Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 29. júl 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/56/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216010635
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petr Kaňa
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216010635.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kaňu a členov senátu JUDr.
Stanislava Libanta a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej veci proti obžalovanému J. N., pre opätovný
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona
a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 10.05.2018, č.k.
11T/118/2016-1366, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/ Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku obžalovaného

J. N., narodeného XX.XX.XXXX v J., trvale bytom D. J. č. XXX, prechodne bytom D. J. č. XXX, t.č.
vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Nitre od 24.01.2016,

u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

1/ v období od druhej polovice mesiaca november 2015 až do 24. januára 2016 v obci Bátorove Kosihy v
rodinnom dome číslo XXX, v ktorom žil v spoločnej domácnosti s J. C., narodenou XX.XX.XXXX s touto
v pravidelných intervaloch takmer každý deň opakovane vyvolával konflikty a to najmä zo žiarlivosti,
ale aj v prípadoch, keď sa mu nepáčilo, čo robí alebo ako reaguje, pričom pri týchto konfliktoch jej
vulgárne nadával a fyzicky ju opakovane a pravidelne napádal a to tak, že ju udieral päsťami do hlavy
a do rôznych častí tela, taktiež ju kopal do rôznych častí tela, bránil poškodenej v tom, aby mohla sama
odísť z rodinného domu č. XXX, ktorý spoločne obývali, v tomto rodinnom dome ju v prípadoch, keď
niekam na chvíľu odišiel sám, zamykal proti jej vôli, bez neho nemohla ísť na WC, ktoré je na dvore,
v nočných hodinách obžalovaný zamykal spálňu, v ktorej počas noci spoločne spali, ukryl kľúče, aby
poškodená nemohla otvoriť dvere, vyberal aj kľučky z dverí, aby ich poškodená nemohla v dobe, keď
on spí otvoriť a zaklincoval aj okno spálne zvnútra, aby zamedzil odchodu poškodenej z ich spoločnej
spálne počas toho, ako on spí, pričom dňa 1. januára 2016, kedy poškodená chcela ujsť zo spoločnej
domácnosti, ju obžalovaný dobehol na ulici, kde ju chytil za krk a zatiahol ju naspäť do domu, pričom vo
vnútri domu chytil do ruky nôž, ktorým poškodenej prechádzal po chrbte naznačujúc kríž, pričom sa jej
opýtal, ktorý prst jej má odrezať, následne jej priložil nôž aj k lícu, nakoniec po nej hodil fľašu z tatárskej
omáčky a keď si J. C. v rýchlovarnej kanvici nechala zovrieť vodu, ktorou si chcela umyť vlasy, oblial
jej predlaktie ľavej ruky touto vriacou vodou, pričom v dôsledku týchto psychických a fyzických útokov
sa u poškodenej obnovilo zajakávanie vyvolané strachom a spôsobil jej popáleninu ľavého predlaktia
staršieho dáta, pomliaždenie tváre a podliatinu okolo pravého oka,

2/ obžalovaný dňa 24. januára 2016 v ranných hodinách v Bátorových Kosihách v rodinnom dome č. XXX
po tom, ako mu poškodená J. C., narodená XX.XX.XXXX navrhla ukončenie ich vzťahu, tejto povedal,

že keď sa sexuálne neuspokojí do utorka, tak jej poláme obidve nohy, došliape jej hlavu a dá ju dole do
pivnice, kde ju zatvorí a tam ju bude týrať a ubližovať jej,

a obžalovaný takto konal, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Komárno z 22. októbra 2009, č.k.
3T/153/2008-218 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo 16. decembra 2009, sp. zn.
4To/66/2009 a v spojení s rozsudkom Okresného súdu Komárno z 11. júna 2015, č.k. 3T/153/2008-332
odsúdený okrem iných aj za zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/
Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov so zaradením pre
jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý vykonal dňom 17.07.2015,

t e d a

v bode 1/

- blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, vyvolávaním
strachu a stresu a násilnou izoláciou,

v bode 2/

- iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a spáchal čin na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

v bode 1/

- opätovný zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/ Trestného
zákona,

v bode 2/

- opätovný zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona.

Z a t o m u u k l a d á

podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 5, 7 Trestného zákona a podľa § 41 odsek
2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon tohto trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (ďalej „súd I. stupňa“) napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného J. N. za
vinného pre
- v skutku v bode 1/ opätovný zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno
a/ Trestného zákona,
- v skutku v bode 2/ opätovný zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, 2 písmeno
a/ Trestného zákona v spojení s § 138 písmeno b/, c/ Trestného zákona.
- v skutku v bode 3/ opätovný zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, 2 písmeno b/ Trestného zákona,
na tom skutkovom základe, že

1/ v období od druhej polovice mesiaca november 2015 až do 24. januára 2016 v obci Bátorove Kosihy
v rodinnom dome číslo XXX, v ktorom žil v spoločnej domácnosti s J. C., nar. XX.XX.XXXX s touto
v pravidelných intervaloch takmer každý deň opakovane vyvolával konflikty a to najmä zo žiarlivosti,
ale aj v prípadoch, keď sa mu nepáčilo, čo robí alebo ako reaguje, pričom pri týchto konfliktoch jej
vulgárne nadával a fyzicky ju opakovane a pravidelne napádal a to tak, že ju udieral päsťami do hlavy
a do rôznych častí tela, taktiež ju kopal do rôznych časti tela a dňa 1. januára 2016, kedy poškodená
chcela ujsť zo spoločnej domácnosti, ju obvinený dobehol na ulici, kde ju chytil za krk a zatiahol ju
naspäť do domu, pričom vo vnútri domu chytil do ruky nôž, ktorým poškodenej prechádzal po chrbte
naznačujúc kríž, pričom sa jej opýtal, ktorý prst jej má odrezať, následne jej priložil nôž aj k lícu, nakoniec
po nej hodil fľašu z tatárskej omáčky a keď si J. C. v rýchlovamej kanvici nechala zovrieť vodu, ktorou
si chcela umyť vlasy, oblial jej predlaktie ľavej ruky touto vriacou vodou, pričom v dôsledku týchto
psychických a fyzických útokov sa u poškodenej obnovilo zajakávanie vyvolané strachom z obvineného
a pri lekárskom ošetrení dňa 24.1.2016, kedy sa jej prostredníctvom susedky podarilo kontaktovať
políciu, ktorá následne zdržala obvineného, boli na jej tele zistené zranenia a to popálenina ľavého
predlaktia staršieho dáta, pomliaždenie tváre a podliatina okolo pravého oka,

2/ v období od druhej polovice mesiaca november 2015 až do 24. januára 2016 v obci Bátorove Kosihy
bránil poškodenej J. C., nar. XX.XX.XXXX v tom aby mohla sama odísť z rodinného domu č. XXX, ktorý
spoločne obývali, v tomto rodinnom dome ju v prípadoch, keď niekam na chvíľu odišiel sám, zamykal
proti jej vôli, bez neho nemohla ísť na WC, ktoré je na dvore, v nočných hodinách obvinený zamykal
spálňu, v ktorej počas noci spoločne spali, ukryl kľúče, aby poškodená nemohla otvoriť dvere, vyberal
aj kľučky z dverí, aby ich poškodená nemohla v dobe, keď on spí otvoriť a zaklincoval aj okno spálne
zvnútra, aby zamedzil odchodu poškodenej z ich spoločnej spálne počas toho, ako on spí,

3/ obvinený sa dňa 24. januára 2016 v ranných hodinách v Bátorových Kosihách v rodinnom dome č.
XXX po tom, ako mu poškodená J. C., nar. XX.XX.XXXX navrhla ukončenie ich vzťahu, tejto povedal,
že keď sa sexuálne neuspokojí do utorka, tak jej poláme obidve nohy, došliape jej hlavu a dá ju dole do
pivnice, kde ju zatvorí a tam ju bude týrať a ubližovať jej,

a obvinený takto konal, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/153/2008 z 22. októbra
2009 v spojení s rozsudkom z 11. júna 2015 odsúdený okrem iných aj za zločin vydierania podľa §
189 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia
slobody v trvaní 6 rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, ktorý vykonal dňom 17.7.2015.

Za to mu súd I. stupňa uložil podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 5 Trestného
zákona a podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona a § 41 odsek 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 10 rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona obžalovaného na výkon tohto trestu zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, napádajúc ním výroky o vine a treste, ako aj konanie,
ktoré im predchádzalo, odôvodňujúc ho písomne prostredníctvom obhajcu (č.l. 1312 - 1320) aj vlastnými
písomnými podaniami (č.l. 1322 - 1337, 1358 - 1362).
V písomných dôvodoch prostredníctvom obhajcu zdôraznil, že popiera spáchanie žalovaných skutkov
a trestných činov. Vykonaným dokazovaním nebolo bez akýchkoľvek pochybností dokázané, že sa ich
dopustil. Naopak bolo preukázané, že poškodená fabuluje, jej špecifická vierohodnosť je znížená, má
sklon k nadsadzovaniu, opis svojich zážitkov s ním podáva preexponovane, zveličene a skreslene.
K skutku v bode 1/ zdôraznil, že z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že nie je postačujúce na naplnenie
skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby obdobie cca 2 mesiacov.
Poškodená netrpí duševným ochorením. Jej vedomá reprodukcia - klamstvo - sa nazýva fabulácia. Bola
u nej zistená romomileupatická osobnosť. Klamstvom u znalca - psychológa vzbudila až podozrenie na
prítomnosť psychózy pseudologiky phantastica (znalecký posudok č. 4/2016 Mgr. Karoly Majlingovej).
Zo záverov znaleckých vyšetrení je odôvodnený záver, že celé oznámenie a obvinenie zo strany
poškodenej je klamstvom. Nie je u nej prítomný syndróm týranej osoby, znaky naučenej bezmocnosti,
sebadeštruktívne správanie a posttraumatická stresová porucha. Rečová vada - zajakávanie - je
prítomné od detstva, ako prejav organického poškodenia CNS.

Vypočutí svedkovia preukázali skôr jeho nevinu, nepotvrdili, že by bol nebezpečný pre okolie, nevedeli
uviesť konfliktné situácie v spojitosti s poškodenou. Znalecké posudky vyhotovené na poškodenú
uvádzajú sklony k fabulácii, tvrdeniu neprávd, agresivite a konštatuje sa absencia syndrómu týranej
osoby. Osoba poškodenej je s najväčšou pravdepodobnosťou nedôveryhodná.
Tieto tvrdenia opiera aj o výpoveď X.. T. D. v trestnej veci z roku 2016, kedy uviedol, že bol poškodenou
niekoľkokrát oklamaný a že si poškodená zvykla vymýšľať.
Taktiež poškodená bola viackrát súdne trestaná, živila sa prácou, ktorá je mimo etických noriem
spoločnosti (prostitúcia - túto skutočnosť poškodená zakrývala, neuvádzala a vyhýbavo sa vyjadrovala
k tomu) a vo svojej výpovedi zo dňa 11.03.2016 priznáva fyzický útok na členov rodiny obžalovaného,
ako aj na bývalú partnerku obžalovaného. V jej výpovediach sú značné rozpory. Poškodená vo svojom
trestnom oznámení opisuje, že bola bitá údermi do tváre a kopancami, keď ležala na zemi, v dôsledku
čoho mala utrpieť zranenia napríklad ušného bubienka, toto zranenie však vyvrátil MUDr. Germán a
neskôr aj MUDr. Stráňovský a nakoniec aj MUDr. Škodáček v znaleckom posudku. Útok aký poškodená
uvádza a typ zranení, ktoré jej mali byť spôsobené, nekorešpondujú s vyjadreniami lekárov a s
vyhotovenou fotodokumentáciou. Pravdepodobne aj v tomto prípade došlo zo strany poškodenej k určitej
fabulácii a zámerne sa opisovala v situácii horšej, než bola pravda, čím mala pravdepodobne záujem
mu ešte viac uškodiť.
V podrobnostiach v tejto súvislosti na podporu svojich záverov poukázal na svedecké výpovede I. P., J.
N., H. P., Q. N., T. P., O. J., J. N., O. N. a C. F..
K skutku v bode 2/ zdôraznil, že mal od zápästia až po rameno jednu ruku zasadrovanú a zafixovanú
v tom čase, keď poškodená uvádza, že ju mal akože jednou rukou držať a druhou rukou ju obliať na
predlaktí ľavej ruky vriacou vodou z rýchlovarnej kanvice. Takýto modus operandi je nemožný tak, ako
to uvádza poškodená. Uvedené zranenie si poškodená spôsobila sama, keď bola sama doma, stalo
sa to tak, že si na sporáku zohrievala vodu na pranie a pritom sa obarila a to bolo niekedy v decembri
pred Vianocami.
Čo sa týka zaklincovaného okna, toto zaklincovali spolu s poškodenou, lebo v januári fúkal veľmi silný
vietor a v priebehu asi dvoch hodín sa trikrát samo otvorilo okno. Na okne je poškodený jazýček kovania
na zatváranie okna, ktoré je vidno aj na fotodokumentácii z previerky výpovede na mieste z 26.04.2016,
Poškodená priniesla klince a ona mu klince aj držala a on klincoval. To okno je aj v súčasnosti tak
zabezpečené klincami lebo sa otvára samo pri silnom vetre.
Od novembra 2015 až do 24.01.2016 u nich zvykával byť aj syn poškodenej (jeho otcom je O. J.) cez
víkend, tak od piatka do nedele tam prespával a buď prišiel pre neho jeho otec alebo ho oni zobrali
domov, alebo ho zobrala poškodená sama naspäť. Chlapec sa zvykával hrať na ulici, takže poškodená
nemohla byť zamknutá, pretože dávala pozor na syna a bola s ním vonku. Taktiež poškodená nebola
obmedzovaná na osobnej slobode v období od druhej polovice novembra roku 2015 až do 24.01.2016,
nakoľko v tom období bola 3-krát na polícii. Po prvýkrát na OO PZ Bátorove Kosihy dňa 23.11.2015, keď
jej zobrali súrodencov do domova a poškodená išla nahlásiť, že jej bývalí priateľ z domu ukradol veci.
Bola tam sama spolu s Z. P.. Druhýkrát tam bola asi o týždeň na to nahlásiť, že niekto sa vlámal do domu,
vypáčil zámok na dome, kde bývali jej súrodenci. Bola tam sama na základe predvolania. Tretíkrát boli
na polícii začiatkom decembra, službu mal W. J.. Potom dňa 18.01.2016 boli na OR PZ KN, OKP, kde
sa poškodená dostavila tiež na predvolanie na výsluch k vyšetrovateľke Füssiovej.
K skutku v bode 3/ neboli vyprodukované žiadne dôkazy, ktoré by túto časť obžaloby potvrdili, preto je
potrebné rozhodnúť v zmysle zásady trestného konania in dubio pro reo.
Na základe doteraz vykonaného dokazovania je skutkový stav nesprávne právne posúdený, a to v jeho
neprospech. Trestné činy tak ako sú uvedené v obžalobe nespáchal.
Jedinými dôkazmi o spáchaní trestnej činnosti kladenej mu za vinu sú výpovede poškodenej, ktoré
nemajú oporu v objektívnych zisteniach ani vo svedeckých výpovediach, pričom poškodená má sklony
k nadsadzovaniu a niektoré opisy svojich zážitkov s obžalovaným podáva v preexponovanej, zveličenej
a skreslenej podobe. Jej výpovede nie sú vierohodné, sú účelové, tendenčné a sú vykonané v úmysle
poškodiť mu, aby sa ho zbavila. Výpoveď poškodenej možno označiť za nosný pilier obžaloby, pričom
je len hypotetická a zakladá len domnienky, na základe ktorých ho ale nemožno uznať vinným.
K samotnému konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo namieta, že ešte pred prvým pojednávaním dňa
26.01.2017 žiadal o oslobodenie obhajcu JUDr. Schuchmana spod obhajoby, avšak nestalo sa tak a
teda ho aj na tomto pojednávaní obhajoval JUDr Schuchman, je však presvedčený, že týmto konaním
súdu bolo jeho právo na obhajobu vzhľadom na citlivosť prejednávanej veci zmarené. Taktiež obhajca
JUDr. Dékaň ho mal zastrašovať, že pokiaľ povie celú pravdu, ktorej dôležitou súčasťou bol fakt, že
poškodená sa živila poskytovaním sexuálnych služieb, bude stíhaný za kupliarstvo.

Je presvedčený, že pokiaľ by súd pri vykonávaní dokazovania bral v úvahu aj túto skutočnosť, bol by
jednak pristupoval k získavaniu dôkazov výpoveďou poškodenej v inom smere, bol by povolil vykonanie
dokazovania výpoveďami svedkov navrhnutých obžalovaným. Poukazuje tiež na fakt, že jeho obhajcovia
mohli upozorniť na následky, avšak mali brať v úvahu, že sebaakuzácia je nepovolená a teda by súd v
smere proti obžalovanému konať v tejto veci nemal.
Taktiež podal prostredníctvom obhajcu návrh na vrátenie veci do prípravného konania, nakoľko v
prípravnom konaní neboli vypočutí takí dôležití svedkovia, ktorí chodili do domácnosti jeho a poškodenej.
Ďalších svedkov pomenoval aj po uvedenom návrhu, dokonca aj v záverečnej reči. V neposlednom rade
navrhol výsluch svedka K. H., ktorý vie súdu ozrejmiť skutočnosti, po tom ako sa (obžalovaný) dostal do
väzby a to hlavne o spôsobe ďalšieho života poškodenej ako aj jej vyjadrení na margo obžalovaného.
Súd I. stupňa nesprávne posúdil minimálne dôležitosť uvedených svedkov a pochybení vzhľadom na
správne posúdenie veci a mal sa s uvedenými skutočnosťami vysporiadať. Dovoľuje si tvrdiť, že v danom
štádiu, za daných podmienok a stave dokazovania, bolo vynesenie rozsudku unáhlené, nedostatočne
transparentné a súd I. stupňa ponechal mnoho nedostatočne podložených, respektíve nepreukázaných
tvrdení obžaloby, opretých len domnienkami a obvineniami zo strany poškodenej.
Obžalovaný vo vlastnej rozsiahlej písomnej odvolacej argumentácii zdôrazňoval jednotlivé aspekty
vykonaného dokazovania v súlade a v intenciách už uvedenej argumentácie predloženej
prostredníctvom obhajcu.
Zdôraznil najmä závery znaleckých posudkov (psychologických i psychiatrického) vo vzťahu k
poškodenej, hodnotiac ich ako dôkaz o jej nehodnovernosti.
Poukázal v podrobnostiach na výpovede jednotlivých svedkov, zdôrazňujúc, že títo nepotvrdili tvrdenia
poškodenej o násilí na nej produkovanom z jeho strany, jednak v tom zmysle, že vzhľadom na frekvenciu
stretnutí s ním a poškodenou by si museli všimnúť, ak nie samotné násilie, tak minimálne zranenia na
poškodenej (ktoré však nepotvrdili), taktiež v tom zmysle, že videli poškodenú, nie len s ním, ale aj
samotnú sa voľne pohybovať v obci alebo na iných miestach, čo vylučuje jej tvrdenia o obmedzovaní jej
osobnej slobody. Namietal, že už v prípravnom konaní a následne ani na hlavnom pojednávaní neboli
vypočutí aj ďalší svedkovia, ktorých výsluchy navrhoval. Nedôsledne bola vykonaná i ohliadka miesta
činu, vo vzťahu k jeho obhajobe ohľadne zaklincovaného okna. Namietal i procesný postup súdu I.
stupňa pri výsluchu svedkyne C. P., keď jej výpoveď nebola správne protokolovaná v pre neho dôležitej
časti, že videla poškodenú chodiť v obci i samotnú (nie len spoločne s ním). Pokiaľ sa k skutkom
09.09.2016 priznal, konal tak pod nátlakom svojho obhajcu, aby nedostal prísnejší trest. Navrhnutými
svedkami žiadal i dôkazne preveriť jeho nové obhajobné tvrdenia, že v inkriminovanom čase poškodená
ponúkala sexuálne služby iným osobám (N. I., D. z K.).
Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a oslobodil ho v celom rozsahu spod
obžaloby, eventuálne aby vrátil vec súdu I. stupňa na nové konanie.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu konanom za prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu a
prokurátorky Krajskej prokuratúry Nitra (a v neprítomnosti riadne a včas upovedomenej poškodenej)
obžalovaný zotrval na podanom odvolaní a jeho písomne predložených dôvodoch, ako aj jeho konečnom
návrhu.
Prokurátorka, hodnotiac napadnutý rozsudok ako zákonný a správny, navrhla podľa § 319 Trestného
poriadku odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- obžalovaným - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku, preskúmal
podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a zistil,
že odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné, hoci z iných než ním uvádzaných dôvodov.

V reakcii na procesné podania obžalovaného v štádiu odvolacieho konania, odvolací súd primárne
konštatuje, že podľa § 43 odsek 1 Trestného poriadku žiadosť obžalovaného o oslobodenie obhajcu
JUDr. Claude Trelaja od povinnosti obhajovania zamietol z dôvodu, že na taký postup nebol
zistený závažný zákonom vyžadovaný dôvod, nezistiac zanedbanie akýchkoľvek povinností uvedeného
advokáta v zmysle riadnej obhajoby obžalovaného, za dôvody na oslobodenie obhajcu nepovažujúc
tvrdenia obžalovaného, že obhajca v jeho mene odmietol vyhotoviť konkrétne podania na iné štátne
orgány v súvislosti s posudzovaným konaním ani jeho subjektívne predstavy o činnosti obhajcu
v trestnom konaní. Zdôrazňuje, že obžalovanému nič nebránilo počas konania si obhajcu zvoliť,
pričom aj menovaný advokát bol de facto už šiestym ustanoveným obhajcom obžalovaného počas

posudzovaného trestného konania (najmä z dôvodov nespokojnosti obžalovaného so spôsobom
obhajoby a z toho vyplývajúcej straty dôvery medzi ním ako klientom a advokátom).
K návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci Okresnému súdu Komárno aj Krajskému súdu
v Nitre, odvolací súd zdôrazňuje, že tento návrh obžalovaný zdôvodnil námietkou zaujatosti všetkých
sudcov menovaných súdov, ktorou spochybňoval procesný postup súdu I. stupňa i súdu odvolacieho, vo
vzťahu ku konkrétnym sudcom skutočnosť, že v jeho predchádzajúcich trestných veciach boli zákonnými
sudcami a napokon uvádzal aj konkrétne tvrdenia o osobnom vzťahu jednotlivých sudcov k nemu alebo
poškodenej, ktoré v doterajšom priebehu konania neuvádzal.
O takto formulovanej námietke zaujatosti (ako argumentačného podkladu návrhu na odňatie a prikázanie
veci) odvolací súd podľa § 32 odsek 6 Trestného poriadku ako sčasti podanej z dôvodu, že nebola
vznesená bezodkladne, sčasti z dôvodu, že dôvodom bol procesný postup súdov I. a II. stupňa v
posudzovanej trestnej veci a napokon preto, že sčasti bola založená na iných dôvodoch ako uvedených
v § 31 Trestného poriadku, nekonal.

K samotnému odvolaniu obžalovaného a napadnutému rozsudku odvolací súd konštatuje, že súd
I. stupňa vykonal dokazovanie zákonným spôsobom, zistil skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti (§ 2 odsek 10 Trestného poriadku) a dôkazy vyhodnotil v súlade s § 2 odsek 12 Trestného
poriadku.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s § 168 odsek 1 Trestného poriadku uviedol, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel aj to akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Argumentáciu súdu I. stupňa odvolací súd vo vzťahu k rozsahu vykonaného dokazovania a hodnotenia
vykonaných dôkazov hodnotí ako vecne správnu, preto na ňu v podrobnostiach odkazuje bez potreby
jej opakovania, dopĺňajúc ju len nižšie uvedeným spôsobom.

K námietkam obžalovaného o nenáležitom a neúplnom zistení skutkového stavu a nesprávnom
hodnotení vykonaných dôkazov, reagujúc aj na jeho odvolacie námietky, odvolací súd uvádza, že
dôkazným usvedčujúcim podkladom obžalovaného zo spáchania žalovaných skutkov neboli výlučne
svedecké výpovede poškodenej J. C., hoci ide o jediného priameho svedka žalovaného konania.
Sama poškodená počas celého konania nezmenila podstatu svojej výpovede o psychickej i fyzickej
agresii obžalovaného a ani hodnovernosť jej výpovede nebola spochybnená znaleckým dokazovaním
(opakovaným psychologickým, vrátane posudku znaleckého ústavu, aj psychiatrickým), pričom
pravdivosť jej výpovede v skutkovo ustálenom rozsahu potvrdzujú aj ďalšie v konaní vykonané dôkazy.
Znalecké závery psychologičky Mgr. Karoly Majlingovej boli vyvrátené, jednak psychiatrickým posudkom
(v časti nezistenia u nej duševnej poruchy alebo choroby) aj psychologickým posudkom znaleckého
ústavu (č.l. 1236 - 1251).
Z uvedeného ďalšieho znaleckého dokazovania vyplynul jej intelektuálny aj pamäťový deficit aj
špecifické osobnostné črty (romomileupatická osobnosť), s ktorými sa však psychológovia pribratého
ústavu v dostatočnej kvalite i zrozumiteľnosti vysporiadali, s podstatným záverom, že „probandkine
výroky ohľadne konfliktov s obžalovaným na verbálnej úrovni ako aj ohľadne jej možného fyzického
atakovania obžalovaným, bez vážnych následkov, majú znaky vierohodných výpovedí“ (strana 28
znaleckého posudku).

Znalecké dokazovanie v uvedenom rozsahu a dokazovanie výsluchmi svedkov boli determinované
rozpormi vo výpovediach poškodenej, kde však treba zdôrazniť, že nešlo o rozpory v podstate jej tvrdení
o agresii zo strany obžalovaného ale len v intenzite a rozsahu tohto násilia na nej produkovanom
obžalovaným.
Súd I. stupňa dôkazne na tieto rozpory reagoval a pravdivosť tvrdení poškodenej dôkazne preveroval
na hlavnom pojednávaní (znalecky i svedkami).

Je nepochybné z vykonaného dokazovania, že poškodená nebola v predmetnom rodinnom dome
izolovaná sústavne počas celého inkriminovaného obdobia (čoho sa obžalovaný dôrazne dovoláva ako
faktu jej klamstva), avšak treba zdôrazniť i to, že v spoločnej domácnosti obžalovaného a poškodenej
okrem nich v inkriminovanom čase bývala len matka obžalovaného (ktorá využila voči synovi ako
svedkyňa právo nevypovedať), pričom vo vzťahu ku konaniu (správaniu sa) obžalovaného v tejto
domácnosti nebol zistený priamy svedok, čo dôkazne relevantne nemohli vyplniť a ani výpoveďami
nevyplnili svedkovia (zväčša príbuzní obžalovaného), s ktorými obžalovaný a poškodená udržiavali

sociálny kontakt. Ich prevažné výpovede o tom, že si nevšimli konfliktnosť vzťahu alebo samo násilie a
agresiu v ňom však nevylučujú, že k takémuto násiliu v predmetnej domácnosti (bez svedkov) dochádzať
mohlo v zmysle tvrdení poškodenej.
Rovnako dôkazom o nehodnovernosti poškodenej nie sú ani zistenia, že sa v určitých momentoch
pohybovala aj mimo priestorov predmetného domu, prípadne aj na polícii (v iných súvislostiach ako je
inkriminované konanie obžalovaného) alebo na príslušnom úrade prác, sociálnych vecí a rodiny.
V tomto smere nátlakovosť a vplyv obžalovaného na poškodenú potvrdil svedok N.. T. Q. (pracovník
úradu práce) v konkrétnej situácii v kontakte s oboma, kde fakticky obžalovaný s ním komunikoval za
poškodenú (hoci vo veci výlučne priamo jej sa týkajúcej).

Pokiaľ poškodená aj nevyužila reálne možnosti oznámiť násilie zo strany obžalovaného v situáciách,
v ktorých boli prítomné aj iné osoby, z osôb blízkych obžalovanému nemožno predpokladať získanie
podpory a pomoci (navyše sa tým vystavujúc možnému ohrozeniu z ďalšieho násilia) a pred inými
osobami, okrem uvedeného pracovníka úradu práce, kde bola v prítomnosti obžalovaného, nemožno
podceňovať vplyv obžalovaného v spojení osobnostnou charakteristikou poškodenej, z ktorej (okrem
iného) vyplýva, že ide o ženu s nižším prahom citlivosti k hrubému správaniu zo strany partnera,
ktorá nemá tendenciu vyhľadávať pomoc pri akýchkoľvek konfliktných situáciách, avšak až v situáciách
hraničných, kedy už subjektívne pociťuje priame ohrozenie vlastného života.

S týmito závermi napokon korešponduje aj situácia z 24.01.2016, ktorú svedecky potvrdila i svedkyňa I.
P., ktorú poškodená žiadala o pomoc vo forme kontaktovania polície.

Navyše z telefonického hovoru uvedenej svedkyne vyplýva, že priamom počula vyhrážky zabitím zo
strany obžalovaného adresované poškodenej (hoci na hlavnom pojednávaní v tomto smere svoju
výpoveď korigovala tak, že jej o nich len hovorila poškodená).

Nemožno prijať ani odvolaciu námietku o tom, že o inkriminovanom konaní obžalovaného neexistuje iný
dôkaz ako sama svedkyňa - poškodená. Okrem svedkyne I. P. vo vyššie uvedenom rozsahu, svedkovia
J. N. a O. J. potvrdili, že na poškodenej v rozhodnom období videli známky zranení (modriny). Svedok
Z. P. popisoval ako dvakrát bol svedkom toho ako poškodená preskakuje plot a snaží sa o útek z
domu (smerom k neďaleko sa nachádzajúcej policajnej stanici), avšak neúspešne v dôsledku zásahu
obžalovaného.

Odhliadnuc od množstva na hlavnom pojednávaní vypočutých svedkov, z ktorých mnohé výpovede
možno označiť za rozporuplné, zjavne poznačené i sociálnymi vzťahmi v danej lokalite, nemožno
opomenúť objektívny dôkaz vo forme (aj znalecky) zdokumentovaných zranení poškodenej.

Zo znaleckého chirurgicko - traumatologického posudku (MUDr. Gustáva Škodáčka) vyplývajú (aj
skutkovo ustálené) zranenia poškodenej - popálenina ľavého predlaktia staršieho dáta, pomliaždenie
tváre a podliatina okolo pravého oka.
K mechanizmu vzniku týchto zranení (odhliadnuc od toho, že v prípade popáleniny nemožno objektívne
zistiť, či vriacu vodu na ruku poškodenej liala iná osoba alebo šlo o nehodu v domácnosti v zmysle
obhajobnej verzie obžalovaného) odvolací súd zdôrazňuje, že znalec k jej zraneniam na tvári, ako
najpravdepodobnejší spôsob ich vzniku konštatoval „dôsledok úderu päsťou stredne silnej intenzity
násilia do tváre poškodenej zo strany inej osoby“. Znalec na hlavnom pojednávaní (10.05.2018) na
priamu otázku obžalovaného, či možno predpokladať, že poškodená bola udretá dva týždne predtým,
než podala trestné oznámenie, uviedol : „Nie, toto zranenie zodpovedá dátumu 22. január (2016)“, čo
minimálne vyvracia obhajobné tvrdenie obžalovaného o inom čase vzniku tohto zranenia než vypovedala
poškodená.

Pokiaľ odvolateľ poukazuje na znalecky konštatovanú absenciu syndrómu týranej osoby, namieste
je uviesť, že vznik tohto syndrómu nie je znakom skutkovej podstaty trestného činu v zmysle § 208
Trestného zákona. Prípadný vzniku tohto ťažšieho následku zvyšuje závažnosť uvedeného trestného
činu, ktorý možno zohľadniť v štádiu úvah o potenciálnom treste (nie pri posudzovaní trestnosti činu).

Napokon k hodnoteniu hodnovernosti poškodenej, resp. odvolacím námietkam o jej nehodnovernosti,
je namieste zdôrazniť, že aj osoby nežijúce bezúhonným, resp. aj celkovo väčšinovou spoločnosťou
akceptovaným spôsobom života (predchádzajúce odsúdenia, vykonávane prostitúcie), môžu byť obeťou

domáceho násilia a tým skôr, práve takýmto spôsobom života, vytvárajú zvýšené riziko a podmienky
pre vlastnú viktimizáciu.

Aj samotné rozpory v jej výpovediach (hoci nie zásadné, v podstatných okolnostiach, ako už bolo vyššie
zdôraznené) sú v kontexte s psychologickými a psychiatrickými závermi, zdôrazňujúc jej podpriemerné
pamäťové schopnosti, logické, keď naopak pochybnosti vzbudzujúce by skôr boli v detailoch s postupom
času jej celkom nemenné výpovede.

Napokon nemožno prehliadať ani postoj obžalovaného k súdenej trestnej činnosti, keď, hoci rešpektujúc
jeho právo obhajovať sa spôsobom, ktorý uzná za vhodný, treba poukázať na jeho niekoľkonásobnú
zmenu výpovedí, od pôvodného popierania žalovaných skutkov až po priznanie sa k nim v celom
rozsahu a následné opätovné popieranie, navyše až v štádiu odvolacieho konania prezentované ďalšou
jeho verziou k vzájomnému spolužitiu s poškodenou (o vykonávaní prostitúcie v inkriminovanom čase a
dome), domáhajúc sa jej dôkazného preverenia. Obžalovaný týmito obhajobnými zvratmi sám vlastné
obhajobné tvrdenia vystavil do svetla nehodnovernosti.

Odvolací súd zdôrazňuje, že v doterajšom priebehu konania bol spôsob obhajoby obžalovaného
dostatočne intenzívne preverovaný, súd I. stupňa sa nedopustil procesných chýb, ktorými by utrpelo
právo obžalovaného na spravodlivý proces alebo obhajobu, ani tých, ktoré v odvolaní namieta. V
režime povinnej obhajoby bol riadne zastúpený obhajcom a jeho procesným aktivitám bolo vyhovené v
medziach, v ktorých to zákon umožňuje.
Pokiaľ súd I. stupňa zamietol časť jeho návrhov na vykonanie dokazovania, nešlo o dôkazné prostriedky
spôsobilé zmeniť podstatu dôkazného stavu už vyplývajúcu z vykonaných dôkazov. Rovnako je
nesprávna predstava obžalovaného, že až v štádiu odvolacieho konania prednesená nová verzia
skutkového deja by mala odôvodniť ďalšie dokazovanie, zvlášť za situácie, keď zo žiadneho doposiaľ
v konaní vykonaného dôkazu (dokonca ani z výpovedí svedkov, ktorých sa obžalovaný dovoláva
ako vypovedajúcich v jeho prospech) nevyplýva, že by počas vzájomného spolužitia s poškodenou,
táto v inkriminovanom čase vykonávala prostitúciu, navyše bez existencie partnerského vzťahu s
obžalovaným.
Ďalšie dokazovanie v obžalovaným navrhovanom rozsahu hodnotí odvolací súd ako nadbytočné a
nespôsobilé zvrátiť už vykonanými dôkazmi náležite zistený skutkový stav veci v intenciách § 2 odsek
10 Trestného poriadku.

Odvolací súd napadnutému rozsudok však vytýka spôsob právnej kvalifikácie žalovanej trestnej činnosti
v rozsahu vymedzenia konania obžalovaného do troch samostatných skutkov (v zmysle obžaloby), keď
skutky (v obžalobe i napadnutom rozsudku) označené v bodoch 1/ a 2/ takto vyčlenil do samostatných
foriem protiprávneho konania obžalovaného a samostatne ich i právne posúdil v bode 1/ ako opätovný
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a v bode
2/ ako opätovný zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, 2 písmeno a/ Trestného
zákona v spojení s § 138 písmeno b/, c/ Trestného zákona.

Zločinu blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa odpustí ten,
kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo
psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu,
násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické
zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť.

Zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1 Trestného zákona sa odpustí ten, kto inému
bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu.

Zo samotného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný sa okrem iných foriem spôsobovania fyzického a
psychického utrpenia, tohto dopúšťal voči poškodenej aj jej násilnou izoláciou (znemožňujúc jej voľný
pohyb najmä uzamknutím v izbe, resp. dome, vyberaním kľučiek z dverí, zaklincovaním okna atď. v
zmysle skutku v bode 1/).

Aj uvedenou formou konania (násilnou izoláciou) tak napĺňal súbežne popri iných formách násilia voči
poškodenej v identickom časovom období ich vzájomného spolužitia svojou povahou trváci trestný čin
(zločin) týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona.

Uvedené formy násilnej izolácie sú tak súčasťou identického skutku a napĺňajú stále identickú skutkovú
podstatu uvedeného trestného činu. Hoci pojmovo Trestný zákon rozlišuje u konfrontovaných trestných
činov medzi „násilnou izoláciou“ a „bez oprávnenia bránením v užívaní osobnej slobody“ a legálnou
definíciou pojem násilnej izolácie nevymedzuje, s ťažkosťami možno dospieť k inému logickému záveru
než tomu, že násilná izoláciou ako jedna z (hoci len demonštratívne vymedzených) foriem objektívnej
stránky trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby je len iným spôsobom vyjadreným konaním
fakticky spočívajúcim v obmedzení osobnej slobody obete páchateľom.

Na podklade uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že skutky izolované v obžalobe i napadnutom
rozsudku do dvoch samostatných bodov (1/ a 2/) predstavujú jeden skutok, ktorým obžalovaný naplnil
„len“ znaky (opätovného) zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno
a/ Trestného zákona, bez možnosti právneho posúdenia tohto skutku súčasne aj ako (v jednočinnom
súbehu) spáchaného (opätovného) zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1,
2 písmeno a/ Trestného zákona v spojení s § 138 písmeno b/, c/ Trestného zákona, keďže už
základná skutková podstata zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby v sebe konzumuje skutkovú
podstatu zločinu obmedzovania osobnej slobody, zohľadňujúc pritom väčší rozsah konkrétnych foriem
protiprávneho konania a aj vyššiu závažnosť (z pohľadu trestných sadzieb v základných skutkových
podstatách) u zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 Trestného zákona.

Len z toho dôvodu odvolací súd, dospejúc k záveru, že uvedeným pochybením (ktoré je v prospech
obžalovaného) bol naplnený súčasne dovolací dôvod v zmysle § 371 odsek 1 písmeno i/ Trestného
poriadku (napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku),
z podnetu odvolania obžalovaného (hoci nenamietajúceho uvedené pochybenie) zrušil napadnutý
rozsudku v celom rozsahu a sám vo výroku o vine rozhodol v intenciách uvedenej argumentácie
spôsobom vymedzeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal z trestnej sadzby za trestný čin najprísnejšie trestný v
zmysle § 189 odsek 2 Trestného zákona (4 až 10 rokov odňatia slobody), upravenej s použitím § 38
odsek 5 Trestného zákona, zvýšením dolnej hranice trestnej sadzby o jednu polovicu (na 7 rokov) a
súčasne zvýšením hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu v zmysle § 41 odsek 2 Trestného
zákona (na 13 rokov a 4 mesiace), nezohľadňujúc pritom (v prospech obžalovaného pre neprimeranú
prísnosť) prevažujúci pomer priťažujúcich okolností (zistiac u neho len priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písmeno m/ Trestného zákona) v zmysle § 38 odsek 7 Trestného zákona.

Obžalovanému uložil v takto určenej trestnej sadzbe úhrnný trest odňatia slobody blízko jej polovice,
vo výmere 10 rokov odňatia slobody, zohľadňujúc tak zákonné kritériá ukladania trestov v zmysle §
34 odsek 4 Trestného zákona, z nich zdôrazňujúc najmä vysokú závažnosť súdenej trestnej činnosti,
spáchanú dvoma skutkami, z ktorých každý je zločinom, kriminálnu minulosť obžalovaného a jeho
recidívu, navyše v zmysle opakovanosti spáchania zločinu ale i závažnosť jeho ďalšej skoršej trestnej
činnosti (lúpež, znásilnenie) a napokon aj hranične negatívne osobnostné rysy obžalovaného (znalecky
preukázané), vrátane jeho agresivity s negatívnou prognózou k jeho ďalšiemu pôsobeniu na slobode
životom súladným s právnym poriadkom.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona obžalovaného na výkon tohto trestu zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, čo odôvodňuje fakt, že v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním súdenej trestnej činnosti bol vo výkone trestu odňatia slobody mu
uloženému za úmyselný trestný čin (s prepustením z výkonu trestu 17.07.2015).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 8. 8. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.