Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. apríl 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 24Er/114/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715202951
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7715202951.2

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35
937 874, so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, pobočka Michalovce, Nám. slobody 17, 071
01 Michalovce, proti povinnému: X. o vymoženie 617,19 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu pod sp. zn. EX
635/2015 z a s t a v u j e.

II.Oprávneného zaväzuje nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi trovy exekúcie v sume
61,97 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Oprávnenýpodaldňa18.02.2015naExekútorskýúradsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaDulinunávrh
na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu - výkaz nedoplatkov č. 1445018813

zo dňa 21.01.2014, č. 1445053513 zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č.
XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.. Súd následne poverením zo dňa 19.03.2015 poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie.
2. Podaním zo dňa 06.04.2018 poverený súdny exekútor navrhol exekúciu zastaviť podľa ust. § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Svoj návrh odôvodnil tým, že u povinného boli vykonané opakované lustrácie na príslušné úrady.

Povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou. Povinný je vlastníkom
nehnuteľností, avšak vzhľadom na výšku pohľadávky a množstvo exekučných záložných práv, by bol
predaj nehnuteľností nereálny. Súdny exekútor ďalej uviedol, že šetrením dospel k záveru, že ďalším
výkonombydochádzaloibakneúmernémuzvyšovaniutrovexekúcie.Súdnyexekútorsizároveňuplatnil
trovy exekúcie v sume 76,93 Eur.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok), prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekučné konanie súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

6. Zastavenie exekúcie je procesný úkon exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od
vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom
predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu,
výnimočne aj pred jeho vydaním. Jedným z dôvodov pre zastavenie exekúcie je aj skutočnosť, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie
pre nemajetnosť povinného na podnet (návrh) - najmä súdneho exekútora. V tejto veci súdny exekútor

požiadal o zastavenie exekúcie podaním zo dňa 06.04.2018. Z podnetu a žiadosti súdneho exekútorana zastavenie exekúcie a exekučného spisu súdneho exekútora vyplýva, že povinný nevlastní žiaden
majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou.
7. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného,

ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. aj z dôvodu očakávania, že povinný v
budúcnosti nadobudne nejaký majetok, ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Ústavný súd v
podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu
možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd
obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.1 Exekučného poriadku), alebo na základe ktorých fakultatívne

pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje Exekučný poriadok
podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z
uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v
priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To
znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

8. Súd zároveň podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav
a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné
vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad
nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). V tejto
veci súdnym exekútorom nebol zistený majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu.

9. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012, ale aj z názorov právnej vedy
(napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie
a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte
hrozby tzv. súkromnej justície“) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie
exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu.“.

Poverený súdny exekútor oznámil súdu v podnete a žiadosti o zastavenie exekúcie, že šetrením zistil,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že takéto
oznámenie exekútora (ktoré je obsahom podnetu a žiadosti) je dostatočným „dôkazom“ pre exekučný
súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného
systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti

súdneho konania. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa
rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený
súdom konať ako súdny komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a
to obzvlášť ak môže byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať
o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre

toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.

10. Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súdny exekútor vo veci zákonným
spôsobom vykonal šetrenie majetkových a zárobkových pomerov povinného. V tomto smere súd
poukazuje na vyjadrenie súdneho exekútora zo dňa 06.04.2018 a obsah predloženého exekučného

spisu sp. zn. EX 635/2015 z ktorého je zrejmé, že majetok povinného v súčasnosti nepostačuje ani na
úhradu trov exekúcie.
11. V konaní neboli zistené také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť na strane povinného
predpoklad nadobudnutia majetku v blízkej budúcnosti a exekútorom nebol zistený majetok, ktorý
by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na

zistené skutočnosti súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení exekúciu zastavil, nakoľko majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
12. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
14. Podľa § 196 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

15. Podľa § 14 ods. 1 a 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len „Vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkonyexekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti
je 3,32 eura.
16. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a)

získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o
spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie
bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

17. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
18. Súd preskúmal vyúčtovanie trov exekúcie a predložený exekučný spis a v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 cit.
vyhlášky, nakoľko ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti

sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur (podľa § 14
ods. 2 cit. vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura), súd preto
priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v celkovej výške 46,48 eur za úkony: získanie poverenia
na vykonanie exekúcie 1x, doručenie príkazu na začatie exekúcie 1x, doručenie upovedomenia o
začatí exekúcie 1x, doručenie exekučného príkazu 1x, doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania

exekúcie 1x, zisťovanie platiteľa mzdy povinného 2x a ďalšie zisťovanie majetku povinného 7x.
19. Súdnemu exekútorovi súd nepriznal odmenu za 1 úkon doručenie príkazu na začatie exekúcie a za
2 úkony doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, nakoľko za tieto úkony, nehľadiac na
počet opakovaní, v zmysle § 15 ods. 1 Vyhlášky patrí exekútorovi odmena iba raz, čo vyplýva najmä z
gramatického výkladu Vyhlášky, keďže úkony pod písm. a/ až f/ sú spomenuté ako jeden, bez použitia

množného tvaru a pri úkonoch pod písm. g/ až j/ je uvedené za „každé“ zisťovanie, čím sa má na mysli
každé jedno vykonanie uvedeného úkonu, teda aj opakovane.
20. S poukazom na ust. § 196 druhá veta Exekučného poriadku, pretože súdny exekútor je platiteľom
dane podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena o 20% DPH. Súd, preto priznal súdnemu
exekútorovi aj 20% DPH z priznanej odmeny vo výške 9,29 Eur.

21. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi v zmysle § 22 cit. vyhlášky náhradu za poštovné
vo výške 6,20 eur (4x 1,55 €) titulom preukázaných nákladov na poštovné.

22.Súdposudzovalajnároksúdnehoexekútorananáhradutrovexekúcievprípadehotovýchvýdavkov-
spotrebný materiál vo výške 3,00 Eur. Súd túto náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal. Otázku náhrady

hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál, rieši stanovisko Ústavného súdu SR
I.ÚS 157/08-16 zo dňa 29. apríla 2008, z ktorého vyplýva, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je
výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné
a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky
materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr.

perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady
na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume
náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí, preto ani
zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu,
že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných

výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.

23. Celkovú výšku účelných trov exekúcie súdneho exekútora, na základe exekútorom vykonaných
úkonov exekučnej činnosti, pred jej zastavením a hotových výdavkov s nimi súvisiacimi, vyčíslil súd
sumou 61,97 Eur.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia §
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie
súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade
zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich

oprávnený, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.Poučenie:

1/ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tunajší súd písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
2/ Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.