Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. jún 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13C/361/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111234705
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7111234705.22

Uznesenie

Okresný súd Košice I v spore žalobcov: 1. H.. S. L., X.. X.X.XXXX, V. L. K. XX, F., 2. K. W., X.. X.X.XXXX,
V. L. G. V. X, F., 3. H. W., X.. X.X.XXXX, V. L. G. V. X, F., 4. H.. E. L., M.., X.. XX.XX.XXXX, V. L. G. V. X,
F., 5. H.. R. L., X.. XX.X.XXXX, V. L. G. V. X, F. všetci zastúpení JUDr. Danicou Holováčovou advokátkou
so sídlom Čajakova 5, Košice proti žalovaným: 1. A.. C. V., X.. XX.XX.XXXX, V. L. G. V. X, F., 2. A.. E. V.,
X.. XX.X.XXXX, V. L. G. V. X, F. zastúpená advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou so sídlom Štúrova 20,

Košice, 3. H.. C. F., X.. XX.X.XXXX, V. L. N. Č.A. XXX/X, XXX XX V. X. L., 4. IMC-SK, s. r. o. Košice so
sídlom Lomnická 50, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou so sídlom Štúrova 20, Košice
v konaní o určenie, že predsedom Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov „Drevný trh
č. 5 Košice", IČO: 31962939 je žalobca v 2. rade takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania je žaloba žalobcov o určenie, že predsedom Spoločenstva vlastníkov bytov a
nebytových priestorov „Drevný trh č. 5 Košice“ je žalobca v 2. rade K.L. W..

2. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.4.2018, t. j. po predbežnom prejednaní

sporu a po uskutočnení pojednávania žalobcovia oznámili, že berú žalobu v celom rozsahu späť, pričom
žiadali konanie zastaviť s tým, že navrhli rozhodnúť o náhrade trov konania v zmysle ust. § 257 CSP.
Žalobcovia v späťvzatí uviedli dôvod späťvzatia to, že odpadol naliehavý právny záujem na súdnom
určení Predsedu Spoločenstva, nakoľko s účinkami ku dňu 27.12.2016 došlo k ustanoveniu nového
Predsedu Spoločenstva tak, že sa ním po novej voľbe stal K. W.. Žalobcovia taktiež v späťvzatí uviedli,
že bolo nevyhnutné podať žalobu na súd, nakoľko žalovaní neboli ochotní sa dohodnúť na novom

Predsedovi Spoločenstva.

3. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu
späť.

4. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie

zastaví.

5. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa
neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168
alebo pojednávanie.

6. Žalovaní súhlasili so späťvzatím žaloby.7. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či
už celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o

veci meritórne nerozhodol. Nárok, ktorý si žalobca v žalobe uplatnil, však späťvzatím žaloby nezaniká
a možno ho uplatniť znovu. Konanie, ktoré bolo zastavené pre späťvzatie žaloby, nezakladá prekážku
veci rozhodnutej. Ak už žalobca žalobu zobral späť, toto späťvzatie nemožno odvolať. Ak je žaloba
vzatá späť celkom, súd uznesením konanie zastaví. Pri čiastočnom späťvzatí súd zastaví konanie len
v tejto časti, napríklad v časti o zaplatenie časti žalovanej sumy alebo v časti proti jednému z viacerých

subjektov na strane žalovaného.

8. Späťvzatie návrhu na začatie konania je procesný úkon žalobcu, z obsahu ktorého jednoznačne
vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s
tým, že o jeho návrhu (časti jeho návrhu) nebude súdom meritórne rozhodnuté (Uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 26. júla 2012, sp. zn. 3 Cdo 123/2012).

9. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcov a citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a konanie vo veci zastavil.

10. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“), pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15. Podľa ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Podľa ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať

ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

17. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd náhradu trov konania neprizná, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

18. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady
zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých súd
rozhodne o nepriznaní trov konania môžu byť dané jednak pomermi strán sporu, ako aj okolnosťami
prípadu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať nielen na osobné,

majetkové, sociálne, zárobkové a iné pomery strán, ale tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu
práva na súde (podiel strán na vzniku a priebehu sporu) a ich postoj v konaní (či strana uviedla
skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone), na povahu sporu (charakter konania, zložitosť právnej
problematiky, zmena právnej úpravy a pod.). Aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch,
keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospel k záveru,

že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí
ísť však o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v
okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania, pričom je potrebné zvážiť
okolnosti konkrétneho prípadu aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikáciatohtoustanoveniaprichádzadoúvahyvovýnimočnýchprípadochamáslúžiťkodstráneniuneprimeranej
tvrdosti,tedanadosiahnutiespravodlivostiprestranysporu,pokiaľideovedeniesúdnehokonaniaajeho
výsledok. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov

medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje ani fakt, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá
v spore zvíťazila, je lepšia ako u protistrany.

19. Ak v sporovom konaní dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je súd
povinný skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj

na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Ak žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaného,
pretožepozačatíkonaniažalovanýzaplatilto,čohosažalobcažaloboudomáhal,takzastaveniekonania
procesne zavinil žalovaný. Ak žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o
reakciu na správanie žalovaného, a teda procesné zavinenie nie je možné pričítať žalovanému, znáša
trovy žalovaného žalobca.

20. Súd dospel k záveru, že v konaní existujú dôvody hodné osobitého zreteľa podľa ust. § 257
CSP na základe, ktorých súd rozhodol, že stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Súd pri rozhodovaní o tom, či ide o dôvody hodné osobitného zreteľa prihliadol na to, že k podaniu
žaloby na tunajší súd došlo z dôvodu, že medzi stranami sporu nebolo toho času možné dospieť
k vzájomnému konsenzu o voľbe nového Predsedu Spoločenstva. Nakoľko nedošlo k dohode o

voľbe nového predsedu žalobcovia podali žalobu na tunajší súd, za účelom vyriešenia otázky voľby
Predsedu Spoločenstva. Výnimočnosť okolnosti možno v danom prípade odôvodniť aj existenciou
rizika nemožnosti Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov konať z titulu absencie osoby
zastávajúcej štatutárneho zástupcu, nakoľko voľba nového predsedu bola neúspešná. Súd považoval
výnimočnosť prípadu v okolnostiach sporovej veci a teda, videl existenciu zákonného dôvodu na

aplikáciu ust. § 257 CSP, podľa ktorého súd môže výnimočne nepriznať náhradu trov konania strane,
ktorá mala vo veci väčší úspech. V danom konaní ani nemožno hovoriť ani o jednej zo strán ako o
strane,ktorámalavprejednávanejveciväčšíúspech.Súdpoukazujenaskutočnosť,ževkonaníodpadol
dôvod na súdnom určení Predsedu Spoločenstva, nakoľko dňa 27.12.2016 došlo k ustanoveniu nového
Predsedu Spoločenstva a to K. W.. Súd v danom prípade poukazuje na uznesenie Krajského súdu v

Košiciach č. k. 1Co/221/2017 zo dňa 6.7.2017, ktorým bolo zmenené neodkladné opatrenie tunajšieho
súduč.k.37C/2/2017-51zodňa15.2.2017tak,ženávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazamieta.
Krajský súd v predmetnom uznesení uviedol, že niet pochýb o tom, že K. W., ktorý bol zvolený za
predsedu rady spoločenstva na schôdzi zhromaždenia spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových
priestorov dňa 14.12.2016 je oprávnený konať za spoločenstvo v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. pokiaľ

súdnerozhodnevovecisamejožalobenaurčenieneplatnostiuznesení.Nazákladeuvedenéhoodpadol
dôvod v konaní, nakoľko odpadol naliehavý právny záujem na súdnom určení Predsedu Spoločenstva.
Predmetná skutočnosť nakoniec viedla žalobcov k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu. Súd pre úplnosť
dodáva, že určenie neplatnosti rozhodnutí vlastníkov bytov v bytovom dome, na základe ktorých bol
zvolený za Predsedu Spoločenstva K.L. W., je predmetom konania 37C/2/2017 vedenom na tunajšom

súde .

21.Popreskúmaníspisovéhomateriálu,späťvzatiažalobcovakoajpozohľadneníapozváženívšetkých
okolností prípadu súd dospel k záveru, že v danom prípade je nevyhnutná aplikácia ust. § 257 CSP,
nakoľko vzhľadom na výsledok sporu a teda, že žalobcovia podali na tunajší súd späťvzatie žaloby, z

dôvodu, že odpadol dôvod konania (určenia Predsedu Spoločenstva) a žalovaní súhlasili so späťvzatím
žaloby, by bolo vzhľadom na všetky okolnosti prípadu neúčelné, neprimerané a v rozpore s dobrými
mravmi zaviazať jednu zo strán na náhradu trov konania. Súd prihliadal na charakter konania ako aj
na procesnú situáciu a výsledok sporu medzi stranami. Tak ako už bolo vyššie uvedené platnosť /
neplatnosť Zápisnice zo zhromaždenia Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na ktorej

bol zvolený predseda K. W.D. je predmetom konania 37C/2/2017.

22. V zmysle vyššie uvedeného, v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami a v súlade s
princípom spravodlivosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Poučenie:Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).