Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Barbora Sopková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 19Csp/70/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117236413
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Sopková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117236413.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudcom JUDr. Barborou Sopkovou v právnej veci žalobcu KRUK
Česká a Slovenská republika s. r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká
republika, IČ: 247 85 199, v konaní zastúpenom Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom
Jilemnického 30, Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému T. S., nar. XX. XX. XXXX, F. XXX, F., o
zaplatenie 323,67 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd konanie v časti o zaplatenie 123,60 Eur z a s t a v u j e.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 139,71 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročnezosumy139,71Eurod17.12.2016dozaplatenia,atovšetkoformoumesačnýchsplátokpo20,00
Eur splatných k 25. dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou splatnou 25. dňa v mesiaci nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, pod následkom straty výhody splátok v prípade
nezaplatenia čo aj len jednej mesačnej splátky.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
Súd žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou dourčenou súdu dňa 02. 10. 2017 domáhal zaplatenia istiny v celkovej výške
323,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 323,67 Eur od 17. 12. 2016
do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalovaný a právny predchodca žalobcu
spoločnosť Provident Financial, s. r. o., so sídlom Mlynské nivy 49, Bratislava IČO: 35 805 731,
(ďalej len ,,právny predchodca žalobcu“) uzavreli dňa 20. 11. 2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver vo výške 240,00 Eur v
hotovosti pri podpísaní zmluvy. Žalovaný sa zaviazal tento úver splácať v štyridsiatich piatich týždenných
splátkach po 6,68 Eur, pričom posledná splátka bola splatná dňa 01. 10. 2014. Súčasne so zmluvou
žalovaný uzavrel dňa 20. 11. 2013 zmluvu o zabezpečení splátok úveru/o poskytnutí služby komfort,
ktorá je dobrovoľnou doplnkovou službou, tom v zmysle, že sa veriteľ zaviazal poskytovať za poplatok
klientovi službu, ktorá spočívala najmä vo výbere splátok priamo v mieste bydliska klienta, alebo v inom
mieste podľa určenia klienta a to prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa. Za túto službu sa klient
zaviazal uhradiť odmenu vo výške 123,60 Eur. Sumu za službu sa žalovaný zaviazal splatiť v celkovom
počte štyridsaťpäť splátok vo výške 2,75 Eur. Celková výška týždennej splátky z titulu obidvoch zmlúv
predstavovala sumu vo výške 9,43 Eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať záväzky riadne a
včas a uhradil len splátky v celkovej výške 100,29 Eur. Žalobca listom zo dňa 16. 08. 2017 vyzval na
úhradu dlžnej sumy. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 12. 2016 došlo k postúpení
pohľadávok zo zmluvy o úvere ako aj zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru z právneho predchodcužalobcunažalobcu,čoboložalovanémuoznámenélistomzodňa16.12.2016.Žalovanýkudňupodania
žaloby z pohľadávky nič viac neuhradil. K žalobe žalobca pripojil zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa
20. 11. 2013, zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo dňa 20. 11. 2013, výpis splátok a úhrad, oznámenie
o postúpení pohľadávky s podacím hárkom a predžalobnú výzvu s podacím hárkom.
2.Žalovanýuviedol,ženemôžezaplatiťcelúsumunaraz,nakoľkojenezamestnaný.Požiadalomožnosť
splácať formou splátkového kalendára.
3. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný nepoužil žiadne prostriedky
procesnej obrany, ktoré by mali vplyv na posudzovanie oprávnenosti žalovanej pohľadávky. Nakoľko v
konaní neostali sporné skutočnosti, žalobca bol toho názoru, že je možnosť vec rozhodnúť platobným
rozkazom. V prípade, ak by súd v konaní pokračoval, súhlasil so splatením pohľadávky v splátkach,
pričom výšku mesačnej splátky ponechal na úvahe súdu, nakoľko žalovaný nepredniesol žiadny návrh
ohľadom výšky splátky. Žalovaný vo svojom vyjadrení slobodne, zrozumiteľne a vážne uskutočnil
uznávací prejav, v dôsledku čoho je možné rozhodnúť rozsudkom pre uznanie, pretože žalovaný
žiadnym spôsobom dlh nespochybnil. Tiež uviedol, že v časti zaplatenia 123,60 Eur berie žalobu späť
a žiada, aby súd konanie zastavil. Uplatňuje si tak len nárok pozostávajúci z neuhradenej istiny a úroku
vo výške 200,07 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17. 12. 2016 do zaplatenia.
4. Postupom podľa § 177 ods. 2 písm. a) C. s. p. súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania,
keďže sa jedná o drobný spor. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi
predloženými žalobcom a zistil:
5. Podľa § 144 C. s. p. žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 2 C. s. p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. V časti o zaplatenie istiny vo výške 123,60 Eur súd konanie zastavil vzhľadom na skutočnosť, že
žalobca netrval na žalobe v uvedenom rozsahu. Súd tak skúmal opodstatnenosť nároku na zaplatenie
200,07 Eur s príslušenstvom.
8. Skutkový stav týkajúci sa čerpania finančných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere ako aj ich splácanie žalovaným je nesporný a vyplývajúci z predložených listinných dôkazov -
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a výpisu splátok a úhrad. Právny predchodca žalobcu so žalovaným
uzatvoril dňa 20. 11. 2013 zmluvu označenú ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Predmetom tejto
zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 240,00 Eur. Právny predchodca žalobcu so
žalovaným sa dohodli na štyridsiatich piatich splátkach po 6,68 Eur týždenne s tým, že posledná splátka
je vo výške 6,44 Eur. V zmluve boli uvedené údaje o ročnej úrokovej sadzbe (vyjadrená percentom
22,90 % a zároveň pevnou sumou 26,04 Eur), poplatku za garantovanú službu vo výške 34,32 Eur,
ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miere nákladov. Celkom
tak žalovaný mal zaplatiť sumu vo výške 300,36 Eur. Ďalej bolo v zmluve dohodnuté, že termínom
splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 45. týždňa po
dni uzavretia zmluvy. V časti zmluvy „Hotovostný režim“ je uvedené, že splatnosť každej ďalšej splátky
nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Konečným dňom splatnosti úveru a
dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 45. týždňa po dni uzavretia zmluvy.
9. Nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavreli aj zmluvu o zabezpečení
splátok úveru, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa, že dlžníkovi za odmenu počas platnosti
zmluvy bude poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky
spotrebiteľského úver na základe zmluvy v celkovej výške 123,60 Eur a ktorý bude dlžník splácať v
pravidelných šesťdesiatich týždenných splátkach po 2,75 Eur (posledná vo výške 2,60 Eur) splatných so
splátkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V tejto časti ale žalobca na podanej žalobe
netrval.
10. Nespornou bola aj tá skutočnosť, že žalovaný celkom uhradil len sumu vo výške 100,29 Eur.11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
17. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
18. Podľa § 9 ods. X písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
19. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
20. Súd konštatuje, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi právnym
predchodcom žalobcu na strane veriteľa a žalovaným na strane dlžníka dňa 20. 11. 2013 má písomnú
formu. V zmluve nechýbajú ani údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov, priemernej hodnote ročnej
percentuálnej miery nákladov a o ročnej úrokovej sadzbe.
21. Termín konečnej splatnosti úveru je určený tak, že je ním deň splatnosti poslednej splátky, ktorým
je 7. deň štyridsiateho piateho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Termín konečnej splatnosti úveru bol
však závislý nielen odo dňa uzavretia zmluvy, ale aj odo dňa splatnosti prvej splátky, ktorá bola až 7.
kalendárny deň po uzavretí zmluvy (t. j. 20. 11. 2013 + 7 = 27. 11. 2013). Jedna právna skutočnosť -
termín konečnej splatnosti úveru - bola potom závislá od dvoch rôznych podmienok, ktoré nenastali v
jednom čase, deň uzavretia zmluvy a deň splatnosti prvej splátky. Správne mal byť termín vymedzený
tak, že konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je
7. kalendárny deň štyridsiateho piateho týždňa po dni uzavretia zmluvy (a nie po dni splatnosti prvej
splátky),pretoželenvtomtoprípadejesplnenápodmienka,žeúverbolposkytnutýnadobu45týždňov,t.
j. do dňa 24. 09. 2014. Ak by mal úver trvať 45 týždňov odo dňa splatnosti prvej splátky, posledným dňom
jehosplatnostibyboldeň01.10.2014,čojevšakuž46týždňovoduzavretiazmluvy.Právnypredchodca
žalobcu však sám (pretože obsah predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je nepochybne vytvorenýním a zmluva je vopred pripraveným formulárom, podstatný obsah ktorého spotrebiteľ nemôže ovplyvniť,
pričom medzi údaje, ktoré spotrebiteľ ovplyvniť nemôže, patrí aj určenie termínu konečnej splatnosti
úveru) určil termín konečnej splatnosti tak, že je v konečnom dôsledku nejasný, neurčitý a neistý, pretože
závisí od dvoch právnych skutočností (kalendárny deň splatnosti prvej splátky a deň uzavretia zmluvy),
ktoré v žiadnom prípade nenastali v jeden (a ten istý) deň.
22. Súd tiež konštatuje, že termín konečnej splatnosti úveru vymedzený 7. dňom v týždni vyvoláva
pochybnosti o skutočnom dni ukončenia zmluvy. Je otázne, či je týmto dňom vždy nedeľa (ako v poradí
siedmy deň týždňa) alebo ide o iný siedmy (kalendárny) deň, ktorý je zhodný s dňom uzavretia zmluvy,
poskytnutia finančných prostriedkov alebo iným dňom závislým od určitej právnej skutočnosti. Aj sám
právny predchodca žalobcu totiž v časti určenia splátok (počtu a termínu splatnosti) používa pojem
kalendárny (7.) deň a pri určení konečnej splatnosti už len 7. deň. Podľa názoru súdu by mala byť dňom
konečnej splatnosti úveru nedeľa 45. týždňa po dni uzavretia zmluvy, a nie akýkoľvek iný deň v tomto
týždni, pretože logickým a gramatickým výkladom pojmu „7. deň v týždni“ možno dospieť len k záveru,
že týmto dňom je práve nedeľa. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 20. 11. 2013 uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným neobsahuje
podstatnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorou je určenie
termínu konečnej splatnosti úveru, pretože právnym predchodcom žalobcu určený termín neumožňuje
spotrebiteľov bez ťažkostí a s istotou identifikovať tento dátum. Tento záver súdu nie je ani v rozpore
so závermi rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C - 42/15 zo dňa 09. 11. 2016, v zmysle ktorých nie je
nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
avšak z toho istého rozsudku ďalej vyplýva, že to nie je nevyhnutné, pokiaľ podmienky tejto zmluvy
umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy splátok, a teda aj dátum konečnej
splatnosti úveru, čo tento prípad nepochybne nie je.
23. V dôsledku tohto nedostatku je potom poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov v zmysle § 11
ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch a žalobca má nárok len na vrátenie poskytnutých
finančných prostriedkov, resp. rozdielu medzi poskytnutými a vrátenými finančnými prostriedkami, ktoré
žalovaný splatil v splátkach.
24. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie súd na zmluvu o zabezpečení splátok úveru, predmetom ktorej
bolo zaplatenie istiny vo výške 123,60 Eur, neprihliadal. Všetky finančné prostriedky, ktoré žalovaný
právnemu predchodcovi žalobcu vrátil (100,29 Eur), súd priradil len k splátkam, ktoré bol žalovaný
povinný plniť vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20. 11. 2013. Ako už bolo uvedené,
táto zmluva je bezúročná a bez poplatkov, preto má žalobca nárok len na vrátenie rozdielu medzi
poskytnutými a vrátenými finančnými prostriedkami, t. j. 240,00 Eur - 100,29 Eur = XXX,XX Eur. Zároveň
je žalovaný v omeškaní so splnením dlhu, pretože poskytnuté finančné prostriedky nevrátil právnemu
predchodcovi žalobcu v pravidelných týždenných splátkach v lehote ich splatnosti. Žalovanému tak
vznikla ďalšia povinnosť - zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 17. 12.
2016 do zaplatenia. Úroková sadzba od 09. 12. 2015 do 15. 03. 2016 (už v čase vzniku omeškania) bola
vo výške 0,05 %, avšak súd nie je oprávnený prekročiť návrh žalobcu.
25. Súd povolil žalovanému, aby uhradil dlžnú sumu v mesačných splátkach. Žalovaný výšku splátok
nenavrhol. Neurobil tak ani žalobca a ponechal ju na úvahe súdu. Žalovaný je fyzickou osobou v hmotnej
núdzi a bola mu priznaná pomoc vo výške 117,40 Eur od 01. 02. 2018. Napriek výzve súdu žalovaný
nepreukázal svoje výdavky, preto súdu nie sú bližšie známe jeho majetkové pomery, avšak jeho sociálne
postavenie samo o sebe nasvedčuje tomu, že nie je schopný splatiť celú pohľadávku jednorazovo.
Preto po zvážení statusu žalovaného súd dospel k záveru, že je tak v záujme žalovaného, ako aj v
záujme žalobcu, aby dlžná suma bola žalovaným uhradená v pravidelných mesačných splátkach, avšak
s následkom straty výhody splátok v prípade, že sa žalovaný dostane do omeškania s plnením čo aj len
jednej splátky. Podľa názoru súdu žalovaný je ochotný pohľadávku splatiť. Žalobca nebude v prípade
postupného splácania ukrátený alebo znevýhodnený, pretože jeho splatná pohľadávka bude splatená.
Nemožno však neprihliadnuť na to, že pomery žalovaného nie sú priaznivé. Výšku mesačnej splátky
súd určil na sumu 20,00 Eur, ktorá je dokonca nižšia ako pôvodne určená mesačná splátka (4 x 9,43
Eur = 37,72 Eur).
26.Vprevyšujúcejčasti(t.j.zaplateniaadministratívnehopoplatkuaúrokovzozmluvyospotrebiteľskom
úvere) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.27. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaný uznal dlh čo do dôvodu a výšky, súd uvádza, že vo
vyjadrení žalovaného sa taký prejav vôle nenachádza, pretože je v ňom uvedené len to, že žiada o
splátky dlhu. Žalovaný ani raz výslovne a bez pochýb neuviedol, že uznáva dlh čo dôvodu a výšky, preto
v žiadnom prípade neprichádzalo do úvahy, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku.
28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 C. s. p., ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. Čiastočné zastavenie konania v dôsledku späťvzatia návrhu v
časti, ktorým si uplatnil nárok, ktorým bol v rozpore s právnymi predpismi, zavinil žalobca, pretože v
tejto časti podal nedôvodný návrh a keby o ňom súd rozhodoval, v tejto časti by nárok zamietol (súd
poukazuje na jeho rozhodovaciu činnosť, pri ktorej považuje nárok zo zmluvy o zabezpečení splátok
za nárok v rozpore s dobrými mravmi, a teda za neplatný úkon, pretože účelom dohodnutia odmeny za
poskytnutie doplnkovej služby, ktorou je záväzok veriteľa prevziať od dlžníka riadne poskytnuté plnenie,
na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru, nie je nič iné, ako navýšenie ceny poskytnutého
úveru a požadovanie zaplatenia skrytých poplatkov, ktoré by mali byť inak súčasťou celkových nákladov
spotrebiteľa spojených s poskytnutým spotrebiteľským úverom). Žalobca bol tak úspešný v rozsahu
43,16 %, pretože z uplatneného nároku vo výške 323,67 Eur mu bol priznaný len nárok vo výške 139,71
Eur. Žalovaný bol úspešný v časti 56,84 %. Miera úspechu žalovaného je 13,68 % a v tomto rozsahu by
mu súd mal aj priznať nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Súd v tejto súvislosti poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 544/2015 zo dňa 26. 10. 2016, v zmysle
záverov ktorého, ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania,
preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na
náhradu trov konania neprizná. Keďže žalovanému trovy konania doteraz žiadne nevznikli, súd rozhodol
tak, že mu náhradu trov konania ani nepriznal. Súd však zároveň uvádza, že o výške trov žalovaného
už nebude rozhodovať samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších zákonov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.