Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vladimír Tencer
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/61/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617010410
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2617010410.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému D. T. pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. e/ Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, o odvolaní Okresnej prokuratúry Senica proti rozsudku
Okresného súdu Senica zo dňa 26.02.2018, č.k. 1T/204/2017-221, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 28.6.2018, takto
r o z h o d o l :
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku súd zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný :
D. T., nar. XX.XX.XXXX v P., bytom P., W. XXXX/XX, t.č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov v inej veci,
o d s u d z u j e :
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m), § 38
ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Senica zo dňa 26.02.2018, č.k. 1T/204/2017-221, bol
obžalovaný D. T. uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2 písm. b/, písm. e/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona.
Okresný súd podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona pri použití §38 ods. 2 Trestného zákona s poukazom
na § 36 písm. l) a § 37 písm. m) Trestného zákona uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu na 2 (dva)
roky.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor, a to proti výroku o treste. Rozsudok čo do výroku
o treste považoval za nesprávny a nezákonný. Podmienečný trest uložený obžalovanému vzhľadom k
jeho doterajšej trestnej minulosti nepovedie k náprave páchateľa, ktorý bol doteraz sedemkrát súdne
trestaný, aj pre majetkovú a násilnú trestnú činnosť. V roku 2007 bol odsúdený pre zločin lúpeže nanepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý vykonal 22.10.2009. V roku 2013 bol odsúdený pre prečin
nebezpečného vyhrážania k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 11 mesiacov, ktorý
vykonal dňa 3.6.2014, následne bol opätovne odsúdený okrem iného aj pre prečin nebezpečného
vyhrážania k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, ktorý vykonal dňa
13.6.2015.
Súd prvého stupňa uložil trest, ktorý nesplní účel, nezabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a nevytvorí podmienky na jeho nápravu, o čom svedčia predchádzajúce odsúdenia pre násilnú
trestnú činnosť, z ktorých si obžalovaný nezobral ponaučenie a práve naopak, opakovane s dopúšťa
trestnej činnosti násilného charakteru. Navrhol potom uložiť obžalovanému nepodmienečný úhrnný trest
odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej základnej trestnej sadzby.
Na verejnom zasadnutí nariadenom na rozhodnutie o odvolaní, zotrval prokurátor na podanom odvolaní.
Obžalovaný navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť, rozsudok okresného súdu považuje za správny
a zákonný pokiaľ ide o výrok o treste.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolaniepodalprokurátor akooprávnenáosoba,vzákonnejlehoteaprotivýrokuotreste,protiktorému
je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.Krajský súd vzhľadom na dôvody odvolania smerujúce len čo do výroku o treste a spôsobe jeho výkonu
obmedzil svoju prieskumnú povinnosť len na tento výrok.
Pokiaľ ide o samotný výrok o treste je potrebné uviesť, že okresný súd pri ukladaní trestu sa
dôsledne neriadil príslušnými ustanoveniami zákona. Pochybenie okresného súdu krajský súd vzhliadal
v tej podobe, keď okresný súd mylne dospel k záveru o účinnosti hrozby trestu a to u špeciálneho
recidivistu, ktorý posledný trest odňatia slobody vykonal dňa 13.6.2015. Okresný súd uviedol, že
prihliadol na pohnútku obžalovaného a to silné emócie v podobe hnevu voči osobe poškodeného, ktorý
sa mal dopustiť trestného činu voči jeho osobe a aj na skutočnosť, že podľa znaleckého posudku
nie je pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska nebezpečný. Nepodmienečný trest
odňatia slobody považoval okresný súd za neprimerane prísny. Obžalovaný si po uložení takéhoto
podmienečného trestu musí uvedomiť, že v prípade opakovaného spáchanie trestnej činnosti ho
nepodmienečný trest odňatia slobody neminie.
Za predpokladu, že je zrejmá náchylnosť obžalovaného k porušovaniu zákona a to opakovane aj
napriek už vykonaným nepodmienečným trestom odňatia slobody, nemožno dôvodne urobiť záver, že
na dosiahnutie zákonom ustanoveného účelu trestu postačí len hrozba výkonu trestu odňatia slobody.
Z uvedeného dôvodu preto krajský súd akceptoval námietku prokurátora, reparoval rozsudok okresného
súdu a zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste. Pri konfrontácii poľahčujúcich okolností v zmysle
§ 36 písm. l/ (priznanie obžalovaného a oľutovanie spáchania trestného činu), a priťažujúcej okolnosti
v zmysle § 37 písm. m/ (bol za trestný čin v minulosti odsúdený) Trestného zákona je nepochybné, že
u obžalovaného je vyvážený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, v dôsledku čoho nebolo
potrebné v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona znížiť ani zvýšiť dolnú či hornú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby. Zákonom ustanovená trestná sadzba je 6 mesiacov až 3 roky, bolo preto
potrebné ukladať obžalovanému trest v uvedenom rozmedzí.
Odvolacísúdopakuje,žejenepochybné,ževosobeobžalovanéhoideopáchateľauktoréhosanejedná
o jednorazové vybočenie z medzí zákona, ale ktorého pestrá trestná minulosť nasvedčuje záver o
problematickej možnosti nápravy obžalovaného. Trest v jeho prípade tak bude plniť najmä represívnu
funkciu a funkciu ochrany spoločnosti pred páchateľom počas jeho pobytu vo výkone nepodmienečného
trestu odňatia slobody.
Trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov, teda uložený v dolnej polovici trestnej sadzby
stanovenej zákonom, bude trestom primeraným a bude zodpovedať požiadavkám zákona.
Krajský súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/
Trestnéhozákonazaradildoústavunavýkontrestusostrednýmstupňomstráženia,nakoľkoobžalovaný
v posledných 10-tich rokoch už bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.