktorú je potrebné považovať za rovnajúcu sa neprijateľnej podmienke v
zmysle § 53 ods. 4 písm. t) a v) Občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka aj za neplatnú. Na základe obsahového prepojenia medzi zmluvou o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX a zmluvou o poskytnutí domáceho servisu došlo aj k obchádzaniu zákona č. 129/2010
Z.z., a to v danom prípade konkrétne aj vo vzťahu k ustanoveniam § 9 ods. 2 písm. k) a j) tohto zákona.

Keďže zmluvu o úvere a zmluvu o domácom servise je potrebné posudzovať ako celok, súd zohľadnil aj
platbuvovýške530,48EURzadomáciservis,pričomvzhľadomnato,žeúversapovažujezabezúročný
a bez poplatkov, súd túto sumu zarátal na istinu úveru vo výške 1.700,- EUR. Keďže podľa predložených
listinných dôkazov žalovaná zaplatila žalobcovi celkovú sumu 840,55 EUR, súd vyhodnotil nárok ako
dôvodný v časti o zaplatenie 859,45 EUR a vo zvyšku žalobu zamietol.

24. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 517 ods.
2 OZ a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Žalovaný žiadal priznať úroky z omeškania odo dňa
nasledujúceho po zosplatnení úveru, t.j. od 08.01.2014, kedy základná úroková sadzba predstavovala
0,25%. Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5,25% z priznanej sumy

od 08.01.2014 do zaplatenia.

25. Záverom súd uvádza, že argumentáciu žalovanej týkajúcu sa uzavretia Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 28.05.2013, pričom v rovnaký deň inú zmluvu neuzatvárala, súd vyhodnotil akonepreukázanú, a teda nedôvodnú. Rovnako sa nepotvrdila žalovanou tvrdená skutočnosť, podľa ktorej
by žalobca nepristúpil k uzavretiu novej úverovej zmluvy, pokiaľ by predchádzajúci úver nebol v plnom
rozsahu splatený. Súd sa oboznámil s obsahom spisu tunajšieho súdu, sp. zn. 9C/291/2015. V tomto

konaní si žalobca voči žalovanej uplatňoval nárok na zaplatenie 1.893,22 EUR s príslušenstvom na
podklade Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol dlžníkom poskytnutý úver vo výške
1.550,- EUR. Ako dlžník bol označený brat žalovanej, p. I. H. a ako spoludlžník žalovaná. Konanie
bolo právoplatne skončené súdnym zmierom, pričom aktuálne je nárok voči žalovanej vymáhaný v
exekučnom konaní. Žalovaná sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti tvrdením, že by nemala znášať

dlhy svojho brata, nakoľko bola rovnako zmluvnou stranou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, z čoho jej
vyplývajú aj príslušné práva a povinnosti. Rovnako je zrejmé, že táto zmluva o úvere nemá súvis so
Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX, od ktorej je odvodzovaný nárok v tomto konaní. Napokon samotná
žalovaná súdu predložila listinné dôkazy obsahujúce číselné označenie zmluvy č. XXXXXXXXX a všetky
údaje z nej vyplývajúce (istina 1.700,- EUR, odmena 646,- EUR atď.). Z uvedeného jednoznačne
vyplýva, že žalovaná bola s obsahom Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX oboznámená, a teda jej prvotnú

obranu súd neakceptoval.

26. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalovaný mal v konaní len čiastočný
úspech, pričom pomer úspechu strán sporu možno považovať v zásade za rovnovážny. Z uvedeného
dôvodu žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.