Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. apríl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113226862
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4113226862.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a

členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovaným: 1/ F.
A., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom J., 2/ Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. nad I. XXX, 3/ Q. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. 39, zast. advokátom: JUDr. Milan Cíbik, so sídlom Tomášikova 4, Bratislava,
o zaplatenie 3.160,66 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č. k.
10C/154/2015-206 zo dňa 09. novembra 2016 a opravnému uzneseniu č. k. 10C/154/2015-244 zo dňa

09. mája 2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d
z u j e .

Žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Žalovanému v 3. rade priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 3.160,66 eur s prísl. titulom úverovej zmluvy a dohôd o ručení,
ktorú pohľadávku nadobudol postúpením. Žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania
nepriznal a žalovanému v 3.rade priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 23a ods. 1 , ods. 2 písm. a).
b) zák. č. 634/1992 Zb. O ochrane spotrebiteľa, v znení od 1.1.2000 do 24.11.2004, § 524 ods. 1, §

526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. O bankách, § 565, § 53
ods. 1, 2, 4, § 39 Občianskeho zákonníka.

1.3. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca sa v spore od žalovaného v1.rade domáha
zaplatenia žalovanej sumy z úverovej zmluvy, ktorú pohľadávku mal nadobudnúť na základe písomnej
zmluvy o postúpení, preto v prvom rade skúmal aktívnu legitimáciu na strane žalobcu. Dospel k
záveru, že táto nie je daná, pretože k postúpeniu pohľadávky prišlo ešte pred jej zosplatnením,

teda právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu aj nesplatnú časť pohľadávky na základe
zmluvného dojednania, ktoré je odklonom od dispozitívnej normy zákona v neprospech spotrebiteľa.
Súd konštatoval, že právny predchodca žalobcu postupoval v rozpore s citovaným ustanovením zákona
o bankách a preto je zmluva o postúpení pohľadávky neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka(rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/175/2015 3.2.2016). Podľa dojednania v úverových
podmienkach,ktorésúsúčasťoupredmetnejúverovejzmluvy,malokremtohooprávnenienapostúpenie
iba právny predchodca žalobcu a nie žalovaný v 1. rade, ktoré dojednanie tak spôsobuje hrubý nepomer

medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech žalovaného v 1.rade, pretože obmedzuje
a sťažuje jeho oprávnenie nakladať s pohľadávkou a nestanovuje žiadne podmienky, za ktorých môže
odoprieť právnemu predchodcovi žalobcu súhlas s postúpením pohľadávky. Takáto zmluvná podmienka
podľa citovaných zákonných ustanovení je preto neplatná podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Napriek tomu, že žalovaní 2/ a 3/ potvrdili, že ich právny predchodca žalobcu, ktorý je bankou upozornil

na to, že žalovaný v 1.rade je v omeškaní, nebolo preukázané, kedy sa tak stalo a či bol upozornený aj
žalovaný v l. rade, a tak platné postúpenie predmetnej pohľadávky na postupníka, ktorý nie je bankou
podľa citovaného ustanovenia zákona Obankách. Písomná výzva je nevyhnutnou podmienkou možnosti
postúpenia pohľadávky zo strany banky na osobu, ktorá nie je bankou aj bez súhlasu jej klienta. V
prípade, že vykonaná nebola, nemôže byť platná ani zmluva o postúpení, z ktorej žalobca odvodzuje
svoju aktívnu legitimáciu v spore. Pretože súd dospel k záveru, že žalobca nie je v spore aktívne

legitimovaný, nakoľko nemohol nadobudnúť pohľadávku z neplatnej zmluvy o postúpení, nezaoberal sa
zdôvoduhospodárnostiďalšíminamietanýmidôvodmiprávnehozástupcužalovanéhov3.radeažalobu
v celom rozsahu zamietol, vrátane žalovaných 2/ a 3/, ktorí sú ručiteľmi hlavného záväzku žalovaného
v 1. rade.

1.4. Náhradu trov konania súd v spore úspešným žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal, pretože im žiadne
trovy nevznikli a žalovanému v 3.rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (§ 256 ods. 1 CSP).

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť, žalobe
vyhovieť a priznať mu náhradu trov celého konania. Namietal nesprávne právne posúdenie veci.

Poukázal na to že, v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení
pohľadávky, spolu s kópiou doručenky, preukazujúcu doručenie tejto písomnosti žalovanému, ktoré
bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd má
povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu
a platnosť zmluvy o postúpení. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Krajských súdov v

Žiline a v Nitre. Ďalej uviedol, že ak by aj pripustil, že § 92 ods. 8 ZoB upravuje podmienky platnosti
postúpenia pohľadávky banky na inú osobu (čo ale ako je uvedené v bode d/,nepripúšťa), tak zo
znenia ust. § 92 ods. 8 nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť,
ktorá je už splatná. Zákonodarca rozlišuje 2 pojmy - peňažný záväzok ako celok a časť peňažného
záväzku. Ak sa v prvej vete súvetia použil pojem peňažný záväzok ako celok s tým, že zákonodarca

jednoznačne identifikoval súčasne aj pojem časť peňažného záväzku, je potom zrejmé, že ak v druhej
vete súvetia požije pojem z prvej vety súvetia, bude ho chápať v tom istom význame. Za správnosť
záveru o tom, že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku možno tiež potvrdiť posúdením
druhejvetycitovanéhoustanovenia,ktoréuvádza,žetotoprávobankaalebopobočkazahraničnejbanky
nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej

banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet
všetkých omeškaní s plnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pokiaľ by predmetné ustanovenie upravovalo postúpenie len
časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v ňom výslovne uvedené. Uvedený
názor je zrejmý aj zo samotného znenia ustanovenia, inak by nebolo formulované v tom zmysle, že ak

je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, ale by bolo formulované tak,
že časť peňažného záväzku, s, ktorou je dlžník v omeškaní, môže byť predmetom postúpenia. Ak by
zákonodarca v predmetnom ustanovení mienil upraviť oprávnenie banky postúpiť na inú osobu len
peňažný záväzok, ktorý je už splatný a s ktorým je dlžník v omeškaní, potom by druhá veta § 92 ods.
8 ZoB bola v praxi neaplikovateľná a nadbytočná, nakoľko v prípade, ak by dlžník pred postúpením

pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva, banka
by už nemala čo postupovať (nakoľko predmet postúpenia bol dlžníkom uhradený ešte pred postúpením
a teda banka by ani nemala aké právo uplatňovať). V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského
súdu v Banskej Bystrici, v Žiline a v Trenčíne. Ďalej dôvodil tým, že v dôsledku omeškania dlžníka mu
vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Aj toto oprávnenie na neho prešlo

postúpením pohľadávky, nakoľko sa stal jej veriteľom. Postúpenie pohľadávky je základným právom
veriteľa v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka. Zospoplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh
už nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinností dlžníkom
sa stáva splatný celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Táto skutočnosť však nemá žiaden vplyv navýšku alebo existenciu dlhu dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí od vôle
veriteľa. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie
pohľadávky. Banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok vrátane jeho príslušenstva. Vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Zastáva
názor, že ust. 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s jeho aktívnou legitimáciou ako postupníka pohľadávky.
Účelompredmetnéhoustanoveniajeúpravavýnimiekzbankovéhotajomstvaanehovoríopodmienkach
platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu
bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení

podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.

3. Žalovaný v 3.rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania. Stotožnil sa s dôvodmi rozhodnutia v tom,
že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, keďže postúpenie bolo v rozpore s § 92
ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. Nepreukázal existenciu písomnej výzvy po tom, čo bol žalovaný v omeškaní

nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splácaním splátok. Navyše, z oznámenia o postúpení
pohľadávky vyplýva, že k zosplatneniu úveru došlo skôr ako je uvedené vo výzve na úhradu a oznámení
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 06. 02. 2013 nového veriteľa, kde je uvedený dátum splatnosti
úveru ku dňu 06. 02. 2013. K tomuto rozporu sa žalobca nevyjadril, preto vzniesol námietku premlčania.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362
ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383

CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), s verejným
vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver, preto
napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6.Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7.Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z., a ktorý nadobudol účinnosť
dňa 01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky
konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 471 ods. 1 CSP, predbežné opatrenia nariadené predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.

8. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
súdom prvej inštancie, obmedzuje sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení svojho rozhodnutia
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keď na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia aj s ohľadom na odvolacie dôvody žalobcu považuje za potrebné poukázať na
to, právny predchodca žalovaného (Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava) a žalovaný v 1. rade uzatvorili

dňa 21. 07. 2004 zmluvu o splátkovom úvere, ktorou bol poskytnutý úver na modernizáciu bytu vo výške
4.979,08 eur (150.000,- SK) s 10,30 % úrokom ročne, s výškou splátok 68,71 eur splatných k 20. dňu v
mesiaci, splatnosťou prvej splátky 20.08.2004 a konečnej splatnosti 20.06.2014. V rovnaký deň uzatvoril
veriteľ dohodu o ručení so žalovanými v 2. a 3. rade. Pôvodný veriteľ listom z 18.12.2012 oznámil
žalovanému v1.rade, že postúpil pohľadávku žalobcovi na základe zmluvy z 13. 12. 2012. Žalobca

vyzval žalovanéhov1.radearučiteľov-žalovanýchv2.a3.radelistomz06.02.2013kúhradezostatku
pohľadávky v sume 10.843,62 eur z dôvodu, že k 06. 02. 2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Súd
prvej inštancie žalobu zamietol majúc za to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie
žaloby. Odvolací súd sa stotožňuje s uvedeným záverom a dodáva, že dôkazné bremeno o zákonnosti(platnosti)nadobudnutiavymáhanejpohľadávkyvsporevždyzaťažuježalobcuatútopovinnosťnesplnil.
V konaní nebolo preukázané, že boli splnené podmienky postúpenia vyplývajúce z § 92 ods. 8 zák. O
bankách, teda že pohľadávka bola splatná a že postúpeniu predchádzalo doručenie výzvy pôvodného

veriteľa žalovanému v 1. rade a ručiteľom na úhradu splatnej časti pohľadávky, tak ako to vyplýva zo
znenia cit. ustanovenia. Ak by bola splnená táto povinnosť, bolo by následne dôvodné skúmať, či bol
dlžník v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní dlhšie ako 90 dní. Odvolací súd súhlasí s odvolateľom
v tom, že postúpenie pohľadávky je právom veriteľa, ale osobitná úprava postúpenia pohľadávky bánk
výslovne upravuje podmienky postúpenia, ktorých splnenie žalobca nepreukázal.

9. Odvolací súd dodáva, že ak zmluva o úvere ako nesporne spotrebiteľská ex offo vyžaduje posúdenie
z hľadiska neexistencie neprijateľných zmluvných podmienok a dodržania ochrany (práv) spotrebiteľa,
potom aj právny úkon týkajúci sa postúpenia z nej vyplývajúcej pohľadávky, a teda aj aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, je potrebné posúdiť z rovnakých hľadísk. Nie je preto prípustné uspokojiť sa len s
tým, že postúpenie bolo spotrebiteľovi oznámené, pričom na charakter pohľadávky zo spotrebiteľskej

zmluvy postúpenie pohľadávky nemá vplyv. Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy bankou inému
subjektu ako banke v zásade nie je v záujme spotrebiteľa, keďže nad činnosťou banky má dohľad
Národná banka Slovenska. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách v sebe obsahuje zákonnú
ochranu dlžníkov zo zmluvných vzťahov vzniknutých voči bankovým subjektom, ohľadom možnosti
postúpenia inému subjektu len pohľadávky zodpovedajúcej iba nesplácanej časti dlhu a vyplýva z neho,

že pre platné postúpenie pohľadávky musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky obsiahnuté v
tomto zákonnom ustanovení, t. j. pohľadávka banky musí byť splatná, postúpeniu musí predchádzať
písomná výzva dlžníkovi a omeškanie dlžníka musí byť kvalifikované - dlhšie ako 90 kalendárnych
dní (so splnením čo len časti peňažného záväzku), teda striktné podmienky postúpenia pohľadávky
v uvedenom zákonnom ustanovení potvrdzujú výnimočnosť postúpenia bankovej pohľadávky a

nepodporujú možnosť odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa.
Predmetný úver v čase postúpenia pohľadávky, 13. 12. 2012 nepochybne celý splatný nebol (konečná
splatnosť 20. 06. 2014), splatné boli len niektoré splátky a teda bolo možné a prípustné len postúpenie
časti pohľadávky. Zosplatňovať pohľadávku môže ten, kto môže úver spravovať, t. j. banka, nie teda
postupca, a bez výzvy banky dlžníkovi nesporne zákonné podmienky naplnené neboli. Povinnosť

mlčanlivosti banky a ustanovenie § 525 OZ bráni postupu v rozpore s §92 ods. 8 Zákona o bankách, z
čoho vyplýva rozpor s § 39 OZ, keď tiež nikto nemôže previesť na iného viac práv, než (sám) má.

10. Ak teda zákonné podmienky § 92 ods. 8 Zákona o bankách neboli dodržané, pohľadávka nebola
spôsobilá (vôbec) k postúpeniu, čím žalobca nepreukázal jej nadobudnutie, teda nepreukázal, že by sa

platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky a mal aktívnu vecnú legitimáciu v spore, a keďže
od 01. 05. 2014 má súd aj ex offo, v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, povinnosť
prihliadať na oslabenie uplatniteľnosti pohľadávky voči spotrebiteľovi, súd prvej inštancie prijal správne
skutkové i právne závery, ktoré nie sú v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR
(viď zhrňujúce rozhodnutie 3 Cdo 87/2017 zo dňa 14.09.2017), preto odvolací súd rozsudok ako vecne

správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1.a2.rade nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a žiadne si

ani neuplatňovali a žalovanému v 3. rade, ktorému vznikli trovy, tieto priznal v celom rozsahu.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).