Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. jún 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoP/20/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4309207554
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hušeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4309207554.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hušekovej a sudcov

JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Vladimíra Novotného, vo veci starostlivosti o maloletého U. S., nar.
X.X.XXXX v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, dieťa rodičov: H.. F.
S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., M. R. B. XX, t. č. bytom I. - J., J. XX, zastúpená Mgr. Evou
Braxatorisovou,advokátkouvBratislave,Trenčianska17,H..Y.S.,nar.X.X.XXXX,bytomJ.,M.R.B.XX,
zastúpený JUDr. Evou Hladkou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Röntgenova 8, o zaostalé výživné,
o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 8P/211/2009-514 zo dňa 4. decembra
2012, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa určenia zaplatenia
prisúdeného výživného v mesačných splátkach po 30,-Eur popri bežnom výživnom pod stratou výhody
splátok, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku p o t
v r d z u j e .

Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil zaostalé výživné za obdobie od 1.9.2010 do 4.12.2012
vo výške 661,12 Eur a matke uložil povinnosť zaplatiť túto sumu v mesačných splátkach po 30,-Eur

popri bežnom výživnom pod stratou výhody splátok počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom
po právoplatnosti tohto rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V
dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 8P/211/2009-358 zo
dňa 15.3.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 8CoP/23/2012-475 zo dňa 7.6.2012,
ktorým bolo zvýšené výživné zo strany matky k maloletému U. zo sumy 46,47 Eur na sumu 100,-Eur
mesačne a to počnúc od 1.9.2010. V časti zaostalého výživného a náhrady trov konania Krajský súd
rozsudoksúduprvéhostupňazrušilavecvtýchtočastiachvrátiltomutosúdunaďalšiekonanie. Uviedol,

že otec zaostalé výživné vyčíslil sumou 614,64 Eur, pričom uviedol, že matka okrem bežného výživného
dieťaťu navyše nič neposkytuje. Podľa výpočtov matky jej dlh činil 541,18 Eur. Potvrdila, že synovi
navyše ničím neprispieva, keďže jej je znemožnené s dieťaťom sa stretávať. Za obdobie od 1.9.2010
do 3.12.2012 mala matka na výživu dieťaťa prispieť sumou 2.700,-Eur (27 mesiacov x 100,-Eur). Z
predloženýchfotokópiípoštovýchpoukážok,akoioriginálovpredloženýchknahliadnutiunapojednávaní
súd prvého stupňa zistil, že za predmetné obdobie matka prispela sumou 2.038,88 Eur a teda rozdiel
súm 2.700,- - 2.038,88 Eur predstavuje 661,12 Eur). S poukazom na ustanovenie § 62 ods. 1, 2, 5

Zákona o rodine súd prvého stupňa uložil matke uhradiť zročné výživné na maloletého U. v tejto výške.
S poukazom na § 160 ods. 1 OSP povolil matke splácať zaostalé výživné v mesačných splátkach po
30,-Eur. Poukázal na to, že v čase rozhodovania súdu o zvýšení výživného súd vychádzal zo zistení,
že matka za rok 2010 dosiahla priemerný mesačný zárobok vo výške 581,58 Eur netto a poberalainvalidný dôchodok vo výške 131,60 Eur. Žila s priateľom v byte jeho matky, nehospodárili spoločne,
prispievala na bývanie sumou 166,-Eur. Mala ďalšie výdavky spojené s hradením úveru vo výške 131,-
Eur mesačne, ako aj so životným poistením na doplnkovom zdravotnom poistení, na doplatkoch za lieky,

nákladoch na telefón, na zákonnom a havarijnom poistení osobného motorového vozidla. Z daňového
priznania otca za rok 2009 súd zistil, že v tomto roku dosiahol príjmy z podnikania 22.419,65 Eur a
jeho výdavky predstavovali 18.414,-Eur. Rodičia boli bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu, v ktorom t. č.
býva otec s maloletým. Pokiaľ sa týka príjmu otca za rok 2010, súd vychádzal z ustanovenia § 63 ods.
1 Zákona o rodine, keďže otec nepredložil účtovnú evidenciu za rok 2010. Od 1.9.2010 bol maloletý U.

žiakom 5. ročníka Základnej školy. Pokiaľ sa týka výšky mesačnej splátky, súd prvého stupňa prihliadal
na skutočnosť, že 20.8.2012 podala matka na súd návrh na zníženie výživného na sumu 26,-Eur, ktoré
konanie nie je ukončené, poukazujúc na to, že jej 27.4.2012 pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k
maloletému P.. V súvislosti so zdravotným stavom maloletého P. jej vznikli ďalšie výdavky. Od 15.3.2012
do 7.11.2012 poberala materské dávky vo výške 714,-Eur, invalidný dôchodok vo výške 138,-Eur a
rodinné prídavky 22,54 Eur. V čase rozhodnutia súdu už poberala rodičovský príspevok vo výške 194,70

Eur, invalidný dôchodok 137,-Eur a rodinné prídavky 22,54 Eur, čiže súčasný celkový príjem matky
vyčíslil súd na sumu 355,24 Eur. Pri určení výšky splátok súd tiež prihliadol na pretrvávajúcu odkázanosť
maloletého na výživné v rozhodnom období, ako aj v súčasnej dobe. Za daného stavu výška mesačných
splátok zohľadňuje uvedené rozhodujúce skutočnosti, ako aj záujem maloletého ako oprávnenej osoby,
keď nebolo možné podriadiť záujem maloletého pod záujem matky ako osoby povinnej.

Uvedený rozsudok napadla odvolaním matka maloletého. Poukázala na rozpor pôvodného rozhodnutia,
kedy v rozsudku 8P/211/2009-358 určil prvostupňový súd výšku splátky zameškaného výživného vo
výške 10,-Eur, v čase, kedy matka mala riadny príjem. Preto ak za súčasného stavu, kedy sa jej
príjem zredukoval na 33 % pôvodného príjmu, vznikla jej nová vyživovacia povinnosť, považovala za

nelogické a rozporuplné, aby zvýšil pôvodne určené splátky trojnásobne. Z dokazovania vyplynulo, že
okrem zásadného poklesu príjmu má matka súčasne novú vyživovaciu povinnosť, kedy nielen jej vlastný
zdravotný stav a zdravotný stav dieťaťa vyžaduje objektívne zvýšené náklady. Ďalej poukázala na to,
že otec dieťaťa na túto čiastku nie je nijako odkázaný, jeho príjem je vysoko nadštandardný, a teda
čas uhradenia zameškaného výživného jeho resp. maloletého neovplyvňuje. Naopak, ako u nej, ako

u povinnej, má zaťaženie vyššími splátkami priamy existenčný dopad, kedy čiastku 355,24 Eur má
deliť na výživu seba a syna, čo vzhľadom na jej výdavky a potreby znamená existenčné ohrozenie
jej aj jej ďalšieho dieťaťa. V čase vyhlásenia rozsudku bola vyživovacia povinnosť na 100,-Eur, čo so
splátkou zameškaného výživného predstavuje sumu 130,-Eur, teda viac ako tretina príjmu. Má za to, že
rozhodnutie nie je spravodlivé a primerané pri zohľadnení všetkých zákonom určených kritérií, a preto

navrhla, aby jej boli určené splátky vo výške 5,-Eur. V tomto smere žiadala zmeniť rozhodnutie súdu
prvého stupňa, znížiť splátku zaostalého výživného tak, aby boli zohľadnené nielen práva maloletého
U., ale aj maloletého P. a matky, ktorá ako matka starajúca sa o maloleté dieťa má právo na vytvorenie
primeraných existenčných podmienok. V závislosti od výšky určenia výživného v konaní o zníženie
výživného by následne mohla byť výška splátky aj 10,-Eur, ako to určil prvostupňový súd v pôvodnom

rozhodnutí.

K podanému odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletého. Poukazoval na príjem matky v čase
rozhodovania súdu o zvýšení výživného a jej súčasný príjem a tým na skutočnosť, že matka ani v čase
dosahovania vyššieho mesačného príjmu riadne bežné výživné vo výške 100,-Eur neuhrádzala. Ďalej

poukázal na svoje príjmové pomery, namietal nestálosť ustálenia výšky jeho čistého mesačného príjmu,
ako aj splácanie zaostalého výživného matkou, keď zaostalé výživné za mesiac január a február 2013
matka doposiaľ nezaplatila. S poukazom na § 62 ods. 1, 2, 5 Zákona o rodine mal za to, že na výžive,
výchove a znášaní zvýšených nákladov zdravotnej starostlivosti o maloletého syna matky P. sa má vo
väčšej miere podieľať jeho otec, ktorý býva s matkou v spoločnej domácnosti a je tiež zárobkovo činný.

Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu matky vyjadril v tom smere, aby odvolací súd rozhodol
podľa možností a schopností matky a vzhľadom na potreby maloletého dieťaťa.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti týkajúcej sa určenia

zaplatenia prisúdeného výživného v mesačných splátkach po 30,-Eur podľa § 212 ods. 1 OSP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 OSP, pri dodržaní postupu
podľa § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že je potrebné v napadnutej časti rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdiť.Odvolací súd v zásade iba poukazuje na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa
ako na svoje vlastné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP a preto tieto do podrobností opakovať

nebude.

Pre ujasnenie genézy celého vývoja veci iba dodáva, že odvolací súd o zvýšení výživného na maloletého
U. zo sumy 46,47 Eur na sumu 100,-Eur rozhodoval dňa 16.9.2011 rozsudkom č. k. 8CoP/26/2011-397
s tým, že v časti zročného výživného rozsudok súdu prvého stupňa (8P/211/2009-358 zo dňa 15.3.2011)

zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozhodnutím
č. k. 5Cdo/16/2012-462 zo dňa 21.3.2012 rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 16.9.2011 č. k.
8CoP/26/2011 vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa zvýšenia
vyživovacej povinnosti matky voči maloletému U. tak, že matka je povinná prispievať na jeho výživu
zvýšeným výživným zo sumy 46,47 Eur na sumu 100,-Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého
mesiaca vopred k rukám otca počnúc od 1.9.2010, zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil tomuto súdu

na ďalšie konanie. Dovolací súd vytýkal odvolaciemu súdu, že tento pri svojom rozhodnutí vychádzal
z toho, že matka maloletého dieťaťa s k odvolaniu otca nevyjadrila, pričom ale matka preukázala,
že k tomuto odvolaniu otca podala vyjadrenia, čo preukazovala fotokópiou podacieho lístka o podaní
doporučenej zásielky. Preto ak sa odvolací súd predmetným vyjadrením matky maloletého dieťaťa k
odvolaniu nezaoberal, odňal jej možnosť pred súdom konať.

Odvolací súd potom následne vo veci konal ďalej a rozsudkom zo dňa 7.6.2012 č. k. 8CoP/23/2012-474
opätovne vo veci rozhodol tak, že zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa
zvýšenia vyživovacej povinnosti matky voči maloletému U. tak, že táto je povinná prispievať na jeho
výživu zvýšeným výživným zo sumy 46,47 Eur na sumu 100,-Eur vždy do 15-teho dňa toho ktorého
mesiaca vopred k rukám otca počnúc od 1.9.2010. Týmto došlo k zmene rozsudku Okresného súdu

Levice z 5.6.2008 č. k. 6C/167/2007-407 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra zo dňa 15.1.2009
č. k. 8Co/203/2009-157 v časti výživného pre maloletého U.. V časti zaostalého výživného a náhrady
trov konania účastníkov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec v týchto častiach
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa následne rozhodol rozsudkom, ktorý je predmetom preskúmavania vrámci tohto
odvolacieho konania.

Odvolací súd viazaný dôvodmi a rozsahom podaného odvolania preskúmal v danej veci správnosť
rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti povinnosti matky zaplatiť zaostalé výživné v mesačných

splátkach po 30,-Eur popri bežnom výživnom pod stratou výhody splátok počnúc výživným splatným
v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku. V tomto smere odvolací súd nevzhliadol
žiadne dôvody na zmenu daného rozhodnutia súdu prvého stupňa a poukazuje na to, že tento súd
sa dostatočne vyporiadal pri posudzovaní dôvodnosti splátok a ich výšky so všetkými okolnosťami
týkajúcimi sa ako osobných a majetkových pomerov matky, tak aj potrieb maloletého dieťaťa. V danej

veci po poslednom zrušujúcom rozsudku Krajským súdom dňa 7.6.2012 v časti zaostalého výživného
zostalo predmetom konania pred súdom iba zaostalé výživné za obdobie od 1.9.2010 do 4.12.2012,
pričom už prvým rozsudkom odvolací súd zo dňa 16.9.2011 zvyšoval výživné matky na maloletého
U. zo 46,47 Eur na 100,-Eur mesačne od 1.9.2010 a teda počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia
vzniká matke povinnosť platiť zvýšené výživné a to aj napriek tomu, že následne došlo k zrušeniu

tohto rozhodnutia Najvyšším súdom, avšak iba z procesných dôvodov a keď po opätovnom rozhodnutí
odvolací súd opätovne rozhodol tak isto a zvýšil výživného na maloletého U. zo strany matky na 100,-
Eur mesačne od 1.9.2010. Matka teda napriek jej námietkam, že pri prvom rozsudku Okresného súdu v
Leviciach z o dňa 15.3.2011 jej boli povolené splátky po 10,-Eur mesačne vedela, že došlo k zvýšeniu
tohto výživného na 100,-Eur mesačne a teda najneskôr od tohto okamihu mala počítať s tým, že musí

splácať aj zročné výživné vychádzajúc z určeného mesačného výživného. Pokiaľ tak nerobila a vlastne
si oddialila splácanie zročného výživného, nebol dôvod povoľovať matke nižšie splátky, než ako rozhodol
súd prvého stupňa. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ OSP
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.