Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Kolcun
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2ECdo/8/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707202019
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kolcun
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6707202019.2
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.
r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti povinnému B. U., bývajúcemu v T., o vymoženie
155,68 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 11 Er 575/2007, o dovolaní
oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. augusta 2012, sp. zn. 43 CoE
185/2012, takto
r o z h o d o l :
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .
Dovolanie o d m i e t a .
Povinný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd“) uznesením z 27. apríla 2012, č. k. 11 Er 575/2007-24,
zastavil exekučné konanie a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 81,36 eur.
Zastavenie exekúcie odôvodnil nespôsobilosťou rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom.
Rozhodcovský súd totiž odvodzoval svoju právomoc z rozhodcovskej doložky dohodnutej medzi
oprávnenou a povinným v zmluve o úvere (vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ako
súčasti tejto zmluvy) majúcej charakter spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka mala podľa
názoru exekučného súdu charakter neprijateľnej, a teda neplatnej zmluvnej podmienky, pretože nebola
dohodnutáindividuálne(aleboladohodnutáakosúčasťštandardnejformulárovejzmluvy)aspôsobovala
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako
spotrebiteľa, keďže ho nútila, v prípade podania žaloby voči nemu oprávnenou na rozhodcovskom súde,
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu bez možnosti domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom
súde.
2. O odvolaní oprávnenej Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením
z 28. augusta 2012, sp. zn. 43 CoE 185/2012 tak, že odvolaním napadnuté uznesenie exekučného
súdu potvrdil a návrhy oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. a §
109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. zamietol. Potvrdenie uznesenia odôvodnil jeho vecnou správnosťou [§ 219
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“]. Stotožnil sa so záverom
exekučného súdu, že v danom prípade je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
teda je neplatná. Uviedol, že neplatná rozhodcovská doložka nezakladá právomoc rozhodcovského
súdu konať a rozhodnúť, preto je exekučný titul nulitný, právne neúčinný a neschopný vyvolať právne
následky, teda materiálne nevykonateľný.
3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie 5.
novembra 2012 (doplnené podaním datovaným 16. júla 2013, doručeným dovolaciemu súdu 9. augusta2013). Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi uvedenými v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a
c/ O. s. p. Dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. konkretizovala vadami konania podľa §
237 písm. a/, d/, e/ a f/ O. s. p. (t. j. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, že v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, že sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný a že sa účastníkom konania postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom). Zároveň navrhla, aby dovolací súd konanie prerušil a požiadal Súdny
dvor Európskej únie o výklad v dovolaní špecifikovaných prejudiciálnych otázok.
4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len
„CSP“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) pristupujúci k rozhodovaniu v tejto
veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa
ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže však dovolanie tu bolo podané ešte pred 1. júlom 2016,
podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania
dovolania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p.
5. V danom prípade najvyšší súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou
dovolateľkou - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3 ECdo 28/2013, 4 ECdo 283/2013,
4 Cdo 40/2013, 5 ECdo 9/2013, 5 ECdo 11/2013, 5 ECdo 70/2013, 7 ECdo 250/2013, 7 Cdo 8/2013, 7
ECdo 85/2013. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a
to tak vo vzťahu k návrhu na prerušenie dovolacieho konania ako aj vo vzťahu k odmietnutiu dovolania),
v danom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle ustanovenia § 452 ods. 1 CSP už ďalšie
dôvody neuvádza. Dovolací súd preto jej procesne neprípustné dovolanie bez ďalšieho odmietol podľa
§ 447 písm. c/ CSP.
6. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 veta
druhá CSP neodôvodňuje.
7. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.